UNIVERZITA KARLOVA V PRAHE

UNIVERZITA KARLOVA V PRAHE HUSITSKÁ TEOLOGICKÁ FAKULTA DIPLOMOVÁ PRÁCA DIAKONICKÁ A PASTORÁLNA A STAROSTLIVOSŤ O DETI V OHROZENÍ DIAKONAL AND PASTO...
Author: Walter Lee
51 downloads 0 Views 968KB Size
UNIVERZITA KARLOVA V PRAHE HUSITSKÁ TEOLOGICKÁ FAKULTA

DIPLOMOVÁ PRÁCA

DIAKONICKÁ A PASTORÁLNA A STAROSTLIVOSŤ O DETI V OHROZENÍ

DIAKONAL AND PASTORAL CARE OF CHILDREN AT RISK

Vedúci práce: ThDr. Veverková Kamila Th.D.

Autor: Bc. Leščinská Renáta

Praha 2010

Anotácia: Diplomová práca Diakonická a pastorálna starostlivosť o deti v ohrození pojednáva o zodpovednosti cirkvi pri starostlivosti o deti v krízových situáciách. Jej cieľom je poukázať na to, ké je dôležité zaujať k tejto problematike stanovisko. Úvodná časť pojednáva o samotnom pojme ohrozenia detí – a to z hľadiska teologického, aj sociologického. Ďalej sa práca zaoberá kvalifikáciou diakonie a pastorácie a tiež ich spoločnými znakmi. V praktickej časti sa venuje prípadovým štúdiám – kazuistikám niekoľkých mladých ľudí, ktorí boli ako deti v situácii ohrozenia. Na konci práce sú z tohto výskumu vyvodené niektoré všeobecne platné závery.

Annotation Diploma work ´Diaconal and pastoral care of children at risk´ deals with the responsibility of church at taking care of children in critical situations. The aim of the work is to highlight the importance of making attitude to this issue. The introductory part deals with the conception of children at risk from the theological and sociological point of view. The work deals also with the classification of the diacony and pastoral work and their common patterns. The practical part of the diploma work treats with case studies- casuistics of several young people, who were in their childhood in the situation at risk. At the end of the work, there are mentioned some of the universal eductions, that result from the study.

Kľúčové slová: deti, ohrozenie, diakonia, pastorácia, starostlivosť, cirkev, evanjelium.

Keywords: children, risk, diacony, pastoral work, care, church, gospel.

Prehlásenie Prehlasujem, že som predkladanú prácu spracovala samostatne a použila iba uvedené pramene a literatúru. Zároveň dávam súhlas k tomu, aby táto diplomová práca bola umiestnená v ústrednej knižnici UK a používaná k študijným účelom. V Prahe 15.04.2010

Renáta Leščinská

Poďakovanie Moja vďaka patrí predovšetkým Bohu, ktorý ma počas celého procesu sprevádzal, dával mi múdrosť a inšpiráciu. Je to On, ktorý dáva práci zmysel a pracujúcemu schopnosť aj vytrvalosť. Moje poďakovanie patrí aj mojej konzultantke ThDr. Kamile Veverkovej Th.D. za tvorivé podnety pri vytváraní tejto práce a tiež za jej povzbudenie. Ďakujem všetkým mojim mladým priateľom, ktorí so mnou zdieľali svoje spomienky a umožnili mi nahliadnuť do ich osobných spisov a zverejniť ich v tejto práci. Moja vďaka patrí aj môjmu skvelému priateľovi a bratovi ing. Petrovi Englerovi za jeho rady a pomoc pri technických úpravách tejto práce.

Zoznam použitých skratiek: Al-Anon spoločnosť príbuzných a priateľov alkoholikov a.v.

Augsburské vyznanie

BJB

Bratská jednota baptistov

DC

diagnostické centrum

DeD

detský domov

DnPc

dom na pol ceste

DO

detské oddelenie

DPL

detská psychiatrická liečebňa

DSS

domov sociálnej starostlivosti

FAS

fetálny alkoholový syndróm

NsP

nemocnica s poliklinikou

NZ

Nová zmluva

OUI

odborné učilište internátne

RKC

Rímsko- katolícka cirkev

SED

stredisko evanjelickej diakonie

SLVS

súkromné liečebno – výchovné sanatórium

SOU

stredné odborné učilište

SZ

Stará zmluva

RDeD

Reedukačný detský domov

UPT

umelé prerušenie tehotenstva



základná škola

Skratky biblických kníh sú použité podľa prekladu: BIBLIA, PÍSMO SVÄTÉ STAREJ A NOVEJ ZMLUVY, Slovenská evanjelická cirkev a.v., Tranoscius, Liptovský Mikuláš, ISBN 0 564 03222 0, 1079 strán.

Obsah Predslov...................................................................................................................................... 8 0 Úvod ................................................................................................................................... 9 1 Deti v ohrození ................................................................................................................. 10 1.1 Pojem ohrozenie v Biblii.......................................................................................... 10 1.1.1 Pohľad Starej zmluvy ....................................................................................... 10 1.1.2 Pohľad Novej zmluvy ...................................................................................... 12 1.2 Pohľad psycho – sociálnych vied na deti v ohrození ............................................... 12 1.2.1 Týrané deti........................................................................................................ 13 1.2.2 Zneužívané deti ................................................................................................ 14 1.2.3 Zanedbávané deti, deti z disfunkčných rodín................................................... 15 1.2.4 Deti v ústavnej výchove ................................................................................... 15 1.2.5 Deti ohrozené drogovou závislosťou ............................................................... 17 2 Diakonia ........................................................................................................................... 18 2.1 Sociálna práca a diakonia......................................................................................... 19 2.2 Historický vývoj diakonickej starostlivosti o deti v ohrození.................................. 20 2.3 Diakonická starostlivosť a deti v ohrození............................................................... 21 3 Pastorálna starostlivosť .................................................................................................... 23 3.1 Načúvanie v pastorálnom poradenstve..................................................................... 24 3.2 Duchovné vedenie v pastorácii ................................................................................ 25 4 Spoločný znaky diakonie a pastorácie detí v ohrození .................................................... 27 4.1 Jednotiaci prvok – láska bez podmienok.................................................................. 27 4.2 Jednotiaci prvok – načúvanie ................................................................................... 27 4.3 Jednotiaci prvok – empatia....................................................................................... 28 4.4 Jednotiaci prvok – vedenie k rozhodnutiu................................................................ 28 4.5 Jednotiaci prvok - odbornosť ................................................................................... 29 5 Praktická časť ................................................................................................................... 31 5.1 Kazuistika č.1 ........................................................................................................... 32 5.1.1 Rodinná anamnéza ........................................................................................... 32 5.1.2 Osobná anamnéza............................................................................................. 32 5.1.3 Zdravotná anamnéza ........................................................................................ 33 5.1.4 Spirituálna anamnéza ....................................................................................... 33 5.1.5 Katamnéza........................................................................................................ 34 5.1.6 Diskusia............................................................................................................ 34 5.1.7 Záver a odporúčania ......................................................................................... 35 5.2 Kazuistika č.2 ........................................................................................................... 36 5.2.1 Rodinná anamnéza ........................................................................................... 36 5.2.2 Osobná anamnéza............................................................................................. 36 5.2.3 Zdravotná anamnéza ........................................................................................ 37 5.2.4 Spirituálna anamnéza ....................................................................................... 37 5.2.5 Katamnéza........................................................................................................ 37 5.2.6 Diskusia............................................................................................................ 38 5.2.7 Záver a odporúčania ......................................................................................... 39 5.3 Kazuistika č. 3 .......................................................................................................... 40 5.3.1 Rodinná anamnéza ........................................................................................... 40 5.3.2 Osobná anamnéza............................................................................................. 40 5.3.3 Zdravotná anamnéza ........................................................................................ 41 5.3.4 Spirituálna anamnéza ....................................................................................... 41 5.3.5 Katamnéza........................................................................................................ 42

5.3.6 Diskusia............................................................................................................ 42 5.3.7 Záver................................................................................................................. 43 5.4 Kazuistika č. 4 .......................................................................................................... 44 5.4.1 Rodinná anamnéza ........................................................................................... 44 5.4.2 Osobná anamnéza............................................................................................. 44 5.4.3 Zdravotná anamnéza ........................................................................................ 45 5.4.4 Spirituálna anamnéza ....................................................................................... 45 5.4.5 Katamnéza........................................................................................................ 45 5.4.6 Diskusia............................................................................................................ 46 5.4.7 Záver a odporúčania ......................................................................................... 46 5.5 Kazuistika č.5 ........................................................................................................... 48 5.5.1 Rodinná anamnéza ........................................................................................... 48 5.5.2 Osobná anamnéza............................................................................................. 48 5.5.3 Zdravotná anamnéza ........................................................................................ 48 5.5.4 Spirituálna anamnéza ....................................................................................... 49 5.5.5 Katamnéza........................................................................................................ 50 5.5.6 Diskusia............................................................................................................ 50 5.5.7 Záver a odporúčania ......................................................................................... 51 5.6 Kazuistika č. 6 .......................................................................................................... 52 5.6.1 Rodinná anamnéza ........................................................................................... 52 5.6.2 Osobná anamnéza............................................................................................. 52 5.6.3 Zdravotná anamnéza ........................................................................................ 53 5.6.4 Spirituálna anamnéza ....................................................................................... 53 5.6.5 Katamnéza........................................................................................................ 54 5.6.6 Diskusia............................................................................................................ 54 5.6.7 Záver a odporúčania ......................................................................................... 55 5.7 Rodinná kazuistika ................................................................................................... 56 5.7.1 Rodinná anamnéza On ..................................................................................... 56 5.7.2 Rodinná anamnéza Ona.................................................................................... 56 5.7.3 Osobná anamnéza On....................................................................................... 56 5.7.4 Osobná anamnéza Ona ..................................................................................... 57 5.7.5 Zdravotná anamnéza - On ................................................................................ 58 5.7.6 Zdravotná anamnéza - Ona .............................................................................. 58 5.7.7 Spirituálna anamnéza On ................................................................................. 58 5.7.8 Spirituálna anamnéza Ona................................................................................ 59 5.7.9 Katamnéza On .................................................................................................. 60 5.7.10 Katamnéza Ona ................................................................................................ 60 5.7.11 Diskusia............................................................................................................ 60 5.7.12 Záver a odporúčania ......................................................................................... 61 5.8 Zásady a odporúčania pre diakonickú a pastorálnu starostlivosť o deti v ohrození. 63 5.8.1 Pomoc v núdzi.................................................................................................. 63 5.8.2 Budovanie dôvery ............................................................................................ 64 5.8.3 Dostatok času ................................................................................................... 64 5.8.4 Vedenie k odpusteniu ....................................................................................... 64 5.8.5 Úcta k rodičom ................................................................................................. 65 5.8.6 Perspektíva do budúcnosti................................................................................ 66 5.8.7 Odborná pomoc ................................................................................................ 66 6 Záver................................................................................................................................. 67 Použitá literatúra ...................................................................................................................... 68 Summary: ......................................................................................................................... 71

Diplomová práca

Diakonická a pastorálna a starostlivosť o deti v ohrození

Predslov Pred niekoľkými rokmi ma Pán Boh pozval do Božej rodiny a daroval mi nádhernú a veľmi náročnú zodpovednosť. Postavil ma medzi 65 detí v detskom domove s poverením zvestovať im evanjelium. Začiatok môjho pôsobenia medzi nimi bol ťažký. S postupom času, ako som sa snažila im porozumieť, videla som ich krehkosť a zraniteľnosť a aj to, ako málo stačí k tomu, aby sme svojou horlivosťou a tiež nevedomosťou ublížili. Poznala som, ako ľahko nadväzujú prvotné kontakty a aké ťažké je vybudovať si s nimi dôverný vzťah. Poznala som – a stále spoznávam – špecifiká ich správania a snažím sa im porozumieť. Poznávam ich stav ohrozenia. Po čase mi Boh poslal do cesty iné deti. Mali svoj domov aj rodinu, iba záujem im chýbal. Stretla som sa s takými, ktoré aj neskoro v noci svojim rodičom nechýbali. Stretávam ich v každom meste – deti na telefóne. Sú oblečené, čisté, sýte, dostáva sa im vzdelanie a majú dostatok prostriedkov na svoje záľuby. Doma majú počítač, sú pripojení na internet, napriek tomu – hlboko vo svojom vnútri sú ohrozené neláskou a nezáujmom. Pýtala som sama seba: ako je to možné, že osudy týchto detí nikoho nezaujímajú...?Kto je zodpovedný za túto situáciu? Nevedela som nájsť odpoveď a tak som ju začala hľadať u Boha. Našla som ju u Izaiáša v 61. kapitole: Duch Hospodina, Pána, spočíva na mne, pretože Hospodin ma pomazal. Poslal ma biednym hlásať radostnú zvesť, zaviazať rany tým, ktorí sú skrúšeného srdca, vyhlásiť zajatým prepustenie na slobodu, uväzneným otvorenie žalára, vyhlásiť milostivý rok Hospodinov a deň pomsty nášho Boha, potešiť všetkých smútiacich, aby som mohol dať smútiacim Sionu veniec namiesto popola, olej radosti namiesto smútočného rúcha; chválospev namiesto malomyseľnosti; aby ich mohli nazvať dubmi spravodlivosti, ktoré vysadil Hospodin, aby sa oslávil. Cirkev - spoločenstvo ľudí, nasledujúcich učenie

Ježiša Krista - máme všetky

prostriedky a možnosti k tomu, aby sme oslovili generáciu týchto detí. Máme dokonca povinnosť zvestovania evanjelia (Mt.28, 19-20). A máme aj príklady – samotného Ježiša, prvotnú cirkev a príklady z dejín cirkvi. Zodpovednosť za oslovenie detí a mladej generácie je na nás...

8

Diplomová práca

Diakonická a pastorálna a starostlivosť o deti v ohrození

0 Úvod Vo svojej práci sa zaoberám skupinou detí, ktoré sú označované ako deti v ohrození (alebo aj v kríze, či obzvlášť ťažkých situáciách). Túto tému som si zvolila z viacerých dôvodov: •

deti v ohrození sú stále rastúcou skupinou detí



mnohé z deti v ohrození nie sú zahrnuté v štátnom sociálnom programe starostlivosti (aj tie, ktoré sú v ňom zahrnuté, majú zaistené svoje materiálne potreby, nie potreby duševné a spirituálne)



Božie slovo nás priamo nabáda k tomu, aby sme sa zaujímali o siroty a vdovy v ich tiesni (Jk1,27)



nedostatok kvalitných podnetov vedie deti v ohrození k neschopnosti fungovať v spoločnosti



Biblia nás priamo nabáda k tomu, aby sme zvestovali evanjelium každému stvoreniu (deti v ohrození nevynímajúc); je to súčasťou očakávania cirkvi na druhý príchod Pána Ježiša



pracujem s deťmi v ohrození a tak som si chcela štúdiom odbornej literatúry rozšíriť svoje poznatky a zároveň interpretovať svoje praktické skúsenosti.

Cieľom tejto práce je poukázať na to, aké nevyhnutné je pracovať s touto skupinou detí. Tiež chcem poukázať, že diakonia (sociálna práca v cirkvi) je úzko spojená s pastorálnou starostlivosťou (duchovným poradenstvom). V úvode vymedzujem pojmy dieťa v ohrození a to z hľadiska teologického aj sociologického a psychologického. V ďalšej časti vysvetľujem pojem diakonia a jej príbuznosť so sociálnou prácou, tiež pojem pastorácia a jej príbuznosť s psychoterapiou. Nadväzujem praktickým výskumom a v závere spájam vyhodnocujem teoretické poznatky a výsledky výskumu.

9

Diplomová práca

Diakonická a pastorálna a starostlivosť o deti v ohrození

1 Deti v ohrození Deti v ohrození sú špecifickou skupinou detí, ktoré sú ohrozené v najširšom slova zmysle v každej oblasti osobnosti a v každej svojej potrebe (bezpečia, lásky, dôležitosti, akceptovania, pochvaly, disciplíny a potreby Boha) 1 . Zaoberajú sa nimi rôzne vedné odbory – sociológia, pedagogika, medicína, psychológia aj teológia. V rámci spracovania tejto témy sa chcem pozrieť na vymedzenie ohrozenia detí z pohľadov teológie, psychológie a sociológie.

1.1 Pojem ohrozenie v Biblii V Biblii pojem ohrozenie ako taký nenachádzame. Nachádzame tam jeho synonymá . Biblia uvádza pojmy : •

nebezpečenstvo ( Ž107,26; Lk8,23; Sk19,27; R8,35; 1.K15,30; 2.K11,26)



skaza (2.Pt2,6; 2.Tim2,14)



znamenie konca (Mt24,3-8; Mk13,3-8; L21,7-11).

Nie všetky uvedené miesta priamo súvisia s témou. Avšak samotný fakt ohrozenia človeka je v Písme zdôraznený na mnohých miestach (obsahový výskyt). Človek je ohrozený •

prírodnými katastrofami (Zj11,13;1M7,7-24; 1M 19,24; 2M.9,24-27;Ez 38,21-23;)



nemocami (1.Kr15,23; 1.S 4,4; 3M.13,19;3M.13,2;5M28,28;Mt8,28;Mt8,2;J9,2-3)



inými ľuďmi (1M4,3-8; 1M27,41; 1M37,18-28; 1M34,1-26; 2M1,16; 2M2,12-15; 1.S19,1-5; 2.S11,14-27;...).

1.1.1 Pohľad Starej zmluvy Stará zmluva predstavuje Boha ako toho, kto sa zaujíma o spravodlivosť - Lebo spravodlivý je Hospodin, miluje spravodlivé skutky; úprimní uvidia Jeho tvár. 2 Nie je mu ľahostajné, ako sa správa človek k človeku. Zastáva sa tých, ktorí sú utláčaní – siroty, vdovy, nespravodlivo väznení, prenasledovaní pre pravdu, slovom: všetkým, ktorým sa upierajú práva a sloboda, pre ktoré Boh stvoril všetkých ľudí 3 .

1

BRADŇANSKÁ, N. Obraz Boha u detí v situácii ohrozenia, Úlohy cirkvi v ohrozenom svete (zborník z teologickej konferencie), PF UMB, Banská Bystrica, 2003, str.86. 2 Žalm 11,7. 3 LIGUŠ J. Sociálny rozmer teológie v 21. storočí , Zborník z teologickej konferencie, PF UMB, Banská Bystrica, 2000, str. 6.

10

Diplomová práca

Diakonická a pastorálna a starostlivosť o deti v ohrození

Konkrétny pohľad Starej zmluvy na dieťa v ohrození je vyjadrený napr. aj v Žalme 68: Sirotám je otcom, vdovám zástupcom, Boh vo svojom svätom príbytku; alebo u Proroka Jeremiáša: Takto vraví Hospodin: Prisluhujte právo a spravodlivosť, vytrhnite okrádaného z rúk utláčateľa, netrápte ani neutláčajte cudzinca, sirotu, ani vdovu a nevylievajte nevinnú krv na tomto mieste. 4 Veľmi zaujímavý a s témou súvisiaci je aj príbeh z 2.Knihy Kráľov, kde malé izraelské dievčatko, zavlečené do cudziny Boh použije na to, aby sa dal poznať Naamánovi Sýrskemu: Naamán, vojvodca sýrskeho kráľa, bol vo veľkej úcte a priazni u svojho pána, lebo prostredníctvom neho spôsobil Hospodin Sýrii záchranu. Tento muž bol udatným hrdinom, ale bol malomocný. Keď raz Sýrčania vytiahli na lúpežnú výpravu, odvliekli z Izraela do zajatia malé dievča. To potom slúžilo u Naamánovej manželky. Raz povedalo svojej panej: Ach, keby môj pán bol u proroka, ktorý je v Samárii, ten by ho zbavil jeho malomocenstva. 5 Príbeh končí Naamánovým uzdravením z malomocenstva a je dôkazom, že deti – aj keď žijú v stave ohrozenia – môžu sa stať Božím nástrojom. Napokonaj samotný Mojžiš sa ako dieťa ocitol v situácii ohrozenia, keď v 2.M 1.kp. je jeho matka prinútená okolnosťami vzdať sa ho a je teda v akejsi náhradnej rodičovskej starostlivosti faraónovej dcéry. 6 Podľa týchto (a aj iných miest- najmä v Žalmoch) je zjavné, že Boh Starej zmluvy chcel, aby Jeho ľud dbal na sociálnu spravodlivosť a ujímal sa slabých. Jeho záujmu rozhodne neunikli siroty – teda deti postrácajúce rodičovskú starostlivosť. V SZ sa stretávame aj s obsahovým výskytom pojmu disfunkčná rodina. Už v 1.M. vidíme prvú rodinu, ktorá prekročila normy stanovené Bohom, a tento hriech vyústil do bratovraždy Ábela Kainom. Lot spal s vlastnými dcérami, keď si nahovoril, že ide o zvláštne okolnosti. Jákob podviedol brata Ezava. Aj dom Dávidov – z ktorého pochádza Kristus – bol v mnohých ohľadoch disfunkčný. Dávid mal pomer s vydatou ženou a dal zabiť jej manžela. Absolón viedol vzburu proti otcovi Dávidovi, aby sa na miesto neho posadil na trón. Amnon znásilnil nevlastnú sestru a tak ho Absolón zabil. Vyzerá to, že Dávidov chtíč a seba deštruktívne tendencie prešli na jeho deti, tak, ako minulé hriech infikujú dnešné rodiny. 7

4

Jer22,3. 2. Kr.1-3. 6 2.M 2,1-10. 7 ARTERBURN S., BURNS J. Nebezpečné pády, Nová naděje, Brno, 2002, str.24. 5

11

Diplomová práca

Diakonická a pastorálna a starostlivosť o deti v ohrození

1.1.2 Pohľad Novej zmluvy Nová zmluva v evanjeliách predstavuje osobu Ježiša Krista, ktorý svoj život prežil medzi chudobnými, utláčanými a ponižovanými, jeho záujmu neunikli ani deti. Krásne je obraz v Mt. 18;1-10 (tiež Mk.9,33-37 a Lk.9,46-48). Veľmi dojímavý je príbeh z Mt. 19. kapitoly (tiež Mk 10,13-16 a Lk.18,15-17): Vtedy prinášali k Nemu deti, aby kládol ruky na ne a modlil sa. Ale učeníci im dohovárali. Ježiš však riekol: Nechajte deti a nebráňte im prichádzať ku mne; lebo takýchto je kráľovstvo nebeské. I skladal ruky na ne a odišiel odtiaľ 8 . Vidíme tu Ježiša, ktorý napomína svojich učeníkov, aby deťom nebránili v prístupe k Nemu. Ježiš bol majstrom vo vyjadrovaní lásky a osobného porozumenia. Ukázal, že keď žehnal a objímal deti, rozumel ich skutočným potrebám. 9 Nový zákon nám predstavuje Ježiša ako toho, ktorý nás upozorňuje na čas Keď Syn človeka príde vo svojej sláve a všetci anjeli s Ním, posadí sa vtedy na trón svojej slávy 10 V súvislosti z touto udalosťou upozorňuje na potrebu starostlivosti o chudobných a tých, čo sú na okraji spoločnosti. Varuje nás pred ľahostajnosťou slovami: Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, mne ste neurobili! 11 Tu vidíme, že Ježiš videl človeka so všetkými jeho potrebami – nie len duchovnými a duševnými, ale aj fyzickými. V novo zmluvných listoch je najznámejší postoj k deťom v ohrození u Jakuba: Čisté a nepoškvrnené uctievanie Boha pred Bohom a Otcom je: navštevovať siroty a vdovy v ich tiesni a seba zachovávať nepoškvrneného svetom.

12

Kde nie je naplnená základná sociálna

potreba – tam podľa tohto Jakubovho odkazu je miesto pre kresťanskú službu lásky.

1.2 Pohľad psycho – sociálnych vied na deti v ohrození Každé dieťa má aj svoje občianske práva - vyplýva zo Všeobecnej deklarácie ľudských práv. Tento dokument prijalo v roku 1948 Valné zhromaždenie OSN . Dokument zahŕňal aj práva detí, ale predstavitelia medzinárodnej komunity podporovali názor, že deti sú zvláštnou kategóriou, ktorá potrebuje špeciálne úpravy. Ochrancov ľudských práv to viedlo k vyhláseniu Deklarácie práv dieťaťa v roku 1959. Aktivity na ochranu práv dieťaťa pokračovali aj potom a viedlo to k vytvoreniu Dohovoru práv dieťaťa, ktorý bol v roku 1989 prijatý valným zhromaždením OSN. Práva detí môžu byť rozdelené do štyroch kategórii: 8

Mt.19;13-15. ARTERBURN S., BURNS,J. Nová naděje, Brno, 2002, str. 203. 10 Mt.25,31. 11 Mt.25,45b. 12 Jk 1,27. 9

12

Diplomová práca

Diakonická a pastorálna a starostlivosť o deti v ohrození



prirodzené právo na život



práva na rozvoj (vzdelanie, oddych, informácie, právo na názor, sloboda vierovyznania)



ochranné práva (ochrana pred akoukoľvek formou týrania, práva utečencov)



práva o zúčastňovaní sa detí na živote v komunitách, kde žijú. 13

Súbor nepriaznivých príznakov v najrôznejších oblastiach stavu a vývoja dieťaťa a jeho postavenia v spoločnosti a predovšetkým v rodine je všeobecne označovaný ako Syndróm týraného, zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa (CAN- Child Abuse and Neglect). 14 Pojem deti v ohrození (angl. Child at risk) býva v posledných rokoch nahradený – zvlášť vplyvom terminológie Svetovej deklarácie o prežití detí, ich ochrane a rozvoji z roku 1990 - pojmom deti v obzvlášť ťažkých situáciách. V paragrafe 22 zmienenej deklarácie sú k tomuto pojmu výslovne vztiahnuté siroty, deti ulice, deti utečencov, presídlenci, obete vojen a prírodných aj ľuďmi spôsobených katastrof, deti migrujúcich robotníkov alebo deti z iných sociálne znevýhodnených skupín, pracujúce deti, deti a mladí ľudia uväznení v pasci prostitúcie, pohlavného zneužívania a iných foriem vykorisťovania, invalidných detí, adolescentní previnilci, obete apartheidu a cudzej okupácie. V par.24 je upozornenie na ohrozenie drogovou závislosťou a to dokonca aj v prenatálnom štádiu. 15 V tejto práci

chcem zamerať svoju pozornosť iba na niektoré zo skupín detí,

o ktorých píše Matoušek; tie, s ktorými sa na Slovensku (a pravdepodobne aj v Českej republike) stretávame najčastejšie.

1.2.1 Týrané deti Týranie je charakterizované ako použitie bezprostrednej sily voči dieťaťu. Môže mať charakter aktívny a pasívny. Telesné týranie aktívneho charakteru zahŕňa všetky akty násilia – zanedbanie starostlivosti o dieťa, ktoré vyúsťuje k jeho poraneniu, príp. smrti. Medzi deti týrané s následným poranením patria deti, u ktorých vzniklo poranenie v dôsledku bitia, popálenia, oparenia, trestania, ale tiež zanedbania ochrany dieťaťa pred násilím. Telesne týrané deti bez známok fyzického poranenia sú zasiahnuté utrpením spôsobeným dusením, otravou, príp.

13

Podľa publikácie NADÁCIE MILANA ŠIMEČKU, Ľudské práva a práva dieťaťa, 1992. DUNOVSKÝ A KOL. Týrané, zneužívané a zanedbávané deti, Grada Publishing, Praha 1995, str.15. 15 MATOUŠEK O. A KOL. Metody a řízení sociální práce, Portál, Praha, 2008, str.201. 14

13

Diplomová práca

Diakonická a pastorálna a starostlivosť o deti v ohrození

obdobným násilím. Jedným z východísk násilného zaobchádzania s deťmi je telesné trestanie. Práve to veľmi ľahko prechádza do telesného týrania. 16 Pri telesnom týraní pasívneho charakteru máme na mysli nedostatočné uspokojenie najdôležitejších telesných potrieb detí a to aj v spojení s psychickými a sociálnymi potrebami. Jedná sa o úmyselné, ale aj neúmyselné nestaranie sa pri závažných psychických poruchách, či značnej nezrelosti rodičov. Ďalej sa jedná o zanedbávanie starostlivosti o dieťa, či nepochopenie rodičovskej úlohy - či už z dôvodu nezrelosti, otupenia, či hľadania iných životných hodnôt. Výsledkom takýchto skutočností je neprospievanie dieťaťa, jeho zanedbanosť, nedostatočné rozvinutie jeho síl a schopností vo všetkých oblastiach života aj vzťahu s okolím. K najzávažnejším dôsledkom takéhoto zaobchádzania s dieťaťom patrí jeho spustnutie, v krajnom prípade smrť. 17 Pri problematike týrania detí môžeme hovoriť aj o týraní psychickom (nadávky, ponižovanie, šikanovanie, zosmiešňovanie, nedôvera, opovrhovanie, ale aj neláska, nezáujem, nedostatok starostlivosti). V tejto súvislosti ma oslovuje myšlienka prof. Dunovského: „Každé dieťa, ktoré nie je milované je týrané.“ 18

1.2.2 Zneužívané deti Sexuálne zneužitie dieťaťa je nepatričné vystavenie dieťaťa sexuálnemu kontaktu, činnosti, alebo chovania. 19 Sexuálne zneužitie delíme na •

dotykové- dochádza pri ňom k telesnému kontaktu



bezdotykové- stretnutie s exhibicionistom a účasť na sexuálnych aktivitách, kde nedochádza k telesnému kontaktu. 20

Obete sexuálneho zneužívania veľmi často pochádzajú z disfunkčnej rodiny. Sú to zväčša deti, ktoré: •

bývajú často samé doma,



sú zverované do opatery cudzím ľuďom



žijú v doplnenej rodine (nový rodičov partner)



v dôsledku úmrtia matky žijú samé so svojím biologickým, príp. nevlastným otcom.

16

DUNOVSKÝ A KOL. Týrané, zneužívané a zanedbávané deti, Grada Pubkishing, Praha 1995, str. 41. DUNOVSKÝ A KOL. Týrané, zneužívané a zanedbávané deti, Grada Pubkishing, Praha 1995, str.59. 18 MATĚJÍČEK, Z. Co děti nejvíc potrěbují, Portál, Praha 2003, str.26. 19 definícia Európskej Rady – Strassbourg, 1992. 20 DUNOVSKÝ A KOL. Týrané, zneužívané a zanedbávané deti, Grada Pubkishing, Praha 1995, str.72. 17

14

Diplomová práca

Diakonická a pastorálna a starostlivosť o deti v ohrození

Zneužívanie spôsobuje dieťaťu nie len fyzické utrpenie, ale zanecháva následky, ktoré sa prejavujú aj v neskoršom období života a to tým intenzívnejšie, čím dlhšie bolo dieťa zneužívaniu vystavované.

1.2.3 Zanedbávané deti, deti z disfunkčných rodín Aj zanedbávanie fyzických potrieb dieťaťa je prejav disfunkcie rodiny, zväčša nízkej ekonomickej a sociálnej úrovne rodiny, často kombinovanej s alkoholizmom, drogovou závislosťou, promiskuitnými sexuálnymi vzťahmi a nestálosťou prostredia. Zanedbané deti sú navonok špinavé a neprimerane oblečené. Mnoho krát bývajú aj podvyživené, apatické a badať u nich celkovú zaostalosť. Nesmieme však zabúdať aj na zanedbávanie detí z opačného konca socioekonomického spektra. Ide o rodiny spoločensky relatívne vysoko postavené, v ktorých vychovávatelia dieťaťa majú náročné, exkluzívne zamestnanie, vyčerpávajúce ich psychicky tak, že ich záujem o dieťa upadá. Zmyslových a intelektových podnetov sa tu dieťaťu spravidla dostáva dostatok, citovo však môže aj vážne strádať a byť teda zanedbané. 21 Komárik vymedzuje zanedbanie potrieb dieťaťa v rodine na zanedbanie: •

potreby rodičovskej blízkosti a telesného kontaktu s rodičmi



potreby povzbudenia a ocenenia



potreby uistenia o tom, že je dieťa milované



potreby stavania hraníc medzi tým, čo je dobré a čo je zlé



potreby nádeje a uistenia, že to čo sa nedá dnes, sa môže podariť zajtra alebo neskôr



potreby rešpektovania hraníc detstva



potreby rešpektovania hodnoty dieťaťa ako ľudskej bytosti. 22

1.2.4 Deti v ústavnej výchove Osudy detí, ktoré vôbec nepoznali rodinu, alebo majú s vlastnou rodinou traumatické skúsenosti, sa končia obvykle ústavnou výchovou. Aj ten najlepší detský domov sa podpíše negatívne na psychickom a sociálnom vývoji dieťaťa a väčšina detí trpí psychickou depriváciou. 23 Deti v detských domovoch nemajú možnosť vytvoriť si hlboký citový vzťah k

21

DUNOVSKÝ A KOL. Týrané, zneužívané a zanedbávané deti, Grada Pubkishing, Praha 1995, str.91. KOMÁRIK E. Porozumieť bolesti, Nová nádej Slovensko, Bratislava, 1999, str. 6. 23 Deprivácia je psychický stav, ktorý vzniká vtedy keď človek chronicky neuspokojuje v plnej miere svoje potreby alebo nedosahuje vytýčené ciele. (deprive – mať nedostatok)- definícia podľa M. Košč, Základy psychológie, SPN, Bratislava, 1996. 22

15

Diplomová práca

Diakonická a pastorálna a starostlivosť o deti v ohrození

jednej osobe. Mladšie deti sa zvyknú naviazať na jednu konkrétnu sestričku v dojčenskom ústave, lenže v troch rokoch sú premiestnené do iného zariadenia, čo prežívajú ako veľkú traumu a sklamanie. 24 Niektoré deti, hlavne v minulosti, prechádzali z ústavu do ústavu, prestávali dôverovať dospelým a už sa ani nesnažili vytvárať väzby, pretože sa báli ďalšieho odtrhnutia. 25 V porovnaní s rodinou majú deti v detských domovoch menej podnetov pre harmonický rozvoj, či už ide o telesný kontakt, verbálnu a neverbálnu komunikáciu, akceptáciu. Typickým prejavom menších detí v detských domovoch je bezmyšlienkovité kývanie celým telom dopredu a dozadu. Výraznejšie citové poškodenie môže spôsobiť celkové zaostávanie a vzbudzovať dojem závažnej duševnej poruchy. Dieťa začína byť otupené, nemá chuť žiť a prijímať okolité podnety. Veľa závisí aj od toho, ako dlho je dieťa umiestnené mimo rodiny. 26 Neodstrániteľným nedostatkom detských domovov je ukončenie ich pôsobenia a sociálnej ochrany v osemnástich rokoch. Aj keď sú oni sami fyzickí dospelí, stále sa cítia (a aj správajú) ako deti. V dôsledku vnútornej osamelosti vzniká odcudzenie sebe samému a budovanie falošného JA. Tieto deti boli odrezané od svojich koreňov, utrpeli tým bolestnú stratu, ich prirodzené potreby neboli naplnené a tým stratili kontinuitu svojho života. Naučili sa prežiť v kríze a tento model správania si prenášajú aj do veku dospelosti. Potláčajú v sebe onú prirodzenú hnaciu silu k individualizácii osobnosti. Tento jav výborným spôsobom popisuje Johnson, keď ich pripodobňuje k veteránom z vietnamskej vojny. 27 „Dospelí domováci“ nevedia a ani nechcú opustiť naučený model správania. Preto je ich správanie detinské a nevedia sa zaradiť do života. Trpia poruchami osobnosti, ktoré sa prejavujú najmä : •

v prehnanom strachu z nových podnetov a nadmernou hanblivosťou

Tiež iné definície: "Deprivácia je nedostatočnosť vo vzájomnej interakcií medzi dieťaťom a materskou osobou (maternal deprivation)" M.D.Ainsworthová. "Deprivácia znamená chýbanie alebo krajný nedostatok niečoho, čo je nevyhnutné na uspokojenie nejakej dôležitej potreby." Rosenzweig. "Deprivácia je každá vnútorná udalosť alebo zoskupenie udalostí, ktoré významným spôsobom prekážajú normálnym vývojovým procesom dieťaťa a ktoré tak významne ovplyvňujú jeho mentálny a fyzický stav." Clarkeová. 24 Dobre to vystihuje MATĚJÍČEK v 1. kp. svojej publikácie Co děti nejvíc potřebují ; vláda SR od roku 2008 zrušila dojčenské ústavy a novelizovala zákon 305/2005 o sociálnoprávnej ochrane detí mládeže(466/2008),kde podľa §53 ods.2 deti do troch rokov musia byť umiestňované v náhradných, alebo profesionálnych rodinách, a tým eliminovala tento problém. Pravdou zostáva, že aj keď počet detí v ústavnej výchove od toho času výrazne klesol, ešte stále sú v detských domovoch stovky detí, ktoré sú v nej umiestnené od narodenia, príp. útleho detstva a teda sú takto poznačené. 25 O niektorých takýchto situáciách pojednávam v praktickej časti- v prípadových štúdiách ; v takýchto prípadoch hovoríme u deti o narcistickej poruche osobnosti- poruche seba prijatia, ku ktorej dochádza v dôsledku emocionálnej osamelosti. 26 O tejto problematike bol v r. 2005 natočený dokument (režíroval M. Šulík), na ktorého realizácii sa odborne podieľal spolu so skupinou iných autorov prof. MATĚJÍČEK – Sedem magických rokov. 27 JOHNSON T. K novému obrazu, Nová nádej Slovensko, Bratislava, 1990, str. vi.

16

Diplomová práca

Diakonická a pastorálna a starostlivosť o deti v ohrození



citovým deficitom, nevyváženosťou medzi potrebou blízkosti a odmietnutím



narušenou sexualitou



kolísaním medzi grandióznym a depresívnym správaním



prehnanými prejavmi hnevu



nedostatočným chápaním symbolov



nedostatočným rozpoznávaním reality a fikcie.

1.2.5 Deti ohrozené drogovou závislosťou Závislosť sa u ľudí rodí vo veľkej miere z nízkej úrovne seba citu, nízkej frustračnej tolerancie, a nízkej tolerancie vytvárať citové väzby voči druhým. 28 Arterburn a Burns uvádzajú šesť faktorov, ktoré vedú deti a mladistvých k drogovej a alkoholickej závislosti: •

Biologický predpoklad - deti alkoholikov a drogovo závislých rodičov majú oveľa väčší predpoklad prepadnúť závislosti (hovoríme o dedičnej závislosti).



Tlak okolia – ak má dieťa priateľov, ktorí experimentujú s drogami, či s alkoholom, je vysoký predpoklad, že to vyskúša.



Postoj rodičov – dieťaťu je dávaný signál – stav opitosti je spoločenský prijateľný.



Životné krízy – alkohol či droga dáva „rýchle riešenie“.



Depresia – stav úzkosti a nespokojnosti a hľadanie „úľavy“.



Nevyrovnaný vzťah s rodičmi – pocit neprijatia a slabej, príp. žiadnej akceptácie. 29

V tejto kapitole je nutné spomenúť aj deti matiek alkoholičiek, či drogovo závislých, ktorých deti sa zväčša rodia závislé, či inak postihnuté závislosťou matky. 30 Ondrejkovič v tejto súvislosti hovorí o vysokom stupni nebezpečnosti konzumácie drog, ktorý vedie k tomu, že v SR je boj s drogovou závislosťou zakotvený v trestnom zákone (zákon 140/1961). 31 Problémom detí a mladých ľudí zo sociálne slabého prostredia sa stáva závislosť na prchavých látkach a rozpúšťadlách. Tie však tento zákon nekvalifikuje ako drogy, napriek tomu, že stupeň poškodenia mozgu po užití týchto látok je vysoký. 32

28

KOMÁRIK E. Porozumieť bolesti, Nová nádej Slovensko, Bratislava, 1999, str.22. ARNTERBURN, BURNS Drogovzdorné dieťa, Nová nádej Slovensko, Bratislava, 2001, str. 53-58. 30 Napr. syndróm FAS (Fetálny alkoholový syndróm) - je špecifická klinická jednotka, vznikajúca konzumáciou etylalkoholu tehotnou ženou. Etylalkohol nepriaznivo ovplyvňuje vývoj plodu – a to po celú dobu tehotenstva; prejavuje sa u dieťaťa rastovou retardáciou, typickou kraniofaciálnou dismorfiou a rôznymi stupňami mentálnej retardácie (www.wikipédia.org), {cit. 2009-12-10}. 31 ONDREJKOVIČ A KOL. Sociálna patológia, Veda – vydavateľstvo SAV, Bratislava, 2001, str. 165. 32 Prchavé látky sú zrejme najnebezpečnejšia skupina látok, dokonca nebezpečnejšie ako drogy ako je kokaín, pervitín alebo heroín. Vyznačujú sa silným narkotickým (tlmivým) účinkom a jednoducho dochádza ku predávkovaniu s následkom smrti. Ich užívaním vzniká ťažké a nevratné poškodenie mozgu, pečene, obličiek a 29

17

Diplomová práca

Diakonická a pastorálna a starostlivosť o deti v ohrození

2 Diakonia Grécke slovo -διάκονος- vyjadruje: ten, kto plní príkazy majstra, sluha, ten, ktorý ošetruje, vyslanec k chorým. Podstatou tohto slova je teda služba iným – a to v oblasti starostlivosti, zväčša o chorých, nevládnych a núdznych. Novotného biblický slovník hovorí, že Jáhen (diakonos) je služobník (Mt. 20,26;23,11;J 2,5-9).V neskoršom čase to bol odborný výraz pre toho, ktorý sa zúčastňoval nejakej cirkevnej služby bez toho, aby tým bol označený nejaký konkrétny úrad. Až Sk 6,1-6 hovoria o stanovení siedmich mužov dobrej povesti, plných Ducha svätého a múdrosti, ktorým bola pridelená starostlivosť o chudobných. 33 V latinskej cirkvi diakon vysluhuje sviatosť krstu a asistuje pri uzatváraní sviatosti manželstva). Diakonát bol však ustanovený nie na kňazstvo, ale na službu biskupom a presbyterom. Diakoni sa totiž pokladali za ich ruky a oči. V evanjelických cirkvách sú ako diakoni označované osoby, ktoré ako hlavné povolanie poskytujú charitatívnu službu. 34 Čo všetko (podľa tohto výkladu) sa skrýva za obsahom slova diakonia? •

výraz Božej lásky ku všetkým ľuďom



tá stránka viery, ktorá sa skláňa k človeku v núdzi



viera kresťanského zboru žitá v slove a skutku



služba cirkvi - súčasť celkovej misie cirkvi



spoločenstvo silných so slabými



pomáha tam, kde sú ťažko zvládnuteľné situácie



berie potreby ľudí vážne



nenechá sa znechutiť



nepozná hranice

kostnej drene. Chemicky sa jedná o uhľovodíky a najčastejším zástupcom je toluén - (methylbenzén) - číra, vo vode nerozpustná prchavá kvapalina, ktorá sa používa na riedenie farieb. Inhalácia (vdychovanie) jeho výparov spôsobuje pocit eufórie, objavujú sa halucinácie a zmeny nálady. Pri toluéne vzniká silná psychická závislosť. Spôsobuje vážne poškodenie organizmu - poškodenie pečene, obličiek, mozgových buniek, poškodenie dýchacích ciest a pľúc, zhoršenie pamäti a citové výkyvy. Veľmi jednoducho môže dôjsť k predávkovaniu, čo má často za následok smrť (zdroj: http://compex.zdravie-sk.eu/drogy-rozdelenie-ucinky.php) {cit. 2010-12-01}. 33 34

http://www.cb.cz/praha2/bib_slovnik_novotny.htm {cit.2010-12-01}. http://www.diakonia.sk/index.php/diakonia/historia.html {cit. 2010-12-01}.

18

Diplomová práca •

Diakonická a pastorálna a starostlivosť o deti v ohrození

pomoc diakonie patrí celému človeku. Objektom diakonie je človek - blížny! 35 Pán Ježiš sám seba nazval služobníkom – diakonom - καὶ  γὰρ  ὁ  υἱὸς  τοῦ 

ἀνθρώπου  οὐκ  ἦλθεν  διακονηθῆναι  ἀλλὰ  διακονῆσαι  καὶ  δοῦναι  τὴν  ψυχὴν  αὐτοῦ λύτρον ἀντὶ πολλῶν (Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby Jemu slúžili, ale aby On slúžil a dal život ako výkupné za mnohých) 36 . Od svojich učeníkov očakáva, že sa budú chovať podobne. Aby skrze lásku dokazovali činnú vieru. Nezáleží na tom, kto je môj blížny, ale na tom, komu sa stanem blížnym. Je ním práve ten, čo moju pomoc potrebuje.

2.1 Sociálna práca a diakonia Definícia sociálnej práce podľa Matouška znie: je to spoločenskovedná disciplína a oblasť praktickej činnosti, ktorej cieľom je odhaľovanie, vysvetľovanie, zmierňovanie a riešenie sociálnych problémov (napr. chudoby, zanedbávania výchova detí, diskriminácia určitých skupín, delikvencia mládeže, nezamestnanosti). 37

Strieženec

definuje predmet

sociálnej práce ako zovšeobecnené skúmanie príčin, za ktorých dochádza k sociálnemu problému jednotlivcov, ako stanovenie reálnej diagnózy a vytváranie podmienok pre ich riešenie (sociálna terapia) a skúmanie možností prevencie týchto javov. 38 V porovnaní s definíciou diakonie z predchádzajúcej kapitoly je tu jedna skutočnosť, ktorá diakoniu posúva do akejsi „vyššej úrovne“ sociálnej práce. Kým v zmienenej publikácii Matoušek hovorí pri sociálnych práci ako o prejave spoločenskej solidarity definícia diakonie hovorí o prejave Božej lásky k blížnemu. Rovnakým východiskovým bodom zostáva pomoc núdznym – ľuďom v zložitých krízových situáciách, bez ohľadu na to, či sa do nej dostali cudzím, alebo vlastným zavinením. Dôležitým faktorom pri sociálnej práci (a tiež pri diakonii) je správne počutie (načúvanie) klientovi. Matoušek ho charakterizuje tým, že pracovník: •

je sústredený na klienta a to, čo klient hovorí vníma pozornejšie než svoje pocity a myšlienky



sa zameriava na to, čo klient cíti a čo má v jeho výpovedi zásadný význam viac, ako na doslovný význam toho, čo hovorí

• 35

udržiava očný kontakt s klientom a je vnímavý k jeho neverbálnym signálom

http://www.diakonia.sk/index.php/diakonia/historia.html {cit.2010-18-01}.

36

Mk 10:45. MATOUŠEK O. A KOL. Metody a řízení sociální práce, Portál, Praha,2008. str.11. 38 STRIEŽENEC Š. Úvod do sociálnej práce, Tripsoft, Trnava, 2001, str.45. 37

19

Diplomová práca

Diakonická a pastorálna a starostlivosť o deti v ohrození



kladie objasňujúce otázky, aby si objasnil, čo bolo povedané



hovorí, aby dosiahol lepšie porozumenie, nie aby robil závery



zrkadlí klientovi, ako jeho výpoveď pochopil. Overuje si, či je pochopený správne, pokiaľ nie, klient dostáva príležitosť správu spresniť. 39

2.2 Historický vývoj diakonickej starostlivosti o deti v ohrození Treba povedať, že starostlivosť o deti v ohrození – z hľadiska historického – spadá do kompetencie cirkvi. Kým spoločnosť si v staroveku nárokovala na možnosť rozhodovania, či dieťa má právo na život (zvlášť dieťa choré, dieťa s neželaným pohlavím, alebo dieťa, ktoré svojou existenciou ohrozovalo existenciu dospelého), cirkev sa od samého počiatku snažila zabezpečiť starostlivosť o nechcené deti 40 . Prvý útulok pre nájdené deti bol pravdepodobne v Carihrade už v r. 335, v Miláne bol zriadený v r. 787. Pápež Inocent III. zriadil pri nemocnici Svätého Ducha v Ríme sirotinec vybavený zvláštnym otáčavým zariadením, ktoré sa nazývalo torno. 41 Cirkev v stredoveku sa odkláňala od ideálov evanjeliovej chudoby a bola viac poplatná duchu sveta, ktorý bažil po moci, bohatstve a nádhere. Dôsledkom tohto vývoja bol vznik nových hnutí a reholí, ktoré s novým zápalom konali v duchu kresťanskej sociálnej zodpovednosti. 42 V stredoveku sa osirelé a opustené deti odkladali do sirotincov, ktoré boli zriaďované pri kláštoroch. 43 Na našom území sa začiatkom 14.storočia postavila prvá nemocnica - „špitál“, ktorú založili antoniti a okrem starostlivosti o chorých, starala sa aj o chudobných a o opustené deti. Z obdobia stredoveku je známe aj meno Alžbety, princeznej durínskej a saskej (neskôr ju RKC glorifikovala – sv. Alžbeta), ktorá spolu so svojím manželom kráľom Ondrejom II. z rodu Arpádovcov zakladali nemocnice, útulky pre chudobných a siroty. Nezanedbateľná bola aj činnosť saleziánov, ktorá bola zameraná predovšetkým na prácu s opustenou mládežou.

39

MATOUŠEK O. A KOL. Metody a řízení sociální práce, Portál, Praha, 2008, str.76. V súčasnosti sa spoločnosť rovnako stavia k otázke nenarodeného dieťaťa a jeho práva na život – k otázke umelého prerušenia tehotenstva. 41 KOVÁČIKOVÁ A KOL. Sociálna práca, kapitoly z dejín, teórie a metodiky sociálnej práce, FF Prešovskej univerzity, Prešov, 2003, str.133- torno bolo otáčavé zariadenie, akási postieľka, kde mohli matky uložiť nechcené dieťa bez možnosti identifikácie. Takýmto spôsobom sa predchádzalo tomu, aby boli neželané deti usmrcované. Torná sa nachádzali na stenách a plotoch kláštorov. 42 BRENKUS J Sociálna etika Novej zmluvy, Zborník z teologickej konferencie, PF UMB, Banská Bystrica, 2000, str. 63. 43 Pre nedostatočné materiálne zabezpečenie sirotincov však dochádzalo k vysokému úmrtiu detí ; napriek tomu – snahu cirkvi o záchranu nechcených detí nemožno poprieť. Úmrtnosť detí sa znížila v 19. storočí, keď do života spoločnosti vstúpila hygiena. 40

20

Diplomová práca

Diakonická a pastorálna a starostlivosť o deti v ohrození

Novovek v cirkvi je spojený najmä s reformačným zápasom; sociálne otázky sa dostali do popredia viac v radikálnom krídle reformácie. Najkompletnejšie sa sociálnymi otázkami zaoberal luteránsky pietizmus. Aj v Rakúsko - Uhorsku boli zriaďované sirotince. Na území Slovenska vznikol prvý v Banskej Štiavnici v r. 1765. Za zmienku stojí sociálna a duchovná služba sestier Royových (Ev. a.v., vnútro misijný odbor Modrý kríž, Stará Turá). V roku 1885 sa začali starať o deti „hausírerov“ (podomových obchodníkov). Títo často chodili za obchodom na dlhšiu dobu (3-6 mesiacov) po celom Uhorsku. Ich deti často žili na ulici, ak nemali starých rodičov, alebo príbuzných. Tieto deti zhromažďovali a snažili sa im: •

zabezpečiť jedlo



učili ich hygiene, detské piesne duchovné aj národné



robili im domáce zdravotné ošetrenie



učili ich naspamäť verše z Biblie. 44 V roku 1901 založili Útulňu, kde sa venovali opusteným deťom, ale aj ženám, ktoré

pre nepriaznivé podmienky museli spolu s deťmi utekať z domovov. Táto služba (neskôr aj útulok Chalúpka) bola financovaná výlučne z milodarov. Trvala do roku 1950, keď bola komunistickým režimom zakázaná. Do konca 19. st. bola starostlivosť o chod sirotincov v kompetencii cirkevných charitatívnych organizácii (spolkov) a obcí. Štát túto starostlivosť prevzal v r. 1901. 45 Úplnú odluku sociálnej starostlivosti o siroty od cirkvi zaznamenávame až po roku 1948 a je spojená s nástupom KSČ k moci. Jej dôvody boli ideové. Aj keď dnes hovoríme o mnohých úskaliach, ktoré so sebou ústavná výchova prináša, nemôžme poprieť, že v daných historických obdobiach zohralo zriaďovanie sirotincov významnú úlohu pri starostlivosti o nechcené deti - boli často jedinou možnosťou na ich prežitie.

2.3 Diakonická starostlivosť a deti v ohrození Ak hovoríme o diakonickej starostlivosti o deti v ohrození, máme na mysli nielen starostlivosť o ich fyzické potreby, ale aj pomoc pri napĺňaní ich potrieb psychických, emocionálnych a spirituálnych. Diakonická starostlivosť v tomto prípade zahŕňa oveľa širší 44

LUPTÁK O. Sociálna práca v evanjelikálnych cirkvách v minulosti a dnes, Zborník z teologickej konferencie, PF UMB, Banská Bystrica, 2000, str. 94-95. 45 KOVÁČIKOVÁ A KOL. Sociálna práca, kapitoly z dejín, teórie a metodiky sociálnej práce, FF Prešovskej univerzity, Prešov, 2003,str.133-136.

21

Diplomová práca

Diakonická a pastorálna a starostlivosť o deti v ohrození

pohľad na problematiku. Myslím, že to veľmi dobre vystihuje definícia v slovníku cudzích slov - je to služba lásky a pomoc ľuďom v núdzi, nedeliteľná súčasť kresťanského poslania; služby blížnym v núdzi. 46 S ohľadom na túto definíciu teda ide o pomoc pri napĺňaní ich základných potrieb. Matějíček pritom medzi základné potreby detí zahŕňa: •

potreba určitého množstva, kvality a premenlivosti vonkajších podnetov (takýmto prívodom podnetov sa dieťaťu umožňuje, aby sa naladilo na žiaducu úroveň aktivity; nebude sa teda nudiť, ani nebude podnetmi preťažované).



potreba určitej stálosti, poriadku a zmyslu v podnetoch (hovoríme tomu zmysluplný svet, ktorý dieťa učí, že dianie vo svete nie je náhodné, lebo by vznikol chaos; ide teda o základnú potrebu umožňujúcu učenie)



potreba prvotných citových a sociálnych vzťahov (vzniká už v dojčenskom veku)



potreba identity (to zn. spoločenského uplatnenia a spoločenskej hodnoty, z čoho vychádza zdravé vedomie vlastného ja)



potreba otvorenej budúcnosti, alebo životnej perspektívy (znamená rozpätie medzi otvorenosťou a uzavretosťou osudu, medzi nádejou a beznádejou, medzi životným rozletom a zúfalstvom). 47

Ak teda poskytujeme diakonickú starostlivosť dieťaťu v ohrození, snažíme sa popri naplneniu základných sociálnych potrieb vytvoriť mu oázu bezpečia a istoty v „nebezpečnom svete“.

46 47

Slovník cudzích slov (online) http://slovnikcudzichslov.eu/index.php?word=diakonia {cit. 2010-04-01} MATĚJÍČEK, Z. Co děti nejvíc potřebují, Portál, Praha, 2001, str.37-38.

22

Diplomová práca

Diakonická a pastorálna a starostlivosť o deti v ohrození

3 Pastorálna starostlivosť Křivohlavý pastorálnu starostlivosť vo svojom výklade rozdelil na pojmy starostlivosť a pastorálna. Pod prvým zmieneným pojmom pritom rozumie staranie sa o niekoho, opatrovanie, prajné venovanie pozornosti; prejav naozajstnej lásky niekoho k niekomu druhému.

48

Zamýšľajúc sa nad pojmom pastorálna siaha po obraze pastiera stáda, ktorý sa

stará o svoje stádo. 49 Opatrný

charakterizuje

pastorálnu

starostlivosť

nasledovne:

„Pastoračnou

starostlivosťou v širšom slova zmysle rozumieme také jednanie s človekom, v ktorom ho rešpektujeme v jeho jedinečnosti, pristupujeme k nemu z pozície veriacich kresťanov, do prevádzame ho v jeho problémoch, chorobe, utrpení či umieraní a pomáhame mu k ľudsky dôstojnému zvládnutí jeho životnej situácie vrátane smrti, a to na jemu dostupnej úrovni viery s perspektívou jej možného rozvoja.“ 50 Nový zákon nám ukazuje obraz najlepšieho pastiera - Pána Ježiša Krista. On sám o sebe vyhlásil: Ἐγώ  εἰμι  ὁ  ποιμὴν  ὁ  καλός:  ὁ  ποιμὴν  ὁ  καλὸς  τὴν  ψυχὴν  αὐτοῦ  τίθησιν ὑπὲρ τῶν προβάτων (Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier život kladie za ovce) 51 .  Krásnym obrazom je jeho starostlivosť o 12 najbližších spolupracovníkov. Bol denne s nimi, učil ich, riešil ich problémy. Títo mužovia boli tiež svedkami Jeho starostlivosti o zástupy. Najväčším prejavom jeho záujmu a lásky k človeku bola napokon jeho zástupná smrť na kríži. V Novom zákone vidíme aj pastoračnú činnosť Ježišových učeníkov – napr. Petra, Jana a pod. Nachádzame v ňom tiež tzv. pastorálne epištoly apoštola Pavla (Kolosenským, Efezským, Filipským, 2.Tesalonickým, Timoteovi, Títovi). Tematickú náplň pastorálnej starostlivosti podľa Křivohlavého delíme na tri oblasti: •

problémy (viery), ktoré má človek sám so sebou



problémy (viery), ktoré má človek s druhým človekom



problémy (viery), ktoré má človek s Bohom. 52

48

KŘIVOHLAVÝ J. Pastorální péče, ETS, Praha, 2000, str. 8. KŘIVOHLAVÝ J. Pastorální péče, ETS, Praha, 2000, str. 8. 50 OPATRNÝ A. Pastorální péče v méně obvyklých situacích, http://www.knihovna.net/KNIHA/0054_t01.htm {cit. 2010-08-01}. 51 Jn 10, 11. 52 KŘIVOHLAVÝ J. Pastorální péče, ETS, Praha, 2000, str.19. 49

23

Diplomová práca

Diakonická a pastorálna a starostlivosť o deti v ohrození

Pozerajúc sa na tieto tri oblasti, musíme zdôrazniť, že sú dôležité rôzne prístupy. V prvom rade sa musíme naučiť komunikovať – hlavne načúvať v pastorálnom poradenstve. Nemenej dôležitý je aj ďalší krok - duchovné vedenie v pastorácii.

3.1 Načúvanie v pastorálnom poradenstve Účelom pastierskeho rozhovoru je v prvom rade dať druhej strane príležitosť aby nám otvorene a bez obáv povedal to, čo je jeho ústredným problémom, čo ho v hĺbke srdca najviac trápi a ťaží. 53 Načúvať neznamená len počuť množstvo slov, ale aj vedieť rozpoznať, čo je kľúčovým problémom. Je teda dôležité, aby naše načúvanie bolo aktívne. To predpokladá, že sa bude odohrávať na niekoľkých úrovniach: •

načúvanie počutím ( ušami)



načúvanie videním ( očami )



načúvanie milovaním ( srdcom). 54

K prvkom aktívneho načúvania tiež neodmysliteľne patria: •

reflexia (zvažovanie a spracovanie informácii)



empatia (súcitenie)



rozhodnutie (vedenie k jednaniu). Aktívne načúvanie („počutím“) je teda určitou iniciatívou poslucháča. Je veľmi

dôležité poznať správny zmysel a význam slov. V hovorenej reči mnohokrát jedno slovo môže mať niekoľko významov. Z toho vyplýva aj možnosť nesprávneho pochopenia počutého. Tí, ktorí sa zaoberajú našou rečou odborne, nás upozorňujú, že to nie sú slová, ale skôr vety, ktoré sú základom našej reči. Aktívne načúvanie tiež predpokladá, že ako poslucháč venujem dieťaťu svoj pohľad („načúvanie videním“). Aj z gestikulácie a postojov, či výrazu tváre vieme mnoho rozpoznať, najmä o emocionálnom stave dieťaťa. Tak vidíme, či prežíva:

53 54



šťastie - nešťastie



radosť- smútok



kľud- rozčúlenie



pokoj- nespokojnosť



záujem – nezáujem



neočakávané prekvapenie – splnené očakávania

KŘIVOHLAVÝ, J. Křesťanská péče o nemocné, Advent, Praha, 1991, str. 31. KŘIVOHLAVÝ, J. Povídej nasloucham, Návrat, Praha, 1993, str. 23.

24

Diplomová práca •

Diakonická a pastorálna a starostlivosť o deti v ohrození

bázeň a strach – pocit istoty 55 .

Načúvanie zrakom tiež znamená vyhýbať sa neurčitým pohľadom po všetkých kútoch miestnosti, ale svojim pohľadom dieťa povzbudzovať. Načúvať musíme celou svojou bytosťou. Nesmieme zostať len na povrchu problému, ale preniknúť do jeho hĺbky („načúvanie srdcom“). Až vtedy môžeme hovoriť o vypočutí vyznania. V takomto prípade možno hovoriť o vnútornom seba odhalení. Liguš to označuje ako dobrovoľne otvorené okno do vlastnej duše srdca človeka, ktoré po otvorení už nikdy nemožno zavrieť, aj keby snaha o to bola akákoľvek. 56 Na záver tejto kapitoly ešte spomeniem chyby pri načúvaní, ako ich vidí Van Peltová: •

skákanie do reči- máme pripravenú odpoveď bez toho, aby sme vypočuli všetko vypovedané



absencia vizuálneho kontaktu- budí dojem nezáujmu a ľahostajnosti



nevhodná reakcia – dávame najavo, že problém je banálny



neochota počúvať o nepríjemných veciach a negatívnych postojoch



prekrúcanie významu slov



neschopnosť zaznamenať aj nevyslovené pocity a nálady. 57

3.2 Duchovné vedenie v pastorácii Ak hovoríme o pastorálnom poradenstve, musíme vychádzať z predpokladu, že medzi poradcom a klientom (v našom prípade dieťaťom) je živá Kristova prítomnosť. Pastorácia je služba viery a k životu viery. Křivohlavý uvádza, že od pastorálneho poradenstva sa v prvom rade očakáva duchovná pomoc – povzbudenie a posilnenie viery, nájdenie pokoja, bezpečia a nádeje. 58 V sekulárnom poradenstve (psychoterapii) ide o hľadanie východísk z krízových situáciách – o snahu zmeniť správanie, vzťahy a hodnoty v situáciách, ktoré si to vyžadujú. Pastorácia je v tomto podobná psychoterapii, avšak vychádza je vedomia, že riešenie krízy v konečnom dôsledku v rukách živého Krista. Duchovné poradenstvo chce v klientovi (dieťati) podnietiť duchovný rast, povzbudiť ho k vyznávaniu hriechov a k prijatiu Božieho odpustenia. Kašparú konštatuje: „Pastorálne poradenstvo má viesť k uznaniu Boha ako

55

KŘIVOHLAVÝ J. Povídej- nasloucham, Návrat Praha, 1993,str. 28. LIGUŠ, J. Medziľudská komunikácia,ZEC Banská Bystrica 2001, str. 69. 57 VAN PELTOVÁ, N. Umenie komunikovať bez zábran, Advent-Orion ,Martin, 1999, str. 43. 58 KŘIVOHLAVÝ J. Pastorální péče, ETS, Praha, 2000, str.13. 56

25

Diplomová práca

Diakonická a pastorálna a starostlivosť o deti v ohrození

posledného činiteľa uzdravenia.“ 59 Pritom je dôležité rešpektovať slobodu jednotlivca a nevnucovať mu túto pravdu, iba ju ponúknuť. Keďže pastorálny poradca realizuje svoju pomoc nie len na úrovni intelektuálnej, ale predovšetkým ako svedok Božieho zjavenia medzi prvky duchovného poradenského rozhovoru by mali patriť: •

modlitba pred a po ukončení rozhovoru



motivácia k čítaniu Božieho Slova ako normy pre život



vedenie k zapojeniu sa do života cirkevného spoločenstva.

Práve cirkevné spoločenstvo ako Kristovo telo by malo byť a môže byť ozdravujúcim spoločenstvom lásky a prijatia. Môže produkovať ľudí slobodných, uzdravených z neuróz a porúch seba hodnotenia a seba prijatia. Dôležitým prvkom v duchovnom poradenstve je aj osoba poradcu. V tom môžeme opäť čerpať inšpiráciu v Písme. Sám Pán Ježiš ako poradca nepoužíval nejaké presné metodologické postupy, napriek tomu bola jeho služba efektívna. Vo svojom prístupe na jednej strane zohľadňoval individualitu osoby, ktorej slúžil, na strane druhej - stretnutie s Ježišom v Novej zmluve vždy rozhodovalo o viere človeka a o jeho večnosti. 60 Pri duchovnom poradenstve u detí vidí Kašparú ako dôležité, aby bol poradca vyzbrojený dávkou úprimnosti, vrúcnosti, vžívajúceho sa záujmu a povzbudzujúcim prístupom spojeným s pochvalou. 61 Po porozumení problému môže poradca správnym duchovným vedením pomôcť dieťaťu v rozvoji a raste jeho osobného vzťahu s Bohom.

59

KAŠPARÚ M. Základy pastorální psychiatrie pro zpovědníky, Cesta, Brno, 2002, str. 15. Za zmienku stojí príbeh o žene – smilnici (Jn 8,11), príbeh o Nikodémovi (Jn, 3;1-21), príbeh o Marte a Márii (Lk10;38-42), alebo príbehy o uzdravení (napr. Mt. 14, 34-36). 61 KAŠPARÚ M. Základy pastorální psychiatrie pro zpovědníky, Cesta, Brno, 2002, str. 39. 60

26

Diplomová práca

Diakonická a pastorálna a starostlivosť o deti v ohrození

4 Spoločný znaky diakonie a pastorácie detí v ohrození Je nutné si uvedomiť, že dieťa v ohrození hľadá neustále uznanie a uistenie. Verí, že jeho hodnota spočíva v jeho výkonnosti a v tom, ako ho vidí jeho okolie. Vo svojom vnútri samo seba posudzuje veľmi nemilosrdne, čím sa stáva závislou osobnosťou. Náš prístup k nemu by mal byť teda založený na zásade: „Tvoja hodnota nespočíva v tom čo robíš, ani v tom aký si, ale v tom, že Ježiš za teba položil svoj život“.

4.1 Jednotiaci prvok – láska bez podmienok Dobson konštatuje: „Existuje snáď väčšie osobné uspokojenie než poznanie, že Stvoriteľ vesmíru ma osobne pozná, som pre neho cennejší než bohatstvo celého sveta, že chápe môj strach a moje obavy, že ma miluje nesmiernou láskou vo chvíli, keď všetkým ostatným som ľahostajný, že Jeho jediný Syn za mňa skutočne dal svoj život, že môže obrátiť moje nedostatky na klady a moju prázdnotu na plnosť, že po tomto živote ma čaká iný, lepší život, kde nebudú žiadne dnešné postihnutia a vady – kde pozemská bolesť a utrpenie bude iba šedou spomienkou?“ 62 Táto

nádherná

a pravdivá

myšlienka

môže

priniesť

fantastické

posolstvo

a povzbudenie pre dieťa v ohrození, zlomené nepriaznivými životnými okolnosťami. Týmto môže získať skutočnú sebaúctu, ktorá nezávisí na vrodených kvalitách ani sociálnom prostredí ale na Božom rozhodnutí. Pavel v 1.liste Korintským v 13. kapitole charakterizuje lásku ako trpezlivú a tak v duchu takejto lásky sa v diakonickej a pastoračnej práci s deťmi v ohrození musíme vyzbrojiť veľkou dávkou trpezlivosti.

4.2 Jednotiaci prvok – načúvanie Paul Tillich vyjadril myšlienku: „Základná povinnosť lásky je počúvať“. 63 Vypočuť všetky nenaplnené potreby a traumatické zážitky je časovo náročné. Pokúsiť sa hľadať východiská často ešte náročnejšie. Nichols správne poznamenáva že naše právo na pozornosť je často narušované maličkosťami, ktoré si občas ani nepamätáme, ľuďmi, ktorí si to ani neuvedomujú. To však neznamená, že by to nebolelo. 64 Jednou z častých „maličkostí“ je práve nedostatok času. Čas, ktorým každý z nás disponuje, je totiž obmedzený. Ale - láska nie je 62

63 64

DOBSON J. Zdravá rodina, Nová nádej Brno, 1994, str. 24. http://sk.wikiquote.org/wiki/Paul_Tillich#Potvrden.C3.A9_v.C3.BDroky {cit.2010-12-02}. NICHOLS, M. P. Zapomenuté umění naslouchat, Návrat domú, Praha, 2005, str.15.

27

Diplomová práca

Diakonická a pastorálna a starostlivosť o deti v ohrození

sebecká (1. Kor.13), ponúka sama seba – svoje priateľstvo. Ponúka vzťah, v ktorom som ochotný zdieľať svoj život s iným človekom. Hľadám s ním spoločné riešenia pre jeho život. Vzdáva sa niečoho vlastného, aby obohatila priateľa. Načúvanie je veľmi dôležité. Samotné skutočné načúvanie totiž môže druhej strane priniesť úľavu. Prináša totiž povzbudenie. A povzbudenie samotné síce veľmi nepomôže, napriek tomu poteší. Samozrejme zápasíme s problémami, ako najlepšie dokážeme, ale načúvajúce ucho, poznámka, v ktorej cítime podporu a starostlivé srdce sa dotýkajú vnútornej bolesti, od ktorej sa nášmu úsiliu o zodpovedný život príliš neuľaví. Ceníme si však povzbudenie, ku ktorému dochádza, keď k nám od toho druhého prejde niečo jedinečne ľudské. 65

4.3 Jednotiaci prvok – empatia „Empatizovať znamená vidieť očami druhého človeka, počuť ušami druhého človeka a cítiť jeho srdcom.“ 66 Je veľmi dôležité, aby dieťa, ktorému načúvate vedelo, že chápete jeho situáciu. Biblia je svedectvom o tom, že človek bol stvorený pre spoločenstvo s Bohom a s inými ľuďmi. Každý človek potrebuje milovať, pomáhať, povzbudzovať, odpúšťať a starať sa o niekoho. A to isté potrebuje aj dostávať späť. Potrebuje mať človeka, ktorý sa s ním bude tešiť, ale aj smútiť. Podľa Budu sa vžívanie stáva empatiou vtedy, keď zážitok vedome spracujeme a súvislosti, ktoré sme pochopili v druhom človeku, pre vlastnú potrebu pomenujeme a interpretujeme. 67 Krásny je príklad v Jánovom evanjeliu v 11. kapitole - príbeh o vzkriesení Lazara. Ježiš vedel, že Lazar bude žiť, prejavil však účasť na zármutku tých, ktorí oplakávali mŕtveho (Keď Ježiš videl, že plače a že plačú aj Židia, ktorí prišli s ňou, zachvel sa v duchu a vzrušený riekol: Kam ste ho položili? Povedali Mu: Poď, Pane, a pozri sa! A Ježiš zaplakal. Vtedy povedali Židia: Ajhľa, ako ho miloval! ) 68

4.4 Jednotiaci prvok – vedenie k rozhodnutiu Pri pastorálnej a diakonickej práci sa snažíme nájsť riešenie na problém. Avšak neriešime ho my, musíme viesť dieťa k tomu, aby svoj problém riešilo. Dieťa sa musí rozhodnúť samo. Zaujímavo to vidí Matoušek: Jedinec si zaslúži starostlivosť, ale tiež úctu, dôstojnosť a príležitosť vyjadrovať svoju individualitu. Jedinec má schopnosť riadiť svoje kroky, je schopný sa rozhodovať, má potenciál určovať svoje ciele a aj ich dosahovať. Jedinec

65

CRABB L., ALLENDER D. Naděje v utrpení,Návrat domú, Praha, 2002, str.47. BUDA B. Empatia psychológia vcítenia a vžitia sa do druhého, Psychotrof, Nové Zámky, 1994, str.19. 67 BUDA B. Empatia psychológia vcítenia a vžitia sa do druhého, Psychotrof, Nové Zámky, 1994, str.51. 68 Jn 11,33-36. 66

28

Diplomová práca

Diakonická a pastorálna a starostlivosť o deti v ohrození

sa môže rozhodnúť, či bude realizovať svoje možnosti, alebo či ich nevyužije a bude iba ďalej prežívať. 69 Naša starostlivosť nespočíva v tom, že dieťa manipulujeme a vnucujeme mu rady. Naša pomoc je účinná vtedy, keď rešpektujeme individualitu dieťaťa a citlivým spôsobom mu ponúkame podnety na riešenie. Ponúkané podnety musia rešpektovať aj vek a intelektuálne schopnosti dieťaťa.

4.5 Jednotiaci prvok - odbornosť V pastorálnej a diakonickej práci ide v prvom rade o účinnú pomoc druhému. Sú situácie, keď ani dôsledné načúvanie, ani empatický prístup a ani naše „dobré kresťanské srdiečko“ nie je postačujúce na to, aby sme rozpoznali koreň problému a viedli dieťa k správnemu rozhodnutiu. Môžeme vychádzať z vlastných životných skúseností, ale tie mnoho krát nestačia. Preto je dôležité, aby sme sa ako poradcovia, či diakoni v cirkvi vzdelávali a to ako v oblasti sociálnej práce, pedagogických vied a psychológie, aj v oblasti teologických disciplín(pastorálna teológia, katechetika). Procházka vidí ako problém dnešnej cirkvi, že tam, kde je legitímne miesto pre vzdelaného kresťanského poradcu, sme mnohokrát prenechali miesto vzdelanejším psychológom (prípadne i s patričnou ostrou intelektuálne teologickou rétorikou a opreli sme sa pritom o významných teológov!). Málo sme mysleli na to, že príkaz „ Choďte a kážte evanjelium celému stvoreniu“ obsahuje aj výzvu pomáhať ľuďom v komplexe ich potrieb. 70 Na druhej strane Lupták hovorí o nutnosti, aby pastoračno – diakonickú službu vykonávali znovuzrodení a dokázaní kresťania. Táto práca znamená boj proti duchovným mocnostiam sveta. Pracovník musí byť vyzbrojený zbraňami Ducha tak, ako siedmi diakoni v prvej cirkvi. 71 V mnohých situáciách sa nebudeme cítiť ako odborníci s receptom na každý problém. Tu je na mieste aj spolupráca s odborníkmi (sociálne úrady, psychologické poradne, a pod.). To najdôležitejšie poznanie je vyjadrené v knihe Prísloví: Bázeň pred Hospodinom je počiatkom poznania; blázni pohŕdajú múdrosťou a kázňou. 72 A Jakub hovorí o nadobúdaní

69

MATOUŠEK O. A KOL. Metody a řízení sociální práce, Portál, Praha, 2008, str. 68. PROCHÁZKA P. Sociálny obsah zvastovania, Zborník z teologickej konferencie, PF UMB, Banská Bystrica, 2000, str. 39. 71 LUPTÁK O. Sociálna práca v evanjelikálnych cirkvách v minulosti a dnes, Zborník z teologickej konferencie, PF UMB, Banská Bystrica, 2000, str.93. 72 Pr 1,7. 70

29

Diplomová práca

Diakonická a pastorálna a starostlivosť o deti v ohrození

múdrosti, ktorá je zhora, je predovšetkým čistá, potom pokojamilovná, krotká, poslušná, plná milosrdenstva a dobrého ovocia, nestranná, bez pokrytectva. 73

73

Jk 3,17.

30

Diplomová práca

Diakonická a pastorálna a starostlivosť o deti v ohrození

5 Praktická časť Na predošlé informácie nadväzujem praktickou časťou. Ako metódu výskumu som zvolila prípadovú štúdiu (kazuistiku). Vybrala som šesť respondentov a jednu trojčlennú rodinu. Niektorí z vybratých respondentov sú bývalí chovanci detských domovov (hoci sú fyzicky dospelí, mentálne sú zväčša stále deťmi), ktorí boli počas pobytu v ústave konfrontovaní s kresťanskou misiou. Niektorí pochádzajú z rozvrátených rodín. Niektorí z nich boli v minulosti týraní, zanedbávaní, všetci zažili odmietnutie oboma, alebo jedným z rodičov. Všetci respondenti v minulosti boli, alebo (v jednom prípade) ešte v súčasnosti sú deťmi v ohrození. Ciele tohto výskumu sú nasledovné: •

oboznámenie s prostredím, ktoré respondentov prvotne formovalo



poukázať na dôležitosť naplnenia ich fyzických potrieb



poukázať na dôležitosť komunikácie Božej zvesti



poukázať na dôležitosť zmysluplných vzťahov, citových väzieb a prijatia



poukázať na potrebu vedomia vlastnej identity (kým sú podľa Božieho Slova)



poukázať na potrebu viesť ich k vyrovnaniu sa s krivdami minulosti aj súčasnými



poukázať na potrebu otvorenej budúcnosti a životnej perspektívy. Podklady pre tento výskum som získavala štúdiom osobných materiálov respondentov

(zdravotné záznamy, rozhodnutia súdu, príp. korešpondencia, ktorá bola prístupná, evidencia klientov SED DnPc) a tiež osobnými rozhovormi. Všetci respondenti, ktorých som oslovila, boli informovaní o tom, ako budú ich osobné údaje použité a vyjadrili s tým svoj súhlas (v prípade neplnoletého respondenta súhlasil zákonný zástupca- matka). Mená respondentov nie sú v tomto výskume zverejnené, použila som pozmenené iniciálky ich mien. V prípade rodinnej prípadovej štúdie používam označenie – On, Ona a dieťa. Všetky ostatné údaje sú pravdivé. V

texte citujem výroky respondentov, ktoré sú zaznamenané kurzívou

v úvodzovkách. Svoje vlastné postrehy zaznamenávam v časti diskusia. V závere každej kazuistiky sú uvedené návrhy pre ďalšiu službu konkrétnemu respondentovi. V závere praktickej časti sú tieto návrhy zhrnuté do časti odporúčania pre diakonickú a pastorálnu starostlivosť o deti v ohrození.

31

Diplomová práca

Diakonická a pastorálna a starostlivosť o deti v ohrození

5.1 Kazuistika č.1

5.1.1 Rodinná anamnéza Meno: V.K. Narodený: 28.07.1986 Matka: Z.K. narodená 1962 Otec: J. K. narodený 1957 Má tri sestry: L.K. nar. v roku 1982 J.K. nar. v roku 1992 Z.K. nar. v roku 1995

5.1.2 Osobná anamnéza V.K. spolu s rodičmi a troma súrodencami býval na sídlisku Juh v Poprade, neskôr v obci Betlanovce. Otec J.K. nadmerne užíval alkoholické nápoje, matka bola závislá na hracích automatoch. Otec neskôr odišiel od rodiny, žil ako bezdomovec. O deti nebolo riadne postarané, a tak rozhodnutím okresného súdu v Poprade bola nariadená ústavná výchova pre V.K., aj pre jeho dve mladšie sestry. V.K. mal vtedy trinásť rokov, od toho času bol jeho kontakt s rodičmi iba telefonický. Od januára 1999 do marca toho istého roku bol klient umiestnený v DC v Košiciach. Odtiaľ bol presunutý do Detského domova v Spišskom Štiavniku. Od roku 2002 študoval na SOU stavebnom v Poprade - odbor strojný zámočník. Štúdium rokom 2006 neukončil z dôvodu absencie školskej dochádzky, v júli toho istého roku odišiel z Detského domova v Spišskom Štiavniku s cieľom kontaktovať svoju matku, ktorá sa t. č. zdržiava v ČR. Z dôvodu závislosti V.K. na organických rozpúšťadlách svoju finančnú hotovosť minul skôr, ako túto cestu mohol zrealizovať. Stal sa z neho bezdomovec a za pomoci svojej bývalej vychovávateľky vyhľadal pomoc v SED DnPc vo Veľkom Slavkove. Od konca augusta 2006 do mája 2008 bol jeho klientom. Podľa vyjadrenia vedúceho zariadenia mal V.K. vzťah skôr k starším klientom, rád komunikoval a zúčastňoval sa pracovnej terapie. Príležitostne sa zamestnával formou brigád, mal ambíciu dokončiť si svoje vzdelanie na SOU stavebnom v Poprade v odbore strojný zámočník. Po istom čase sa vrátil k organickým rozpúšťadlám a jeho závislosť zvíťazila. Medzičasom sa stal otcom dnes už ročného syna, ktorého splodil so svojou bývalou priateľkou a o ktorého nejaví záujem. 32

Diplomová práca

Diakonická a pastorálna a starostlivosť o deti v ohrození

Keďže nebol ochotný svoju situáciu patrične riešiť (liečiť sa), musel zariadenie vo Veľkom Slavkove opustiť. Od toho času striedavo žije u svojej matky, na ulici a u príležitostných známych. Finančné prostriedky si zaobstaráva drobnými krádežami, podvodmi, prípadne ponúkaním sexuálnych služieb – a to ako starším ženám, tak aj mužom.

5.1.3 Zdravotná anamnéza Podľa zdravotnej dokumentácie bol V. K. od roku 2003 dispenzarizovaný v psychiatrickej ambulancii s diagnózou disharmonický vývin osobnosti a syndróm závislosti na organických rozpúšťadlách. V tom istom roku bol liečený v DPL Hraň pre poruchy správania spojené s agresivitou F91.2- socializovaná porucha správania – skupinová delikvencia. V októbri 2005 bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení NsP v Levoči s diagnózou poruchy súvisiace s nadmerným užívaním prchavých rozpúšťadiel - aktívna závislosť F18.2 a emočne nestabilná osobnosť F 60.3.V máji 2005 bol po konflikte s vychovávateľkou hospitalizovaný pre intoxikáciu liekmi - tentamen suicidii T 42.7 spolu s depresívnym syndrómom v liečbe. Podľa vyjadrenia ošetrujúceho lekára je pre klienta typická afektívna labilita, zvýšená iritabilita, sklon k impulzivite, nálada normotýmna, osobnosť s disharmonickým vývinom, nezrelá,

inklinujúca

k opozičnosti

a dissocialite,

jednoducho

štruktúrovaná,

mierne

extravertovane orientovaná, praktickejšie zameraná.

5.1.4 Spirituálna anamnéza Prvý kontakt V.K. s evanjeliom bol v rokoch 1999-2006 v Detskom domove v Spišskom Štiavniku s misijným tímom BJB v Poprade. Jeho postoj k aktivitám misijného tímu bol spočiatku odmietavý, čo sa prejavovalo ignorovaním členov tímu. Táto bariéra sa prelomila v roku 2001 počas letného tábora, ktorého sa zúčastnili všetci chovanci zariadenia. Prejavený osobný záujem a individuálny kontakt jedného z členov tímu ho priviedol k rozhovoru na tému - „môj život a môj vzťah k Bohu “. Z tohto rozhovoru sme vyrozumeli, že V.K. považoval Boha za nespravodlivého, prípadne za toho, kto o neho nemá záujem. Ľudí, ktorí verili v Boha a nás nechápal a považoval za slabochov. Výsledkom rozhovoru bolo, že ako tvrdil „už nám rozumie a je fajn čo robíme.“ Jeho postoj k tímu sa zmenil, ale jeho postoj k Bohu nie. Ako tvrdil: „ Keď som s vami, tak mám pocit, že to, čo hovoríte je pravda, po vašom odchode sa všetko vráti do starých koľají.“

33

Diplomová práca

Diakonická a pastorálna a starostlivosť o deti v ohrození

Od roku 2003 jeho záujem o aktivity misijného tímu upadal, tým viac, čím viac sa stával závislým na organických rozpúšťadlách. Jeho druhý kontakt s evanjeliom nastal v roku 2006, keď sa stal klientom SED DnPc. Súčasťou tohto pobytu sú pravidelné nedeľné bohoslužby v spoločenskej miestnosti zariadenia a tiež biblické štúdium a osobné rozhovory počas týždňa. Aj tam v čase abstinencie tvrdil: „Tu so mnou jednajú ako s človekom, Boh sa tu stáva iným – reálnym; tu viem, že mám pre Neho hodnotu a že to nie sú iba vymyslené veci...“ Žiaľ, ani toto poznanie ho na ceste závislosti nezastavilo. Dnes, pri stretnutiach na ulici – zväčša v okolí železničnej stanice, kde sa zdržiavajú bezdomovci – sa na túto tému rozprávať nechce. Kresťania sú pre neho ľudia, ktorí „ničomu nerozumejú“.

5.1.5 Katamnéza Od augusta 2006 mal V.K. snahu zbaviť sa svojej závislosti na organických rozpúšťadlách. Pri osobnom stretnutí v mesiaci október 2006 nám povedal: „Od augusta som čistý, nepotrebujem fetovať, lebo som šťastný; po prvý krát v živote tu so mnou všetci jednajú ako s človekom a nie ako s kusom papiera.“ Od toho času prekonal tri krátkodobé recidívy (v dĺžke maximálne jeden týždeň), ale nevzdáva sa, mal silnú túžbu zmeniť svoj doterajší život. Problém nastal, keď sa začal upínať na človeka a mal vysoké – nenaplniteľné očakávania. Sklamanie v človeku pre neho znamenalo návrat k závislostiam.

5.1.6 Diskusia Základným problémom v prípade V.K. bola rodina, ktorá neplnila funkciu, ktorú jej Boh určil. Keďže rodičia V.K. žili bez Boha, nemohli ani žiť podľa Jeho pravidiel a noriem pre život. V tomto duchu aj vychovávali (alebo skôr nevychovávali) svoje deti. Dôležitým sa v živote V.K. stal moment, keď počul o Božej láske voči všetkým hriešnikom. Keďže Biblia hovorí, že viera je z počutia a počúvanie skrze Slovo Kristovo 74 , bolo nevyhnutné, aby V.K. mal zvestované Božie Slovo. U V.K. sa prejavoval veľmi výrazne skutočnosť, že nedokázal otvorene priznať stav svojho srdca – teda hlboké vnútorné zranenie. Bol teda nutný individuálny prístup a intenzívna osobná komunikácia s ním. K tomu sme ako tím dostali príležitosť počas letného tábora. 74

Rim 10;17.

34

Diplomová práca

Diakonická a pastorálna a starostlivosť o deti v ohrození

Ďalšou prekážkou v živote V. K. bol fakt, že život v DeD sa mu zdal bezútešný a bez perspektívy. Tu bolo nutné, aby mu pri osobnom kontakte bolo zdôrazňované, akú vysokú cenu má jeho život a fakt z Biblie, že Syn človeka prišiel spasiť to, čo zahynulo. 75 V prípade V.K. bola (a stále je) potrebná veľká dávka trpezlivosti a vytrvalosti vo zvestovaní, aj v prejavovaní Božej lásky, ktorá je neoddeliteľnou nutnou súčasťou zvestovania biblickej zvesti. Jeho srdce bolo (a ešte do veľkej miery stále je) obťažené hriechom aj bolesťou. Preto bolo dobré, že kroky V.K. viedli do láskyplného prostredia SED DnPc, kde bola perspektíva, že semeno, ktoré sa začalo zasievať (dôležité je všimnúť si, že začiatok trval takmer sedem rokov), bolo polievané. Žiaľ, ako v mnohých iných prípadoch sa stala chyba a V.K. je momentálne v poľutovaniahodnej situácii. Ostáva veriť, že Boh ho vo svojej milosti podvihne a dá mu ďalšiu šancu na zmenu.

5.1.7 Záver a odporúčania U V.K. je nevyhnutná protidrogová liečba. Keďže zo skúsenosti zo štátnych liečební vieme, že závislosť na organických rozpúšťadlách sa lieči veľmi ťažko a dlhodobo, riešením pre danú situáciu by bol dlhodobý pobyt v komunite liečbe podliehajúcich závislých. Tiež je nutné podporovať jeho vzťah k Bohu a k prijatiu svojej spirituality. Nevyhnutnou súčasťou liečby by okrem iného mali byť aj snahy o otvorenie minulosti. Popieranie vlastnej bolesti a zranenia viedlo až doposiaľ k tomu, že V.K. ju zakrýval prílišnou tvrdosťou. Ešte výraznejším prvkom, ktorým zakrýval svoju bolesť bola jeho závislosť na prchavých rozpúšťadlách. Potrebuje aj pastoračné vedenie k tomu, aby odpustil svojim rodičom. Len ten, kto sa zbaví bremena neodpustenia môže byť skutočne úspešne vyliečený zo závislostí. Na toto všetko je potrebný čas a veľa trpezlivosti a tak sa domnievam, že najlepším riešením pre vzniknutú situáciu V.K. je prostredie liečebných stredísk, kde pracujú ľudia, ktorí svoju prácu prijali ako poslanie. 76

75

Mt 18;11. Riešením by bolo umiestnenie v zariadení, akým je napr. stredisko TEEN CHALLENGE v Seredi, kde liečebná terapia pozostáva z terapie pracovnej a terapie evanjeliom. 76

35

Diplomová práca

Diakonická a pastorálna a starostlivosť o deti v ohrození

5.2 Kazuistika č.2 5.2.1 Rodinná anamnéza Meno: V.O. Dátum narodenia: 29.02.1984 Matka: K.O., narodená 02.08.1965 Otec: nepriznal otcovstvo V.O. má siedmich súrodencov z rôznych matkiných vzťahov, z toho traja žijú u matky: G.O. , narodená v roku 2002 M.O., narodená v roku 2001 S.O., narodený v roku 1997 Matka má viac súrodencov, s ktorými nemá V.O. kontakty.

5.2.2 Osobná anamnéza V.O. sa narodil matke K.O. ako jej prvé dieťa v obci na juhu Slovenska. Otca nepozná, vie o ňom, že žije v Banskej Bystrici a väčšiu časť života prežil vo výkone trestu odňatia slobody. Rodičia o svoje dieťa nejavili záujem, preto V.O. od malička vyrastal v detských domovoch. Najprv to bol dojčenský ústav, potom Detský domov v Bratislave. Neskôr, vo veku 14 rokov bol premiestnený do diagnostického centra v Bratislave. Odtiaľ bol preložený do OUI v Senici, ale keďže učivo tam bolo pre neho veľmi ľahké, vrátil sa do diagnostického centra v Bratislave. Odtiaľ bol preložený do Detského domova v Spišskom Štiavniku. Základné vzdelanie ukončil v základnej škole pre zrakovo postihnutých v Levoči. Tam tiež ukončil SOU pre zrakovo postihnutú mládež. Pokračoval aj v maturitnom štúdiu, ale keďže v druhom ročníku prepadol z predmetov ekonomika a účtovníctvo, štúdium neukončil. Vo veku 17 rokov sa začal obávať o svoju budúcnosť. Rozhodol sa preto, že vyhľadá svoju matku. Kontakt nadviazal a po ukončení ústavnej výchovy sa rozhodol k nej vrátiť. Matka ho prijala, ale neskôr vysvitlo, že doma bol zneužívaný - boli mu odoberané financie (ako slabozraký bol poberateľom čiastočného invalidného dôchodku a sociálnych dávok).Matka vo zvýšenej miere požívala alkohol a spolu so svojim druhom fyzicky týrali svoje deti a tiež V.O. Bol nútený sám sa starať o chod domácnosti a o mladších súrodencov. Keď V.O. chcel, aby jedli jeho malí súrodenci, nejedol on. So strachu o mladších súrodencov musel založiť v obchode s potravinami svoj občiansky preukaz, aby mohol kúpiť potraviny.

36

Diplomová práca

Diakonická a pastorálna a starostlivosť o deti v ohrození

Takto vydržal žiť 1,5 roka, potom odišiel na sever Slovenska, kde mal priateľov a bol mu sprostredkovaný kontakt na SED DnPc vo Veľkom Slavkove.

5.2.3 Zdravotná anamnéza Podľa zdravotnej dokumentácie je zdravotným problémom V.O. slabozrakosť. Tiež bol v minulosti opakovane liečený na glumerulonephritis chronica – chronický zápal obličiek, pre ktorý bol aj niekoľko krát hospitalizovaný na urologickom oddelení NsP v Levoči.

5.2.4 Spirituálna anamnéza V detskom

domove

V.O.

navštevoval

bohoslužby

v katolíckom

chráme.

V diagnostickom ústave bol účastný pri evanjelizačných aktivitách katolíckej mládeže. Počas pobytu v Detskom domove v Bratislave sa zúčastnil letného tábora s Detskou misiou. V Detskom domove v Spišskom Štiavniku bol konfrontovaný s misiou tímu z BJB v Poprade, zúčastňoval sa na ich aktivitách. Po odchode je klientom SED DnPc vo Veľkom Slavkove. V zariadení sú pravidelné nedeľné bohoslužby, tiež skupinky biblického štúdia tri krát v týždni. „Keď som ako dieťa v DeD počul evanjelium, bolo to síce zaujímavé, ale nič mi to nedávalo. Najviac sa mi páčili piesne, ale skôr hudba, ako obsah. Po odchode misijného tímu som si žil opäť ako predtým. Až u mamy, keď mi bolo ťažko, som si spomenul, že sa môžem rozprávať s Bohom. Tak som sa začal pri miestnom potoku s Ním rozprávať a bolo mi vždy po takomto rozhovore ľahšie. Tam som tiež urobil rozhodol, že od matky odídem.“ V SED DnPc V.O. odovzdal svoj život Bohu. Dokončil si svoje vzdelanie a zamestnal sa v DnPc ako účtovník a správca počítačových sietí. Od roku 2008 vypomáha pri vedení biblických skupiniek v zariadení tým, že využíva svoj hudobný talent počas vedenia chválospevov. Boha vidí ako neoddeliteľnú súčasť svojho života. Je to Niekto, bez koho si nevie predstaviť svoj život, uvedomuje si Jeho pomoc a vedenie – „...vždy, keď si neviem poradiť s problémom, môžem volať o pomoc a On mi dáva pokoj, vedie ma, aby som robil správne rozhodnutia, môžem sa s Ním v duchu rozprávať a nikdy nie som sám“

5.2.5 Katamnéza V.O. prežil takmer celý svoj život v rôznych ústavoch a detských domovoch. Vždy túžil mať blízkeho človeka. A tak sa snažil nadväzovať kontakty s ľuďmi, ktorí boli buď zamestnancami, alebo návštevníkmi zariadení. Aj pri pobyte v DeD v Spišskom Štiavniku

37

Diplomová práca

Diakonická a pastorálna a starostlivosť o deti v ohrození

takýto blízky kontakt nadviazal a to s členom misijného tímu BJB v Poprade. Napriek tomu, že už nebol malým dieťaťom (mal 16 rokov), veľmi túžil po začlenení sa do rodiny člena misijného tímu (teda po adopcii, prípadne pestúnskej starostlivosti). Keď zistil, že to nie je možné, rozhodol sa svoje úsilie o získanie „svojho človeka“ obrátiť na hľadanie biologickej rodiny. Po sklamaní, ktoré zažil u svojej matky, sa vrátil práve k tomuto členovi misijného tímu. Ako sám hovorí: „U mamy mi nevadila špina, ale alkoholizmus; na špinu si človek môže zvyknúť a byť šťastný aj tam“. Jednou zo skutočností, ktoré V.O. považoval za veľmi bolestné bola jazyková bariéra jeho matka hovorí iba maďarsky, pričom V.O. žil v ústavnej výchove, kde sa naučil komunikovať len po slovensky. Dnes je šťastný medzi ľuďmi v Sed DnPc a ako hovorí „prvý krát v živote je niekde naozaj doma“. Má ambíciu osamostatniť sa a do DnPc dochádzať ako do riadneho zamestnania. Jeho veľkým snom je, aby raz mohol pomôcť svojim malým súrodencom, ktorí stále žijú v nevyhovujúcom prostredí u matky a jej druha. Vie, že na to, aby to mohol urobiť, musí sa „sám postaviť na vlastné nohy a nájsť si prácu a vyhovujúce bývanie.“ Tomuto snu momentálne podriaďuje aj svoje konanie.

5.2.6 Diskusia V prípade V.O. bol prvotným problémom hriech rodičov, ktorí nechceli (v prípade otca), alebo nevedeli (v prípade matky) prijať zodpovednosť za výchovu svojho dieťaťa. Pozitívny bol v jeho živote fakt, že bol niekoľko krát konfrontovaný s kresťanskou misiou. Aj keď sa výsledky nedostavili hneď, jeho posun na ceste k poznaniu Boha mal určitú postupnosť. Jeho prvý kontakt s kresťanstvom nastal už v útlom detstve cez účasť na bohoslužbách. Vo veku 14 rokov mu bolo zvestované Slovo evanjelia po prvý krát osobne a mal blízky vzťah s pracovníčkou misijnej skupiny. To bolo dôležité aj pri jeho ostatných kontaktoch s misijnými tímami – či už išlo o dobrovoľníkov z Detskej misie, alebo o misijný tím BJB v Poprade. Aj keď po prejavenom záujme o Boha tento vždy stroskotal na snahe naviazať sa na človeka, dôležitý bol pre V.O. fakt, že mal vždy vyjadrenú možnosť návratu do vzťahu s nami v tej kvalite, akú sme vyrozumievali z Písma. V knihe Prísloví sa píše: „Priateľ miluje v každý čas, a brat sa rodí na čas súženia.“ respondentovi V.O. 77

Pr 17;17.

38

77

Takéto priateľstvo bolo nutné poskytnúť

Diplomová práca

Diakonická a pastorálna a starostlivosť o deti v ohrození

Niekedy aj bolestnú skúsenosť môže Boh použiť k tomu, aby formoval život človeka. Presne táto vec sa stala v živote V.O. Nepriaznivé životné podmienky, hlad a týranie v jeho prípade viedlo k tomu, aby hľadal lásku, o ktorej celé roky predtým počúval, aby hľadal vzťah, o ktorom mu bolo zvestované, aby začal komunikovať s Tým, ktorý mu mohol ukázať nádej v jeho beznádeji. Posledným pozitívnym bodom v živote V.O. bol fakt, že dostal možnosť stať sa klientom SED DnPc. Správcovia aj zamestnanci tohto zariadenia sú láskyplní ľudia, ktorí svojim klientom sprostredkovávajú Božiu lásku nádherným praktickým spôsobom. Tam, medzi ľuďmi plnými lásky voči Pánovi Ježišovi Kristovi urobil V.O. to najdôležitejšie rozhodnutie a zveril svoj život Božej všemohúcej odpúšťajúcej láske. Dnes je V.O. človekom, ktorý miluje Pána Ježiša, miluje ľudí a čo je veľmi dôležité, prosí o silu k tomu, aby mohol plne odpustiť svojim rodičom a tým, ktorí mu v minulosti ublížili. Jeho služba v SED DnPc je prínosom pre ostatných klientov, ale V.O. Tým predovšetkým vyjadruje svoju vďaku Bohu za zmenu, ktorú spôsobil v jeho živote.

5.2.7 Záver a odporúčania V.O. je človek, ktorý vydal svoj život Bohu, je teda nutné, aby v prostredí, ktoré ho v tomto čase formuje mohol dostávať kvalitný pokrm a mohol rásť v poznávaní Boha skrze Jeho Slovo, spoločenstvo s bratmi a sestrami, modlitby a službu iným. Tiež je dôležité, aby mu bola poskytovaná pomoc v jeho zápase o odpustenie a pri procese jeho vnútorného uzdravovania. Naďalej je dôležité podporovať ho v úsilí o osamostatnenie sa.

39

Diplomová práca

Diakonická a pastorálna a starostlivosť o deti v ohrození

5.3 Kazuistika č. 3 5.3.1 Rodinná anamnéza Meno: V.P. Narodil sa15.05.1991. Matka: O.P. sa narodila 20.05.1956. Otec: J.P. sa narodil 04.09.1943 (neskôr otcovstvo zaprel). V.P. má súrodencov: V.P. narodenú 15.06.1981 M.P. narodeného 12.08.1984 J.P. narodeného 16.09.1987 O.P. narodenú 15.07.1995

5.3.2 Osobná anamnéza Na svoj pobyt u rodičov si V.P. pamätá málo a jeho spomienky sú skôr negatívne nerád o tom hovorí. Spomína si len na matku, spomienky na otca aj na matkinho druha so svojich spomienok vytesnil. Podľa záznamov zo súdneho rozhodnutia rodičia detí boli rozvedení (súd ich rozviedol 15.04.1995 - t.j. tri mesiace pred narodením maloletej O.P.). Matka v zvýšenej miere požívala alkoholické nápoje a o deti sa riadne nestarala. V októbri roku 1991 bolo otcovstvo J.P. voči V.P. okresným súdom v Liptovskom Mikuláši zapreté (otcom O.P. v skutočnosti tiež nie je J.P., pretože v tom čase už nežil v spoločnej domácnosti s matkou O.P.). Matka žila v tom čase s druhom – o 12 rokov starším invalidným dôchodcom V.Š., ktorý sa ale k otcovstvu detí taktiež nehlásil. Matka bola dlhodobo nezamestnaná, poberala iba rodičovský príspevok a sociálne dávky. Deti žili vo veľmi zlých sociálno – ekonomických pomeroch. Okrem toho, medzi matkou a jej druhom dochádzalo k neustálym hádkam, aj k vzájomným fyzickým útokom. Svedkami týchto udalosti boli zväčša aj deti, čo malo veľmi zlý vplyv na ich psychiku. Vo svojich šiestich rokoch (19.11.1997) bol V.P. spolu s mladšou sestrou O.P. rozhodnutím okresného súdu v Ružomberku umiestnený v Detskom domove v Martine. O rok neskôr boli obaja umiestnení v náhradnej pestúnskej rodine. V roku 2002 bol pre poruchy správania umiestnený v detskom psychiatrickom centre v Kremnici. Odtiaľ sa už nevrátil do náhradnej rodiny, nakoľko pestúni nedokázali zvládnuť jeho agresívnu povahu. V tomto zariadení bol neskôr hospitalizovaný ešte začiatkom roku

40

Diplomová práca

Diakonická a pastorálna a starostlivosť o deti v ohrození

2007. V čase od 02.04.2008 do 26.06.2008 bol rozhodnutím okresného súdu v Martine umiestnený v súkromnom liečebno – výchovnom sanatóriu v Senci (neskôr len SLVS). Dôvodom bola agresivita voči inému chovancovi DeD (po požití alkoholu sa týmto nechal verbálne vyprovokovať a pokúsil sa ho fyzicky napadnúť s nožom v ruke). Medzi týmito pobytmi bol v Detskom domove v Necpaloch pri Martine. Tam ako 18 - ročný svoj pobyt ukončil a od 15.05.2009 je klientom SED DnPc vo Veľkom Slavkove. V minulosti mal kladný vzťah k požívaniu alkoholu; dnes si je vedomý, že to môže prepuknúť do závislosti a tak sa snaží o abstinenciu (nie vždy úspešne). Má

ukončené

základné

vzdelanie.

Študoval

na

SOU

v Martine

v odbore

automechanik, neskôr v odbore kuchár – čašník; do školy však nechodil a tak z oboch učebných odborov bol vylúčený. V SLVS absolvoval kurz v rozsahu 300 hodín v odbore chovateľstvo hospodárskych zvierat – farmárstvo (získal certifikát). V.P. neudržiava žiadne kontakty so svojou biologickou rodinou, ani s mladšou sestrou, ktorá je ešte stále v pestúnskej rodine.

5.3.3 Zdravotná anamnéza V.P. sa narodil predčasne (v ôsmom mesiaci). V zdravotnej dokumentácii V.P. nachádzame jeden dôležitý záznam z roku 1996. Pre popáleniny 2. stupňa bol hospitalizovaný v NsP v Košiciach - Šaci. Podľa záznamu spadol do vriacej vody (do dnes má ako dôsledok rozsiahle jazvy po chrbte aj končatinách, v dôsledku čoho ani v lete nenosí krátke rukávy, či krátke nohavice). Od toho času sa zajakával a trpel psychickými poruchami. Porucha reči sa vďaka logopedickej starostlivosti značne zlepšila. Ostatné záznamy hovoria o jeho už zmienených pobytoch v psychiatrických liečebniach, kde bol liečený pre neovládateľnú agresivitu. Podľa opakovaných vyjadrení je citlivý na hluk a ťažko zvláda záťažové situácie (zrejme dôsledok častých hádok v rodine). Jeho mentálne schopnosti sa podľa psychológov pohybujú v hraničnom pásme mentálnej retardácie (ľahká zaostalosť).

5.3.4 Spirituálna anamnéza V.P. bol po prvý krát konfrontovaný s kresťanstvom počas pobytu v SLVS, kde pravidelne chodievala skupina mladých kresťanov a snažili sa vyplniť voľný čas klientov zariadenia. O týchto návštevách sa ešte dnes vyjadruje veľmi pochvalne a rád na ne spomína. „Tí ľudia boli milí a chápali nás; mali na nás čas a vedel som, že im môžem povedať, ako sa cítim.“

41

Diplomová práca

Diakonická a pastorálna a starostlivosť o deti v ohrození

Jeho druhý kontakt bol po príchode do SED DnPc Veľký Slavkov. Tam je súčasťou resocializačného programu spirituálna terapia (klienti sa zúčastňujú skupinových stretnutí pri úvahách nad Bibliou a tiež sú tam konané každú nedeľu bohoslužby). O tejto službe sa už nevyjadruje tak pochvalne: „ Pekné rečičky v nedeľu a v pondelok nemôžem ísť na internet (pozn.: v čase, v ktorom je zaradený do pracovnej činnosti, ktorá je súčasťou pobytu v zariadení), toto sú pokrytci a nie kresťania, nerozumejú tomu, ako sa tu cítim a nechcú mi pomôcť. Keby to v skutočnosti chceli, našli by mi prácu, kde by som si dobre zarobil.“

5.3.5 Katamnéza V.P. žil od svojich šiestich rokov v ústavnej výchove. Jeho traumatické zážitky z detstva v disfunkčnej rodine spôsobili, že odmieta akýkoľvek náznak priateľského vzťahu. Je veľmi rozporuplnou osobnosťou – na jednej strane túži po blízkom vzťahu, na strane druhej ho nevie prijať. Príkladom je jeho vzťah k pestúnskym rodičom, o ktorých sa dnes vyjadruje veľmi pekne, ale kvôli pocitu viny ich odmieta kontaktovať. V čase pobytu v tejto rodine vyvolával spory a správal sa agresívne, čo viedlo k tomu, že bol umiestnený v detskom psychiatrickom centre a neskôr bol vzatý späť do ústavnej výchovy. Zaujímavý je jeho vzťah k vedúcim zariadenia vo Veľkom Slavkove. Veľmi často vyhľadáva ich fyzickú prítomnosť, aj vo chvíľach, keď by bolo jednoduchšie sa im vyhnúť. Avšak má neprimeranú záľubu vyvolávať slovné hádky a konfrontácie s nimi. Rovnaký vzťah má aj k starším klientom zariadenia - napr. k V.O. (kazuistika č.2), ktorý vedie skupinky biblického štúdia. V.P. vyvoláva neustále spory s ním a na druhej strane veľmi často vyhľadáva jeho spoločnosť. V.P. má sklon aj k závislosti na alkohole. Je si vedomý toho, že to nemusí dobre dopadnúť, v pamäti má situáciu v ich rodine. Preto sa snaží vyhýbať sa príležitostiam, pri ktorých má k tomu prístup, pretože k odmietnutiu nemá dosť vnútornej sily.

5.3.6 Diskusia Hriech rodičov je prvotným problémom V.P. Rodina neplnila funkciu, ktorú vyžaduje právna norma tohto štátu a aj Božie Slovo. Boli u nich zjavné skutky tela podľa Listu Galatským 5;19-21. Nepoznali Boha, nepoznali Jeho Slovo ani Jeho lásku a neboli schopní dať lásku svojím deťom. Pozitívnym prvkom v živote V.P. bol fakt, že bol konfrontovaný s kresťanstvom a to pri návštevách skupiny kresťanskej misie. Tento kontakt býval krátkodobý a tak nevznikalo

42

Diplomová práca

Diakonická a pastorálna a starostlivosť o deti v ohrození

„riziko hlbokého vzťahu“. Považujem za pozitívum aj ten fakt, že dnes je klientom SED DnPc. Aj keď verbálne vyjadruje nespokojnosť s podmienkami v zariadení a vyvoláva časté spory, odmieta opustiť zariadenie a nájsť si inú možnosť ubytovania (bola mu ponúknutá možnosť bývania v azylovom dome a aj v inom – podobnom zariadení, a akom je dnes). Istým spôsobom ho láskavý prístup pracovníkov zariadenia priťahuje a zároveň ho odmieta. Je to taký kolotoč, z ktorého si sám nevie pomôcť. Preto je dobré, že to vnímajú aj pracovníci zariadenia a trpezlivo mu prejavujú lásku - a to ako jej láskavú podobu tak aj jej prísnu podobu. 78 Neprekonateľným problémom v živote V.P. sa totiž zdá vzbura voči autoritám, čo tiež vyplýva z negatívnych zážitkov z útleho detstva.

5.3.7 Záver Respondenta V.P. je nutné trpezlivo viesť k tomu, aby poznal svoju hriešnosť a vyznal to Bohu. K tomu je potrebná veľká dávka citlivosti, empatie a lásky v pastoračnom vedení. Druhým, nevyhnutným krokom je viesť V.P. k tomu, aby priznal svoju bolesť, ktorú mu spôsobovalo zanedbávanie, nezáujem a fyzické násilie, ktoré zažil v rodine. Len ak bude vedieť priznať, akú bolesť mu to spôsobovalo, bude môcť poprosiť Boha, aby túto ranu uzdravil. Biblia hovorí: „On znášal trest za náš pokoj, Jeho jazvami sa nám dostalo uzdravenia.“ 79 Teda aj takúto vnútornú bolesť môže uzdraviť jedine Pán Ježiš Kristus a tak je dôležité, aby táto skutočnosť bola vhodným spôsobom interpretovaná respondentovi V.P. Ak respondent svoju bolesť prizná, ďalším krokom v procese je krok „odpustenia svojim vinníkom“. To môže urobiť len vtedy, ak sám prijme odpustenie od Boha (teda krok č.1). Tým mu bude môcť byť umožnené prijať lásku a priateľstvo a viesť plnohodnotný život. Domnievam sa, že pred respondentom V.P. je dlhá cesta v procese riešenia týchto krokov a tak je nutné, aby sa pracovníci SED DnPc, ktorí mu slúžia, vyzbrojili potrebnou dávkou trpezlivosti.

78 79

Pojednáva o tom SMALLEY A TRENT Dvě strany lásky, Nova naděje, Brno, 1996. Iz 53;5b.

43

Diplomová práca

Diakonická a pastorálna a starostlivosť o deti v ohrození

5.4 Kazuistika č. 4 5.4.1 Rodinná anamnéza Meno: P.M. Dátum narodenia: 14.05.1990 Matka: A.M., narodená 10.03.1963 Otec: Š.M.. , narodený 17.04.1957 P.M. má troch súrodencov: Š.M., narodený v roku 1983 L.M., narodený v roku 1985 M.M., narodený v roku 1988

5.4.2 Osobná anamnéza P.M. sa narodil ako štvrté dieťa matke A.M. v malej dedinke na východe Slovenska. Otec dochádzal za prácou do ČR a matka zostávala doma s deťmi sama. Zo svojho detstva si P.M. veľa nepamätá, mnohé spomienky vytesnil. Podľa jeho spomienok matka sa o deti nestarala, nechávala ich samé a vyhľadávala spoločnosť rôznych mužov. S nimi často a v hojnej miere požívala alkoholické nápoje. Otec chodieval domov iba na víkendy. Pamätá si situáciu, keď raz bol otec doma dlhšie ako obyčajne a po nejakom čase si pre neho prišla polícia. Od vtedy svojho otca nevidel. Zakrátko nato ho spolu s bratom M.M. odviedli do ústavu - do Detského domova vo Svidníku. Mal vtedy približne 5-6 rokov (rok 1995-1996). Podľa dokumentácie tak nariadil Okresný súd v Trebišove 21.O2.1997, pričom už od 29.9.1995 boli maloleté deti umiestnené v SOS v Trebišove. Matka sa o svoje deti počas tohto pobytu nestarala. Až do ukončenia ústavnej výchovy mal jediný kontakt s príbuznými – so starou mamou a s tetou, bývajúcimi neďaleko jeho pôvodného bydliska. Mal vtedy 13 rokov a strávil u nich týždeň prázdnin. Na rodičov sa vraj nepýtal, nemal o nich záujem. Podľa jeho výpovede, chýbal mu viac otec, na toho má pekné spomienky. Vo Svidníku absolvoval osobitnú základnú školu internátnu. Vo veku 15 rokov bol premiestnený do Odborného učilišťa internátneho v Hostoviciach. Tam sa vyučil v odbore maliar – natierač. Od toho času sa prerušil aj jeho kontakt s bratom, ktorý na strednú školu navštevoval na inom mieste. Bratia vzájomný kontakt do dnes neobnovili. Po ukončení školy a pobytu v ústave (24.06.2008) bol klientom Útulku arcidiecéznej charity vo Vranove nad Topľou. Po dvoch týždňoch pobytu sa zamestnal a vycestoval do

44

Diplomová práca

Diakonická a pastorálna a starostlivosť o deti v ohrození

Galanty, kde pracoval vo firme Samsung. Po dvoch mesiacoch bol prepustený a zamestnal sa vo firme DHL v tom istom meste. Tam pracoval 3 mesiace- (október- december 2008). Po ukončení dohody sa vrátil do Vranova nad Topľou. Keďže sa mu tam dlhodobo nedarilo nájsť si zamestnanie, rozhodol sa pre odchod a požiadal o bývanie v SED DnPc vo Veľkom Slavkove. Je klientom tohto zariadenia od 20.11.2009.

5.4.3 Zdravotná anamnéza Podľa zdravotnej dokumentácie P.M. následkom častých zápalov nepočuje na ľavé ucho. Ako dieťa bol pre zanedbanú starostlivosť často hospitalizovaný na DO NsP vo Svidníku. Neskôr prekonával bežné detské ochorenia.

5.4.4 Spirituálna anamnéza Prvý kontakt s kresťanstvom vníma P.M. v detstve. V DeD bol pokrstený v RKC a zúčastnil sa aj prvého svätého prijímania. Potom vo veku 9-12 rokov sa aktívne zúčastňoval bohoslužieb ako miništrant. S nástupom puberty prišli do jeho života iné záujmy a vieru v Boha vytesnili zo života P.M. Ako klient Útulku arcidiecéznej charity musel povinne navštevovať nedeľné bohoslužby a stretnutia v komunite. Jeho hodnotenie týchto stretnutí je negatívne. Tvrdí, že sa mu to zdalo „pokrytecké - niečo iné sa v kostole hovorilo a niečo iné sa v útulku žilo.“ Napriek tomuto tvrdeniu vraví, že sa snažil nájsť Boha a niečo viac v živote, ako videl u kamarátov – klientov útulku. Po príchode do SED DnPc vo Veľkom Slavkove sa zúčastňuje nedeľných bohoslužieb a stretnutí skupiniek biblického vzdelávania. Začína si uvedomovať, že: „ vieru treba prežiť hlboko vo vnútri a treba Boha postaviť na prvé miesto.“ On sám to ešte nevie. „Prvé sú u mňa moje sny a túžby. Najdôležitejšie je pre mňa moje zdravie, práca, moja budúcnosť...chcem mať domov, rodinu a chcem sa vedieť o ňu postarať.“ Jeho pohľad na Boha je vyjadril: „Boh je niekto, kto je veľmi dobrý, ale ja Ho ešte musím nájsť...“ O kresťanskom spoločenstve v DnPc sa vyjadruje ako o niečom „čo ho chráni pred zlou partiou a dáva mu mantinely. Tu vie, čo môže a čo nie.“

5.4.5 Katamnéza Závažným faktom v živote P.M. bola nevyhovujúca situácia v rodine. Aj keď jeho osobné spomienky na otca sú dobré, obaja rodičia boli alkoholici a o svoje deti sa nestarali.

45

Diplomová práca

Diakonická a pastorálna a starostlivosť o deti v ohrození

P.M. táto trauma ovplyvnila. Ako dieťa bol svedkom hádok a fyzického násilia medzi rodičmi a tiež matkinej sexuálnej promiskuity. Po umiestnení v DeD sa P.M. snažil dodržiavať normy a byť dobrým dieťaťom. S nástupom puberty nastúpili aj problémy so správaním. Medzi trinástym a pätnástym rokom si svoju frustráciu a hnev kompenzoval malými i väčšími priestupkami, začal fajčiť a skúšal aj požívať alkoholické nápoje. Po nástupe na OUI v Hostoviciach zmenil priateľov a to malo na neho dobrý vplyv. P.M. má veľmi slabú seba dôveru a je extrémne submisívny. Vo svojom vnútri má silnú túžbu po čestnosti a spravodlivosti. Avšak v prípade, že je ovplyvňovaný nepriaznivými okolnosťami, príp. „nesprávnymi ľuďmi“ má sklony ísť na scestie. Preto je veľmi dobré, že po ukončení ústavnej výchovy sa dostal do prostredia, kde sú preferované kresťanské hodnoty.

5.4.6 Diskusia Kráľ Dávid v 51. Žalme narieka: „Hľa, v neprávosti som sa zrodil a v hriechu počala ma moja matka.“ 80 Zhodne s týmto jeho povzdychom musím konštatovať, že sa rodíme s hriešnou prirodzenosťou a hriech našich rodičov nás ovplyvňuje viac, ako si dokážeme pripustiť. Tak to bolo a stále je aj v živote P.M.. Hriešny život jeho rodičov spôsobil, že vyrastal bez rodiny a nikdy sa nenaučil prejavovať sa ako osobnosť. Vždy mal tendenciu nadväzovať vzťahy so silnejšími osobnosťami a idealizovať si ich. Iba vtedy, keď bol akoby súčasťou niekoho silnejšieho, vnímal svoju hodnotu. Má sklony byť depresívny, trpí pocitmi menejcennosti. Je pozitívnym faktom, že po celý jeho život bol na rôzny spôsob konfrontovaný s kresťanskými hodnotami a tie ho do značnej miery ovplyvnili. Snaží sa vtesnať do naučených pravidiel správania. Jeho pozitívnou vlastnosťou je pracovitosť, chýba mu však vytrvalosť a tiež zdravá dávka sebavedomia.

5.4.7 Záver a odporúčania Podľa môjho názoru je dôležité, aby P.M. istý čas zotrvával v prostredí, kde sa hovorí, učí, ale predovšetkým žije v duchu zásad evanjelia. Pri jeho tendencii nechať sa niekým viesť je veľká pravdepodobnosť, že ak pozná a aj prijme do svojho života Boha, stane sa závislým na Ňom. Je pozitívnym faktom, že o Bohu rozmýšľa a mnoho o Ňom vie, je však potrebné, aby sa táto teória stala praxou v jeho živote.

80

Ž 51,7.

46

Diplomová práca

Diakonická a pastorálna a starostlivosť o deti v ohrození

Veľmi dôležité je v tomto prípade pomaly a citlivo otvárať minulosť. Jeho neochota hovoriť o tom, čo bolo a priznať si bolesť mu bráni v tom, aby táto bolesť mohla byť uzdravená. Je to tiež prekážkou v tom, aby mohol odpustiť svojej rodine. On sám síce tvrdí, že sa na nikoho nehnevá, spomienky na minulosť sú však pre neho tabu. P.M. sa musí tiež naučiť, že jeho hodnota nie je závislá od jeho správania a ani od toho, ako ho vidí jeho okolie. Toto však môže poznať iba vtedy, keď pozná, že za neho osobne dal Boh Svojho Syna. V tejto otázke vidím ešte veľa práce pre poradcov, ktorí mu slúžia.

47

Diplomová práca

Diakonická a pastorálna a starostlivosť o deti v ohrození

5.5 Kazuistika č.5 5.5.1 Rodinná anamnéza Meno: M.B. Dátum narodenia: 06.02.1991 Matka: H.B., narodená 03.01.1964 Otec: J.B. , narodený 15.05.1962 M.B. má dvoch súrodencov žijúcich spolu u matky: D.B. , narodený v roku 1997 L.B., narodená v roku 1987

5.5.2 Osobná anamnéza M.B. sa narodila matke H.B. ako jej druhé dieťa v meste na severe Slovenska. O šesť rokov sa narodil jej najmladší brat. Ešte pred jeho narodením bola matka H.B. tehotná, ale pre zlú ekonomickú situáciu sa rozhodla pre UPT. Ešte v čase pred narodením najmladšieho súrodenca nastali v rodine M.B. konflikty. Otec často odchádzal z domu, nevenoval čas deťom, ani manželke. M.B. mala vtedy asi 4-5 rokov a pamätá si neustále hádky medzi rodičmi. Matka sa posledným tehotenstvom snažila manželstvo zachrániť, ale neúspešne. Otec aj naďalej opúšťal rodinu, niekedy aj na celé týždne. Po jeho návrate domov sa rodičia opäť hádali. M.B. často počúvala hádky svojich rodičov schúlená za dverami svojej izby. Do školy potom chodila nevyspatá a unavená. Tento stav trval až do roku 2000, keď mala M.B. deväť rokov, jej rodičia sa rozviedli. Spolu so svojimi dvoma súrodencami zostala žiť M.B. u matky. Deti dlho netušili, že rodičia sú rozvedení, pretože otec občasne prichádzal domov a na chode domácnosti sa v podstate nič nezmenilo. Vnímali až jeho definitívny odchod – asi rok po rozvode. O dva roky na to sa M.B. vyrovnávala s ďalšou traumou, keď sa dozvedela, že otec sa opäť oženil. Ten sa svoj nový zväzok pred deťmi snažil zatajiť. Deti sporadicky otca navštevovali, po jeho svadbe však M.B. kontakt s ním prerušila. Obnovila ho až vo veku 15 rokov, po svojom obrátení.

5.5.3 Zdravotná anamnéza Podľa zdravotnej dokumentácie je zdravotným problémom M.B. bronchohyperaktivita. Sama M.B. si pamätá, že vo veku 9 rokov, keď sa rodičia rozviedli (resp. keď vnímala ich narastajúce napätie), rozhodla sa, že „chce byť chorá“. To bol jediný spôsob, ako

48

Diplomová práca

Diakonická a pastorálna a starostlivosť o deti v ohrození

si získať záujem svojej matky. Začala teda kašľať – najprv si nasilu kašeľ vyvolávala, neskôr si týmto spôsobom rozdráždila horné cesty dýchacie a kašeľ sa dostavoval samovoľne. Pamätá sa na situáciu, keď kvôli silnému kašľu matka strávila pri jej posteli celú noc. Došlo to až tak ďaleko, že bola umiestnená v Šrobárovom ústave detskej tuberkulózy a respiračných chorôb v Dolnom Smokovci. Tam jej bol psychológom diagnostikovaný sklon k neurotizmu a anxiozita, vyvolaná traumou z rozchodu rodičov.

5.5.4 Spirituálna anamnéza Prvý kontakt s kresťanstvom vníma M.B. v detstve. Vyrastala v rodine, kde ju starí rodičia viedli k návšteve bohoslužieb v katolíckom chráme. Rodičia, resp. viac matka, chodievali na bohoslužby iba sporadicky (napr. na Vianoce). M.B. vnímala túto skutočnosť ako nepríjemnú povinnosť. Čím bola staršia, tým viac v nej narastal odpor voči kostolu a aj voči Bohu. Ako 10 ročná bola na Prvom svätom prijímaní, ale táto skutočnosť pre ňu znamenala viac – menej splnenie nepríjemnej povinnosti voči starým rodičom. Vo veku 12 rokov bola preložená na cirkevnú ZŠ (na pôvodnej škole mala problémy so správaním), viac začala rozmýšľať o Bohu. Viac krát sa pokúšala modliť sa k Bohu a prosila, aby sa jej otec vrátil domov. Keď zistila, že sa opäť oženil, nadobudla presvedčenie, že Boh neexistuje, príp. ak áno, tak že sa o ňu nezaujíma. Stále ju však táto otázka trápila a premýšľala o tom. O to viac, že na hodinách náboženstva mohla upriamovať pozornosť na seba tým, že oponovala pri vyučovaní svojej učiteľke. V roku 2005 sa stretla pri prázdninovej evanjelizačnej akcii so skupinou mladých kresťanov. Tam ju zasiahol rozhovor s mladou ženou. Následne začala navštevovať kresťanský mládežnícky klub. Dvaja ľudia sa jej ujali a počas jedného školského roka viedla neustále diskusie o Bohu, pričom viac ona chcela dokázať neexistenciu Boha. V roku 2006 sa letná evanjelizačná akcia znovu v meste konala. M.B. mala opätovný priestor na otázky. Akosi stále nemohla uveriť zvesti evanjelia. Jeden večer sa rozhodla, že ak Boh je, tak sa Ho pokúsi hľadať. Začala zbierať množstvo literatúry a chcela poznať pravdu – a snažila sa ju poznať intelektuálne. Po niekoľkých mesiacoch hľadania, keď sedela večer vo svojej izbe, odrazu poznala, že Boh existuje a že ona je hriešna. Sama vo svojej izbe poprosila o odpustenie a prijala ponúknutú lásku. Akosi prirodzene odrazu vedela, že tak, ako ona dostala odpustenie, potrebuje odpustiť svojmu otcovi. Nebolo to jednoduché a prvý rozhovor s otcom mala až približne po roku. Počas tohto času viedla mnohé rozhovory na tému odpustenia a ďalšieho života s Bohom.

49

Diplomová práca

Diakonická a pastorálna a starostlivosť o deti v ohrození

Svoju osobnú zbožnosť sa snažila pestovať osobným štúdiom Biblie a modlitbou, stále ju však prenasledoval pocit menejcennosti, sprevádzaný depresívnymi myšlienkami. Najbližší rok prechádzala procesom pastorálnej terapie a snažila sa zodpovedať si svoje nezodpovedané otázky. Dnes je pastoračným poradcom svojej o štyri roky mladšej priateľky.

5.5.5 Katamnéza M.B. vyrastala v rodine, kde vládla napätá atmosféra. Ako dieťa vnímala časté hádky rodičov a prežila traumu z ich rozvodu. Obviňovala sa z ich rozchodu a myslela si, že ak urobí niečo dobré, otec sa opäť vráti domov. Veľmi ťažko preto znášala fakt, že otec sa po druhý krát oženil. Na určitý čas na neho úplne zanevrela. Ďalším tvrdým úderom bol pre ňu nový partnerský zväzok jej matky; tá sa nevydala, avšak ich rodinu začal navštevovať nový „ujo“. Matkin priateľ má občasné sklony preberať úlohu otca v rodine, čo M.B znášala ťažko. Počas niekoľkých rokov sa snažila hľadať odpovede na otázky o zmysle života. Mala sklony k depresiám a tiež k vzbure voči autoritám, čo sa prejavovalo najmä v škole. Jej život sa radikálne zmenil po tom, čo poznala Boha a prijala Jeho odpustenie. Najprv obnovila svoj vzťah s otcom a neskôr zviedla (a čiastočne stále zvádza) zápas o láskavý prístup k matkinmu novému partnerovi. Obnovila tiež vzťahy so širšou rodinou z otcovej strany, ktoré sa prerušili po rozvode. Navštevuje hlavne starých rodičov. Boh ju skutočne zmenil a túto zmenu je vidieť aj na jej výsledkoch v škole, ktoré sa výrazne zlepšili. Dnes je úspešnou gymnazistkou v maturitnom ročníku. Všetky tieto zmeny v jej živote nastali vďaka zmene pohľadu na Boha a na svet. Poznala pravdu a pravda ju vyslobodila. 81

5.5.6 Diskusia V prípade M.B. bol prvotným problémom hriech rodičov, ktorí si nevedeli nájsť cestu k sebe a tak nemali dosť síl a lásky ani voči svojim deťom. Aj keď po materiálnej stránke M.B. výrazne nestrádala a bolo o ňu postarané, citovo a emocionálne bola dlhodobo zanedbávaná. Pozitívny bol v jej živote fakt, že bola niekoľko krát konfrontovaná s kresťanskou misiou. Výsledky sa nedostavili hneď, jej posun na ceste k poznaniu Boha mal určitú postupnosť. Jej osobné úsilie v hľadaní vnútorného pokoja prinieslo ovocie. Mnoho zápasov zviedla aj pri poznávaní významu toho, čo sa píše v Biblii. Jej cieľavedomosť a zodpovednosť v tejto oblasti ju priviedla k tomu, že naozaj radikálne sa rozhodovala pri riešení otázok 81

Jn 8,32.

50

Diplomová práca

Diakonická a pastorálna a starostlivosť o deti v ohrození

odpustenia a uzdravenia boľavých miest v jej srdci. Aj keď je pred touto respondentkou ešte kus cesty v procese vnútorného uzdravenia, Božím zázrakom je, že zo „vzpernej rebelky“ urobil svoje poddajné a poslušné dieťa. Pri M.B. sa napĺňa aj zasľúbenie zo Sk.16,31: „Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom.“ Mladší brat D.B. začal navštevovať stretnutia dorastu v miestnom cirkevnom spoločenstve a tiež navštevuje Kluby dobrej zvesti, poriadené Detskou misiou. M.B. sa neustále modlí za svoju rodinu a za to, aby cez zmeny v jej živote mohli jej najbližší poznať a prijať Boha do svojich životov.

5.5.7 Záver a odporúčania M.B. je osoba, ktorá osobne poznala Božie odpustenie a Jeho lásku a tiež prešla procesom uzdravenia z bolesti, spôsobenej zanedbaním a odmietnutím v detstve. Je príkladom toho, že Boh môže urobiť v živote človeka veľké zmeny. Z vďaky za to, čo Boh urobil v jej živote dne slúži iným mladým ľuďom, ktorí zažili podobné ťažké situácie. Jej problémom môže byť prílišná snaha „odplatiť sa Bohu“ svojou službou. Má tendenciu prepínať svoje sily a zameriavať sa na výkon, čo môže veľmi rýchle viesť k syndrómu vyhorenia. Preto je na mieste venovať jej pozornosť a pastoračne jej slúžiť v oblasti rozpoznávania jej obdarovaní a aj povolania v službe. Aby naozaj mohla poznať, že „sme Jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi na dobré skutky, v ktorých nás Boh už prv uspôsobil chodiť.“ 82

82

Ef.2,10 (Roháčkov preklad uvádza Lebo sme jeho dielom, stvorení v Kristu Ježišovi nato, aby sme konali dobré skutky, ktoré Bôh vopred prihotovil, aby sme v nich chodili).

51

Diplomová práca

Diakonická a pastorálna a starostlivosť o deti v ohrození

5.6 Kazuistika č. 6

5.6.1 Rodinná anamnéza Meno: D.J. Dátum narodenia: 06.07.1994 Matka: V.J., narodená 18.03.1962 Otec: L.J. , narodený 15.05.1957 Sestra: V.J. , narodená 20.02.1983

5.6.2 Osobná anamnéza D.J. sa narodila matke V.J. ako jej druhé dieťa z druhého manželstva. Prvé manželstvo sa rozpadlo pre psychickú nemoc manžela. Matka sa opäť vydala – za bratranca svojho predchádzajúceho manžela. Po roku manželstva jej sa narodila druhá dcéra D.J. Druhý manžel často v zvýšenej miere požíval alkoholické nápoje. Z detstva si veľa nepamätá. Jej prvá spomienka je na to, ako otec vyžadoval niečo od sestry a keďže mu to nechcela dať, D.J. sa jej zastala – to bol jej prvý konflikt s otcom. Tiež si pamätá situáciu, keď ako deti boli doma samé a na dvere bytu im búchal nejaký opitý muž - ona ležala pod posteľou; jej staršia sestra stála na okenici a chcela vyskočiť z okna. Rodina žila v sociálne a ekonomicky ťažkých podmienkach. Na chod domácnosti v podstate prispievala iba matka. Keď mala asi 8 rokov, rodičia sa rozviedli. Keďže matka nemôže ponúknuť otcovi náhradné bývanie, ten naďalej žije s nimi v spoločnej domácnosti – v dvojizbovom byte. Matka s deťmi v jednej izbe, otec v druhej. Kuchyňu a príslušenstvo majú spoločné. Keďže otec pracuje iba príležitostne a alkohol požíva pravidelne rodina je nútená si v jednej izbe zamykať všetok svoj majetok (počnúc osobnými vecami, elektronikou a končiac potravinami). Staršia sestra odišla vo veku 22 rokov od rodiny, našla si prácu v ČR a žije tam dodnes, matku a sestru navštevuje ojedinele. Zrejme sa nechce vracať do prostredia, na ktoré má množstvo negatívnych spomienok. Matka býva veľmi často chorá, a preto po strate zamestnania mala problém nájsť si novú prácu. Rodina bola dlhodobo odkázaná na sociálne dávky. So svojím širším príbuzenstvom nemajú takmer žiadny kontakt a tak nie je prakticky nikto, koho by mohli požiadať o pomoc. 52

Diplomová práca

Diakonická a pastorálna a starostlivosť o deti v ohrození

D.J. v roku 2009 ukončila ZŠ a od septembra 2009 je študentkou obchodnej akadémie. Na ZŠ bola triednym rebelom, mala neustále napomenutia. Jej správanie sa pred ukončením ZŠ výrazne zmenilo k lepšiemu, dnes je bezproblémovou študentkou.

5.6.3 Zdravotná anamnéza Podľa zdravotnej dokumentácie je zdravotným problémom D.J. scolioza. Iné vážne zdravotné problémy nemá, prekonala iba bežné detské choroby.

5.6.4 Spirituálna anamnéza Prvý kontakt s kresťanstvom vníma v ranom detstve. Matka ju posielala na bohoslužby do katolíckeho chrámu; sama sa ich nezúčastňovala, tvrdila, že vzhľadom k tomu, že je rozvedená, nemôže byť bohoslužieb účastná. D.J. si pamätá na svoje prvé sväté prijímanie. Mala vtedy 8 rokov, počas školského roka navštevovala hodiny náboženstva (počas celej ZŠ). Na otázku, aké pocity ju sprevádzali počas tejto udalosti odpovedá: „Mala som dobrý pocit z toho, že túto povinnosť mám už za sebou a už sa nemusím tváriť, že som slušné dievča. Mala som pekne upravené vlasy a pekné biele šaty (po sestre). Bola som nervózna z toho, že som pred všetkými ľuďmi v kostole musela čítať nejaký text. Takže – keď bolo po všetkom, tak mi odľahlo.“ Druhý kontakt s kresťanstvom bol v roku 2007 (mala vtedy 13 rokov) na „anglickom“ tábore, ktorý usporiadal miestny cirkevný zbor. Dostala sa tam po tom, ako jej matka začala navštevovať klub Al - Anon 83 . Jedna z vedúcich tohto klubu pozvala D.J. na denný tábor spojený s vyučovaním anglického jazyka. Tam počula tému z Listu Efezským o Božej výzbroji, ale podľa jej slov „zdalo sa jej to trápne“. Týždeň po tom bol tábor dorastu toho istého cirkevného spoločenstva. Aj toho sa D.J. zúčastnila. Každý večer počúvala svedectvá mladých ľudí o tom, ako poznali Boha. V posledný večer zaznela výzva – kto chce poznať a prijať Ježiša Krista osobne, ako Pána a Spasiteľa. Vtedy si D.J povedala: „ Ak sa môže v mojom živote niečo zmeniť, tak buď teraz, alebo už nikdy, lebo možno by som už nemala silu na zmenu.“ Rozhodla sa pre zmeny vo svojom živote. Podmienky doma sa síce nezmenili, ale vedela, že musí začať od seba (jedna z myšlienok AL – ANON-u). Od nasledujúceho

83

Al-Anon je spoločenstvom príbuzných a priateľov alkoholikov, ktorí sa navzájom delia o svoje skúsenosti, silu a nádej, aby mohli riešiť svoj spoločný problém a pomáhať iným uzdraviť sa z alkoholizmu. Je to duchovný program. Je založený na myšlienke, že sa môžeme spoliehať na moc, ktorá je väčšia ako sme my a pomáha nám riešiť problémy. V Dvanástich krokoch sa hovorí o vyššej sile. Tí, ktorí sú veriaci, pod pojmom vyššia sila vnímajú Boha. Tí, ktorí v Boha neveria, považujú za svoju vyššiu silu napr. stretávania Al-Anon, z ktorých čerpajú silu.

53

Diplomová práca

Diakonická a pastorálna a starostlivosť o deti v ohrození

školského roku začala navštevovať stretnutia dorastu v miestnom zbore. Menila svoje správanie v škole aj medzi rovesníkmi a priateľmi. Postupne sa menia jej životné ciele a priority. Vie, že pred sebou má ešte dlhú cestu, ale je rozhodnutá svoj život meniť. Svojho otca začala viac akceptovať, aj keď to nie je ľahké. Zlepšil sa aj jej vzťah s matkou. Boha vníma ako milujúceho a spravodlivého Otca. Spočiatku Ho vnímala len ako autoritu a Stvoriteľa, pretože jej pohľad na biologického otca bol poznačený jeho alkoholizmom a agresivitou. Dnes vie, že Boh je Otec a to taký, ktorý ju skutočne miluje a stará sa o ňu.

5.6.5 Katamnéza D.J. prežila svoj život v rodine, ktorú môžeme charakterizovať rôzne, len nie ako funkčnú. Celé obdobie jej útleho detstva bolo sprevádzané strachom, ktorý jednak prežívala ona sama, jednak strachom, ktorý sa na ňu prenášal od matky. Neustále napätia a hádky v rodine z nej urobili človeka, ktorý sa presviedča o svojej hodnote a tom, či robí veci správne. Keďže zväčša dospela k záveru, že nedokáže robiť veci správne, stavala sa do pozície vzbúrenca a rebela. Nedostatok záujmu si kompenzovala neprimeraným záujmom v duchu zásady – aj negatívny záujem je záujem. Jej výsledky v škole neboli dobré, správanie na hrane únosnosti. Po rozpoznaní, že potrebuje zmeniť svoj život nastal v jej živote zásadný obrat. Boh jej dal silu postupne meniť svoje návyky aj jej myslenie. Začína si uvedomovať, že napriek nepriaznivej životnej situácii môže viesť plnohodnotný život. Vďaka materiálnej pomoci zo strany cirkvi sa zlepšila aj situácia rodiny v tejto oblasti, čo tiež prispelo k zmierneniu napätia v živote D.J., aj jej matky. Zmena v zmýšľaní priniesla aj zmenu pohľadu na seba. Učí sa, že má hodnotu a nemusí na seba upozorňovať (napr. seba poškodzovaním). V minulosti si nedostatok záujmu o seba nahrádzala tým, že na seba upozorňovala nevhodným spôsobom – aj za cenu toho, že to niekomu (hoci aj jej samej) ublížilo.

5.6.6 Diskusia Život D.J. bol (a stále je) veľmi ťažký. Celé detstvo bolo sprevádzané strachom a neistotou. Nepoznala prijatie a lásku otca; matka bola vždy príliš zaťažená nepriaznivou rodinnou situáciou, aby venovala dcére taký záujem, aký by potrebovala. Navyše, matka s dcérou žili v sociálne veľmi zlých pomeroch. Keďže ťarcha nákladov, spojených s bývaním ležala výlučne na pleciach vážne chorej matky, ostatné materiálne potreby sa rodine napĺňali 54

Diplomová práca

Diakonická a pastorálna a starostlivosť o deti v ohrození

veľmi ťažko. D.J. to znášala veľmi ťažko, pretože ju to v kolektíve v škole vylučovalo na okraj. Svoje miesto na zemi si nachádzala ťažko, svojich priateľov si hľadala medzi deťmi z podobne – veľmi ťažkých podmienok. V takejto skupine sa deti často navzájom podnecovali k vzbure a neposlušnosti. Pozitívnym faktom v živote D.J. bola konfrontácia s evanjeliom. V prvej fáze nemala záujem a chcela využiť len príležitosť dostať sa k hmotným pôžitkom (účasť na tábore). V jej prípade sa ukazuje, aké je dôležité hovoriť s ľuďmi o Bohu (Ale ako budú vzývať Toho, v koho neuverili? A ako uveria v Toho, koho nepočuli? A ako počujú bez kazateľa?) 84 . Bola to ponuka nového života a D.J. ju prijala. Prinieslo to zásadné zmeny do jej života. Zmenila svoj postoj k Bohu, k sebe aj k svojmu okoliu. Výrazne sa zlepšili aj jej výsledky už v základnej škole. Dnes je študentkou prvého ročníka obchodnej akadémie a napriek náročnosti štúdia ho zvláda s veľmi dobrými výsledkami. Postupne prijíma zodpovednosť za svoj život v tom rozsahu, ako je to vzhľadom k jej veku dobré. Zápasí o to, aby mohla v plnej miere odpustiť otcovi; táto vec je však pre ňu veľmi ťažká, vzhľadom k tomu, že je denne konfrontovaná s jeho alkoholizmom a agresivitou.

5.6.7 Záver a odporúčania D.J. odovzdala svoj život Bohu a je naozaj skvelou mladou kresťankou, ktorá sa snaží aplikovať v každodennom živote pravdy Písma . Zapojila sa do služby v skupine mládeže v miestnom cirkevnom spoločenstve. Má však tendencie zameriavať sa na výkon. V prípade tejto respondentky je potrebné viesť ju k trom krokom: •

k úplnému prijatiu svojej identity v Kristu



k odpusteniu voči rodičom, zvlášť voči otcovi



k vedomiu, že spasenie dostávame zadarmo a nemôžme ho Bohu odplatiť svojou službou (lebo spasenie je Božím darom z milosti). 85

84 85

Rim.10,14. Podľa Rim.6,23.

55

Diplomová práca

Diakonická a pastorálna a starostlivosť o deti v ohrození

5.7 Rodinná kazuistika 5.7.1 Rodinná anamnéza On On- T.H., narodený 30.03.1988 Rodinný príslušníci - matka: E.H., narodená 19.07.1970 otec: V.H. , narodený 29.07.1959 On má štyroch súrodencov: V.H. , narodený v r.1989;

M.H. narodený v r.1991; J.H.

narodený v r. 1997; E.H. narodená v r.1999.

5.7.2 Rodinná anamnéza Ona Ona- R.H. narodená 23.03.1988 Rodinný príslušníci: matka A.H. narodená 25.02.1961 otec O.H. narodený 20.11.1957; zomrel krátko po narodení R.H. Ona má štyroch súrodencov: O.H. narodený v roku 1980; A.H. narodená v roku 1981; H.H. narodená v roku 1983; M.H. narodený v roku 1986. Spoločný syn– T. H.(neskôr dieťa) sa narodil 29.12.2005

5.7.3 Osobná anamnéza On On sa narodil matke E.H. ako jej prvé dieťa. Jeho detstvo bolo veľmi pekné do roku 2000, keď otec prišiel o prácu a dlhodobo sa nevedel zamestnať. Matka bola dlhodobo nezamestnaná. Okrem toho u otca prepukla choroba a rodina sa dostala do veľmi zlej finančnej situácie. Rozhodli sa to riešiť tým, že predali troj - izbový byt aj auto, splatili dlhy a odišli do Českej republiky, odkiaľ pochádzala matka respondenta. Krátky čas žili u rodičov matky, ale otec si zo zdravotných dôvodov nevedel nájsť prácu ani tam. Keď sa rodine minuli finančné prostriedky, „minula sa“ aj pomoc zo strany príbuzných. Ubytovali sa v azylovom dome, avšak po nepriznaní trvalého pobytu v ČR sa otec s piatimi deťmi musel odsťahovať. Tu ho s piatimi deťmi nechcel, či nemohol dlhodobo prichýliť ani jeden z jeho príbuzných. V roku 2003 boli deti umiestnené v DeD v Spišskom Štiavniku. Tu On absolvoval SOU – stavebné v Poprade v odbore strojný mechanik so zameraním na strojné konštrukcie. Ako chovanec DeD bol slušný a nekonfliktný. Otec respondenta mal snahu aj naďalej zamestnať sa, aby si deti mohol vziať späť. Avšak jeho choroba sa zhoršovala, až napokon vyvrcholila mozgovou príhodou. Do dnes sa úplne nezotavil, jeho mozog bol poškodený natoľko, že žije v DSS pre mentálne postihnutých. Matka žije v ČR a napriek tomu, že sa s manželom nerozviedla, má 56

Diplomová práca

Diakonická a pastorálna a starostlivosť o deti v ohrození

štvorročného syna so svojim druhom. O svoje deti z predchádzajúceho vzťahu javí minimálny záujem. Najčastejší osobný kontakt má práve s najstarším synom (On) ktorý je už zárobkovo činný a občas jej finančne vypomáha. Po skončení SOU sa On zamestnal a v súčasnosti pracuje (ako jeden z mála bývalých chovancov si dokázal nájsť prácu, kde má pracovnú zmluvu na dobu neurčitú) v jednej nemenovanej firme v Poprade. O ubytovanie požiadal v SED DnPc vo Veľkom Slavkove. Tesne pred ukončením svojho pobytu v DeD sa fyzicky zblížil so svojou momentálnou partnerkou (Ona), ktorá bola spolu s ním umiestnená v jednej rodinnej bunke. Toto zblíženie nezostalo bez následkov a mladým ľuďom sa narodil dnes už štvorročný syn. V súčasnosti žijú spoločne v prenajatom domčeku v Mlynici pri Poprade, ktorý im pomohli nájsť pracovníci SED DnPc . On sa pravidelne stretáva so súrodencami, jeden zo starších je tiež klientom SED DnPc, ďalší z bratov v tomto roku ukončí SOU v Poprade a opustí DeD. Dvaja najmladší boli umiestnení v profesionálnej rodine.

5.7.4 Osobná anamnéza Ona Ona sa narodila ako piate dieťa. Otca si nepamätá, zomrel, krátko po jej narodení. Podľa dokumentácie bol veľmi vážne chorý – bol epileptik a alkoholik, dlho pred úmrtím bol poberateľom invalidného dôchodku. Matka zomrela na rakovinu hrubého čreva, keď mala Ona 10 rokov. Rodičia sa nedokázali o svoje deti riadne starať, sociálne, ekonomické a hygienické podmienky boli podľa dokumentácie na hranici ľudskosti. V roku 1990 bola umiestnená najprv v DC v Košiciach, neskôr v DeD v Košiciach, napokon v roku

1992

v DeD v Spišskom Štiavniku. Po ukončení ZŠ začala navštevovať SOU v Poprade v odbore cukrár. Toto nedokončila z dôvodu tehotnosti. Vo veku 16 rokov otehotnela a bola premiestnená do RDeD pre mladistvé slobodné matky v Medzilaborciach. Po dosiahnutí veku 18 rokov bola premiestnená do Útulku sv. Jozefa v Spišskej Novej Vsi, ktorý slúži slobodným matkám. Od októbra 2008 bola spolu s partnerom a synom klientkou SED DnPc vo Veľkom Slavkove. Rodina si vo februári 2009 prenajala garsónku v Poprade a neskôr s pomocou pracovníkov SED DnPc malý domček. So svojimi staršími súrodencami sa nekontaktuje, bola ich dva krát navštíviť. Žijú vo veľmi zlých sociálnych a ekonomických pomeroch a podľa jej slov si s nimi nemala čo povedať. Počas dlhých rokov jej pobytu v DeD sa s nimi nestretla, bývali s matkou a neskôr s príbuznými.

57

Diplomová práca

Diakonická a pastorálna a starostlivosť o deti v ohrození

5.7.5 Zdravotná anamnéza - On Podľa zdravotnej dokumentácie je zdravotným dobrý, netrpí žiadnymi vážnymi zdravotnými problémami. Zo záznamov z detstva vyplýva, že prekonal iba bežné detské ochorenia.

5.7.6 Zdravotná anamnéza - Ona Za vážny záznam v zdravotnej dokumentácii považujem správu obvodného pediatra, zapísanú tesne pred jej umiestnením do ústavnej výchovy. Podľa nej matka nenavštevovala často zdravotné stredisko za účelom ošetrenia svojich detí. Ona bola opakovane hospitalizovaná na DO NsP v Kežmarku (Dg. Gastroenteritis ac., anemia, convulsiones, EPI susp, stav po Hepatitíde B, HBsaG- pozit.). Podľa tejto správy matka s ňou nenavštevovala poradňu, upomienky na povinné očkovanie ignoruje. Dispenzárnu starostlivosť v rámci infekčného oddelenia v Poprade pre HBsaG odmietla. Ona bola v teréne navštevovaná zdravotnou sestrou i pediatrom. Ich hodnotenie socio – ekonomických pomerov je: sú na hranici ľudskosti; deti sú nahé a nedostávajú dostatok jedla. Prístrešok v ktorom bývajú nemá podlahu, ani strechu, nevykuruje sa. Bez irónie môžem zodpovedne vyhlásiť – kto nevidel, neuverí! Výchova, zdravie a budúcnosť týchto detí v daných podmienkach je otázna. 86 Po umiestnení v DC v Košiciach boli lekárom – pediatrom konštatované aj nasledovné fakty: koža na dolných končatinách sa olupuje vo veľkých cároch (dieťa doma chodilo bosé), vlasy sú ostrihané pre Pediculosis. Pozitívnym bol fakt, že pri neurologických vyšetreniach sa nepotvrdila epilepsia. Ďalšie záznamy svedčia o tom, že bola dieťatkom s podlomeným zdravím, veľmi často jej museli byť podávané ATB. Aj jej psychologické vyšetrenia hovoria, že vplyvom zlých podmienok v rannom detstve boli jej intelektové schopnosti v pásme dolného priemeru a mala pomalé psychomotorické tempo.

5.7.7 Spirituálna anamnéza On Počas svojho pobytu v rodine navštevoval občasne bohoslužby RKC, je pokrstený, bol na prvom svätom prijímaní. Počas pobytu v azylovom centre počas pobytu rodiny v ČR bol po prvý krát konfrontovaný s kresťanskou misiou. Pravidelne ich tam navštevovala skupina kresťanov a prinášala materiálnu pomoc aj zvesť evanjelia. Títo ľudia sa venovali hlavne deťom, takže tam počul biblické príbehy. Druhý kontakt s kresťanstvom bol počas pobytu v DeD v Spišskom Štiavniku. On navštevoval letné tábory a víkendové pobyty, kde sa 86

Zdravotná dokumentácia respondentky, správa ošetrujúceho pediatra.

58

Diplomová práca

Diakonická a pastorálna a starostlivosť o deti v ohrození

hovorilo evanjelium. Podľa jeho slov „ nezaujímalo ho to; dôležité boli ostatné veci – hry, aktivity, to že sme boli preč z decáku.“ Vo Veľkom Slavkove sa zúčastňoval skupiniek biblického vzdelávania a nedeľných bohoslužieb. Tu začal rozmýšľať o tom, či na tom môže byť niečo pravdy. Veľký vplyv mal na neho kolega v zamestnaní, úprimný kresťan, ktorý mu pravidelne hovorieval o svojom živote s Bohom. Keďže bol dlho odlúčený od partnerky a syna, začal o tejto svojej bolesti hovoriť so zamestnancami SED DnPc, aj so zmieneným kolegom. Práve v týchto ťažkých situáciách začal hľadať silu u Boha. Avšak Boha vidí ako realitu, ktorú rešpektuje, nemá s Ním osobný vzťah. Predstavuje si Ho ako niekoho podobného človeku, avšak s veľkou mocou a vplyvom na dianie vo svete. Hlbokú skúsenosť zažil po príchode partnerky a syna - keď sa partneri dlhší čas nevedeli nájsť k sebe cestu, Ona sa dopustila nevery. Bolo to pre neho ťažké a vyjadril sa : „pár dní som sa na ňu nemohol ani pozrieť, nechcel som chodiť domov z práce. Potom mi kolega raz vyzval, aby sme sa pred jedlom modlili modlitbu Otče náš; keď som vyslovil ...a odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojím vinníkom...zrazu som začal plakať. Vedel som, že musím prosiť o silu, aby som odpustil...a naozaj som ju dostal. Mohli sme v našom vzťahu začať od začiatku.“

5.7.8 Spirituálna anamnéza Ona Ona bola ako chovankyňa DeD vo veku sedem rokov pokrstená v RKC a ako deväť ročná bola na prvom svätom prijímaní. Vnímala to ako povinnosť a po jej splnení sa o Boha nezaujímala. V DeD bola konfrontovaná aj s misijno – evanjelizačnými aktivitami cirkevného zboru BJB. Nikdy však nejavila o rozhovory o Bohu záujem. Keď otehotnela, prvý krát si spomenula na to, čo mnoho krát počula: Boh môže pomôcť v každej situácii. „Vtedy som sa aj modlila, ale ani som nevedela, čo vlastne chcem, aby Boh urobil. Čakala som na nejaký zázrak, aj preto som nechcela o tehotenstve s nikým hovoriť.“ 87 Aj v útulku v Spišskej Novej Vsi boli súčasťou pobytu povinné bohoslužby a Ona sa ich zúčastňovala. Boha však nemá potrebu hľadať, iba v situáciách krajnej núdze. Na otázku, prečo je to tak, odpovedala: „A načo by mi bol? Potrebujem Ho, keď sa mám zle a potrebujem pomoc...ako všetci“

87

Jej tehotenstvo bolo odhalené až na začiatku ôsmeho mesiaca!

59

Diplomová práca

Diakonická a pastorálna a starostlivosť o deti v ohrození

5.7.9 Katamnéza On Do svojich dvanástich rokov žil v usporiadanej rodine a táto skutočnosť ho formovala. Aj keď sa rodiny neskôr rozpadla a On bol umiestnený v DeD, na jeho vývoj a charakter mal najväčší vplyv otec. Mali spolu veľmi pekný vzťah a On sa aj v ťažkých situáciách snažil riadiť tým, čo do neho otec zasieval otec. V partnerskom vzťahu sa (aj napriek zlyhaniu) snaží byť zodpovedný a o svoje dieťa sa vždy v rámci svojich možností staral a stále stará. Aj keď jeho vzťah k partnerke bol po troch rokoch odlúčenia skôr kamarátsky, rozhodol sa, že s ňou chce žiť v spoločnej domácnosti a vychovávať ich syna. Celý svoj život prispôsobuje dieťaťu a učí sa byť dobrým otcom. Svojej matke odpustil jej zlyhanie a má ňou relatívne dobrý vzťah (v rámci daných možností - ich osobný kontakt je občasný). Má veľmi silný vzťah k súrodencom, snaží sa o udržiavanie vzájomných kontaktov. Ako najstarší zo súrodencov sa za nich cíti byť zodpovedný. Má sklony preberať zodpovednosť aj za veci, ktoré nemôže ovplyvniť a často ho to privádza k pocitu beznádeje a frustrácie.

5.7.10

Katamnéza Ona

Na rozdiel od svojho partnera Ona nie je tak silno fixovaná na rodinu. Je to spôsobené práve tým, že pred umiestnením v DeD žila v omnoho horších podmienkach a starostlivosť rodičov nepoznala. Ona má črty „typickej domováčky“. Chýba jej schopnosť nadviazať silnú citovú väzbu k partnerovi (o čom svedčí aj jej nevera), ale aj k dieťaťu. Aj keď má svojho syna rada, vo vzťahu k nemu balansuje medzi prílišnou prísnosťou a až neúnosnou tolerantnosťou. Aj keď počas pobytu v útulku sa naučila všetko potrebné o starostlivosti o dieťa, jej vzťahu k synovi chýba zodpovedná materská láska. Ona je osoba závislá na uznaní svojho okolia. Jej deficit lásky zo strany rodičov spôsobuje, že aj ako dospelá žena sa správa detinsky a nesie známky závislej osobnosti. Nemá potrebu hovoriť o problémoch, rieši ich situačne (podľa momentálnej nálady). Sama seba vidí buď v úplne negatívnom svetle, alebo prílišne pozitívne.

5.7.11

Diskusia

Partneri vyrastali v rôznom prostredí a tak aj ich názory na spoločný život a aj na výchovu dieťaťa sa rôznia. Obaja sú však osobami, ktoré hľadajú neustále uistenie o svojej hodnote u svojho partnera a ani jednému z nich sa toto nedostáva. Zaujímavé je pozorovať, ako sa niektoré situácie opakujú a akoby dedia „z otcov na synov“. Pri

pozorovaní Jeho detstva a skúmaní príčin rozpadu manželstva rodičov

60

Diplomová práca

Diakonická a pastorálna a starostlivosť o deti v ohrození

nachádzame určité znaky, ktoré sa prejavujú aj v ich vzťahu. On sa snaží byť dobrým otcom tak, ako to videl u svojho biologického otca. Ona má v mnohom prehnané nároky a skratové správanie, ktoré pripomína správanie Jeho matky (manželská nevera, tendencia prenechávať zodpovednosť za rodinu a jej finančné zabezpečenie výlučne na partnerovi). Obaja partneri veľmi milujú svoje dieťa. Každý z nich túto lásku prejavuje iným spôsobom a v presvedčení, že robia to najlepšie pre dobro dieťaťa. V oboch je silne zakorenené, že nechcú, aby ich dieťa skončilo v ústavnej výchove. To je však momentálne zrejme jediná skutočnosť, ktorá ich spája a jediný dôvod, prečo sa snažia spolu žiť. Obaja tiež svorne tvrdia, že chcú, aby ich dieťa bolo pokrstené, aj keď ich názory na duchovné otázky sú rôzne. Život tejto mladej rodiny je silne poznačený hriechom – hriechom ich rodičov a aj ich samotných. Prílišná túžba po láske a blízkosti iného človeka, spôsobená pocitom odmietnutia a osamelosti ich viedla k tomu, že hľadali rýchle riešenie a našli ho vo fyzickom vzťahu. To, čo považovali za rýchle riešenie svojho problému sa im v konečnom dôsledku stalo osídlom. Je to jav, ktorý Johnson popisuje ako Genesis - faktor. Vždy, keď človek podľahne pokušeniu rýchleho uspokojenia potrieb (tak, ako Eva keď ochutnala z ovocia stromu poznania dobrého a zlého), vedie ho to do problému. Partneri v tejto štúdii sa dostali do takéhoto kolotoča závislého správania.

5.7.12

Záver a odporúčania

Tak ako v predchádzajúcich prípadových štúdiách, aj v tejto je nevyhnutné viesť respondentov k pokániu a osobnému vzťahu s Bohom. Iba ak poznajú, že Niekto väčší ako akýkoľvek človek za nich položil svoj vlastný život, budú môcť poznať svoju hodnotu. Ďalším krokom je vyrovnanie sa s minulosťou. Každý z partnerov si nesie svoj batoh plný zranení, bolestí a neodpustenia. Je nevyhnutné, aby ten batoh mohli zložiť, otvoriť ho a postupne veci riešiť. Tento proces bude pravdepodobne o to ťažší, že ho musia absolvovať spolu. Je dôležité, aby sa naučili komunikovať spolu navzájom, so svojím okolím, ale predovšetkým s Bohom, ktorý jediný môže naplniť ich životy novým obsahom. Veľký recept na ich vzájomný vzťah nachádzame v Písme: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou a celou mysľou. To je veľké a prvé prikázanie. A druhé je mu podobné: Milovať budeš blížneho ako seba samého.“ 88 Ak v pokání príjmu odpustenie od Boha, budú ho milovať, dokážu prijať a milovať aj samých seba a jeden druhého navzájom. Myslím, že 88

Mt.22,37-39.

61

Diplomová práca

Diakonická a pastorálna a starostlivosť o deti v ohrození

tento proces bude dlhý a zložitý a v tomto prípade bude dobré spolupracovať aj s odborníkmi na manželské vzťahy (manželská poradňa).

62

Diplomová práca

Diakonická a pastorálna a starostlivosť o deti v ohrození

5.8 Zásady a odporúčania pre diakonickú a pastorálnu starostlivosť o deti v ohrození Služba deťom v ohrození je náročná a rôznorodá. Každé dieťa je individualitou a potrebuje osobitný prístup. Uvedomujem si, že aj Ježiš slúžil každému iným spôsobom, vždy tak ako to videl za potrebné vzhľadom k typu osobnosti. On to však vedel, lebo bol Boh. Otázkou pre nás zostáva, akým spôsobom máme slúžiť my. Je na mieste zdôrazniť, že účinne a efektívne môžeme slúžiť len vtedy, keď sme v spojení Ježišom skrze modlitbu a Božie Slovo, ak sa nechávame inšpirovať Duchom Svätým. Domnievam sa však, že na základe predchádzajúcich informácii a aj prípadových štúdii môžeme vyvodiť niekoľko všeobecne platných zásad pre diakonickú a pastorálnu prácu s deťmi v ohrození.

5.8.1 Pomoc v núdzi Pri službe deťom v ohrození musíme mať na zreteli, aké dôležité je naplniť ich fyzické potreby (zvlášť v prípade, a ide o deti, ktoré strádajú v tejto oblasti – sú napr. hladné). Biblia nás k tomu priamo nabáda a ukazuje nám, že starostlivosť o ľudí trpiacich núdzou je dôležitou súčasťou života viery. Alebo inak viera, ak nemá skutkov, je sama osebe mŕtva. 89 Súčasťou starostlivosti o deti v núdzi musí byť prejav lásky, prijímajúcej bez podmienok a predsudkov (bez ceduliek – „ak“, „keby si“, „keď budeš....tak“). Láska sa nikde neprejaví tak, ako v konkrétnej pomoci blížnemu. Ľudia musia mať aspoň plný žalúdok a nohy v teple, keď majú vôbec porozumieť dobrej zvesti. 90 Na druhej strane - Dietrich Bonhoeffer povedal: „ Keď dáme hladnému chlieb, tým sme mu ešte nezvestovali Božiu milosť a ospravedlnenie a keď hladný od nás chlieb príjme, ešte sa tým nestal veriacim“ 91 Každé dieťa má počuť pravdu evanjelia a tak jeho zvestovanie musí ísť ruka v ruke spolu s hmotnou pomocou. Vedieme pritom dieťa k tomu, aby poznalo, že je hriešne, vyznalo to a prijalo Božie odpustenie. Služba lásky deťom v krízových situáciách musí byť založená na trpezlivom a empatickom načúvaní a nebagatelizovaní ich problémov.

89

Jk 2,17. FAZEKAŠ Ľ. Svätí v civile, ZEC, Banská Bystrica, 2002, str.51. 91 http://sk.wikiquote.org/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:H%C4%BEadanie&ns0=1&redirs=1&se arch=dietrich+Bonhoeffer&limit=100&offset=0 {cit.2009-12-12}. 90

63

Diplomová práca

Diakonická a pastorálna a starostlivosť o deti v ohrození

5.8.2 Budovanie dôvery Je dôležité, aby dieťa poznalo a pomenovalo svoj problém (bolesť, stratu, hnev, frustráciu...) a aby jasne a primerane veku počulo, že nemusí žiť s pocitom hanby a odsúdenia. Pre účinnú pomoc je dôležité nadviazať s dieťaťom priateľský, chápajúci a trvalý vzťah; je dobre ak s ním otvorene hovoríme aj o svojom živote a nezamlčujeme bolestné a negatívne udalosti. Deti v ohrození, či už vyrastajú v ústavoch, alebo disfunkčných rodinách sa naučili nehovoriť o svojich pocitoch, lebo často je nebezpečné hovoriť o hneve, ktorý prežívajú. Hovorili im, aby neboli ustavične zamračení, hovorili im aby neplakali, keď ich trestajú a nariaďovali im mnoho iných vecí, ktoré z nich napokon urobili otrokov previnení. 92 Povzbudzujme ich k tomu, aby sa nebáli vyjadrovať svoje emócie (aj negatívne). Pravdivé vyjadrenie emócie pred Bohom vedie k zlepšeniu vzťahu s Ním. Anderson to vyjadril: Satan a jeho démoni sú ako švábi. Keď na ich územie dopadne svetlo, utekajú do prítmia. 93 Budujme si dôverný vzťah a buďme čestní a pravdiví; nesnažme sa ospravedlniť svoje zlyhania. Dodržiavajme sľuby, ktoré sme im dali. Tu je na mieste rešpektovať obranné mechanizmy dieťaťa – masku, ktorú používa ako ochranu pred bolesťou. Každé dieťa potrebuje počuť a poznať, že jeho hodnota nie je závislá na jeho výkone, schopnostiach či výzore, ale na tom, že práve za neho osobne dal Boh svojho Syna.

5.8.3 Dostatok času Je nutné počítať s tým, že celý proces je časovo náročný a bude dieťa obťažovať; je dôležité nenaliehať na dieťa, ono samo vie, kedy o probléme začne hovoriť. Nutné je dať dieťaťu dostatok času – a ten musí byť z našej strany vyplnený trpezlivosťou a zhovievavosťou. Podnecujte ich a stimulujte k tomu, aby robili nejakú zmysluplnú činnosť, venovali sa športu, alebo iným koníčkom. Zaujímajte sa o to, čo ich zaujíma. Ukážte im, že sú pre vás dôležité, že si ich vážite a ich priateľstvo pre vás veľa znamená. V žiadnom prípade ich nepodceňujte a nepozerajte sa na nich „zvrchu“. Počúvajte ich, súciťte s nimi, ponúkajte im riešenia a buďte súčasťou týchto riešení. Dajte im na vedomie, že si na nich nájdete čas vždy, keď to budú potrebovať.

5.8.4 Vedenie k odpusteniu Je dôležité, aby zároveň s vedením k prijatiu odpustenia sme viedli dieťa k tomu, aby odpustilo svojim vinníkom. Písmo totiž jasne hovorí: Lebo ak ľuďom odpustíte ich previnenia, aj vám odpustí váš Otec nebeský; ale ak neodpustíte ľuďom, ani váš Otec 92 93

JOHNSON, T. K novému obrazu, Nová nádej, Bratislava, 1998, str. vi. ANDERSON T. N. Vítězství nad temnotou, Návrat domú, Praha, 2004, str.170.

64

Diplomová práca neodpustí vám, keď sa previníte.

Diakonická a pastorálna a starostlivosť o deti v ohrození 94

Samozrejme, aj tu platí, že to musí byť primerané veku

a intelektu dieťaťa. Odpustiť neznamená zabudnúť. Často hovorievame, že Boh zabudol na naše hriechy. Ale Boh je vševedúci, takže zabudnúť nemôže. Skôr sa od nášho vyznaného a odpusteného hriechu oddeľuje svojím rozhodnutím, že ho nikdy nepoužije proti nám (Ž103,12). 95 Odpustenie je voľba, rozhodnutie, nie pocit. Ak sa jedná o ľudí, ktorí nám ublížili, musíme poslušne konať, aj keď nič necítime. Takto je nutné viesť aj deti. Neodpustenie nás vedie k tomu, že Bohu vyčítame svoj údel. Neškodí to teda len človeku, ktorému sme neodpustili, ale aj nám samotným. Keďže neoddeliteľnou súčasťou pastorálneho vedenie je vedenie ku vzťahu s Bohom, je odpustenie kľúčovým momentom. Toto je veľmi náročný a zdĺhavý proces; deti ťažko chápu, prečo sa im stali – stávajú zlé veci. Je nutné viesť ich k poznaniu, že Božia zvrchovanosť a dobrota je aj nad zlými a nespravodlivými udalosťami. Tiež však jedným dychom musia počuť, že Boh nie je pôvodcom zla a bolesti, nemá v tom ani zaľúbenie. Napriek tomu, pre svoje večné zámery niekedy pripúšťa nespravodlivosť a dovoľuje utrpenie. 96

5.8.5 Úcta k rodičom Deti, poslúchajte rodičov v Pánovi, lebo to je spravodlivé. Cti si otca a matku - to je prvé prikázanie so zasľúbením - aby sa ti dobre vodilo a aby si dlho žil na zemi. 97 Tento odsek Písma je dôležitou pravdou aj pre deti v ohrození. Nikde nie je poznámka, že ak rodičia nepočínajú správne, dieťa si ich nemá vážiť a poslúchať ich. Kliatbou neposlušnosti je to, že plodí ďalšiu neposlušnosť. Musíme mať tento fakt na pamäti a aj my sami musíme autoritu rodičov rešpektovať. Deti musia rodičom nie len odpustiť, ale si ich aj ctiť. A to napriek okolnostiam, ktoré sú nepriaznivé. Napriek tomu, že sú v ústavnej výchove. Poslušnosť je čin, úcta je postoj. Buďme im v tom príkladom a povzbudzujme ich týmto smerom. Poslúchať a vážiť si svojich rodičov totiž podľa tohto Slova je úzko spojené s tým, aby sa im „dobre vodilo“. V takom prípade to znamená, že ak deti a dorastenci neposlúchajú rodičov, Boh preberá na seba zodpovednosť za to, že sa im nedarí. Boh si ctí svoje Slovo! 98

94

Mt.6,14-15. ANDERSON T. N. Vítězství nad temnotou, Návrat domú, Praha, 2004, str.140. 96 SANDE K. Cestou usmíření, Návrat domú, praha, 2004, str. 40-41. 97 Ef.6,1-3. 98 LOGAN J. Ako získať späť, čo si privlastnil nepriateľ, Kresťanský život, Bratislava, 2003, str. 80. 95

65

Diplomová práca

Diakonická a pastorálna a starostlivosť o deti v ohrození

5.8.6 Perspektíva do budúcnosti Dieťa v ohrození je zväčša v situácii, keď nikomu nedôveruje, najbližší ho sklamali, opustili a budúcnosť je neistá. Jednou zo zásad pastorálnej a diakonickej služby by teda malo byť posolstvo nádeje do budúcnosti. Johnson zaradil medzi prvky požehnania nielen uistenie o našej priazni v tomto čase – zmysluplný dotyk a slová ocenenia, ale predovšetkým slová povzbudenia do budúcnosti: •

Jedného dňa z teba niečo bude.



Sme tu pre teba, pomôžeme ti bez toho, aby sme riadili tvoj život. 99 Pre budúcnosť dieťaťa je zároveň dôležité posilňovanie jeho seba – úcty. Je vysoko

pravdepodobné, že ak bude mať zakorenený zdravý pocit seba – úcty, v dospelosti sa ľahšie uplatní. 100 V tejto službe všetky faktory spolu súvisia; preto je na mieste citovať Logana: Čisté srdce hľadí do prítomnosti, čisté svedomie do minulosti a rýdza viera do budúcnosti.101 Služba deťom v ohrození je časovo veľmi náročná. Potrebujeme čas na získanie dôvery, čas na načúvanie, čas na otváranie boľavých spomienok. Čas však v tejto službe musí byť aj veličinou budúcnosti; dieťa musí vedieť, že aj čase budúcom môže rátať s vašou pomocou a priateľstvom.

5.8.7 Odborná pomoc Pomoc deťom v ohrození musí byť účinná a to predpokladá, že sa v tejto oblasti budeme ako poradcovia, diakoni a pastori vzdelávať. Je dôležité poznať deti a ich potreby na rôznom stupni ich vývinového štádia. Tiež musíme vedieť, aké mechanizmy môžeme používať pri otváraní bolestných a traumatických zážitkov spôsobom, aby sme nespôsobili novú bolesť. Sú aj situácie, keď musíme osloviť odborníkov (z oblasti psychológie, psychiatrie, sociológie, ale aj pediatrov či špeciálnych pedagógov) a požiadať o spoluprácu. Najdôležitejšou zásadou v tejto práci musí byť vedomie, že ako ľudia nemáme recept na riešenie krízových situácii. Musíme byť plne závislí na Bohu a Písme, ako jeho živom Slove; je to najlepší zdroj poznania a múdrosti. Boh je ten, ktorému na človeku záleží a on má spôsob a čas pre každé dieťa. Len v hlbokej pokore pred ním môžeme byť nástrojmi, ktoré budú použiteľné v službe.

99

JOHNSON, T. K novému obrazu, Nová nádej, Bratislava, 1998, str.6. SELIKOWITZ M. Dyslexie a jiné poruchy učení, Grada Publishing, Praha, 1998, str.45. 101 LOGAN J. Ako získať späť, čo si privlastnil nepriateľ, Kresťanský život, Bratislava, 2003, str.74. 100

66

Diplomová práca

Diakonická a pastorálna a starostlivosť o deti v ohrození

6 Záver „ ...ohrozené dieťa ohrozuje svet. Už tým, že trpí podvýživou, že mu chýbajú patričné zručnosti a návyky, morálne zásady, atď., už tým ochudobňuje svet o tvorivý prínos osobnosti, ktorou sa mohlo stať. Môže však z neho tiež vyrásť človek, ktorý sa nielen nebude podieľať na stavbe sveta, pretože sa tomu nenaučil, ale ktorý tiež bude skazou tohto sveta, pretože ho nenávidí za všetky krivdy, ktoré mu svet spôsobil.“ 102 Boží záujem o nás je veľmi osobný, aj náš záujem o dieťa musí byť rovnaký. Každé dieťa v ohrození má svoje potreby - fyzické, psychické aj spirituálne. Fyzické potreby môže čiastočne naplniť štát, pri liečbe psychických deprivácii pomôžu psychológovia a psychiatri...Naskytá sa otázka: Má ešte služba cirkvi v tejto oblasti svoje opodstatnenie? Som hlboko presvedčená – a touto prácou som sa to snažila naznačiť – že má. Je to cirkev, ktorá môže do životov detí v ohrození priniesť poznanie Boha. A len Boh môže naplniť každú ich potrebu. Mohol by na to použiť svojich anjelov, ale rozhodol sa, že použije ľudí. Tých, ktorí Ho poznajú, milujú a nasledujú. Pavel nás vyzýva: Prosím vás teda, bratia, pre milosrdenstvo Božie, vydávajte svoje telá v živú, svätú, Bohu príjemnú obeť, vašu rozumnú službu Bohu 103 . Táto obeť nemá byť len nejakou vnútornou náboženskou záležitosťou. Ide o naše telo, o každodenný život vo svete. Táto obeť má byť aj starostlivosťou o tých, ktorí to potrebujú. Uvedomujem si, že problematika detí v ohrození, problematika diakonie a pastorácie je omnoho širšia a je ešte veľa nezodpovedaných otázok. Tie však prekračujú rámec tejto práce.

102

MATOUŠEK O. A KOL. Metody a řízení sociální práce, Portál, Praha, 2008, str.227.

103

Rim.12,1.

67

Diplomová práca

Diakonická a pastorálna a starostlivosť o deti v ohrození

Použitá literatúra BIBLIA, PÍSMO SVÄTÉ STAREJ A NOVEJ ZMLUVY, Slovenská evanjelická cirkev a.v., Tranoscius, Liptovský Mikuláš. 1079 s. ISBN 0 564 03222 0. ANDERSON N.T. Vítězství nad temnotou. Praha: Návrat domú, 2004.172s. ISBN 80–7255092-6. ARTERBURN S., BURNS J. Drogovzdorné dieťa. Bratislava: Nová nádej, 2001,230s. ISBN 80-967334-6-X. ARTERBURN S., BURNS J. Nebezpečné pády, Brno: Nová naděje, 2002,227s. ISBN 8086077-04-7. BUDA B. Empatia – psychológia vcítenia a vžitia sa do druhého. Nové Zámky: Psychotrof, 1994, 340s. ISBN 80-967148-0-5. CRABB L., ALLENDER D. Naděje v utrpení. Praha: Návrat domú, 2002, 171s.ISBN 807255-067-5. DOBSON J. Zdravá rodina. Brno: Nová naděje,1994,136s. ISBN 80-901726-0-1. DUNOVSKÝ J. A KOL. Týrané, zneužívané a zanedbávané dítě. Praha: Grada publishing, 1995, 245s. ISBN 80-7169-192-5. FAZEKAŠ Ľ. Svätí v civile. Banská Bystrica: ZEC, 2002, 134s. ISBN 80-967730-9-7. JOHNSON T. K novému obrazu. Bratislava: Nová nádej, 1998,100s. ISBN: 80- 7334-1-9. KAŠPARÚ M. Základy pastorálni psychiatrie pro zpovědníky. Brno: Cesta, 2002, 153s. ISBN 80-7295-031-2. KOMÁRIK E. Porozumieť bolesti. Bratislava: Nová nádej, 1999,54s. ISBN 80-967334-3-5. KOŠČ M. Základy psychológie. Bratislava: SPN, 1996, 120s. ISBN 80-10009-57-1. KŘIVOHLAVÝ, J. Křesťanská péče o nemocné. Praha: Advent,1991,122 s. KŘIVOHLAVÝ J. Pastorální péče. Praha: ETS, 2000, 176s. ISBN 80-85942-42-9. KŘIVOHLAVÝ J. Povídej- nasloucham .Praha: Návrat, 1993, 104s. ISBN 80-85495-18-X. KŘIVOHLAVÝ J. Sdílení naděje. Praha: Návrat domú,1997, 184s. ISBN 80-85495-64-3. LIGUŠ, J. Medziľudská komunikácia. Banská Bystrica: ZEC, 2001,156s. ISBN 80-8082535-0.

68

Diplomová práca

Diakonická a pastorálna a starostlivosť o deti v ohrození

LOGAN J. Ako získať späť, čo si privlastnil nepriateľ. Bratislava: Kresťanský život, 2003,197s. ISBN 80-7120-045-X. MATĚJÍČEK, Z. Co děti nejvíc potrěbují. Praha: Portál, 2003, 108s. ISBN 978-80-7367504-2. MATOUŠEK O. A KOL. Metody a řízení sociální práce. Praha: Portál, 2008, 380s. ISBN 978-80-7367-502-8. NICHOLS, M. P. Zapomenuté umění naslouchat. Praha: Návrat domú, 2005,300s. ISBN 807255-106-X. ONDREJKOVIČ P. 224-0685-6.

A KOL.

Sociálna patológia, Bratislava: VEDA, 2001, 310s. ISBN 80-

PELTOVÁ, N. V. Umenie komunikovať bez zábran, Vrútky : ADVENT-ORION, 1995,188 s. ISBN 80-88960-21-5. NADÁCIA MILANA ŠIMEČKU Ľudské práva a práva dieťaťa. 1992, 115 s. SANDE K. Cestou usmíření. Praha: Návrat domú, 2004, 222s ISBN 80-7255-091-8. SELIKOWITZ M. Dyslexie a jiné poruchy učení. Praha: Grada Publishing, 2000, 136s. ISBN 80-7169-773-7. SMALLEY G., TRENT J. Dvě strany lásky. Brno: Nová naděje, 1996, 207s. ISBN 809011726-8-7. STRIEŽENEC Š. Úvod do sociálnej práce. Trnava, 214s. ISBN 80-967589-6-9. TOKÁROVÁ A. A KOL. Sociálna práca. Prešov: FF prešovskej univerzity, 2003, 575 s. ISBN 80-968367-5-7 . ZBORNÍK Z TEOLOGICKEJ KONFERENCIE Sociálny rozmer teológie na prahu nového tisícročia. Banská Bystrica: PF UMB, 2000,114s.ISBN 80-88945-29-1. ZBORNÍK Z TEOLOGICKEJ KONFERENCIE Úlohy cirkvi v ohrozenom svete, Banská Bystrica: PF UMB, 2003, 136s. ISBN 80-8055-746-2.

69

Diplomová práca

Diakonická a pastorálna a starostlivosť o deti v ohrození

Internetové zdroje NOVOTNÝ A. Biblický slovník, (online) Praha: Kalich, 1992,(cit.2010-12-01), www.cb.cz/praha2/bib_slovnik_novotny.htm Drogy v dnešnej spoločnosti. (cit. 2010-18-01) http://compex.zdravie-sk.eu/drogy-rozdelenie-ucinky.php EVANJELICKÁ DIAKONIA ECAV NA SLOVENSKU. (cit. 2010-12-01) http://www.diakonia.sk/index.php/diakonia/historia.html GREEK BIBLE http://www.greekbible.com/ OPATRNÝ A. Pastorální péčev méně obvyklých situacích.(cit. 2010-08-01) http://www.knihovna.net/KNIHA/0054_t01.htm (online) (cit. 2010-04-01) http://slovnikcudzichslov.eu/index.php?word=diakonia SLOVNÍK CUDZÍCH SLOV

TILLICH P. Z Wikicitátov (cit.2010-12- 02) http://sk.wikiquote.org/wiki/Paul_Tillich#Potvrden.C3.A9_v.C3.BDroky BONHOEFFER D. Z Wikicitátov (cit. 2009-12-12) http://sk.wikiquote.org/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:H%C4%BEadanie &ns0=1&redirs=1&search=dietrich+Bonhoeffer&limit=100&offset=0

70

Diplomová práca

Diakonická a pastorálna a starostlivosť o deti v ohrození

Summary: DIAONICKÁ A PASTORÁLNA STAROSTLIVOSŤ O DETI V OHROZENÍ DIACONAL AND PASTORAL CARE OF CHILDREN AT RISK Author: Bc. Renáta Leščinská The diploma work Diaconal and pastoral care of children at risk deals with the responsibility of the church for the care of children at risk, which are still a growing group of our society. We are challenged to do so by the Bible itself – according to the Old and also New Testament. The goal of this diploma work was to point out the necessity of the care of this group of children. It shows also the close relationship between diaconia (a social work in the church) and pastoral care (spiritual counselling). I define the term “child at risk” in the introduction of the work – from the theological, sociological and also psychological point of view. The next terms are - diaconia and pastoral care; I am pointing out their common attributes. It contains the comparison of the terms diaconia and social work, and also the terms pastoral care and psychotherapy. Comparably important is the historical view on the diaconal work with children in crisis in the past. The core of this work is the research. As a research method I have chosen the case study. The objects of the research are 6 respondents , who were or still are children at risk and also they were faced with Christianity – in the form of active diaconal and pastoral care. Seventh case study deals with a family in crisis – the two adult respondents were children at risk in the past, now they are parents. In the evaluation of the diploma work I point out some general principles of the diaconal and pastoral care of this specific group of children. In the work with the children at risk we have to keep in view the importance of fulfillment of their needs in the whole complex of their personality – it means their physical, psychical and also spiritual needs. They need to be fulfilled continually. This is the responsibility of the church, which can bring the knowing of God into their lives and that He is the only One who can fulfill their needs. 71

Diplomová práca

Diakonická a pastorálna a starostlivosť o deti v ohrození

72

Diplomová práca

Diakonická a pastorálna a starostlivosť o deti v ohrození

73