Snowboarding a freeride HISTÓRIA So snowboardingom začali americkí surfisti začiatkom šesťdesiatych rokov, keď mali v zime dlhú chvíľu. Vyskúšali si to i skateboardisti, ktorí sa snažili jazdiť na snehu na skateboardoch s odmontovanými kolieskami. Boardy sa sice šmýkali, horšie to bolo s bezpečnosťou.Experimentovali aj lyžiari. Vynašli takzvaný snufer (dve lyže spojené do jednej). Na konci snufera bol upevnený povraz, ktorý slúžil na udržanie stability. Veľmi blízko k dnešným snowboardom bol takzvaný winterstick (zimná palička) alebo skiboard. Jeho kladom, a zároveň chybou bol tvrdý plast, z ktorého bol vyrobený. Ten síce dovoľoval rýchlejšiu jazdu, tej však nebolo prispôsobené viazanie. Výsledkom boli vykrútené členky a polámané nohy. Až v sedemdesiatych rokoch nadobudol snowboarding dnešnú tvár. Keď si Jake Burton vypožičal od lyží nepoddajnú, flexibilnú umelinu s názvom P-tex. Vyriešila sa ostrosť hrán a v roku 1983 aj viazanie (Jeff Grell), mohli jazdci konečne udržiavať kontrolu nad doskou aj v tvrdom snehu. Prvé neoficiálne majstrovstvá sveta sa konali v roku 1987 v talianskom Livingu a švajciarskom St. Moritz. V tom istom roku boli založené organizácie NASA (North American Snowboard Association) a SEA (Snowboard European Association). Cieľom týchto organizácií bolo zaistenie súťaží a ďalšieho rozvoja snowboardingu na obidvoch kontinentoch. V sezóne 1989/90 bola založená Medzinárodná snowboardová asociácia ISA (International Snowboard Association), ktorej cieľom bola medzinárodná koordinácia národných asociácií, propagácia a šírenie snowboardingu vo svete. Prvé oficiálne majstrovstvá sveta sa konali v roku 1992/93 v rakúskom Ischgle. Zúčastnilo sa ho viac ako 240 závodníkov z 20 zemí. Na zimných olympijských hrách bol prvý krát snowboarding zaradený v roku 1994 v nórskom Lillehameri. Bol predstavený ako ukážkový šport, ktorý vyvolal obrovský záujem a bolo zjavné, že do ďalších ZOH bude zaradený do normálneho programu. V roku 1995 Medzinárodný olympijský výbor uznal snowboarding ako oficiálnu disciplínu pre nastávajúce olympijské hry, a tak sa na ZOH v japonskom Nagane (1998) závodilo v U-rampe (Half pipe) a obrom slolome (Gigant slalom ) v mužskej aj ženskej kategórii.

ŠTÝLY JAZDY U snowboardingu rozlišujeme rôzne štýly jazdy, rozdelené do niekoľkých skupín, pričom každú je možné ďalej deliť. Všeobecne sa štýly jazdy a tým aj snowboardy pre ne určené, delia na tri základné skupiny - Freestyle, Freeride a Carving snowboarding.

Freestyle snowboarding Zahŕňa jazdu v neupravených terénoch, rôzne skoky, otočky, saltá a iné triky, jazdu v snowparkoch, zdolávanie rôznych prekážok a tiež snowboarding v halfpipe (U-rampa.) Pri freestyle snowboardingu je potrebné získať maximálnu voľnosť pohybu pri zachovaní dobrej ovladateľnosti snowboardu. Preto sa používajú mäkké topánky, freestylové viazania a snowboardy s nose (čítaj nouse - ohyby na koncoch dosky) vpredu aj vzadu. Medzi freestylové závodné disciplíny patria: halfpipe (U-rampa) - jazdec sa snaží urobiť čo najviac čo najobtiažnejších trikov airstyle - jeden veľký skok, pri ktorom sa snaží závodník urobiť čo najobtiažnejší trik, či kombináciu trikov slopestyle - jazda z kopca s niekoľkými menšími skokmi a hrbolami, opäť snaha o prevedenie čo najobtiažnejšieho triku, tu sa však hodnotí aj štýl jazdy. V týchto disciplínach sa nehodnotí rýchlosť jazdy, ale kvalita a obtiažnosť skokov. Tento štýl je obľúbený predovšetkým medzi mladými prívržencami tohoto športu.

Carving snowboarding Jazda po upravených zjazdovkách výhradne rezanými oblúkmi. Dôraz sa kladie hlavne na maximálny prenos sily na hranu snowboardu. Pri tejto disciplíne sa naopak používajú tvrdé topánky, tvrdé viazanie a zjazdové snowboardy s nose iba vpredu. Carvingové disciplíny sú: zjazd slalom super-G Tieto disciplíny sú rovnaké ako u lyžovania. Snowboarding má naviac: paralelný slalom duálne super-G Jazdia ich vždy dvaja závodníci naraz a rýchlejší vyhráva.

Carving snowboarding Jazda po upravených zjazdovkách výhradne rezanými oblúkmi. Dôraz sa kladie hlavne na maximálny prenos sily na hranu snowboardu. Pri tejto disciplíne sa naopak používajú tvrdé topánky, tvrdé viazanie a zjazdové snowboardy s nose iba vpredu. Carvingové disciplíny sú: zjazd slalom super-G Tieto disciplíny sú rovnaké ako u lyžovania. Snowboarding má naviac: paralelný slalom duálne super-G Jazdia ich vždy dvaja závodníci naraz a rýchlejší vyhráva.

Freeride snowboarding Je zrejme najpopulárnejším štýlom. Je kombináciou freestylu a carvingu. Predstavuje ako voľnú jazdu po neupravenom teréne, tak aj jazdu po upravených zjazdovkách. Do tejto skupiny zaraďujeme aj extrémny snowboarding.Je možné využitie všetkých druhov topánok aj viazaní. Freeridové snowboardy sú potom strednou cestou medzi vyhranenými štýlmi. Do freerideových závodných disciplín môžeme zaradiť: bordercross - je to akýsi motokros na doskách, kedy závodníci štartujú v skupinách na trať plnú prekážok a vyhráva ten, kto sa dostane dolu najrýchlejšie.

TECHNIKA JAZDY Spôsob jazdy Hneď na začiatku si musíte ujasniť jednu vec a to, ktorú nohu budete mať vo viazaní vpredu a ktorú vzadu. Podľa toho rozlišujeme dva spôsoby jazdy: regular - vpredu je ľavá noha goofy - vpredu je pravá noha Ak neviete podľa čoho sa máte rozhodnúť, existuje jednoduchý návod. Najpoužívanejšou metódou je kĺzane na ľade (v ponožkách na plávačke). Jedna noha ide automaticky dopredu a druhá drží rovnováhu tela. Ak dávate pri kĺzaní dopredu ľavú nohu, budete na snowboarde jazdiť regular. S pravou nohou vpredu zvolíte goofy.

Uhol viazania Voľba šírky a uhla postoja je často len otázkou pohodlnosti, určite typy jazdy však majú svoje charakteristiky: Pri freestyle sa používa skôr širší postoj, pretože je stabilnejší. Vzdialenosť medzi chodidlami by mala byť okolo 50 cm. Uhol viazania u freestylu sa nastavuje takmer kolmo na dĺžku dosky, čo umožňuje jazdu fakie (opačne - čiže zadnou nohou dopredu). U alpského štýlu sa viac používa užší postoj, ktorý je pre rezané oblúky nezbytný. Ďalšou výhodou je možnosť vyvinutia veľkého tlaku na stred snowboardu. Vzdialenosť medzi chodidlami by sa mala pohybovať okolo 45 cm. Viazanie sa v alpskom štýle stáča viac k špičke a býva natočené okolo 45 až 60 stupňov.

Nástup do viazania V prvom rade si nájdite nejaké rovné miesto, aby ste snowboard nenahánali ešte pred prvou jazdou. Do viazania nastupujte prednou nohou, druhou nohou snowboard istite. Pri zapínaní praciek u mäkkého viazania začínajte u členkovej pracky a až potom zapnite prstovú. Docieli sa tým maximálne utesnenie medzi doskou a nohou. Ak máte tvrdé viazanie, zapínajte ho podľa toho, či má prstovú alebo pätovú pracku.

Základný postoj Všetky vaše snahy v budúcnosti budú vychádzať zo správneho základného postoja. V správnom základnom postoji je poloha a rozloženie hmotnosti tela také, že doska nemá pri priamej jazde tendenciu nikam sama zatáčať. Tento postoj je podmienkou pre stabilnú a bezpečnú jazdu, pretože ti umožní kedykoľvek rýchlu zmenu smeru jazdy. Na snowboarde sa stojí bokom k smeru jazdy, ramená a trup sú kolmo k ose viazania prednej nohy a hlava je vytočená do smeru jazdy. Veľa začiatočníkov vytáča do smeru jazdy spolu s hlavou aj celé telo (ramená) a to je zásadná chyba. Snowboard má totiž snahu ísť približne rovnobežne s osou ramien, tzn. že budete musieť neustále vyrovnávať jeho snahu zatáčať a bude sa vám zle meniť smer jazdy. Váha tela musí byť z väčšej časti na prednej nohe (60% ). V tom okamžiku, ako prenesiete váhu na zadnú nohu, snowboard bude veľmi zle ovladateľný, prípadne vystrelí dopredu a stane sa úplne neovládateľný - no a potom nasleduje kapitola "Padanie a vstávanie". Pri jazde majte vždy mierne pokrčené kolená, aby ste dobre vyrovnávali nerovnosti terénu. vďaka pokrčeným kolenám sa taktiež zníži vaše tažisko, čo prispeje k lepšej stabilite a zníži riziko úrazu v prípade pádu. V základnom postoji držte chrbát rovno. Ruky môžu dobre poslúžiť k lepšiemu rozloženiu váhy pri dynamickejšej jazde, k stabilizácii pri doskoku alebo realizácii niektorých trikov. Najčastejšie sa vyučuje ten spôsob držania rúk pri jazde, kedy predná ruka je mierne zdvihnutá v smere jazdy a zadná ruka je buď u brucha (ako keby ste držali gitaru), alebo je mierne pred telom (vyzerá to lepšie a je to aj lepšie pre rozloženie váhy).

Smer jazdy U snowboardingu rozlišujeme dva smery jazdy: frontside - jazda tvárou k svahu, frontsidová hrana ja teda tá, kde sú špičky prstov backside - jazda chrbátom k svahu, backsidová hrana je teda tá, kde máte päty

Padanie a vstávanie Na začiatku budete väčšinu času tráviť na zemi. Dôležité je teda aj vedieť správne spadnúť a znova sa postaviť. Ak stratíte rovnováhu na fronsidovej hrane, budete padať dopredu. Nestrkajte pod seba ruky. Práve takto môže prísť k zlomeniu zápästia. Spadnite proste na kolená. Opakované pády sú bolestivé a preto v začiatkoch doporučujem použiť chrániče na kolená. Pri páde dozadu sa nedá spraviť nič iné, než spadnúť na zadok. V tomto prípade môžete v oblasti ochranných prostriedkov experimentovať . Vstať nie je také jednoduché. Pre začiatočníka je ľahšie dvíhať sa cez fronsidovú hranu, na ktorú zatlačíte prstami na nohách a nornú časť tela pažami zdvihnete, tzn. stojíte na frontsidovej hrane. Ak vstávate cez backsidovú hranu, zatlačíte na ňu pätami a rukami, ktorými sa vzadu opierate, sa vyšvihnete do vzpriamenej polohy. Pozor, ten švih neprežeňte, lebo preletíte dopredu a dáte si repete.

Základné pojmy snowboardingu regular

- postavenie na doske, pri ktorom je ľavá noha vpredu

goofy

- postavenie na doske, pri ktorom je pravá noha vpredu

frontside

- hrana dosky u špičiek

backside

- hrana dosky pri pätách

nose

- špička dosky

tail

- päta dosky

grab

- uchopenie dosky za zetu

onefoot

- jazda/skok s jednou nohou upnutou do viazania

switch

- nájazd v opačnom smere, než normálne jazdíte

fakie

- trik dokončujete v opačnom smere než normálne jazdíte

frontside

- označenie trikov, ktoré robíme v smere jazdy, alebo pri ktorých sa otáčame doprava pri postoji goofy či doľava pri postoji regular

backside

- označenie trikov, ktoré robíme chrbátom k smeru jazdy, alebo pri ktorých sa otáčame doľava pri postoji goofy či doprava pri postoji regular

VYBAVENIE Snowboard Zo všetkých strán je nám podsúvaný široký sortiment snowboardov rôznych veľkostí, typov a farieb. Je však dôležité, vedieť si vybrať ten správny. Správne zvolené vybavenie vám jazdu uľahčí a rýchlejšie sa naučíte dosku ovládať. Pri výbere musíte vychádzať zo štýlu jazdy, ktorý uprednostňujete a brať ohľad na vaše schopnosti. Zamerajte sa predovšetkým na tri základné parametre a to dĺžku, šírku a tvrdosť dosky.

Dĺžka snowboardu Akú dĺžku dosky zvoliť? Najčastejšia rada je, že by vám mala siahať niekam medzi vašu bradu a nos. Iné zdroje uvádzajú dĺžku o 10 až 15 cm kratšiu než je vaša výška (vo výsledku je to zhruba to isté). Dôležité je však brať do úvahy aj vašu váhu. U každého výrobcu sa dá zohnať hodnotová tabuľka, ktorá vám bude pri výbere správnej dosky nápomocná. Správna dĺžka dosky je jednou z nezanedbateľných priorít – ak budete na dosku veľmi ťažký, „potopíte“ sa do snehu a naopak, ak budete veľmi ľahký, bude sa vám doska ťažko ovládať.

Šírka snowboardu Rovnako ako pri zle zvolenej dĺžke dosky, nastanú problémy aj so zlou šírkou. S príliš širokou doskou sa pri každom oblúku poriadne nadriete. Ak bude vaša doska veľmi úzka, budú sa vám presahujúce topánky zarývať pri oblúkoch do snehu. Následovať bude pád. Doporučuje sa šírka, kedy topánky presahujú dosku u špičky a päty cca o centimeter. Najlepšie je začať nákup vybavenia od topánok, ktoré si potom môžete zobrať so sebou do predajne a môžete si vyskúšať postoj na vybranej doske priamo s nimi.

Tvrdosť snowboardu Tvrdosť snowboardu sa určuje najhoršie. Už len preto, že dve „mäkké“ dosky jednotlivých výrobcov sa môžu tvrdosťou líšiť a to vďaka použitiu rôznych materiálov pri výrobe. Priamo v obchode si tvrdosť zistíme nasledujúcim spôsobom: dosku uchopíme jednou rukou, pätkou ho oprieme o zem a druhou rukou zatlačíme na predok snowboardu. Doska by mala byť pružná, ale nemala by ísť prehýbať veľmi ľahko.

Ak patríte medzi začiatočníkov, je pre vás lepšia doska stredne tvrdá. V menších rýchlostiach je skvelo ovladateľná. Skúsenejší jazdci by mali dať prednosť doske tvrdej, ktorá je lepšie ovladateľná pri rýchlej jazde. Snowboardy delíme do troch základných skupín. Pri nákupe sa určite stretnete so všetkými tromi: Freeride snowboard – najlepší pre jazdenie vo voľnom teréne tzv. freeriding. Viazanie býva posunuté k patke dosky a dosky bývajú tvrdšie. Freestyle snowboard – doska vhodná pre skoky a voľnú jazdu. Viazanie je oproti predchádzajúcemu typu posunuté o niečo dopredu a doska býva širšia. Alpine snowboard – doska určená pre upravené zjazdovky, prípadne slalom, väčšinou má tvrdé viazane. Snowboard je užší než predchádzajúce typy a má z rezanú pätku. Ak ste na snowboarde nikdy nestáli, je pred kúpou nového snowboardu najlepšie, vypožičať si ho v požičovni, ktorú nájdete skoro u každej zjazdovky. Tak najlepšie zistíte, či vás bude jazda na snowboarde baviť. Prvé momenty však nie sú veľmi zábavné, takže to nevzdávajte predčasne. Ak už ste sa rozhodli pre kúpu snowboardu a nechcete investovať do nového vybavenia, môžete využiť ponuku bazárov. Pri výbere sa zamerajte hlavne na technický stav snowboardu – odretá sklznica, poškodené hrany, prešliapnutá doska (prešliapnutie spoznáte tak, že snowboard položíte na rovnú podložku a ak sa vám pod jeho stred nevojdú prsty, je doska KO) a podobne. Ak vám to však stojí za investíciu do nového vybavenia, doporučujem využiť letné akcie predajcov.

Viazanie Viazanie je asi najdôležitejšou súčasťou snowboardovej výbavy. Spája naše telo s doskou a vďaka nemu je na ňu prenášaná vynaložená práca. Je teda dôležité vybrať si správne. Viazanie by malo topánku držať pevne a zároveň by malo byť pohodlné. Najlepšie je, ak už máte kúpené topánky, mať ich pri nákupe viazania so sebou. Je totiž dôležité, aby topánka do viazania dobre sadla.

Typy viazania Mäkké viazanie – viazanie typické pre freeride a freestyle, medzi jazdcami je jednoznačne najobľúbenejšie. Skladá sa z dvoch alebo troch praciek a zadnej pevnej pätky. Je podstatne ľahšie, než tvrdé viazanie a používajú sa do neho mäkké pohodlné topánky, v ktorých môžete bez problémov chodiť.

Tvrdé viazanie – s týmto viazaním je ľahšie udržateľná kontrola nad doskou, sú však do neho potrebné tvrdé topánky, ktoré nie sú tak pohodlné. Viazanie sa používa na Alpine snowboardoch.

Pri výbere môžete naraziť aj na: Flow viazanie – viazanie, ktoré má dve vrchné pracky spojené v jednu, upravenú pre danú topánku a nohu do neho vsúvate zadom, cez spevnenú pätku, ktorá je sklopná. Celý proces je tak omnoho rýchlejšií než zapínanie mäkkého viazania. Step-in viazanie – dnes sa už veľmi nepoužíva, ale stále sa s ním môžete stretnúť. Zapínanie je veľmi rýchle a ľahké, má však radu nevýhod. Napríklad sú k nemu potrebné špeciálne topánky, a prípadné opravy sú u takéhoto viazania omnoho zložitejšie. Ak patríte medzi začiatočníkov, budete s ním mať problémy pri častom obúvaní a vyzúvaní snowboardu, kedy vám môže za niektorých podmienok viazanie omŕzať snehom a topánka sa potom do neho ťažko nasadzuje. Rovnako ako u snowboardov, môže sa aj tvrdosť viazaní líšiť podľa jednotlivých výrobcov. V každej predajni vám určite poradia, mnoho napovie aj cena. Tvrdšie viazania bývajú spravidla drahšie. Viazanie jednotlivých výrobcov sa tiež líšia svojou pätkou. Každá je inak vysoká. Čím vyššia je pätka, tým lepší je prenos váhy na pätu a jednoduchšie dostanete dosku na hranu. Je však dôležité, aby pätka nebola vyššie ako topánka. Každé viazanie by malo ponúkať možnosť nastavenia náklonu pätky a zároveň by mala byť posunuteľná dopredu, prípadne dozadu.

Materiál Väčsinou sa stretnete s plastovým viazaním. Značkové modely sú vyrobené z veľmi odolných zmesí, ktoré veľmi veľa vydržia a preto nehrozí poškodenie. Niektorí výrobcovia používajú do svojich viazaní kovové súčiastky, čo nepochybne zväčšuje odolnosť viazania, ale zároveň tiež zvyšuje jeho váhu. Dôležité je rozmyslieť si, koľko peňazí chcete do nákupu investovať. K tomu potrebujete vedieť odhadnúť úroveň vašej jazdy. Sami si musíte rozmyslieť, či sa vám vyplatí investovať do lepšieho viazania určeného pre extrémne podmienky, alebo si vystačíte s lacnejším viazaním. U lacnejších typvo môže byť rizikom zlý, málo odolný materiál. Preto, ak chcete do viazaní investovať skôr viac ako menej, zamerajte sa na viazania z námych výrobcov.

Topánky Mäkké – používajú sa do mäkkého viazanie, sú omnoho pohodlnejšie než tvrdé topánky. Ako už bolo uvedené vyššie, dá sa v nich celkom pohodlne chodiť. Tvrdé – používajú sa do tvrdého viazanie, sú menej pohodlné, ale pevnejšie držia nohu. Sú podobné lyžiarskym topánkam. Mäkká topánka sa väčšinou skladá s tzv. vnútornej a vonkajšej topánky: Vonkajšia topánka – masívnejšia a pevnejšia časť topánky. Mala by byť dostatočne silná a pevná, predovšetkým v členkových a nártových oblastiach, aby nedochádzalo k vzniku otlačenín od praciek viazania. Zároveň by mala svojou pevnosťou prániť vzniku možných zranení a mala by napomáhať prenosu váhy na hrany. Mala by byť tiež odolná proti vlhkosti a dôležité je, aby sa dala poriadne utiahnuť. Vnútorná topánka – vnútorná topánka by mala nohu pevne obopínať, mala by udržiavať nohu v teple a z vonkajšej topánky ba sa mala dať ľahko vytiahnuť. Tiež by sa mala dať dobre utiahnuť – existuje niekoľko typov sťahovania od normálnych šnúrok, po suché zipsy (držia najhoršie). Ak sa rozhodnete pre step-in viazanie, budete si musieť kúpiť topánky určené k nemu, ktoré sa svojou stavbou nachádzajú niekde medzi mäkkými a tvrdými topánkami. Prajeme Vám veľa šťastia pri výuke snowboardingu!

Zdroj: Internet