Kniha abstraktov Book of Abstracts

z on-line konferencie, ktorá sa konala v dňoch 23.-25.11.2011 pod záštitou Inštitútu psychológie Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity

Prešovská univerzita v Prešove 2011

Meranie morálneho usudzovania

MERANIE MORÁLNEHO USUDZOVANIA – PREHĽAD METODÍK MORAL JUDGMENT MEASURING – AN OVERVIEW OF METHODOLOGIES Peter BABINČÁK Inštitút psychológie FF PU, Prešov e-mail: [email protected] Štúdia bola podporená grantom VEGA č. 1/0759/10

Abstrakt Cieľom prehľadovej štúdie bolo zmapovanie aktuálneho stavu poznania v oblasti merania morálneho usudzovania v slovenskom a českom jazykovom kontexte. Meranie morálneho usudzovania má v celosvetovom kontexte pomerne bohatú tradíciu pričom na Slovensku a v Čechách nie je štandardizovaný a rozšírený žiaden nástroj k tomuto účelu. V príspevku sú formou stručného prehľadu spomenuté základné teoretické koncepcie morálneho usudzovania a podrobnejšie sú opísané 2 typy nástrojov - metodiky založené na hodnotení morálnych dilem a postojové škály. V prvej kategórii sú to nástroje : Moral Judgment Interview, Defining Issues Test, Moral Judgment Test, Moral Orientation Scale a Prosocial Reasoning Objective Measure. Ako príklad druhého typu nástroja je uvedená škála Prosocial Tendencies Measure. Štyri vybrané metodiky, ktorých použitie je známe i v slovenskom/českom preklade, sú porovnávané z hľadiska výskytu v publikačných databázach a z hľadiska evidovaných psychometrických vlastností nástroja. Celkovo je pre vybrané nástroje charakteristické: a) dobre dokumentované psychometrické vlastnosti nástrojov v originálnej verzii; b) málo dôkazov pre overovanie validity nástroja a žiadne pre zhodnotenie test-retest reliability pre lokálne verzie nástroja; c) nejednotný preklad metodík. Autor formuluje záverom niekoľko odporúčaní pre zlepšenie aktuálneho stavu v oblasti merania a aplikácie meracích nástrojov. Kľúčové slová morálne usudzovanie, morálna kompetencia, morálna orientácia, prosociálne usudzovanie, meranie morálneho usudzovania Abstract The purpose of the overview study was to map the current state of knowledge in the area of moral judgment measuring in the Slovak and Czech language context. Moral judgment measuring has a rather well-established tradition in global context, but in Slovakia and in the Czech Republic there is no standardized and widespread instrument for this purpose. The paper contains a concise overview mentioning fundamental theoretical conceptions of moral judgment and comprehensive descriptions of 2 types of instruments – methodologies based on moral dilemma evaluation and attitude scales. The first category includes the following instruments: Moral Judgment Interview, Defining Issues Test, Moral Judgment Test, Moral Orientation Scale a Prosocial Reasoning Objective Measure. Prosocial Tendencies Measure is given as an example of the second type of instrument. Four selected methodologies, which are known to be used also in Slovak/Czech translation, are compared in terms of appearance in publication databases and in terms of recorded psychometric characteristics of the instrument. On the whole, the following is characteristic of the selected instruments: a) welldocumented psychometric characteristics of the instruments in the original version; b) little evidence for verifying the validity of the instrument and no evidence for evaluating the test-retest reliability for local versions of the instrument; c) no uniform translation of methodology. In the conclusion the author formulates several recommendations to improve the current situation in the area of measuring and application of measuring instruments.

2

Meranie morálneho usudzovania Key words moral judgment, moral competence, moral orientation, prosocial judgment, moral judgment measuring

ZJIŠŤOVÁNÍ MORÁLNÍHO ÚSUDKU: ZKUŠENOSTI A NÁMĚTY THE DETECTION OF MORAL JUDGMENT: EXPERIENCES AND SUGGESTIONS Pavel VACEK Katedra pedagogiky a psychologie, Pedagogická fakulta UHK, Hradec Králové e-mail: [email protected]

Abstrakt Text se zabývá problematikou zjišťování morálního úsudku. Jsou v něm prezentovány zkušenosti a náměty jak k měření morálního úsudku přistupovat. Klíčová slova morální úsudek, jeho měření, metody, morální dilemata Abstract The paper deals with the detection of moral judgment. There are presented experiences and suggestions how to approach the measurement of moral judgment. Key words moral judgment, its measurement, methods, moral dilemmas

MORÁLNA KOMPETENCIA VO VZŤAHU K ŠTUDIJNÉMU ZAMERANIU VYSOKOŠKOLÁKOV MORAL COMPETENCE IN RELATION TO STUDY SPECIALISATION OF UNIVERSITY STUDENTS Petra LAJČIAKOVÁ Katedra psychológie FF KU v Ružomberku e-mail: [email protected]

Abstrakt Predkladaná stať rozoberá morálnu kompetenciu a študijné zameranie vysokoškolákov. Sleduje úroveň morálnej kompetencie študentov psychológie a učiteľstva. Respondentom – 80 vysokoškolákom bol administrovaný Test morálnej kompetencie (Moral Judgment Test). Zo získaných údajov je zrejmé, že študijné zameranie neovplyvňuje úroveň morálnej kompetencie. Významne vyššia úroveň morálnej kompetencie prislúcha študentom psychológie v porovnaní so študentmi učiteľstva.

3

Meranie morálneho usudzovania Abstract Presented paper analyses moral competence and study specialisation of university students. It observes the level of moral competence in students of psychology and teaching. Test of Moral Competence (Moral Judgment Test) was administered to the respondents – 80 university students. It is obvious from the obtained data that the study specialisation does not affect the level of moral competence. A significantly higher level of moral competence pertains to the students of psychology in comparison with the students of teaching.

TENDENCIE K PROSOCIÁLNEMU SPRÁVANIU U DARCOV KRVI TENDENCIES TOWARDS PROSOCIAL BEHAVIOUR IN BLOOD DONORS Valentína PIPASOVÁ KAROLOVÁ, Peter BABINČÁK Inštitút psychológie FF PU v Prešove e-mail: [email protected], [email protected] Štúdia bola podporená grantom VEGA č. 1/0759/10

Abstrakt Cieľom výskumnej štúdie bolo analyzovať rozdiely medzi darcami krvi a kontrolnou skupinou v tendenciách k prosociálnemu správaniu a tiež rodové rozdiely v tomto ukazovateli. Pre účely merania bol ako východiskový konštrukt zvolený koncept prosociálneho správania Carla a Randalla (2002) kategorizujúci toto správanie do šiestich typov: verejné prosociálne správanie; emocionálne, anonymné, altruistické, vyžiadané prosociálne správania a prosociálne správanie v kritických situáciách. Do výskumnej vzorky bolo zaradených 50 študentov - darcov krvi a rovnako veľká kontrolná skupina „nedarcov“ vyrovnávaná vo veku, rode, mieste bydliska a študijnom zameraní. Pre zisťovanie tendencií k prosociálnemu správaniu bol použitý nástroj Prosocial Tendencies Measure – Revised PTM-R (Carlo, & Randall, 2002). Výsledky nepreukázali žiaden rozdiel medzi porovnávanými skupinami, pri modifikácii kontrolnej skupiny (eliminovaní respondenti so zdravotnými obmedzeniami) bol zaznamenaný rozdiel vo verejnom prosociálnom správani v prospech kontrolnej skupiny. Z hľadiska rodu boli zaznamenané vyššie hodnoty altruistického prosociálneho správania u žien a verejného prosociálneho správania u mužov. Kľúčové slová prosociálne správanie, morálne usudzovanie, darcovstvo krvi Abstract The purpose of the research study was to analyze the differences between blood donors and a control group concerning the tendencies towards prosocial behaviour, and also gender differences in this index. For measurement purposes, a conception of prosocial behaviour by Carl and Randall (2002) was selected as the basis construct. This conception categorises behaviour into six types: public prosocial behaviour; emotional, anonymous, altruistic, requested prosocial behaviour, and prosocial behaviour in critical situations. The research included 50 students – blood donors and an equally large control group of „non-donors“, balanced in age, gender, place of residence and study spesialisation. To detect the tendencies towards prosocial behaviour, Prosocial Tendencies Measure – Revised PTMR (Carlo, & Randall, 2002) instrument was used. The results did not demonstrate any difference between the compared groups. During modification of the control group (elimination of respondents with health limitations), a difference in public prosocial behaviour was recorded in favour of the

4

Meranie morálneho usudzovania control group. In terms of gender, higher levels of altruistic behaviour were recorded in women, and higher levels of public prosocial behaviour in men. Key words prosocial behaviour, moral judgment, blood donation.

MORÁLNE KOMPETENCIE VYSOKOŠKOLÁKOV/ČOK VZHĽADOM K VYBRANÉMU TYPU ŠTÚDIA MORAL COMPETENCES OF UNIVERSITY STUDENTS IN REGARD TO STUDY SPECIALIZATION Beáta RÁCZOVÁ, Miroslava PINKOVÁ Katedra psychológie UPJŠ Košice e-mail: [email protected] Tento článok vznikol s podporou grantového projektu KEGA 3/5210/07

Abstrakt Cieľom štúdie bolo preskúmť distribúciu úrovne morálnej kompetencie u vysokoškolských študentov/tiek pomáhajúcich odborov, pričom nás nás zaujímalo či existuje a príp. aký tesný je korelačný vzťah medzi úrovňou morálnych kompetencií a typom štúdia respondentov/tiek. Výskum bol realizovaný na vzorke 120 vysokoškolských študentov/tiek pomáhajúcich profesií (2. ročník odboru psychológia a medicíny). Kontrolnú vzorku tvorilo 60 vysokoškolských študentov/tiek 2. ročníka technického a prírodovedného smeru. Priemerný vek bol 20,691 roka a išlo o 45 mužov a 75 žien. Vo vskume bol použitý test morálnej kompetencie vytvorený Georgom Lindom (Lind, 1999), ktorý bol administrovaný elektronicky. Výsledky potvrdzujú, že typ štúdia má na úroveň morálnych kompetencií študentov/tiek VŠ len malý vplyv a väčšina študentov/tiek, bez ohľadu na študijný odbor, disponuje strednou úrovňou morálnych kompetencií. Študenti/tky pomáhajúcich profesií (psychológie a medicíny) však preukazujú vyššiiu úroveň morálnych kompetencií v porovnaní so študentmi/kami technických a prírodných vied odborov. Kľúčové slová morálka, morálne kompetencie, pomáhajúce profesie Abstract The purpose of the study was to explore distribution of moral competence in university students of helping professions, and we were interested in finding if there is a correlation relationship between the level of moral competences and the respondents‘ type of study and if so, how close it is. The research was conducted on the sample of 120 university students of helping professions (second year of psychology and medicine programs). The control sample consisted of 60 university students of the second year of technology and science programs. Average age was 20.691 years and there were 45 men and 75 women. A moral competence test created by George Lind (Lind, 1999) was used in the research and this test was administered electronically. The results confirm that the type of study has little influence on the level of moral competences of the students and that the majority of students, regardless their study specialisation, has a medium level of moral competence. However, the students of helping professions (psychology and medicine) demonstrate a higher level of competence in comparison with the students of technical and scientific programs.

5

Meranie morálneho usudzovania Key words morals, moral competences, helping professions

POSTOJE MUŽOV K INTERRUPCII MEN'S ATTITUDES TOWARDS ABORTION Monika KAČMÁROVÁ, Martina KREMPASKÁ Inštitút psychológie Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove e-mail: [email protected] Úrad práce sociálnych vecí a rodiny - referát poradensko-psychologických služieb Prešov e-mail: [email protected] Príspevok bol podporený grantom VEGA č.1/0759/10 s názvom „Meranie morálneho usudzovania“.

Abstrakt Práca sa zameriava na skúmanie postojov mužov k interrupcii a na zistenie prípadných rozdielov v týchto postojoch v závislosti od vybraných premenných. Výskumu sa zúčastnilo 160 respondentov. Údaje boli získané pomocou postojového dotazníka vytvoreného pre účely tejto práce. Výsledky poukázali na významný rozdiel v postojoch mužov k interrupcii v závislosti od ich názoru na začiatok ľudského života, tiež názoru na to, koho sa interrupcia týka, ďalej od subjektívne vnímanej hĺbky náboženskej viery a rodinného stavu. Za najviac opodstatnené dôvody vedúce k rozhodnutiu podstúpiť umelé prerušenie tehotenstva považovali muži: ohrozenie života a zdravia ženy, tehotenstvo v dôsledku znásilnenia a možnosť postihnutia dieťaťa. Kľúčové slová postoje k interrupcii, muži, postoje k morálno-etickým aspektom interrupcie, postoje k možným negatívnym následkom interrupcie, dôvody pre podstúpenie interrupcie Abstract The work focuses on examining the attitudes of men to abortion and on finding possible differences in these attitudes depending on selected variables. 160 respondents participated in the research. The data were acquired using an attitude questionnaire created for the purposes of this work. The results demonstrated significant differences in the attitudes of men towards abortion, depending on their opinion of the beginning of human life, their opinion of who is concerned in abortion, their subjectively perceived intensity of religious faith and their family status. The men considered the following reasons leading to a decision to have an abortion to be the most justified: a danger to the life and health of the woman, a pregnancy resulting from rape, and a possibility of the child’s disability. Key words attitudes towards abortion, men, attitudes to moral and ethical aspects of abortion, attitudes to possible negative consequences of abortion, reasons for having abortion

6

Meranie morálneho usudzovania

SÚ ĽUDIA PRIDRŽIAVAJÚCI SA MORÁLNYCH NORIEM ŠŤASTNEJŠÍ? ARE PEOPLE CONFORMING TO MORAL NORMS HAPPIER? Zuzana HOSPODÁROVÁ, Peter BABINČÁK Inštitút psychológie FF PU e-mail: [email protected], [email protected] Štúdia bola podporená grantom VEGA č. 1/0759/10

Abstrakt Cieľom tohto výskumu bolo preskúmať existenciu vzťahu medzi šťastím a dvoma aspektami morálnych noriem - dodržiavaním morálnych noriem a internalizáciou noriem. Zároveň boli overované rodové a svetonázorové rozdiely v sledovaných ukazovateľoch. Výskumu sa zúčastnilo 60 študentov Prešovskej univerzity. Na zber údajov boli použité 2 nástroje, autorská metodika na meranie dodržiavania a internalizácie morálnych noriem a Subjektívna škála šťastia. Súvislosť medzi dodržiavaním morálnych noriem a šťastím a tiež medzi internalizáciou/personalizáciou normy a šťastím nebola zaznamenaná. Vyskytovali sa skôr paradoxné zistenia. Jedinci, ktorí porušovali morálne normy v oblasti Kradnutia a Alkoholu/drog skórovali v premennej šťastia vyššie a respondenti boli tým šťastnejší, čím menej mali internalizované spomenuté normy. Len minimálne rozdiely boli zaznamenané pri porovnávaní hodnôt šťastia, dodržiavania noriem a personalizácie noriem vo vzťahu k rodu a svetonázoru. Za prínos výskumu možno považovať pokus o konštrukciu škály na meranie dodržiavania a internalizácie noriem a overenie jej reliability. Kľúčové slová šťastie, morálne normy, internalizácia noriem Abstract The purpose of this research was to examine the existence of a relationship betveen happiness and two aspects of moral norms – conforming to moral norms and internalisation of norms. Simultaneously, gender and worldview differences in observed indices were verified. Sixty students of the University of Prešov participated in the research. Two instruments were used to collect data, the author’s methodology of conforming to and internalising moral norms and Subjective Scale of Happiness. The relation between conforming to moral norms and happiness and also between internalisation/personalisation of a norm and happiness was not recorded. Rather paradoxical findings were present. The individuals who broke moral norms in the domain of Stealing and Alcohol/Drugs scored higher in the happiness variable, and the less internalised the mentioned norms were in the respondents, the happier they were. There were only minimal differences recorded in comparing the values of happiness, conforming to norms and personalisation of norms in relation to gender and worldview. An attempt to construct a scale for measuring conforming to and internalisation of norms and verification of its reliability may be considered a contribution of this research. Key words happiness, conforming to moral norms, internalisation of norms

7

Meranie morálneho usudzovania

MOŽNOSTI VYUŽITIA KVALITATÍVNEHO PRÍSTUPU PRI SKÚMANÍ MORÁLNYCH DILEM POSSIBILITIES FOR USING THE QUALITATIVE APPROACH IN EXAMINING MORAL DILEMMAS Gabriela MIKULÁŠKOVÁ Inštitút psychológie FF PU Prešov e-mail: [email protected] Štúdia bola podporená grantom VEGA č. 1/0759/10

Abstrakt Cieľom príspevku je poukázať na odlišnosti kvalitatívneho a kvantitatívneho prístupu a na možnosti použitia kvalitatívneho prístupu pri skúmaní morálnych dilem. Príspevok stručne predstavuje postup a špecifiká kvalitatívneho prístupu v jednotlivých krokoch výskumu. Pojednáva o odlišnej úlohe teórie, osobitnom postavení výskumníka v kvalitatívnom výskume, a o rozdieloch vo výskumnom procese (špecifiká výberu vzorky, zberu a validizácie dát). Záver príspevku tvorí prezentovanie vybraných kvalitatívnych výskumov morálnych dilem a sumarizáciu možností kvalitatívneho prístupu pri skúmaní morálneho uvažovania. Kľúčové slová morálne usudzovanie, kvalitatívny výskum Abstract The purpose of the paper is to point out the differences of qualitative and quantitative approach and the possibilities for using the qualitative approach in examining moral dilemmas. The paper concisely introduces the procedure and specific features of qualitative approach in individual steps of research. It deals with the different role of theory, with the specific position of a researcher in qualitative research, and with the differences in the reserach process (specific features of sample selection, data collection and validation). In the conclusion of the paper selected qualitative reseraches of moral dilemmas are presented and possibilities of qualitative approach in exploring moral thinking are summarised. Key words moral reasoning, qualitative research

8