Slovakia 10 years after EU accession Evolution of public opinion compared to selected EU Member States

DISCUSSION PAPER OCTOBER 2014

Ivan Kuhn, MA

Slovakia 10 years after EU accession Evolution of public opinion compared to selected EU Member States

New Direction discussion papers are designed to encourage debate on public policy in a European context. They do not reflect the views of New Direction or its members. New Direction receives funding from the European Parliament and is also required to raise a proportion of its funds from additional sources. The views expressed in this publication do not necessarily reflect those of the European Parliament.

October 2014 Printed in Belgium ISBN: 978-2-87555-090-3 Publisher and copyright holder: New Direction Foundation Rue d'Arlon 40, 1000 Brussels, Belgium Phone: +32 2 808 7847 Email: [email protected] www.newdirectionfoundation.org

1

Obsah

Executive Summary

3

Úvod

5

1. Je členstvo Slovenska v Európskej únii dobrá vec?

7

2. Má Slovensko prospech a výhody zo vstupu do Európskej únie?

9

3. Idú veci správnym alebo nesprávnym smerom?

11

4. Dôvera k Európskej únii

18

5. Spokojnosť s fungovaním demokracie

20

6. Sú záujmy členských krajín brané v Európskej únii do úvahy?

27

7. Euro a finančná kríza

30

8. Faktory ovplyvňujúce názory občanov a ich zmenu

37

Záver

40

2

Executive Summary Eurobarometer public opinion survey is organised by the European Commission for many years and the results and analysis are regularly published and available on the Commission web site. Great publicity is given especially to Standard Eurobarometer, which is undertaken twice a year with a National Reports in national languages. However, most of the analysis focus on the current state of the public opinion and usually comparison with the previous survey, which is in the case of Standard Eurobarometer half year old. This report focuses on a few fundamental questions asked in the Standard Eurobarometer survey. However, data are analysed in a long term period perspective. When data available, the study is focused on the period from the enlargement of the EU in 2004, when Slovak Republic joined the European Union, until the last available Eurobarometer No. 81 undertaken in the spring 2014. One of the point of the study is, that some of the questions, that appeared in the Eurobarometer survey, disappeared after some period of time. And some of them are those, which are showing decrease of satisfaction of the European citizens (or citizens of the core countries). Since spring 2004 until autumn 2009 number of Slovaks who believe that Slovakia’s membership of the European Union is a good thing has increased significantly from 46% to 68%. In the same time the opinion of European Citizens increased only slightly. In spring 2004 48% of European citizens believed their country’s membership of the European Union is a good thing, in the spring 2010 it was 53%. However, within next 6 months in the spring 2010 the positive attitude of Slovak citizens has decreased sharply to 59% (in EU average slightly to 49%). This question has been left out from the Eurobarometer survey since autumn 2010, thus we do not know what was the development of the attitudes of Slovak citizens in the following years. Also the number of Slovaks, who believed, that their country has on balance benefited from being a member of the European Union, has increased since Slovakia joined the EU. In the autumn 2009 62% of Slovaks believed their country has benefited (53% in EU average), in the autumn 2009 it was 80% of Slovak citizens. In EU average in the autumn 2009 57% of EU citizens believed their country has benefited from being EU member. In the spring 2011 the number of Slovaks who believed their country benefited from being EU member has decreased to 72% (still well above the 2004 level). In EU average this was 52%, thus almost at the same level as in 2004. This question was also left out the Eurobarometer questionnaire since the autumn 2011. However, the number of Slovaks who believed, that in general, things are going in the right direction in the European Union has decreased . In the spring 2004 42% of Slovaks believed things are going in the right direction the EU. In the EU average 39% of European citizens believed to this. In the spring 2014 only 26% of Slovak citizens and 25% of EU citizens believed things are going in the right direction in the European Union. 3

Also, the distrust towards the EU has increased in Slovakia, since the country joined the union. In the autumn 2004 only 24% of Slovak respondents were saying that they tend not to trust to the European Union (in the European average it was 36% of citizens). In the spring 2014 57% of Slovak respondents did not trust to the EU (56% in the EU average). Although the number of Slovak citizens satisfied with the way democracy works in their country has more than doubled, from 18% in the spring 2004 to 41% in the spring 2014, satisfaction with the way democracy works in the EU stayed approximately at the same level (43% in the spring 2014, 41% in the spring 2014). The number of Slovak citizens, who does not agree with the assertion, that the interests of their country are well taken into account in the European Union has also increased. In the spring 2005 54% of Slovak respondents did tend to disagree with that statement (47% in the EU average), and although since spring 2008 until autumn 2010 their number decreased below 50% in the autumn 2013 58% of Slovak respondents disagreed with the statement (53% in the EU average). On the other hand, Slovaks trust to the Euro and believe in its positive impact well above the EU and Eurozone average. In the spring 2009 66% of Slovak respondents did agree with the statement: Overall the Euro has mitigated the negative effects of the current financial and economic crisis. In the EU average only 39% of respondents did agree with the statement. In the spring 2011 63% of Slovak respondents did agree with the statement: Overall the Euro has cushioned the effects of the economic crisis. In the EU average it was only 37% of respondents. In the spring 2009 only 16% of Slovak respondents did agree with the statement: Our country would have been better protected in the face of the current financial and economic crisis if we had kept the national currency. In the Eurozone average 45% of respondents expressed such an opinion. In the spring 2010 number of Slovak respondents agreeing with the statement has increased to 29%, which was still well below the 47% of the Eurozone average. Thus, during 10 years of Slovakia’s membership in the European Union, the citizens has changed their views from predominantly europtimistic to rather eurorealistic.

4

Úvod Európska komisia si už niekoľko desaťročí dáva vypracovávať prieskumy verejnej mienky, ktorým venuje väčšiu, či menšiu publicitu (v závislosti od toho, nakoľko sú postoje občanov Európskej únie v danom prieskume naklonené európskej integrácii). Prvý medzinárodný prieskum verejnej mienky pod názvom „Postoje k Európe“ bol realizovaný spoločnosťou GALLUP International v krajinách EHS (Belgicku, Francúzsku, Holandsku, Luxembursku, Nemecku a Taliansku) už v roku 1962. Prvé opakované prieskumy v členských krajinách Európskeho spoločenstva sa uskutočnili v rokoch 1970 a 1971 (v tom čase stále iba 6 členských krajín). Pravidelné prieskumy verejnej mienky v členských krajinách Európskeho spoločenstva sa datujú od jesene 1973 (9 členských krajín). V roku 1974 bol pre tieto prieskumy verejnej mienky prvýkrát použitý pojem EUROBAROMETER. Prieskum verejnej mienky EUROBAROMETER 1 sa uskutočnil na jar roku 1974. Prieskum verejnej mienky Eurobarometer robí Európska komisia nielen v členských krajinách Európskej únie, ale aj v krajinách, ktoré sa o členstvo v EÚ uchádzajú. V rokoch 1990 - 1997 sa na Slovensku a v ďalších krajinách realizoval špeciálny „Centrálny a Východný Eurobarometer“.1 Ten v rokoch 2001 až 2004 nahradil Eurobarometer kandidátskych krajín.2 Štandardný Eurobarometer č. 62 bol prvým, ktorý sa v Slovenskej republike realizoval po vstupe krajiny do Európskej únie 1. mája 2004. Prieskum verejnej mienky Eurobarometer sa uskutočňuje v rôznych formách. Dvakrát ročne sa realizuje tzv. Štandardný Eurobarometer, ktorý sa týka širokého spektra otázok súvisiacich s európskou integráciou. Okrem neho sa realizujú aj špeciálne Eurobarometre, venujúce sa špecifickým témam a tzv. flešové Eurobarometre, ktoré sa venujú naliehavým témam. Všetky výsledky prieskumov sú zverejnené na webovom sídle Európskej komisie.3 Podobne ako pri iných prieskumoch verejnej mienky aj výsledky prieskumu Eurobarometer sú zverejňované a analyzované v čase, keď sú aktuálne. Pričom sa zvyčajne robí porovnanie s predchádzajúcim prieskumom. Čo napríklad v prípade Štandardného Eurobarometra je porovnanie sa náladami obyvateľstva pred pol rokom. Málokedy sa však analytici pozrú na vývoj verejnej mienky z dlhodobejšieho hľadiska. Pritom Eurobarometer so svojou dlhou históriou a opakujúcimi sa otázkami dáva na takúto spätnú analýzu optimálnu možnosť.

Tento rok Slovensko oslavovalo desiate výročie vstupu do Európskej únie. Pri tejto príležitosti sa konali rôzne slávnostné aj odborné podujatia, ktoré sa venovali rôznym uhlom pohľadu 1

http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/ceeb_en.htm http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/cceb2_en.htm 3 http://ec.europa.eu/public_opinion/index_en.htm 2

5

na uplynulých 10 rokov. Autorovi tejto štúdie však nie je známe, že by sa niekto venoval otázke vývoja názorov občanov Slovenskej republiky týkajúcich sa Európskej únie, procesov európskej integrácie a európskych záležitostí všeobecne. Cieľom tejto štúdie je zaplniť túto medzeru. Pri analyzovaní verejnej mienky sme sa chceli venovať aj porovnávaniu názorov slovenských občanov s občanmi ostatných členských krajín EÚ. Keďže EÚ v súčasnosti pozostáva z 28 členských krajín, takéto porovnávanie by bolo síce zaujímavé, ale vzhľadom na množstvo dát neprehľadné. Preto sme pre porovnávanie vybrali vzorku šiestich krajín. V prvom rade sme do porovnávacej vzorky zaradili tri najväčšie krajiny EÚ, ktoré najviac ovplyvňujú dianie v únii. Teda Francúzsko, Nemecko a Veľkú Britániu. Prvé dve menované sa dlhé roky označovali ako „motor európskej integrácie“, tretia, naopak, sa považuje za najeuroskeptickejšiu krajinu v Európskej únii. Ďalšími dvomi krajinami vo vzorke sú Česká republika a Poľsko. Dôvod výberu Česka je zrejmý, do roku 1992 tvorilo so Slovenskom jeden štát. Preto porovnávanie názorov Čechov a Slovákov stále budí záujem na oboch stranách hranice. Poľsko, podobne ako Česko a Slovensko, patrí do skupiny nových členských krajín, teda tých, ktoré vstúpili do Európskej únii v roku 2004. Navyše je to z trinástich nových členských krajín krajina s najväčším počtom obyvateľov a teda aj najvplyvnejšia v EÚ. Poslednou krajinou, ktorú sme vybrali do porovnávacej vzorky je Dánsko, ktoré svojou veľkosťou (či už z hľadiska počtu obyvateľov alebo rozlohou územia) je porovnateľné so Slovenskom. Zároveň patrí ku krajinám, ktoré sú v Európskej únii výrazne dlhšie ako Slovenská republika (Dánsko vstúpilo do vtedajšieho Európskeho hospodárskeho spoločenstva v roku 1973, spolu s Veľkou Britániou a Írskom), ale nepatrí k zakladateľským krajinám EÚ (tie v našej vzorke reprezentujú Francúzsko a Nemecko).

6

1. Je členstvo Slovenska v Európskej únii dobrá vec?

Jednou zo základných otázok, ktorá sa v prieskumoch Eurobarometer dlhé roky objavovala, bola otázka, či členstvo krajiny, z ktorej pochádza respondent, je dobrá vec alebo zlá vec, prípadne ani dobrá, ani zlá vec. Kým na jar 2004, niekoľko týždňov pred vstupom SR do EÚ, považovalo členstvo Slovenska v únii za dobrú vec iba 46% slovenských respondentov, na jeseň toho istého roka to bolo už 57% respondentov. Od tej doby až do jari 2010 neklesol počet Slovákov, ktorí členstvo Slovenska považovali za dobrú vec, pod 50%. S malými výkyvmi dokonca počet slovenských občanov, považujúcich členstvo SR v EÚ za prevažne dobrú vec, stúpal do jesene 2009 až na 68%. V priebehu ďalšieho polroka však prudko klesol na 59% (jar 2010).

Členstvo v Európskej únii je dobrá vec

EÚ SK CZ DK DE FR PL UK

Aký bol vývoj názorov Slovákov na túto otázku v nasledujúcich rokoch nevieme, pretože Európska komisia túto otázku prekvapujúco vypustila z nasledujúcich prieskumov Eurobarometer. V dotazníku ponechala iba modifikovanú otázku, ktorú kládla respondentom v krajinách, ktoré sa o členstvo v EÚ uchádzajú, resp. sa v tom čase uchádzali (Chorvátsko,

7

Turecko, Čierna Hora, Macedónsko, Srbsko a Island): „Vo všeobecnosti, myslíte si, že by členstvo vašej krajiny v Európskej únii bola dobrá vec alebo zlá vec“? Odpoveďou na otázku, prečo sa táto otázka v prieskumoch Eurobarometer prestala od jesene 2010 objavovať, by mohol byť pohľad na vývoj názorov občanov iných členských krajín EÚ, najmä tých rozhodujúcich a to Nemecka a Francúzska. V oboch „motoroch európskej integrácie“ došlo od jesene 2009 do jari 2010 k výraznému poklesu počtu občanov, ktorí boli presvedčení o tom, že členstvo ich krajiny v EÚ je dobrá vec. V Nemecku klesol počet týchto občanov z 60% na 50% a vo Francúzsku zo 49% na 44%. Aj v celoeurópskom priemere klesol počet občanov Európskej únie, ktorí členstvo svojej krajiny v EÚ považovali za dobrú vec, pod polovicu (49%). Prvýkrát od rozšírenia únie v roku 2004. Takýto pokles presvedčenia občanov EÚ o tom, že členstvo ich krajiny v integračnom zoskupení je dobrá vec, však nenastal vo všetkých krajinách EÚ. Pre porovnanie v Dánsku, Poľsku a Veľkej Británii sa názory občanov na túto otázku medzi jeseňou 2009 a jarou 2010 takmer nezmenili. Rozdiel však bol v tom, že kým v Dánsku a Poľsku si na jar 2010 stále zhruba dvojtretinová väčšina (DK 66%, PL 62%) obyvateľov myslela, že členstvo ich krajiny v EÚ je dobrá vec, vo Veľkej Británii nenastala výrazná zmena v tom, že menej ako tretina (29%, rovnako ako na jar 2004) občanov Spojeného kráľovstva si myslela, že členstvo ich krajiny v únii je dobrá vec. Graf jasne ukazuje, že názory občanov Veľkej Británie na výhodnosť členstva ich krajiny v Európskej únii sú dlhodobo výrazne skeptickejšie než názory obyvateľov iných členských krajín EÚ. V sledovanom období vo Veľkej Británii nikdy nebola viac ako polovica občanov presvedčená, že členstvo ich krajiny v EÚ je prevažne dobrá vec. Najviac, 42% britských respondentov, tento názor vyjadrilo na jar 2006. Na jar 2010 sa zo skúmanej vzorky krajín k názorom občanov Veľkej Británie najviac priblížili názory občanov Českej republiky. Od jari 2008, keď v Česku považovalo členstvo svojej krajiny v únii za dobrú vec 48% respondentov, klesol do jari 2010 počet respondentov považujúcich členstvo Českej republiky v EÚ o 17 percentuálnych bodov.

Tab. 1 Otázka: Vo všeobecnosti si myslíte, že členstvo Slovenska v Európskej únii je...? Odpoveď: dobrá vec

EÚ

jar 2004 48%

jeseň 2004 56%

jar 2005 54%

jeseň 2005 50%

jar 2006 55%

jeseň 2006 53%

jar 2007 57%

jeseň 2007 58%

jar 2008 52%

jeseň 2008 53%

jar 2009 53%

jeseň 2009 53%

jar 2010 49%

SK

46%

57%

54%

50%

55%

61%

64%

58%

57%

62%

66%

68%

59%

CZ

41%

45%

49%

44%

52%

51%

46%

45%

48%

46%

42%

40%

31%

DK

54%

61%

59%

56%

65%

61%

66%

69%

65%

64%

65%

65%

66%

DE

45%

60%

58%

53%

57%

58%

65%

67%

60%

64%

61%

60%

50%

FR

43%

56%

51%

46%

49%

50%

52%

60%

48%

49%

50%

49%

44%

PL

42%

50%

53%

54%

56%

62%

67%

71%

65%

65%

60%

61%

62%

UK

29%

38%

36%

34%

42%

34%

39%

34%

30%

32%

28%

30%

29%

8

2. Má Slovensko prospech a výhody zo vstupu do Európskej únie?

Druhou základnou a zásadnou otázkou v prieskumoch Eurobarometer bola niekoľko rokov otázka, či krajina, z ktorej pochádza respondent, celkovo skôr má alebo nemá prospech a výhody z členstva v EÚ. Už krátko po vstupe Slovenska do Európskej únie, na jeseň 2004, si výrazná väčšina, 62% Slovákov myslela, že Slovensko má prospech z členstva v EÚ. Počet občanov SR, ktorí boli presvedčení o prospešnosti členstva v únii v nasledujúcich rokoch ešte narastal a v roku 2009 dosahoval maximum až 80%, následne poklesol na úroveň 72% na jar 2011. Podobný vývoj názorov občanov môžeme pozorovať v Poľsku. Zo skúmanej vzorky hodnotili výrazne pozitívne prospech a výhody z členstva v EÚ ešte respondenti v Dánsku. V celoeurópskom priemere bolo presvedčenie občanov o prospešnosti členstva ich krajiny v EÚ výrazne nižšie. Na jeseň 2004 si iba tesná väčšina (53%) občanov EÚ myslela, že ich krajina má prospech z členstva v únii a na jar 2011 to bolo 52%. Najvyššiu úroveň dosiahlo presvedčenie euroobčanov o prospešnosti členstva ich krajiny v únii na jar 2007 na úrovni 59%, naopak najnižšie bolo na jeseň 2010, keď si iba rovná polovica občanov EÚ myslela, že ich krajina má prospech z členstva v Európskej únii.

9

Naša krajina má prospech a výhody z členstva v Európskej únii

EÚ SK CZ DK DE FR PL UK

Najskeptickejšie názory v tejto oblasti vyjadrovali v danom období občania Veľkej Británie. Na jeseň 2004 bolo o prospešnosti členstva ich krajiny v EÚ presvedčených iba 39% občanov Británie, na jar 2011 iba 35%. Na jeseň 2010 bolo dokonca iba 27% britských občanov presvedčených, že ich krajina má prospech z členstva v EÚ. Za celé sledované obdobie nebolo o prospešnosti a výhodách vyplývajúcich z členstva v únii nikdy presvedčených viac ako 43% Britov (na jar 2007). Čo je však ešte zaujímavejšie, ani občania Nemecka a Francúzska, dvoch motorov európskej integrácie, neboli jednoznačne presvedčení o prospešnosti členstva ich krajiny v EÚ. Na jeseň 2004 si to myslelo 54% Francúzov a iba 49% Nemcov, na jar 2011 to bolo 52% Francúzov a iba 48% Nemcov. Na jeseň 2010 si dokonca iba 46% Francúzov myslelo, že ich krajina profituje z členstva v EÚ. V uvedenom období v Nemecku počet ľudí presvedčených o prospešnosti členstva v EÚ nikdy neprekročil 58% a vo Francúzsku 57% (jeseň 2007). Najmä od jesene 2009 počet Nemcov, Čechov, do istej miery Francúzov a všeobecne Európanov, presvedčených o tom, že ich krajina má prospech z členstva v EÚ, klesal. V prípade tejto otázky chýbajú dáta z rokov 2012 až 2014, pretože Európska komisia vypustila tieto otázky z dotazníkov prieskumu verejnej mienky Eurobarometer.

Tab. 2 Otázka: Ak zvážite všetky okolnosti, povedali by ste, že Slovensko má alebo nemá prospech a výhody zo vstupu do Európskej únie? Odpoveď: áno, má výhody

10

jeseň 2004

jar 2005

jeseň 2005

jar 2006

jeseň 2006

jar 2007

jeseň 2007

jar 2008

jeseň 2008

jar 2009

jeseň 2009

jar 2010

jeseň 2010

jar 2011

EÚ

53%

55%

52%

54%

54%

59%

58%

54%

56%

56%

57%

53%

50%

52%

SK

62%

63%

62%

70%

71%

76%

70%

76%

77%

80%

80%

78%

78%

72%

CZ

42%

56%

55%

62%

66%

61%

61%

64%

62%

63%

62%

57%

53%

54%

DK

70%

70%

69%

75%

74%

79%

78%

77%

76%

77%

75%

76%

70%

70%

DE

49%

50%

46%

46%

49%

57%

58%

55%

58%

57%

57%

48%

49%

48%

FR

54%

53%

51%

50%

50%

54%

57%

49%

51%

54%

54%

51%

46%

52%

PL

55%

62%

63%

64%

73%

78%

83%

77%

73%

74%

74%

77%

78%

73%

UK

39%

40%

37%

42%

39%

43%

37%

36%

39%

34%

36%

36%

27%

35%

11

3. Idú veci správnym alebo nesprávnym smerom?

Kým v predchádzajúcich dvoch kapitolách, sme sa venovali trendom, na základe sledovania dát za niekoľkoročné obdobie, v tejto kapitole sa pozrieme na to, ako trendy v Európskej únii vnímajú samotní občania EÚ. Presnejšie, ako sa občania členských krajín pozerajú na to, či veci v ich krajine a v Európskej únii idú správnym alebo nesprávnym smerom. Názory Slovákov na to, akým smerom idú veci v ich vlastnej krajine sa v období od jari 2006 do jari 2014 výrazne menili. Na jar 2006 si iba 24% občanov SR myslelo, že veci v ich krajine idú správnym smerom, na jeseň toho istého roku to bolo už 39% a na úrovni okolo 40% sa držali až do jesene 2008. Na jar 2009 spadli na úroveň 27% aby na jar 2010 stúpli opäť na úroveň 38%, na jeseň 2011 klesli na 18%, opäť prudko vystúpili na jar 2012 na 35% a odvtedy postupne klesajú až na úroveň 16% na jar roku 2014. Zo skúmanej vzorky menej pozitívne, či optimisticky ako Slováci vnímali smerovanie vecí vo svojej krajine iba Francúzi. Z nich iba 19% si na jar 2006 myslelo, že veci v ich krajine idú správnym smerom, na jar roku 2014 si to myslelo iba 11%.

v mojej krajine idú veci správnym smerom

EÚ SK CZ DK DE FR PL UK

12

Naopak, v uvedenom období zo skúmanej vzorky najviac rástol optimizmus pri hodnotení smerovanie svojej krajiny u občanov Nemecka a Dánska. Na jar 2006 si 36% Nemcov myslelo, že veci idú v ich krajine správnym smerom. Po istých výkyvoch v sledovanom období verilo na jar 2014 42% nemeckých občanov tomu, že veci v ich krajine idú správnym smerom. Na jar 2006 si 59% Dánov myslelo, že veci v ich krajine idú správny smerom, v nasledujúcich rokoch počet občanov Dánska, ktorí smerovanie svojej krajiny vnímali pozitívne klesal do jesene 2010 na 32%, aby následne opäť vystúpil až na úroveň 64% na jar 2014. V celoeurópskom priemere môžeme pozorovať postupný pomalý pokles pozitívneho hodnotenia smerovania vecí vo vlastných krajinách. Na jar 2006 si 34% občanov krajín EÚ myslelo, že veci v ich krajine idú správnym smerom, na jar 2014 to bolo iba 28%.

Tab. 3 Otázka: V súčasnej dobe by ste povedali, že vo všeobecnosti vo vašej krajine idú veci správnym smerom alebo nesprávnym smerom...? Odpoveď: veci idú veci správnym smerom EÚ

SK

CZ

DK

DE

FR

PL

UK

jar 2006

34%

24%

47%

59%

36%

19%

37%

38%

jeseň 2006

28%

39%

41%

48%

23%

20%

21%

25%

jeseň 2007

34%

34%

29%

59%

39%

42%

31%

32%

jar 2008

32%

41%

35%

48%

34%

23%

55%

25%

jeseň 2008

28%

42%

33%

44%

38%

24%

41%

23%

jar 2009

27%

27%

28%

44%

35%

25%

39%

21%

jeseň 2009

30%

29%

30%

42%

40%

25%

36%

34%

jar 2010

27%

38%

23%

40%

25%

19%

44%

39%

jeseň 2010

27%

38%

30%

32%

36%

18%

46%

36%

jar 2011

28%

34%

19%

44%

41%

17%

34%

35%

jeseň 2011

21%

18%

12%

36%

33%

15%

33%

24%

jar 2012

27%

35%

15%

51%

40%

36%

26%

32%

jeseň 2012

24%

23%

12%

46%

33%

23%

26%

38%

jar 2013

25%

21%

17%

47%

40%

16%

20%

35%

jeseň 2013

26%

23%

22%

56%

40%

10%

27%

39%

jar 2014

28%

16%

28%

64%

42%

11%

26%

39%

Takmer zrkadlovo sa vyvíjali názory, podľa ktorých sa veci v krajinách respondentov vyvíjajú nesprávnym smerom. Na jar 2006 si 37% Slovákov myslelo, že sa veci v ich krajine vyvíjajú nesprávnym smerom. Do jari 2008 ich počet klesal na 19% aby následne do jesene 2011 vystúpil až na 65% a do jari 2014 poklesol na úroveň 57%. Podobne rozkývané boli názory občanov všetkých krajín v skúmanej vzorke a to zrejme v závislosti od vnútropolitického diania v tej ktorej krajine.

13

v mojej krajine idú veci nesprávnym smerom

EÚ SK CZ DK DE FR PL UK

Tab. 4 Otázka: V súčasnej dobe by ste povedali, že vo všeobecnosti vo vašej krajine idú veci správnym smerom alebo nesprávnym smerom...? Odpoveď: veci idú veci nesprávnym smerom EÚ

SK

CZ

DK

DE

FR

PL

UK

jar 2006

43%

37%

27%

28%

41%

68%

41%

45%

jeseň 2006

48%

25%

36%

36%

50%

61%

60%

57%

jeseň 2007

41%

30%

46%

28%

32%

39%

47%

51%

jar 2008

45%

19%

34%

42%

40%

61%

24%

63%

jeseň 2008

49%

21%

38%

48%

37%

65%

37%

63%

jar 2009

50%

33%

47%

45%

37%

61%

38%

63%

jeseň 2009

47%

39%

45%

42%

31%

62%

42%

56%

jar 2010

51%

44%

59%

48%

51%

67%

32%

44%

jeseň 2010

53%

47%

53%

58%

35%

69%

37%

51%

jar 2011

51%

50%

67%

46%

29%

66%

48%

52%

jeseň 2011

58%

65%

76%

50%

35%

70%

51%

62%

jar 2012

51%

44%

73%

37%

33%

37%

60%

55%

jeseň 2012

56%

59%

75%

42%

35%

61%

63%

50%

jar 2013

56%

58%

66%

43%

30%

70%

71%

52%

jeseň 2013

56%

56%

61%

30%

30%

78%

61%

48%

jar 2014

47%

57%

45%

22%

27%

73%

41%

33%

14

Už prvý pohľad na graf, ktorým sa vizualizujú odpovede občanov vybraných krajín Európskej únie na otázku, či veci v Európskej únii idú správnym smerom naznačuje, že názory občanov rôznych členských krajín EÚ na smerovanie Európskej únie vykazujú veľkú mieru zhody. Od jari 2006 do jesene 2009 dochádzalo vo vybranej vzorke krajín k istým výkyvom názorov, ale percento občanov, ktorí si mysleli, že veci v Európskej únii idú správnym smerom, v každej z vybraných krajín oscilovalo zhruba na rovnakej úrovni. Od jesene 2009 do jesene 2011 však vo všetkých sledovaných krajinách došlo k prudkému poklesu počtu občanov, ktorí verili, že veci v EÚ idú správnym smerom. Od jesene 2011 do jesene 2013 počet euroobčanov veriacich v to, že veci v únii idú správnym smerom opäť stúpal, aby v období od jesene 2013 do jari 2014 opäť klesol.

v Európskej únii idú veci správnym smerom

EÚ SK CZ DK DE FR PL UK

Na jar 2006 si 42% percent Slovákov myslelo, že veci v EÚ idú správnym smerom. V priebehu nasledujúcich mesiacov ich počet najprv vzrástol na 51% (jeseň 2006) do jari 2008 sa držal zhruba na rovnakej úrovni aby na jar 2009 klesol na 39%, vzápätí v roku 2010 stúpol na 54% a na jeseň 2011 sa prepadol o viac ako polovicu na iba 24%. Do jesene 2013 opäť vystúpil na úroveň 35%, ale do jari 2014 poklesol na 26%.

15

Kým na jar 2006 iba v dvoch krajinách zo sledovanej vzorky si mierna väčšina občanov myslela, že veci idú v Európskej únii správnym smerom (v Poľsku 58% a v Česku 52%, v Dánsku to bolo rovných 50%), od jari 2011 do jari 2014 ani v jednej zo sledovaných krajín nebola väčšina občanov presvedčená o tom, že veci v EÚ idú správnym smerom. Ak porovnáme ako hodnotili občania EÚ smerovanie vecí vo svojej krajine a v Európskej únii tak v prípade pozitívneho názoru na smerovanie svojej krajiny došlo od jari 2006 do jari 2014 k poklesu o 6 percentuálnych bodov (z 34% na 28%). V prípade pozitívneho názoru na smerovanie EÚ došlo v uvedenom období k poklesu až o 14 percentuálnych bodov (z 39% na 25%).

Tab. 5 Otázka: V súčasnej dobe by ste povedali, že vo všeobecnosti v Európskej únii idú veci správnym smerom alebo nesprávnym smerom...? Odpoveď: veci idú veci správnym smerom EÚ

SK

CZ

DK

DE

FR

PL

UK

jar 2006

39%

42%

52%

50%

38%

29%

58%

34%

jeseň 2006

33%

51%

52%

36%

28%

22%

55%

24%

jeseň 2007

40%

49%

44%

50%

37%

39%

64%

26%

jar 2008

42%

53%

50%

50%

37%

34%

63%

34%

jeseň 2008

35%

48%

47%

40%

41%

29%

53%

26%

jar 2009

34%

39%

45%

40%

37%

26%

52%

20%

jeseň 2009

40%

46%

47%

41%

41%

31%

52%

34%

jar 2010

32%

54%

40%

39%

28%

23%

52%

28%

jeseň 2010

30%

54%

42%

34%

29%

20%

55%

21%

jar 2011

31%

45%

38%

36%

26%

22%

47%

24%

jeseň 2011

19%

24%

23%

21%

21%

14%

33%

13%

jar 2012

21%

32%

22%

31%

20%

23%

32%

14%

jeseň 2012

22%

28%

22%

31%

20%

22%

38%

19%

jar 2013

23%

29%

27%

35%

23%

16%

39%

20%

jeseň 2013

26%

35%

30%

37%

25%

14%

43%

24%

jar 2014

25%

26%

29%

39%

26%

16%

32%

19%

Na druhej strane kým pri negatívnom hodnotení smerovania vecí vo svojej krajine došlo v období od jari 2006 do jari 2014 iba k miernemu nárastu počtu občanov EÚ prikláňajúcich sa k tomuto názoru o 4 percentuálne body (zo 43% na 47%), pri negatívnom hodnotení smerovania Európskej únie došlo k nárastu o 11 percentuálnych bodov (z 27% na 38%). Pre väčšiu obraznosť sa na tie isté údaje môžeme pozrieť v inej podobe. Na jar 2006 išli veci v Európskej únii správnym smerom podľa 39% občanov EÚ a nesprávnym smerom podľa 27% občanov. Na jar 2014 išli veci v únii správnym smerom podľa 25% občanov EÚ a nesprávnym smerom podľa 38% občanov. Zvyšní respondenti sa v prieskume buď vyjadrili, že veci nejdú ani správnym ani nesprávnym smerom, alebo na otázku nevedeli, či nechceli odpovedať.

16

v Európskej únii idú veci nesprávnym smerom

EÚ SK CZ DK DE FR PL UK

Tab. 6 Otázka: V súčasnej dobe by ste povedali, že vo všeobecnosti v Európskej únii idú veci správnym smerom alebo nesprávnym smerom...? Odpoveď: veci idú veci nesprávnym smerom EÚ

SK

CZ

DK

DE

FR

PL

UK

jar 2006

27%

14%

18%

25%

30%

48%

10%

33%

jeseň 2006

33%

10%

18%

36%

38%

50%

15%

43%

jeseň 2007

23%

10%

21%

22%

26%

26%

8%

35%

jar 2008

25%

5%

16%

30%

28%

38%

9%

35%

jeseň 2008

34%

14%

24%

44%

31%

51%

14%

47%

jar 2009

35%

15%

29%

42%

30%

51%

17%

48%

jeseň 2009

28%

18%

28%

34%

23%

44%

17%

37%

jar 2010

37%

27%

37%

43%

44%

55%

18%

42%

jeseň 2010

39%

30%

34%

46%

33%

55%

19%

51%

jar 2011

40%

38%

38%

45%

42%

52%

22%

49%

jeseň 2011

55%

59%

56%

64%

46%

67%

44%

69%

jar 2012

53%

47%

54%

53%

53%

51%

41%

68%

jeseň 2012

52%

49%

53%

53%

49%

56%

43%

63%

jar 2013

49%

49%

49%

51%

45%

59%

40%

57%

jeseň 2013

47%

44%

47%

45%

43%

63%

30%

51%

jar 2014

38%

40%

36%

38%

38%

55%

20%

36%

17

Aj keď z grafického zobrazenia vyplýva, že od jesene 2011 vo väčšine krajín z vybranej vzorky klesal počet občanov, ktorí si mysleli, že veci idú v Európskej únii nesprávnym smerom, tento pokles sa výraznejšie neprejavil v raste počtu občanov, ktorí si mysleli, že veci v EÚ idú správnym smerom. Narástol počet občanov, ktorí mali pocit, že veci nejdú ani správnym ani nesprávnym smerom, alebo na otázku nevedeli, či nechceli odpovedať. Z dlhodobého hľadiska (od jari 2006 do jari 2014) však môžeme teda konštatovať pokles súhlasu a rast nesúhlasu so smerovaním EÚ.

18

4. Dôvera k Európskej únii

V súlade s týmito zisteniami sú aj odpovede občanov členských krajín Európskej únie na otázku o dôvere, resp. nedôvere k EÚ. Kým na jeseň 2004 sa miera nedôvery k Európskej únii vo vybranej vzorke krajín pohybovala v rozmedzí od 24% do 47%, na jar 2014 sa miera nedôvery k EÚ v tej istej vzorke krajín pohybovala v rozmedzí od 40% do 61%. V celoeurópskom priemere narástla v sledovanom období nedôvera k Európskej únii o 20 percentuálnych bodov z 36% na 56%.

nedôveruje Európskej únii

EÚ SK CZ DK DE FR PL UK

Slovensko bolo dlhodobo jednou z krajín EÚ s najvyššou mierou dôvery k EÚ, resp. s najnižšou mierou nedôvery. Na jeseň 2004 nedôverovalo EÚ iba 24% Slovákov. Na takejto nízkej úrovni sa nedôvera Slovákov držala až do jesene 2010. Následne začala prudko stúpať na úroveň 45% na jeseň 2011, v nasledujúcom období bol nárast miernejší až do jesene 2013, keď bola miera nedôvery k EÚ na úrovni 49%, ale v priebehu ďalšieho polroka vyskočila až na 57% (jar 2014). Od vstupu Slovenska do únie tak miera nedôvery Slovákov k EÚ vzrástla až o 33 percentuálnych bodov, teda viac, ako je celoeurópsky priemer. 19

Najvyššiu miera nedôvery k EÚ mali v uvedenom období občania Veľkej Británie. Na jeseň 2004 Európskej únii nedôverovalo 47% Britov, na jar 2014 to bolo až 61% Britov, čo je nárast o 14 percentuálnych bodov. Miera nedôvery k Európskej únii v sledovanom období vzrástla aj vo Francúzsku a Nemecku. Na jeseň 2004 EÚ nedôverovalo 40% Francúzov, na jar 2014 až 56% francúzskych občanov. V Nemecku na začiatku sledovaného obdobia nedôverovalo EÚ 42% občanov, na konci sledovaného obdobia až 58% nemeckých občanov. V oboch prípadoch je to nárast o 16 percentuálnych bodov. Najnižšiu mieru nedôvery k EÚ mali občania Poľska. Na začiatku sledovaného obdobia únii nedôverovalo 27% Poliakov na jar 2007 to bolo dokonca iba 18% a na konci sledovaného obdobia to bolo 40% Poliakov. Aj v prípade Poľska došlo v sledovanom období k nárastu nedôvery k EÚ o 13 percentuálnych bodov.

Tab. 7 Otázka: Povedzte pre každú z nasledujúcich inštitúcií, či jej skôr dôverujete alebo skôr nedôverujete. Európska únia Odpoveď: Skôr nedôveruje EÚ

SK

CZ

DK

DE

FR

PL

UK

jeseň 2004

36%

24%

32%

44%

42%

40%

27%

47%

jar 2005

43%

31%

38%

48%

51%

50%

31%

53%

jeseň 2005

43%

32%

38%

46%

53%

50%

32%

55%

jar 2006

39%

29%

29%

39%

49%

49%

28%

51%

jeseň 2006

40%

27%

30%

43%

50%

48%

26%

52%

jar 2007

32%

25%

32%

29%

36%

41%

18%

49%

jeseň 2007

36%

29%

33%

32%

47%

34%

21%

53%

jar 2008

36%

23%

30%

34%

44%

40%

22%

56%

jeseň 2008

41%

23%

33%

36%

45%

45%

28%

57%

jar 2009

41%

26%

40%

37%

44%

47%

31%

59%

jeseň 2009

40%

23%

35%

35%

43%

48%

29%

62%

jar 2010

47%

28%

45%

35%

54%

51%

35%

68%

jeseň 2010

45%

24%

43%

37%

51%

50%

29%

64%

jar 2011

47%

34%

48%

42%

55%

50%

33%

63%

jeseň 2011

55%

45%

55%

42%

57%

60%

41%

73%

jar 2012

60%

47%

63%

46%

61%

56%

46%

72%

jeseň 2012

57%

48%

60%

46%

59%

56%

42%

69%

jar 2013

60%

50%

60%

45%

61%

57%

51%

68%

jeseň 2013 jar 2014

58% 56%

49% 57%

61% 61%

47% 48%

59% 58%

63% 56%

39% 40%

67% 61%

20

5. Spokojnosť s fungovaním demokracie

V tomto kontexte je zaujímavé porovnať, ako vnímajú občania Slovenska a ostatných krajín EÚ fungovanie demokracie vo vlastnej krajine a v Európskej únii. V úrovni spokojnosti s fungovaním demokracie vo vlastnej krajine sú medzi členskými krajinami výrazné rozdiely. Na skúmanej vzorke je v prvom rade stále badateľný rozdiel medzi starými a novými členskými krajinami. Nové členské krajiny (Česko, Poľsko a Slovensko) boli aj na začiatku aj na konci skúmaného obdobia (jar 2004 - jar 2014) tromi krajinami s najnižšou mierou spokojnosti s fungovaním demokracie vo vlastnej krajine. V Česku a Poľsku miera spokojnosti s fungovaním demokracie v ich vlastnej krajine v sledovanom období iba v niekoľkých prípadoch prekročila hranicu 50%. Na Slovensku ani v jednom z prieskumov v sledovanom období nebola s fungovaním demokracie vo svojej krajine spokojná viac ako polovica občanov.

spokojnosť s fungovaním demokracie vo vlastnej krajine

EÚ SK CZ DK DE FR PL UK

21

Naopak vo Francúzsku iba výnimočne v sledovanom období klesla spokojnosť občanov s fungovaním demokracie v ich vlastnej krajine pod 50%. V Nemecku, Veľkej Británii a Dánsku ani raz. Navyše v prípade Veľkej Británie a Dánska môžeme v sledovanom období desiatich rokoch pozorovať značnú stabilitu spokojnosti občanov s fungovaním demokracie v ich krajinách, aj keď s výrazným percentuálnym rozdielom. V Nemecku pre zmenu môžeme v sledovanom období pozorovať nárast spokojnosti s fungovaním demokracie vo vlastnej krajine až o 21 percentuálnych bodov (z 51% na 72%). Vo Francúzsku, Česku, Poľsku a na Slovensku môžeme v danom časovom období pozorovať značnú nestabilitu názorov občanov na fungovanie demokracie v ich krajinách. Zároveň môžeme skonštatovať, že v sledovanom časovom období sa rozdiely v názoroch na fungovanie demokracie medzi krajinami vo zvolenej vzorke zmenšili. Na jeseň 2004 bol rozdiel medzi najspokojnejšou (Dánsko) a najnespokojnejšou (Poľsko) krajinou 75 percentuálnych bodov. Na jar 2014 bol rozdiel medzi najspokojnejšou (Dánsko) a najnespokojnejšou krajinou (Slovensko) už iba 47 percentuálnych bodov. V prípade Slovenska môžeme skonštatovať, že miera spokojnosti s fungovaním demokracie na Slovensku sa v sledovanom období zvýšila o 23 percentuálnych bodov z 18% na jar 2004 na 41% na jar 2014.

Tab. 8 Otázka: Celkovo ste úplne spokojný(á), skôr spokojný(á), nie veľmi spokojný(á) alebo vôbec nie spokojný(á) s tým, ako funguje demokracia vo vašej krajine? Odpoveď: súčet odpovedí úplne spokojný(á) a skôr spokojný (á) EÚ

SK

CZ

DK

DE

FR

PL

UK

jar 2004

54%

18%

43%

91%

51%

55%

16%

58%

jeseň 2004

57%

25%

45%

91%

61%

57%

30%

63%

jar 2005

53%

26%

48%

92%

53%

53%

29%

60%

jar 2006

56%

25%

58%

93%

55%

45%

38%

60%

jeseň 2007

58%

35%

51%

94%

66%

65%

48%

62%

jeseň 2009

53%

40%

48%

91%

68%

51%

44%

58%

jar 2010

54%

36%

45%

92%

62%

54%

54%

59%

jeseň 2011

52%

33%

31%

92%

68%

53%

59%

60%

jar 2012

51%

33%

31%

87%

70%

67%

48%

62%

jeseň 2012

49%

29%

30%

90%

70%

60%

48%

60%

jar 2013

48%

29%

33%

86%

72%

55%

47%

55%

jeseň 2013

46%

29%

34%

87%

70%

49%

55%

56%

jar 2014

50%

41%

42%

88%

72%

52%

42%

61%

22

Rozdiely v miere spokojnosti s fungovaním demokracie v Európskej únii boli medzi krajinami vo vybranej vzorke výrazne menšie, ako rozdiely v miere spokojnosti občanov s fungovaním demokracie v ich krajinách. V sledovanom období však môžeme pozorovať opačný trend, ako pri vývoji spokojnosti s fungovaním demokracie vo vybraných krajinách. Rozdiel medzi najspokojnejšou (Dánsko) a najnespokojnejšou (Veľká Británia) krajinou v priebehu sledovaného obdobia narástol z 22 (jar 2004) na 31 percentuálnych bodov (jar 2014). Výrazný nárast spokojnosti s fungovaním demokracie v EÚ môžeme pozorovať iba u občanov Dánska (z 53% na 66%) a Poľska (zo 45% na 61%). Toto boli tiež jediné dve krajiny zo skúmanej vzorky, v ktorých počas väčšiny sledovaného obdobia bola s fungovaním demokracie v EÚ spokojná viac ako polovica občanov.

spokojnosť s fungovaním demokracie v Európskej únii

EÚ SK CZ DK DE FR PL UK

Na Slovensku, podobne ako v Česku, došlo po vstupe do EU k nárastu počtu občanov spokojných s fungovaním demokracie v Európskej únii, neskôr však tento počet klesol zhruba na rovnakú úroveň ako pred vstupom oboch krajín do EÚ. Na Slovensku bolo s fungovaním demokracie v EÚ na jar 2004 spokojných 43% občanov, na jeseň 2007 48% občanov, následne do tento počet vystúpil na jeseň 2009 na 61% aby do jesene 2011 opäť poklesol na 45% a zhruba na tejto úrovni sa držal do jari 2014 (41%, čo je o 2 percentuálne body menej ako pred vstupom do EÚ).

23

Tab. 9 Otázka: Celkovo ste úplne spokojný(á), skôr spokojný(á), nie veľmi spokojný(á) alebo vôbec nie spokojný(á) s tým, ako funguje demokracia v Európskej únii? Odpoveď: súčet odpovedí úplne spokojný(á) a skôr spokojný (á) EÚ

SK

CZ

DK

DE

FR

PL

UK

jar 2004

43%

43%

41%

53%

40%

44%

45%

31%

jeseň 2004

48%

42%

50%

61%

47%

45%

50%

39%

jar 2005

49%

49%

58%

60%

46%

42%

52%

41%

jar 2006

50%

43%

64%

65%

43%

40%

62%

40%

jeseň 2007

52%

48%

58%

63%

52%

50%

67%

33%

jeseň 2009

54%

61%

59%

67%

57%

47%

60%

40%

jar 2010

50%

55%

54%

66%

48%

45%

65%

40%

jeseň 2011

45%

45%

45%

65%

49%

42%

65%

34%

jar 2012

44%

44%

43%

64%

47%

50%

58%

37%

jeseň 2012

44%

41%

44%

65%

50%

48%

65%

34%

jar 2013

43%

44%

47%

64%

48%

44%

66%

33%

jeseň 2013

43%

42%

49%

63%

48%

41%

69%

36%

jar 2014

44%

41%

49%

66%

44%

43%

61%

36%

Nespokojnosť s fungovaním demokracie je viac menej zrkadlovým obrazom spokojnosti. V sledovanom období na vybranej vzorke krajín môžeme pozorovať pokles miery nespokojnosti s fungovaním demokracie na Slovensku o 30 percentuálnych bodov (z 80% na jar 2004 na 50% na jar 2014. Ešte výraznejší pokles nespokojnosti s fungovaním demokracie vo svojej krajine môžeme pozorovať v prípade Poľska, a to až o 42 percentuálnych bodov, z 83% na jar 2014 na 41% na jar 2014. Špecifický vývoj môžeme pozorovať v prípade tretej novej členskej krajiny v skúmanej vzorke Česka. Na jar 2004 nebolo s fungovaním demokracie v Českej republike spokojných 53% občanov, na jar 2006 ich počet klesol na 40% následne do jesene 2011 vystúpil až na 68%, zhruba na tejto úrovni sa držal do jesene 2013 aby do jari 2014 klesol na 56% čo je zhruba na rovnakej úrovni ako pred desiatimi rokmi. U starých členských krajín môžeme pozorovať stabilnejšiu (s výnimkou „oscilujúceho“ Francúzska) a tiež nižšiu mieru nespokojnosti. S výnimkou Francúzska na jar 2006, ani v jednej z týchto krajín (Dánsko, Francúzsko, Nemecko, Veľká Británia) v sledovanom období nebola viac ako polovica ľudí nespokojných s fungovaním demokracie vo vlastnej krajine. Kým na jar 2004 bol rozdiel v nespokojnosti s fungovaním demokracie vo vlastnej krajine medzi najmenej nespokojnou (Dánsko) a najviac nespokojnou krajinou (Poľsko) 74 percentuálnych bodov, na jar 2014 bol rozdiel medzi najmenej nespokojnou (Dánsko) a najviac nespokojnou krajinou (Česká republika) iba 45 percentuálnych bodov. Zaujímavé je, že v celoeurópskom priemere, sa nespokojnosť s fungovaním demokracie vo vlastnej krajine v sledovanom období zvýšila o 15 percentuálnych bodov, z 33% na 48%. 24

nespokojnosť s fungovaním demokracie vo vlastnej krajine

EÚ SK CZ DK DE FR PL UK

Tab. 10 Otázka: Celkovo ste úplne spokojný(á), skôr spokojný(á), nie veľmi spokojný(á) alebo vôbec nie spokojný(á) s tým, ako funguje demokracia vo vašej krajine? Odpoveď: súčet odpovedí nie veľmi spokojný(á) a vôbec nie spokojný(á) EÚ

SK

CZ

DK

DE

FR

PL

UK

jar 2004

33%

80%

53%

9%

47%

41%

83%

36%

jeseň 2004

40%

74%

53%

9%

39%

40%

65%

32%

jar 2005

44%

72%

50%

8%

47%

44%

67%

34%

jar 2006

41%

73%

40%

6%

43%

52%

58%

36%

jeseň 2007

39%

62%

47%

6%

34%

32%

47%

33%

jeseň 2009

45%

58%

51%

9%

31%

46%

50%

38%

jar 2010

44%

62%

54%

8%

37%

43%

39%

38%

jeseň 2011

46%

66%

68%

8%

31%

45%

37%

37%

jar 2012

47%

66%

67%

12%

30%

31%

43%

35%

jeseň 2012

49%

70%

70%

9%

29%

38%

47%

38%

jar 2013

50%

70%

67%

13%

27%

42%

48%

41%

jeseň 2013

52%

69%

65%

12%

29%

49%

38%

41%

jar 2014

48%

50%

56%

11%

27%

46%

41%

34%

25

Trend týkajúci sa nespokojnosti občanov vo vybraných krajinách EÚ s fungovaním demokracie v Európskej únii je odlišný. Rozdiely v názoroch občanov krajín vo vybranej vzorke sa v sledovanom období mierne zväčšili. Na jar 2004 bol rozdiel medzi najviac nespokojnou (Nemecko) a najmenej nespokojnou krajinou (Česko) 26 percentuálnych bodov. Na jar 2014 bol rozdiel medzi najviac nespokojnou (Slovensko) a najmenej nespokojnou (Poľsko) krajinou 29 percentuálnych bodov. Zároveň sa nespokojnosť s fungovaním demokracie v Európskej únii v celoeurópskom priemere zvýšila o 3 percentuálne body zo 40% na 43%. Keďže ide o hodnoty na hranici štatistickej odchýlky, nemôžeme v celoeurópskom kontexte jednoznačne hovoriť o raste nespokojnosti.

nespokojnosť s fungovaním demokracie v Európskej únii

EÚ SK CZ DK DE FR PL UK

Nárast nespokojnosti s fungovaním demokracie v Európskej únii však môžeme pozorovať v niektorých štátoch vo vybranej vzorke. Hneď prvým je Slovensko. Na jar 2004 bolo s fungovaním demokracie v EÚ nespokojných iba 29% Slovákov, na jar 2014 to bolo až 50%. To je nárast o 21 percentuálnych bodov. Ešte výraznejší nárast nespokojnosti (o 23 percentuálnych bodov) môžeme pozorovať v Českej republike. Na jar 2014 bolo s fungovaním demokracie v EÚ nespokojných iba 18% Čechov, na jar 2014 už 41%.

26

Naopak v prípade Poľska a Dánska môžeme pozorovať pokles nespokojnosti s fungovaním demokracie v Európskej únii. V Dánsku klesol počet nespokojných občanov z 40% na 28%, teda o 12 percentuálnych bodov, v Poľsku klesol počet nespokojných občanov z 29% na 21%, teda o 8 percentuálnych bodov. V prípade troch kľúčových krajín EÚ dochádzalo v sledovanom období k istým výkyvom v názoroch občanov, z dlhodobého hľadiska však nedošlo k významnej zmene. S fungovaním demokracie v EÚ bolo na začiatku sledovaného obdobia nespokojných 44% Nemcov, na konci sledovaného obdobia 46% nemeckých občanov, v prípade Francúzska to bolo na začiatku obdobia 41% francúzskych občanov a na konci obdobia 44% Francúzov a v prípade Veľkej Británie na jar 2004 s fungovaním demokracie v EÚ nebolo spokojných 41% britských občanov a na jar 2014 40% Britov.

Tab. 11 Otázka: Celkovo ste úplne spokojný(á), skôr spokojný(á), nie veľmi spokojný(á) alebo vôbec nie spokojný(á) s tým, ako funguje demokracia v Európskej únii? Odpoveď: súčet odpovedí nie veľmi spokojný(á) a vôbec nie spokojný(á) EÚ

SK

CZ

DK

DE

FR

PL

UK

jar 2004

40%

29%

18%

40%

44%

41%

29%

41%

jeseň 2004

35%

41%

29%

30%

43%

39%

21%

34%

jar 2005

35%

36%

27%

34%

43%

41%

23%

34%

jar 2006

34%

38%

24%

29%

46%

44%

17%

35%

jeseň 2007

32%

37%

29%

29%

40%

34%

15%

39%

jeseň 2009

32%

32%

32%

27%

35%

38%

21%

36%

jar 2010

35%

34%

37%

26%

44%

38%

17%

37%

jeseň 2011

43%

48%

45%

27%

44%

46%

26%

49%

jar 2012

44%

48%

44%

29%

47%

37%

22%

46%

jeseň 2012

45%

50%

47%

29%

43%

40%

22%

52%

jar 2013

46%

48%

45%

30%

46%

43%

21%

49%

jeseň 2013

46%

52%

45%

31%

45%

47%

17%

45%

jar 2014

43%

50%

41%

28%

46%

44%

21%

40%

27

6. Sú záujmy členských krajín brané v Európskej únii do úvahy?

Nájsť odpoveď na otázku, prečo sú názory občanov rôznych krajín na fungovanie demokracie v Európskej únii tak odlišné, môžu pomôcť ich odpovede na otázku, či sú záujmy členských krajín (resp. ich vlastnej krajiny) brané do úvahy. Aj tu vidíme značný rozdiel v odpovediach občanov zo vzorky členských krajín EÚ.

Záujmy našej krajiny sú v Európskej únii brané do úvahy

EÚ SK

súhlasí

CZ DK DE FR PL UK

Na začiatku sledovaného obdobia, na jar 2005, iba v jedinej krajine - Dánsku - si viac ako polovica občanov myslela, že záujmy ich krajiny sú v EÚ brané do úvahy. V priebehu sledovaného obdobia sa nad hranicou 50% na istý čas objavili aj ďalšie krajiny – Slovensko, Francúzsko, Nemecko a Poľsko. Z nich však iba v prípade Nemecka môžeme hovoriť o jasnom trende nárastu počtu občanov (najmä od jari 2010) súhlasiacich s týmto názorom. Kým na jar 2005 si iba 40% Nemcov myslelo, že záujmy ich krajiny sú v EÚ brané do úvahy, na jeseň 2013 to bolo už 61% nemeckých občanov. Vývoj názorov slovenských občanov bol zložitejší. Na jar 2005 si iba 31% Slovákov myslelo, že záujmy ich krajiny sú v EÚ brané do úvahy. Zhruba na tejto úrovni sa názory slovenských 28

občanov držali do jesene 2007. V priebehu pol roka, však došlo k prudkej zmene názorov a na jar 2008 si už 57% Slovákov súhlasilo s názorom, že záujmy ich krajiny sú v EÚ brané do úvahy. Na tejto úrovni sa názory slovenských občanov držali až do jari 2009 aby na jeseň 2009 počet Slovákov presvedčených o rešpektovaní záujmov ich krajiny v EÚ stúpol až na 63%. Následne však došlo k prepadu a na jar 2010 si už iba 48% Slovákov myslelo, že záujmy ich krajiny sú v EÚ brané do úvahy. V nasledujúcom období došlo k ďalšiemu, tento krát už miernejšiemu poklesu na úroveň 38% na jeseň 2013. Oproti jari 2005 je to stále nárast o 7 percentuálnych bodov, trend posledných štyroch rokov je však klesajúci, v lepšom prípade stagnujúci.

Tab. 12 Otázka: Povedzte pre každý z nasledujúcich výrokov, či s ním skôr súhlasíte alebo skôr nesúhlasíte? Záujmy mojej krajiny sú v EÚ brané do úvahy. Odpoveď: skôr súhlasí EÚ

SK

CZ

DK

DE

FR

PL

UK

jar 2005

37%

31%

26%

59%

40%

40%

29%

32%

jar 2006

38%

32%

30%

46%

38%

36%

36%

33%

jar 2007

45%

35%

34%

49%

54%

43%

45%

39%

jeseň 2007

38%

29%

26%

47%

49%

48%

33%

26%

jar 2008

46%

57%

36%

60%

56%

51%

44%

35%

jeseň 2008

43%

57%

36%

53%

54%

54%

35%

34%

jar 2009

44%

56%

37%

56%

55%

50%

39%

30%

jeseň 2009

39%

63%

36%

57%

49%

44%

39%

30%

jar 2010

40%

48%

31%

56%

45%

46%

45%

30%

jeseň 2010

40%

45%

28%

48%

46%

45%

49%

25%

jar 2011

39%

42%

27%

51%

48%

47%

43%

26%

jeseň 2011

38%

41%

26%

50%

53%

53%

40%

26%

jar 2012

40%

42%

31%

57%

59%

57%

43%

27%

jeseň 2012

41%

37%

25%

52%

60%

49%

50%

29%

jar 2013

40%

38%

29%

54%

58%

44%

46%

29%

jeseň 2013

40%

38%

34%

55%

61%

40%

51%

28%

S názorom, že záujmy ich krajinu sú v EÚ brané do úvahy, v sledovanom období najviac nesúhlasili občania Veľkej Británie a Českej republiky. V celoeurópskom priemere od jari 2005 do jesene 2013 vzrástol počet občanov EÚ, nesúhlasiacich s týmto názorom, o 6 percentuálnych bodov z 47% na 53%. V prípade Slovenska môžeme sledované obdobie rozdeliť na dve fázy, v ktorých boli odlišné trendy. Na jar 2005 viac ako polovica Slovákov, 54% nesúhlasilo s názorom, že záujmy Slovenska sú v EÚ brané do úvahy. Na jeseň 2007 si to myslelo až 60 slovenských občanov. Následne ich počet prudko klesol na 32% na jeseň 2008 a zhruba na tejto úrovni sa držal až do jesene 2009. Odvtedy počet Slovákov, ktorí nesúhlasili s názorom, že záujmy ich krajiny sú v EÚ brané do úvahy postupne stúpal a na jeseň 2013 dosiahol 58%, teda viac ako na začiatku sledovaného obdobia.

29

Záujmy našej krajiny sú v Európskej únii brané do úvahy

EÚ SK nesúhlasí

CZ DK DE FR PL UK

Tab. 13 Otázka: Povedzte pre každý z nasledujúcich výrokov, či s ním skôr súhlasíte alebo skôr nesúhlasíte? Záujmy mojej krajiny sú v EÚ brané do úvahy. Odpoveď: skôr nesúhlasí EÚ

SK

CZ

DK

DE

FR

PL

UK

jar 2005

47%

54%

63%

34%

47%

46%

53%

52%

jar 2006

46%

55%

60%

45%

49%

50%

48%

51%

jar 2007

39%

54%

57%

44%

31%

44%

39%

45%

jeseň 2007

46%

60%

64%

43%

39%

35%

52%

60%

jar 2008

39%

32%

54%

33%

32%

34%

33%

50%

jeseň 2008

43%

32%

54%

40%

35%

33%

43%

52%

jar 2009

41%

31%

56%

37%

31%

34%

39%

55%

jeseň 2009

47%

32%

59%

36%

35%

44%

45%

57%

jar 2010

46%

43%

62%

37%

43%

39%

39%

55%

jeseň 2010

46%

47%

64%

44%

39%

42%

35%

60%

jar 2011

50%

52%

66%

42%

41%

41%

41%

62%

jeseň 2011

51%

55%

69%

43%

36%

36%

51%

64%

jar 2012

50%

54%

64%

60%

36%

34%

45%

61%

jeseň 2012

52%

57%

71%

43%

35%

43%

40%

61%

jar 2013

53%

57%

67%

43%

36%

45%

43%

61%

jeseň 2013

53%

58%

63%

42%

33%

50%

36%

59%

30

7. Euro a finančná kríza

Po vstupe Slovenska a ďalších stredo- a východoeurópskych krajín do Európskej únie nasledujúcim významným medzníkom, ktorý mohol ovplyvniť vývoj názorov na Európsku úniu a európsku integráciu, bolo rozšírenie eurozóny, teda skupiny krajín, ktoré používajú spoločnú európsku menu euro. Z vybranej vzorky krajín sa to týkalo práve Slovenska, keďže Francúzsko a Nemecko používajú spoločnú menu od jej zavedenia4, Veľká Británia sa k spoločnej mene nepripojila a Dánsko si vyjednalo opt-out po prvom neúspešnom referende o Maastrichtskej zmluve. Česká republika a Poľsko euro zatiaľ nezaviedli. Slovensko zaviedlo euro 1. januára 2009.

Euro celkovo zmiernilo negatívny dopad ekonomickej krízy

EÚ

skôr súhlasí

SK CZ DK DE FR PL UK

V krátkom časovom úseku, v rámci sledovaného obdobia, sa v prieskume Eurobarometer objavila aj otázka, či si respondenti myslia, že euro celkovo zmiernilo negatívny dopad ekonomickej krízy. Z vybranej vzorky krajín, jedine na Slovensku bola väčšina občanov od jari

4

od 1. januára 1999 bezhotovostný styk, od 1. januára 2002 bankovky a mince

31

2009 do jari 2011 presvedčených o tom, že euro zmiernilo negatívny dopad ekonomickej krízy. Tento názor v tomto časovom úseku zdieľalo 63% až 68% Slovákov. V celoeurópskom priemere s názorom, že euro celkovo zmiernilo negatívny dopad ekonomickej krízy v období od jari 2009 do jari 2011 súhlasilo iba 37% až 41% občanov.

Tab. 14 Otázka: Mohli by ste povedať či rozhodne súhlasíte, skôr súhlasíte, skôr nesúhlasíte alebo rozhodne nesúhlasíte s nasledujúcim výrokom: Euro celkovo zmiernilo negatívny dopad ekonomickej krízy. Odpoveď: súhlasí EÚ

SK

CZ

DK

DE

FR

PL

UK

jar 2009

39%

66%

32%

39%

34%

40%

39%

27%

jeseň 2009

41%

68%

37%

38%

36%

42%

32%

27%

jar 2010

37%

66%

23%

30%

34%

40%

24%

23%

jeseň 2010

39%

68%

26%

42%

45%

29%

38%

19%

jar 2011

37%

63%

26%

37%

40%

32%

33%

24%

Naopak, s touto tézou počas celého uvedeného obdobia jednoznačne nesúhlasili občania Česka a Veľkej Británie. Na jar 2009 nesúhlasilo s názorom, že euro celkovo zmiernilo negatívny dopad ekonomickej krízy 56% Čechov a 54% Britov. Na jar 2011 to bolo až 69% Čechov a 58% Britov. Česko euro zatiaľ neprijalo, Británia jeho prijatie odmietla. Viac ako polovica respondentov s týmto názorom nesúhlasila v Dánsku na jeseň 2009 a na jar 2010. Na jar 2011 to bola rovná polovica Dánov. Dáni prijatie eura odmietli naposledy v referende v roku 2000.

32

Euro celkovo zmiernilo negatívny dopad ekonomickej krízy

EÚ

skôr nesúhlasí

SK CZ DK DE FR PL UK

Vo Francúzsku, ktoré je zakladajúcim členom eurozóny, s názorom že euro zmiernilo negatívny dopad ekonomickej krízy nesúhlasilo od jari 2009 do jari 2010 48-49% občanov, ale na jeseň 2010 už 64% a na jar 2011 62% občanov. V Nemecku, ktoré je tiež zakladajúcim členom eurozóny, s názorom, že euro zmiernilo negatívny dopad ekonomickej krízy v období od jari 2009 do jari 2010 nesúhlasilo 51% až 56% občanov, na jeseň ich počet klesol na 44%, ale na jar 2011 sa s týmto názorom nesúhlasila rovná polovica Nemcov. V celoeurópskom priemere sa tieto čísla pohybovali od 44% (jar 2009) do 51% (jar 2011).

Tab. 15 Otázka: Mohli by ste povedať či rozhodne súhlasíte, skôr súhlasíte, skôr nesúhlasíte alebo rozhodne nesúhlasíte s nasledujúcim výrokom: Euro celkovo zmiernilo negatívny dopad ekonomickej krízy. Odpoveď: nesúhlasí EÚ

SK

CZ

DK

DE

FR

PL

UK

jar 2009

44%

22%

56%

49%

54%

49%

36%

54%

jeseň 2009

45%

26%

56%

55%

51%

48%

45%

53%

jar 2010

49%

27%

71%

60%

56%

49%

51%

60%

jeseň 2010

48%

27%

65%

45%

44%

64%

41%

62%

jar 2011

51%

32%

69%

50%

50%

62%

44%

58%

33

Z troch krajín vo vybranej vzorke, ktoré prijali euro, iba na Slovensku bola v istom časovom období výrazná väčšina občanov presvedčená o tom, že ich krajina by nebola lepšie chránená pred súčasnou finančnou a hospodárskou krízou, ak by si nechala vlastnú národnú menu.

Naša krajina by bola lepšie chránená pred súčasnou finančnou a hospodárskou krízou, ak by si nechala svoju národnú menu

nesúhlasí

EUROZÓNA DE FR SK

Kým v rámci eurozóny, v období od jari 2009 do jari 2010, iba 43% -47% občanov nesúhlasilo s názorom, že ich krajina by bola lepšie chránená pred finančnou a hospodárskou krízou, na Slovensku si to myslelo 64% až 72% občanov

Tab. 16 Otázka: Povedzte, či rozhodne súhlasíte, skôr súhlasíte, skôr nesúhlasíte alebo rozhodne nesúhlasíte s nasledujúcim výrokom: Naša krajina by bola lepšie chránené pred súčasnou finančnou a hospodárskou krízou, ak by si nechala svoju národnú menu. Odpoveď: nesúhlasí EUROZÓNA

DE

FR

SK

jar 2009

45%

47%

50%

72%

jeseň 2009

47%

47%

54%

72%

jar 2010

43%

41%

45%

64%

S názorom, že by nás pred krízou lepšie chránila slovenská koruna súhlasilo na jar 2009 16% Slovákov, na jeseň 2009 20% občanov a na jar 2010 29% slovenských občanov. Keďže v nasledujúcich prieskumoch Eurobarometer sa táto otázka už viac neobjavila, nevieme, či tento rast presvedčenia o tom, že slovenská koruna by nás pred krízou ochránila lepšie ako euro, pokračoval. 34

Naša krajina by bola lepšie chránená pred súčasnou finančnou a hospodárskou krízou, ak by si nechala svoju národnú menu

súhlasí

EUROZÓNA DE FR SK

35

Pre porovnanie, vo Francúzsku s názorom, že národná mena by ich pred krízou ochránila lepšie ako euro, súhlasilo na jar 2009 41% občanov a nesúhlasilo 50%, na jeseň 2009 súhlasilo 39% a nesúhlasilo 54% občanov a na jar 2010 súhlasilo 46% a nesúhlasilo 45% občanov. Podobný trend môžeme na krátkom časovom úseku sledovať v Nemecku. Na jar aj na jeseň 2009 s názorom, že nemecká marka by občanov Nemecka ochránila pred krízou lepšie ako euro, súhlasilo 45% a nesúhlasilo 47% Nemcov. Na jar 2010 už s týmto názorom súhlasilo 52% a nesúhlasilo 41% Nemcov.

Tab. 17 Otázka: Povedzte, či rozhodne súhlasíte, skôr súhlasíte, skôr nesúhlasíte alebo rozhodne nesúhlasíte s nasledujúcim výrokom: Naša krajina by bola lepšie chránené pred súčasnou finančnou a hospodárskou krízou, ak by si nechala svoju národnú menu. Odpoveď: súhlasí EUROZÓNA

DE

FR

SK

jar 2009

45%

45%

41%

16%

jeseň 2009

45%

45%

39%

20%

jar 2010

47%

52%

46%

29%

V priemere krajín eurozóny na jar 2009 bolo 45% občanov presvedčených, že národná mena ich krajiny by ich ochránila pred krízou lepšie a rovnako 45% občanov s týmto názorom nesúhlasilo. Na jeseň 2009 bol pomer hlasov 45% ku 47% a na jar 2010 sa pomer otočil. 47% občanov eurozóny si myslelo, že národná mena by ich pred finančnou a hospodárskou krízou chránila lepšie, 43% s týmto názorom nesúhlasilo. Keďže však ide o odchýlky na hranici štatistickej chyby, vo všeobecnosti môžeme povedať, že občania v krajinách eurozóny boli v danom časovom období rozdelení na zhruba dva rovnako veľké tábory s opačnými názormi na to, či ich pred krízou lepšie ochránilo euro alebo by ich lepšie ochránila ich národná mena.

36

Oveľa výraznejšie sa v priebehu jedného roka, vo vybranej vzorke, vyvíjali názory v skupine krajín, ktoré euro neprijali. S tézou, že ich krajina by bola lepšie chránená pred súčasnou finančnou a hospodárskou krízou, ak by prijala jednotnú európsku menu, euro, na jar2009 súhlasilo iba 36% občanov krajín mimo eurozóny, naopak nesúhlasilo s ňou 46%. Na jeseň 2009 bol pomer už 34% k 51% a na jar 2010 si iba 25% občanov krajín, ktoré nepoužívali euro, myslelo, že jednotná európska mena by ich krajinu lepšie ochránila pred finančnou a hospodárskou krízou a až 60% občanov s takýmto názorom nesúhlasilo.

Naša krajina by bola lepšie chránená pred súčasnou finančnou a hospodárskou krízou, ak by prijala jednotnú európsku menu, euro

NON EURO

súhlasí

CZ DK PL UK

Názory občanov Dánska, Veľkej Británie a Poľska sa vyvíjali podobným spôsobom, iba vývoj v Česku bol mierne odlišný. Ani v jedenej z týchto krajín v krátkom období jedného roka nebol počet občanov, ktorí by verili, že prijatie eura ich mohlo lepšie ochrániť pred krízou, vyšší ako 41% a od jari 2009 do jari 2010 vo všetkých sledovaných krajinách poklesol.

Tab. 18 Otázka: Povedzte, či rozhodne súhlasíte, skôr súhlasíte, skôr nesúhlasíte alebo rozhodne nesúhlasíte s nasledujúcim výrokom: Naša krajina by bola lepšie chránená pred súčasnou finančnou a hospodárskou krízou, ak by prijala jednotnú európsku menu, euro. Odpoveď: súhlasí NON EURO

CZ

DK

PL

UK

jar 2009

36%

32%

34%

41%

28%

jeseň 2009

34%

38%

33%

31%

27%

jar 2010

25%

22%

21%

24%

17%

37

Naopak, v troch krajinách zo skúmanej vzorky (Česko, Veľká Británia a Dánsko) väčšina ľudí v celom sledovanom období nesúhlasila s názorom, že ich krajina by bola lepšie chránená pred súčasnou finančnou a hospodárskou krízou, ak by prijala jednotnú európsku menu, euro. V Poľsku s týmto názorom nesúhlasila väčšina obyvateľov v dvoch z troch prieskumov, uskutočnených v priebehu jedného roka.

Naša krajina by bola lepšie chránená pred súčasnou finančnou a hospodárskou krízou, ak by prijala jednotnú európsku menu, euro

nesúhlasí

NON EURO CZ DK PL UK

Tab. 19 Otázka: Povedzte, či rozhodne súhlasíte, skôr súhlasíte, skôr nesúhlasíte alebo rozhodne nesúhlasíte s nasledujúcim výrokom: Naša krajina by bola lepšie chránená pred súčasnou finančnou a hospodárskou krízou, ak by prijala jednotnú európsku menu, euro. Odpoveď: nesúhlasí NON EURO

CZ

DK

PL

UK

jar 2009

46%

58%

61%

39%

59%

jeseň 2009

51%

57%

64%

51%

61%

jar 2010

60%

72%

74%

57%

73%

38

8. Faktory ovplyvňujúce názory občanov a ich zmenu

Vývoj názorov, náhle či postupné zmeny trendov prirodzene vyvolávajú otázky o ich príčinách. Tých je nepochybne viacero, či už na národnej alebo európskej úrovni. Ponúkame dva faktory, ktoré mohli vplývať na názory občanov v jednotlivých krajinách v rámci vybranej vzorky a na ich zmeny.

Opt-out a referendum Vzťahy v rámci Európskej únie sú upravené zmluvami o Európskej únii. Tie sa časom menili a dopĺňali. A tak sme v roku 1992 mali Maastrichtskú zmluvu, v roku 1997 Amsterdamskú zmluvu, v roku 2000 Zmluvu z Nice, v roku 2004 Zmluvu o Ústave pre Európu podpísanú v Ríme (nebola ratifikovaná) a nakoniec, Lisabonskú zmluvu, ktorou sa mení Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, ktorá bola podpísaná 13. decembra 2007 a nadobudla platnosť 1. decembra 2009. Tieto zmluvy platia pre všetky členské krajiny. S malými výnimkami, ktorým sa v angličtine hovorí „opt-out“. Zo súčasných 28 členských krajín EÚ majú opt-outy iba 4 krajiny. Tri z nich sa nachádzajú vo vybranej vzorke krajín s ktorými táto štúdia pracovala - Dánsko, Poľsko a Veľká Británia (štvrtou krajinou je Írsko). Dánsko si prvý opt-out, ktorý sa týka predovšetkým prijatia spoločnej meny euro, vyjednalo ešte v procese ratifikácie Maastrichtskej zmluvy v roku 1992. To sa síce udialo viac ako desaťročie pred obdobím, v ktorom sme sledovali vývoj verejnej mienky v EÚ, ale dodnes nepochybne ovplyvňuje názory občanov Dánska na Európsku úniu. Dánsko bolo totiž jednou z troch krajín, ktoré Maastrichtskú zmluvu o EÚ ratifikovali v referende (ďalšími boli Francúzsko a Írsko). A Dáni v roku 1992 tesnou väčšinou 50,7% hlasov pri 83,1% účasti Maastrichtskú zmluvu odmietli. Dánska vláda následne s Európskou komisiou vyjednala výnimky z Maastrichtskej zmluvy. Vďaka tomuto opt-outu Dánsko napríklad nemusí prijať spoločnú európsku menu euro. Ďalšie výnimky sa týkajú spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky a oblasti spravodlivosti a domácich záležitostí. Po garantovaní týchto výnimiek občania Dánska schválili Maastrichtskú zmluvu v referende v roku 1993 väčšinou 56,7% hlasov pri účasti 86.5%. V Dánsku sa o prijatí eura konalo ešte jedno referendum v roku 2000. Proti zrušeniu opt-outu týkajúceho sa eura bolo 53,2% voličov pri 87,6% účasti.

39

V tejto súvislosti ešte môžeme spomenúť aj skutočnosť, že vstupu Dánska do Európskeho hospodárskeho spoločenstva 1. januára 1973 predchádzalo referendum, v ktorom jasná väčšina, 63,3% voličov hlasovala za vstup do EHS pri 90,1% účasti. Pre porovnanie, v referende o členstve Slovenska v Európskej únii hlasovalo za vstup síce až 92,46% voličov, ale iba pri 52,15% účasti. V Dánsku sa konalo referendum aj o Jednotnom Európskom Akte (1986), v ktorom za hlasovalo 56,2% voličov pri 74,8% účasti a o Amsterdamskej zmluve (1998), za ktorú hlasovalo 55,1% Dánov pri 76,2% účasti. Tu môžeme hľadať odpoveď na otázku, prečo práve Dáni sú tými občanmi Európskej únie, ktorí si v najvyššej miere myslia, že demokracia funguje nielen v ich krajine, ale aj v Európskej únii a že záujmy ich krajiny sú v EÚ brané do úvahy. Na druhej strane, na Slovensku jediné referendum týkajúce sa európskych záležitostí bolo referendum o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. V tom sa síce drvivá väčšina zúčastnených vyslovila za vstup do EÚ, ale pri iba tesne nadpolovičnej účasti. Navyše, pri rokovaniach o nových zmluvách po vstupe SR do EÚ, slovenské vlády bez výhrad prijímali všetky dohody rozhodujúcich krajín EÚ a nikdy sa nesnažili presadzovať špecifické požiadavky, ktoré by boli v rozpore s väčšinovým názorom v EÚ. Jediným prípadom, keď sa Slovenská republika vzoprela väčšine, bola pôžička Grécku. Aj v tomto prípade ale išlo iba o väčšinu krajín eurozóny, nie Európskej únie. Preto nie je prekvapujúce, že ľudia na Slovensku nemajú pocit, že by záujmy Slovenska boli v EÚ brané do úvahy.

Kríza eurozóny a euroval Kríza v eurozóne vypukla začiatkom roku 2009 a najviac sa prejavila začiatkom roku 2010, keď Grécku, ale aj niektorým iným krajinám, ktoré boli súčasťou eurozóny (Taliansko, Španielsko, Portugalsko, Írsko, Cyprus), začal hroziť štátny bankrot. Odpoveďou eurozóny bola pôžička Grécku, ktorá sa najmä na Slovensku stretla s výrazným odporom obyvateľstva aj politických strán a Slovensko bolo jedinou krajinou eurozóny, ktorá sa na pôžičke Grécku nepodieľala (návrh na poskytnutie pôžičky zamietol slovenský parlament v auguste 20105). Slovensko sa však zapojilo do dočasného eurovalu (oficiálne Európsky nástroj finančnej stability), ktorý bol založený 16 členskými štátmi eurozóny v júni 2010. V marci 2011 sa zástupcovia štátov eurozóny dohodli zvýšení ručenia v rámci ENFS zo 440 na 780 miliárd eur. Ako posledný štát eurozóny túto dohodu malo ratifikovať Slovensko. Pri prvom hlasovaní 11. októbra 2011, ktoré premiérka Radičová spojila s hlasovaním o dôvere vlády, poslanci neschválili zvýšenie objemu ručenia v rámci ENFS, čím zároveň spôsobili pád dovtedajšej vlády. O dva dni neskôr, 13. októbra sa konalo druhé hlasovanie, pri ktorom bolo zvýšenie objemu ENFS schválené. Následne sa Slovenská republika zapojila aj do trvalého eurovalu (oficiálne Európsky mechanizmus pre stabilitu). 5

Rozhodnuté. Grécku nepožičiame, Hospodárske noviny online, 12.8.2010, http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/rozhodnute-grecku-nepoziciame-399286

40

Kým prijatie eura Slováci prevažne privítali ako záruku väčšej ekonomickej stability, vykupovanie zadlžených štátov, z ktorých väčšina má vyššie HDP na obyvateľa, bolo prijaté s menším nadšením. Viacerí ekonómovia upozorňovali na riziká vyplývajúce z tohto kroku.6 Postoje k navýšeniu dočasného eurovalu a zriadeniu trvalého eurovalu rozdelili aj slovenskú politickú scénu.7 Pôžička Grécku, dočasný aj trvalý euroval však spôsobili rozdelenie verejnej mienky aj v iných krajinách Európskej únie a najmä eurozóny, aj keď neviedli priamo k pádu vlády. V Nemecku však napríklad viedli k vzniku novej strany Alternative für Deutschland (AfD), ktorá sa v roku 2013 len tesne nedostala do nemeckého parlamentu (získala 4,7% hlasov, pričom pre vstup do Bundestagu je 5% prah, podobne ako na Slovensku), ale v roku 2014 sa dostala do Európskeho parlamentu. Kým krajiny eurozóny sa snažili krízu eura či skôr niektorých krajín eurozóny riešiť na celoeurópskej úrovni, krajiny ktoré neboli členmi eurozóny sa na financovaní týchto problémov nechceli podieľať. Kríza eurozóny spôsobila, že kým v krajinách, ktoré euro prijali, sa spoločnosť rozdelila na dva približne rovnako veľké tábory, z ktorých jeden bol presvedčený, že prijatie jednotnej európskej meny bol správny krok, kým ten druhý mal pocit, že ich krajina by na tom bola lepšie, keby si bola ponechala svoju národnú menu. V krajinách, ktoré euro neprijali však výrazne prevládajú ľudia, ktorí si myslia, že bolo správne ponechať si svoju vlastnú národnú menu a počet zástancov klesal.

6

Euroval je pre Slovákov nebezpečenstvom, Peter Gonda, Hospodárske noviny online, 28.6.2011 http://finweb.hnonline.sk/komentare-a-analyzy-123/euroval-je-pre-slovakov-nebezpecenstvom-komentar-450760 7 Ako sa schvaľoval euroval, SME online, 11. 10. 2011, http://www.sme.sk/c/6091924/ako-sa-schvaloval-euroval.html

41

Záver

Po vstupe do Európskej únie sa Slovensko na niekoľko rokov stalo jednou z krajín s najoptimistickejším pohľadom na dianie v Európskej únii a s najpozitívnejším vzťahom k rôznym oblastiam európskej integrácie. Počet Slovákov, ktorí si mysleli, že členstvo v Európskej únii je dobrá vec, prípadne že Slovensko profitovalo z členstva v EÚ bol väčšinu sledovaného obdobia výrazne nad priemerom EÚ. Aj keď krátko pred tým, ako Európska komisia tieto otázky vypustila z dotazníkov prieskumu verejnej mienky Eurobarometer, začal počet pozitívne a optimisticky naladených Slovákov klesať. Z odpovedí na iné otázky, ktoré v prieskume Eurobarometer ostali, je však pokles slovenského eurooptimizmu viditeľný. Kým na jar 2008 si iba 5% slovenských občanov myslelo, že v Európskej únii idú veci nesprávnym smerom (20 percentuálnych bodov pod priemerom EÚ) na jar 2014 to bolo už 40% (2 percentuálne body nad priemerom EÚ). Podobne, aj keď menej dramaticky vzrástla aj nedôvera k EÚ. Na jeseň 2004 nedôverovalo Európskej únii iba 24% slovenských občanov (12% pod priemerom EÚ) na jar 2014 už Európskej únii nedôverovalo 57% Slovákov (1 percentuálny bod nad priemerom EÚ). Kým počet Slovákov spokojných s tým, ako funguje demokracia v ich krajine vzrástol za 10 rokov z 18% (36 percentuálnych bodov pod priemerom EÚ) na jar 2004, na 41% (9 percentuálnych bodov pod priemerom EÚ) na jar 2014, počet Slovákov spokojných s tým, ako funguje demokracia v Európskej únii sa za 10 rokov takmer nezmenil. Na jar 2004 bolo s fungovaním demokracie v EÚ spokojných 43% Slovákov (na úrovni priemeru EÚ), na jar 2014 to bolo 41% Slovákov (3 percentuálne body pod priemerom EÚ). To, že záujmy ich krajiny nie sú v EÚ brané do úvahy si väčšina Slovákov myslela väčšinu času od vstupu Slovenska do EÚ. Na jar 2005 si to myslelo 54% slovenských občanov (7 percentuálnych bodov na priemerom EÚ), na jeseň 2013 malo tento názor 58% Slovákov (5 percentuálnych bodov nad priemerom EÚ). Pozitívne sa však Slováci stavali k euru, aj keď v tomto prípade sú k dispozícii dáta iba za kratšie obdobie. S výrokom „Euro celkovo zmiernilo negatívny dopad ekonomickej krízy“ súhlasili od jari 2009 do jar 2011 približne dve tretiny slovenských respondentov, kým v európskom priemere to bolo iba niečo vyše tretiny respondentov. S výrokom „Naša krajina by bola lepšie chránené pred súčasnou finančnou a hospodárskou krízou, ak by si nechala svoju národnú menu“ nesúhlasilo jar 2009 až 72% slovenských respondentov (27 percentuálnych bodov nad priemerom eurozóny) a na jar 2010 64% slovenských respondentov (21 percentuálnych bodov nad priemerom eurozóny). Za 10 rokov členstva v Európskej únii sa tak Slovensko zmenilo z eurooptimistickej krajiny na eurorealistickú. Aspoň pokiaľ ide o jeho občanov.

42