Proceedings of Central European Silviculture

14th International Conference

M. Baláš, V. Podrázský, B. Kučeravá (eds.)

2013

Proceedings of Central European Silviculture

14th International Conference

M. Baláš, V. Podrázský, B. Kučeravá (eds.)

2013

eská zem d lská univerzita v Praze Fakulta lesnická a d eva ská ve spolupráci s

Lesnícky výskumný ústav – Národné lesnícke centrum, Zvolen Mendelova univerzita v Brn Lesnická a d eva ská fakulta Výzkumný ústav lesního hospodá ství a myslivosti, v. v. i., Strnady Výzkumná stanice Opo no Technická univerzita vo Zvolene Lesnícka fakulta Czech University of Life Sciences Prague Faculty of Forestry and Wood Sciences in cooperation with

Forest Research Institute – National Forest Centre, Zvolen Faculty of Forestry and Wood Technology Mendel University in Brno Forestry and Game Management Research Institute, Strnady Forest Research Station, Opo no Technical University, Zvolen Faculty of Forestry

P STOVÁNÍ LES VE ST EDNÍ EVROP SILVICULTURE IN CENTRAL EUROPE 14. mezinárodní symposium v nované diskuzi otázek p stování les 14. medzinárodné sympózium venované diskusii otázok pestovania lesov 14th International Symposium for Silviculture Topics Discussion

Kostelec nad ernými lesy 2.–3. 7. 2013

Pod kování Edito i sborníku d kují za spolupráci recenzent m a korektor m. P ísp vky publikované v Proceedings of Central European Silviculture jsou anonymn recenzovány. Konference byla spolupo ádána a sborník vydán v rámci ešení projektu NAZV QI102A085 „Optimalizace p stebních opat ení pro zvyšování biodiverzity v hospodá ských lesích“. Podstatná ást redak ních prací byla provedena s využitím zázemí Výzkumné stanice Kostelec nad ernými lesy – Truba. Foto na zadní stran obálky: Borové lesy v oblasti Mazurských jezer, Polsko (foto: M. Baláš).

Vydavatel: eská zem d lská univerzita v Praze Edito i: Martin Baláš, Vilém Podrázský, Barbora Ku eravá Korektury: Alena Drábková, Josef Gallo, Barbora Ku eravá Grafická úprava: Martin Baláš Tisk: Tribun EU, s. r. o., Brno Po et stran: 320 Náklad: 150 ks

© eská zem d lská univerzita v Praze, 2013 ISBN 978-80-213-2381-0

Obsah

OBSAH / CONTENT P ísp vky jsou azeny abecedn podle jmen autor . The articles are ordered alphabetically according to the names of the authors.

P edmluva [Preface] .............................................................................................................. 5 Obsah [Content] ...................................................................................................................... 7 VRATISLAV BALCAR – DUŠAN KACÁLEK – OND EJ ŠPULÁK – IVAN KUNEŠ........................... 11 Výzkumný demonstra ní objekt Jizerka, 23 let zkušeností s prosperitou d evin v horských podmínkách [Experimental plot Jizerka, 23 years’ experience with tree species prosperity in mountain conditions] MARTIN BÁTOR ...................................................................................................................... 21 Vplyv vybraných faktorov prostredia na kvalitatívne znaky smrekových porastov v 1. ochrannom pásme vodárenskej nádrže Málinec [Influence of selected environmental factors to qualitative characteristics in Norway spruce stands in the 1st buffer zone of Málinec water-supply storage] MICHAL BUGALA – MIROSLAV BALANDA .............................................................................. 30 Variabilita kvalitatívnych znakov kme ov, korún a zdravotný stav (poškodenie) prirodzených populácií jelše sivej (Alnus incana [L.] Moench.) v Javorníkoch [Variability of qualitative features of trunks, crowns and the health state (damage) of grey alder populations (Alnus incana [L.] Moench.) in the Javorníky Mts.] VOJT CH ADA – MIROSLAV SVOBODA – PAVEL JANDA – JAN REJZEK – RADEK BA E ......... 39 P vod a historie narušení horských smr in Šumavy – p edb žné výsledky [Origin and disturbance history of the mountain Norway spruce in the Bohemian Forest – preliminary results] MATJAŽ ATER ...................................................................................................................... 49 Fagus sylvatica L. and Abies alba Mill. response in different silvicultural systems of Slovenian high Dinaric karst VLADIMÍR ERNOHOUS – VLADIMÍR ŠVIHLA .......................................................................... 58 Kvalita odtékajících vod z lesního a zem d lského povodí na základ porovnání vyplavování dusíku [Comparison of nitrogen leaching impact on water quality from forested and agricultural catchment] LUCIA DANKOVÁ .................................................................................................................... 69 M tve drevo v zmiešanom prírodnom lese Sitno [Dead wood accumulation in mixed unmanaged natural forest Sitno]

Proceedings of Central European Silviculture 2013

Obsah

MARIAN URIŠ– IVAN LUKÁ IK ............................................................................................. 78 Variabilita duba plstnatého (Quercus pubescens Willd.) v orografických celkoch Strážovské vrchy a Považský Inovec [Variability of Quercus pubescens Willd. in the orographic units Strážovské vrchy and Považský Inovec Mts.] DAVID DUŠEK – JI Í NOVÁK – MARIAN SLODI ÁK ................................................................. 87 První výsledky z výchovy sm sí douglasky tisolisté [Douglas-fir mixed stands thinning – preliminary results] JÁN JA U .............................................................................................................................. 96 Výškové postavenie jedle bielej a smreka oby ajného v štruktúre výberkových lesov [Height position of silver fir and Norway spruce in selection forest structure] JOZEF JANKOV – KAROL GUBKA ........................................................................................... 106 Analýza prirodzenej obnovy v poraste s pôdoochrannou protieróznou funkciou na lesnom celku Banská Bystrica – U anka [Natural regeneration analysis in stand with soil protection anti-erosion function in management unit Banská Bystrica – U anka] MARTIN KAMENSKÝ – IGOR ŠTEFAN ÍK – SLAVOMÍR STRME ............................................. 116 Výchovné zásahy v smre inách a škody zverou [Interventions in spruce stands and damages caused by game] JAN LEUGNER – VÁCLAV KRPEŠ ........................................................................................... 127 Analýza vodivých pletiv v jehlicích horského smrku s r znou r stovou strategií [Analysis of vascular tissue in needles of mountain spruce with different growth strategy] ROMAN LONGAUER – MARIÁN PACALAJ – SLAVOMÍR STRME – DUŠAN GÖMÖRY .............. 136 Rola proveniencie a kvality zdroja lesného reproduk ného materiálu [Role of the provenance of forest reproductive material and quality of its basic material] ANTONÍN MARTINÍK – LUMÍR DOBROVOLNÝ – VÁCLAV HURT............................................. 151 Úsp šnost a nákladovost r zných variant obnovy lesa po v trné kalamit [Success and cost of different variants of forest regeneration on wind-thrown area] OLD ICH MAUER – PETR VAN K .......................................................................................... 159 Kvalita zakládaných kultur – základ kvality nových porost [Quality of plantation establishment – basis of quality of new forest stands] MARTIN MIKOLÁŠ – IVANA KALAFUSOVÁ – IVANA ERNAJOVÁ – ZUZANA MICHALOVÁ – JOY COPPES............................................... 167 Manažment lesov s výskytom hluchá a na území Nízkych Tatier a Ve kej Fatry [Capercaillie-friendly forest management in the Nízke Tatry and Ve ká Fatra Mts.] JI Í NOVÁK – DAVID DUŠEK – MARIAN SLODI ÁK ............................................................... 175 Množství opadu v r zn vychovávaných mladých borových porostech [Amount of litter-fall in differently thinned young pine stands]

Proceedings of Central European Silviculture 2013

Balcar V. – VULHM, VS Opočno

RUDOLF PETRÁŠ – JULIAN MECKO ....................................................................................... 184 Rubná zrelos porastov smreka, jedle a buka [Felling maturity of spruce, fir and beech stands] VILÉM PODRÁZSKÝ – JI Í KUBE EK – RADEK ERMÁK – IGOR ŠTEFAN ÍK .......................... 192 Zhodnocení dosavadního výzkumu douglasky tisolisté v eské republice – p ehled [Evaluation of the research of the Douglas-fir in the Czech Republic – review] JI Í PROCHÁZKA – PAVEL LEVÝ – JAN KOHOUT ................................................................... 204 Vnášení jedle b lokoré a buku lesního do jehli natého lesa v rámci jeho p estavby na LÚ Kloko ná [Introduction of silver fir and European beech into cultural coniferous stands during their conversion in Kloko ná Forest Range] JI Í REMEŠ – MARTIN FULÍN – VILÉM PODRÁZSKÝ – PAVEL UHLÍ ..................................... 211 Srovnání stavu humusových forem ve clonném a náse ném postavení [Comparison of humus forms in the position of shelter and border cut for the fir regeneration] IVAN REPÁ – JAROSLAV VENCURIK – MIROSLAV BALANDA ............................................... 219 Vplyv rastového substrátu, mykorizácie a hnojenia na biometrickú a fyziologickú kvalitu dvojro ných krytokorenných semená ikov smreka oby ajného [Effects of substrate, mycorrhization and fertilization on biometric and physiological quality of two-year-old container-grown Norway spruce seedlings] MILAN SANIGA – JÁN PITTNER – MIROSLAV BALANDA ........................................................ 229 Vplyv výberkového rubu na štruktúru a dynamiku prirodzenej obnovy v bukovom výberkovom lese [Effect of selective cutting on structure and dynamics of natural regeneration in beech selection forest] JI Í SOU EK.......................................................................................................................... 238 Zm ny délky stínu stromu [Changes of tree shade length] JANA STEJSKALOVÁ – IVO KUPKA ........................................................................................ 245 Vliv stratifikace na základní charakteristiky kvality semen javoru klenu (Acer pseudoplatanus L.) [Effect of sycamore seeds (Acer pseudoplatanus L.) stratification on their basic quality characteristics] DAVID SYCHRA – OLD ICH MAUER...................................................................................... 253 R st výsadeb douglasky tisolisté (Pseudotsuga menziesii /Mirb./ Franco) na zem d lských p dách [Growth of young douglas fir plantations (Pseudotsuga menziesii /Mirb./ Franco) on agricultural lands] VLADIMÍR ŠEBE .................................................................................................................. 264 Krátkodobé priestorové zhodnotenie leteckého plošného vápnenia [Short-term spatial assessment of air liming]

Proceedings of Central European Silviculture 2013

Obsah

OND EJ ŠPULÁK – JARMILA MARTINCOVÁ ........................................................................... 274 Vliv pozdního mrazu na zm nu fluorescence chlorofylu sazenic jedle b lokoré v závislosti na zp sobu p stování [Influence of late frost on chlorophyll fluorescence response in silver fir plants depending on nursery practices] IGOR ŠTEFAN ÍK – MARTIN KAMENSKÝ – SLAVOMÍR STRME ............................................. 282 Vývoj kvantitatívnej produkcie bukového porastu s oneskorenou výchovou [Development of quantitative production of beech stand with delayed tending] OTAKAR ŠVEC ...................................................................................................................... 291 Stanovení celkového objemového p ír stu smrko-borového bohat strukturovaného porostu v procesu p estavby na lesnickém úseku Kloko ná [Determination of the total current annual increment of spruce – pine rich-structured forest stands in course of stand transformation in the Kloko ná Forest Range] ANNA TU EKOVÁ ................................................................................................................. 299 Porovnanie ujímavosti výsadieb smreka oby ajného v bioskupinách po aplikácii rôznych hnojív v oblasti Nízkych Tatier [Afforestation in biogroups on calamity clearings in the Low Tatras area] MAREK TUŽINSKÝ ................................................................................................................ 309 Založenie výskumných plôch pre sledovanie výsadieb na po nohospodárskej pôde – krátke zdelenie [Establishment of research plots for monitoring of plantings on agricultural land – short communication] P íloha – seznam sborník z p echázejících symposií a citace aktuálního vydání....... 317 [Appendix – list of proceedings from previous symposiums and citation of the actual volume]

Proceedings of Central European Silviculture 2013

Šebeň V. – NLC LVÚ Zvolen

Krátkodobé priestorové zhodnotenie leteckého plošného vápnenia Short-term spatial assessment of air liming

VLADIMÍR ŠEBEŇ Abstract The report analyzes the effectiveness of liming air technologies in forest stands of Jasov area (750 ha). The short period of one year after liming was evaluated. In addition to the traditional assessment of changes in the top layer of the soil, the allocation of the applied substances (dolomitic limestone) was analyzed separately. The field-work was carried out at sampling localities (10) where each of the samples was taken from 3 sampling place. Aerial application of limestone was technologically successful, but it showed on high spatial variability of the applied substances. In the surface layer of soil in the evident positive changes occurred after an increase in pH, an increase in the proportion of calcium, magnesium and potassium. For other elements (phosphorus, boron, zinc, and manganese) the effect was less or null. Variability of soil properties in monitored area before treatment was rather low, which was very positive for the total effect of liming. But its long-term impact on forests remains questionable. Key words: revitalization treatments, aerial liming, soil analyses, sampling methods, spatial variability

Abstrakt Správa analyzuje efektívnos leteckých technológií zameraných na vápnenie v lesných porastoch v záujmovom území Jasov (750 ha) v krátkodobom období jedného roka. Okrem tradi ného zhodnotenia zmien vo vrchnej vrstve pôdy sa samostatne analyzuje dopadnutie aplikovanej látky – dolomitického vápenca. Práce sa realizovali výberovým spôsobom na 10 odberných lokalitách, ke sa na každej odobrali vzorky z 3 odberných miest. Letecká aplikácia vápenca bola na území Jasov technicky a technologicky úspešná. Poukazuje sa na variabilitu priestorovú aplikovanej látky. V povrchovej vrstve pôdy nastali po roku od aplikácie evidentné pozitívne zmeny vo zvýšení pH, zvýšení podielu vápnika, hor íka a draslíka. Pri ostatných prvkoch bol efekt nižší (fosfor) alebo nepreukázate ný (bór, zinok, mangán). Variabilita vlastností pôdy na vybranom území pred vápnením bola vcelku malá, o sa odzrkadlilo na kone nom efekte. Otázny ostáva dlhodobý vplyv opatrení na lesy. K ú ové slová: revitaliza né opatrenia, letecké vápnenie, pôdne analýzy, výberové metódy, priestorová variabilita

Proceedings of Central European Silviculture 2013

Šebeň V. – NLC LVÚ

ÚVOD A PROBLEMATIKA V poslednom období je na Slovensku aktuálny problém s celkovým stavom porastov, predovšetkým smre ín. Jednou z mnohých prí in chradnutia môže by aj nedostatok živín v pôdnom prostredí a asimila ných orgánoch. Spôsobom revitalizácie, resp. spomalenia alebo zastavenia chradnutia smrekových porastov môže by kompenzácia chýbajúcich živín alebo živín v nedostato nom množstve predovšetkým prostredníctvom prihnojovania alebo vápnenia. Vo všeobecnosti sa vápnenie považuje za opatrenie, ktoré má preventívny, kompenza ný alebo nápravný charakter, pri om však v každom prípade ide o opatrenie s dlhodobým ú inkom, resp. s pozvo nou odozvou lesného ekosystému. Ako ve mi efektívne pre použitie pridávaním ú inných látok v lesných komplexoch na vä ších výmerách sa javia letecké technológie. Základnou požiadavkou by malo by aplikovanie požadovanej dávky rovnomerne po celom vybranom území, o môže by pri lenitom teréne komplikované. Ak je vysoká variabilita v množstve dopadnutej aplikovanej látky, musíme tiež o akáva rozdielnu reakciu porastov v rámci územia. Rovnaká požiadavka je taktiež na homogénny stav na celom záujmovom území, pretože odchýlky od neho znižujú efektívnos vynaložených opatrení. MATERNA (2001) zdôraz uje, že pre relevantné zhrnutie ú inkov vápnenia a hnojenia sa musí urobi podrobná a objektívna analýza jednotlivých prípadov, iže preukázané zistenie ko ko materiálu sa použilo a aká bola jeho kvalita (zloženie) a tiež overenie, i deklarované množstvo sa skuto ne dostalo do pôdy. Použitie látok s obsahom vápenca na znižovanie kyslosti pôd v lesných porastoch má dlhodobú históriu. Pod a dostupných údajov sa už v polovici devätnásteho storo ia zakladali v Nemecku prvé pokusy s vápnením. Podrobnejšie sa vyhodnocovali pokusy zo Škandinávie zakladané od za iatku dvadsiateho storo ia (MATERNA 2001). Vápnenie má svoj význam predovšetkým v imisných oblastiach, kde je jeho cie om najmä zníži alebo kompenzova vplyv depozície kyslých zložiek zne isteného ovzdušia na lesné pôdy, zníži rozpustnos zlú enín hliníka a mangánu, a vyrovna nerovnováhu vo výžive. Pozitívny efekt vápnenia je s oh adom na nárast obsahu výmenného hor íka a nasýtenia báz (Aldinger 1987 in SCHAAF, HÜTTL 2006). BADALÍK a EZÁ (2001) pri zhodnotení ú inkov vápnenia zistili, že pozitívny vplyv vápnenia je vidie aj na zdravotnom stave korún, ke podiel zožltnutých stromov v najviac postihnutých oblastiach Nemecka inil v roku 1989 takmer 40 %, tak v sú asnej dobe je to na úrovni 3%. Objektívne zistenie vplyvu realizovaných ve koplošných (leteckých) revitaliza ných opatrení na lesné porasty je všeobecne dos náro né a komplikované. Hlavným problémom je zložitá štruktúra lesa, ktorý je tvorený ve kým množstvom stromovitých drevín, ako základnej zložky lesa, spolu s pôdnym prostredím, geologickým substrátom, ostatnými rastlinnými spolo enstvami, faunou, ovzduším a vodným režimom. Jednoduchšie zhodnotenie je z pozemných revitaliza ných opatrení v mladých porastoch, napr. pri vápnení vysadených kultúr. Efektívne zhodnotenie je možné iba prostredníctvom výberových (matematicko-štatistických) metód, ktoré predstavujú reálny prostriedok o najpresnejšieho zistenia stavu lesa pri o najnižších vynaložených finan ných nákladoch.

CIE PRÁCE Cie om príspevku je zhodnoti výsledky plošného leteckého vápnenia v krátkodobom období jedného roku po jeho aplikácii na záujmovom území Jasov. Samostatne sa hodnotí Proceedings of Central European Silviculture 2013

Šebeň V. – NLC LVÚ Zvolen

analýza dopadu ú innej látky (zistené množstvo dopadnutého dolomitického vápenca a jeho plošná variabilita), a samostatne sa hodnotia zmeny chemického zloženia pôdneho prostredia. Založený monitorovací systém odpovie na otázky, ko ko ú innej látky bolo aplikovanej, porovná ju s o akávanými hodnotami a odpovedá na priemerné ro né zmeny v chemickom zložení vrchnej vrstvy pôdy (h bka 0–10 cm) pred a po aplikácii.

MATERIÁL A METÓDY Na zhodnotenie leteckého vápnenia sa vybralo záujmové územie Jasov. To predstavujú ihli naté aj listnaté porasty s výmerou 750 ha v obhospodarovaní spolo nosti Lesy Jasov, s. r. o, pre ktoré sa v roku 2011 pripravil plán revitaliza ného vápnenia. Cie om projektu, na základe ktorého sa realizovali letecké revitaliza né opatrenia, je obnova produk ného potenciálu v lesoch poškodených komplexom škodlivých inite ov a to pomocou úpravy pôdneho prostredia a výživy stromov. Použila sa vrtu níková technológia, ktorá je vhodnejšia pre lenité územia ako lietadlo. Územie sa nachádza v relatívne ve kom prevýšení nadmorských výšok (600–1100 m n. m), pôdy sú vä šinou kambizeme, na asti vrcholových podzoly. Asi polovica územia leží v 4. lesnom vegeta nom stupni (slt Fagetum typicum, Fagetum pauper), as predstavuje kyslé horské polohy v 5. lesnom vegeta nom stupni (slt Fageto-abietino piceosum, Fageto-Abietum). Dominantné zastúpenie tu tvorí buk a smrek. Z h adiska veku sú na území zastúpené všetky vekové triedy od mladín až po prestarnuté porasty nad 120 rokov. V septembri 2011 sa tu realizovalo plošné letecké vápnenie s aplikáciou dolomitického vápenca s obsahom humínových kyselín (1 : 9) v dávke 2,5 t.ha-1. Požadované vlastnosti materiálu pre aplikáciu boli prírodný materiál s obsahom karbonátov (CaCO3 50–60 %, MgCO3 40–50 %), zrnitos : podiel frakcie pod 0,5 mm min. 70 %. Na zhodnotenie ú inku leteckej aplikácie sa navrhol monitorovací systém, vytvorený z pravidelne rozmiestnených a priestorovo lokalizovaných (GPS) monitorovacích miest – odberných lokalít (OL). Na každej OL sa pred realizáciou vápnenia a po nej zrealizoval odber vrchnej vrstvy pôdy (h bka 0–10 cm) z odberných miest (OM). Kvôli finan ne náro ným chemickým analýzam sa navrhlo založi ako optimálne riešenie v záujmovom území 10 OL (jedna OL na cca 70 ha, Obr. 1) a na každej odobra vzorky z 3 OM v rozstupe 10–20 m. Minimálny po et vzoriek pre štatistické zhodnotenie je tak 30. De pred samotnou leteckou aplikáciou v septembri 2011 sa rozmiestnili odberné nádoby (misiek s priemerom 0,5 m) a odobrali sa vzorky pôdy (0,5 kg) zo zákopku z h bky 0–10 cm, z tesnej blízkosti zberných nádob. Nádoby sa ukladali vo vodorovnej polohe na nezatienených miestach (holiny, medzery v poraste, kultúry). Po rozložení misiek sa zamerala aktuálna pozícia (GPS) s presnos ou na cca 1 m. Po realizácii leteckej aplikácie sa odberné nádoby o najskôr pozbierali. Opakovaný odber pôdnych vzoriek z h bky 0–10 cm sa uskuto nil v septembri 2012. OM sa vyh adávali na základe GPS pozícií a identifikovali sa vla ajšie zákopky. Opakovaný odber sa vykonal v tesnej blízkosti zákopkov (do 0,5 m). V centrálnom lesníckom laboratóriu na NLC Zvolen sa realizovali štandardnými metódami rozbory chemického zloženia odobratých vzoriek (vzorky ú innej látky, pôdne vzorky). Samostatne sa analyzovali údaje o dopadnutej ú innej látke pri leteckej aplikácii a údaje o pôdnych vzorkách. Použil sa výberový postup, ke základný súbor (celé Proceedings of Central European Silviculture 2013

Šebeň V. – NLC LVÚ

revitalizované územie) reprezentujú vybrané vzorky z OL (spolu 10 OL, na každej sa odobrali 3 samostatné vzorky). Pri analýzach sa použili štandardné matematicko-štatistické metódy – vypo ítali sa priemerné hodnoty v rámci OM a medzi OM, smerodajná odchýlka, stanovila sa variabilita a odvodila sa stredná chyba výberového priemeru so 68% spo ahlivos ou. Pripravili sa tabu kové, grafické i mapové výstupy.

VÝSLEDKY Analýza aplikácie ú innej látky Základné priemerné informácie o množstve aplikovaných prvkov prináša Tab. 1. Tab. 1: Priemerné výsledné hodnoty zloženia dopadnutej účinnej látky. Tab. 1: Averages values of applied limestone from sampling localities. D

'

&

7

] ] 2 8

j C90 k C90

O ; :

D ] 5 1 7

> @

=

3

A 7 'C B A 7 'C B A 7 'C B A?7 'C B A ?7 'C B A ?7 'C B A?7 'C B A?7 'C B A?7 'C B A?7 'C B A?7 'C B A?7 'C B A?7 'C B

2 ( BM+

% m m m /m 9 m m m /m 11m 19m m 1m m

/

2 G

%

0

X CC / ^

kX / CC CC CC CC CC CC CC

/ CC CC

analyzed element, 2unit, 3number of sampling localities, 4measured value, 5required value, 6limestone, fraction < 0.5mm, 8fraction 0.5 mm

Z tabu ky vyplýva, že priemerné dopadnuté množstvo dolomitického vápenca bolo 3,3 ± 0,9 t.ha-1, o predstavuje z deklarovanej dávky 2,5 t.ha-1 takmer 1/3 viac. Znamená to, že celková dávka na záujmovom území bola v priemere prekro ená (so 68% spo ahlivos ou v intervale medzi 0 až 2/3 vyššia ako plánovaná hodnota, teda medzi 2,5 až 4,2 t.ha-1). Maximálne množstvo dopadnutého dolomitického vápenca v rámci OL však malo hodnotu až 8.9 t.ha-1, o predstavuje aj viac ako 3násobok požadovanej hodnoty. Okrem celkového množstva dolomitického vápenca je dôležitá aj jeho štruktúra. Pre rýchlejšie absorbovanie a zmenu kyslosti je ve mi dôležité množstvo dolomitického vápenca zomletého na frakcie pod 1mm. V projekte bola podmienka minimálne 70 % frakcie pod 0,5 mm (pri požadovanom množstve 2,5 t.ha-1 ide minimálne o 1,75 t.ha-1). Priemerne sa v záujmovom území zistilo množstvo frakcie pod 0,5 mm 1,9 ± 0,5 t.ha-1. Táto frakcia predstavovala priemerne asi 57 % z celkového množstva, o vcelku nezodpovedá požiadavke minimálne 70 %. Znamená to, že štruktúra dolomitického vápenca bola priemerne viac hrubozrnná, ale zárove sa priemerne aplikovalo viac vápenca ako sa požadovalo. Zo sledovaných chemických prvkov mal najvä šie zastúpenie v ú innej látke vápnik (61,0 ± 5,0 kg.ha-1) a hor ík (13,1 ± 0,4 kg.ha-1). Zistená priemerná hodnota hor íka je Proceedings of Central European Silviculture 2013

Šebeň V. – NLC LVÚ Zvolen

vcelku vysoká, ak ju porovnáme napríklad so zistenými hodnotami z území monitorovaných autorom, kde sa realizovalo letecké prihnojovanie (špeciálne prihnojovanie, nie vápnenie) s požadovanou dávkou hor íka do 20 kg. ha-1: adová rok 2008 (3,9 ± 0,4 kg.ha-1), Šaling rok 2008 (2,8 ± 0,2 kg.ha-1) i Habovka rok 2008 (5,3 ± 0,4 kg.ha-1). Z ostatných prvkov mali priemerne v ú innej látke vyššie zastúpenie už iba hliník (595 ± 217 g.ha-1) a draslík (450 ± 110 g.ha-1). Popri priemerných hodnotách je pre zhodnotenie efektivity rozmiest ovania dôležitá aj variabilita množstva konkrétneho prvku medzi OL. Zistilo sa, že množstvo aplikovaného dolomitického vápenca dosahovalo na území Jasov variabilitu asi 83 %, mierne vyššie hodnoty sa zistili pri jemnej frakcii do 0,5 mm. Pomerne vysoká variabilita sa zistila aj pri jednotlivých prvkoch. Podobnú ako celkové množstvo vápenca dosahujú fosfor (68 %), železo (70 %), nižšia sa zistila pri prvkoch vápnik (27 %), hor ík (10 %), mangán (36 %). Vyššia sa zistila pri zinku (73 %) a draslíku (73 %), najvyššia, vyše 100 % pri bóre a hliníku. Okrem variability množstva aplikovanej látky na celom záujmovom území je zaujímavá aj tzv. vnútorná variabilita v rámci každej OL, t.j. variabilita medzi OM. Použili sa iba 3 OM v rámci každej OL vo vzdialenosti 5–10 m. Informácia vyjadruje fakt, ako rovnomerne dokáže použitá technológia rozmiestni látku na malej výmere 0,01–0,05 ha. Zárove sa však na nej podie a aj variabilita vyplývajúca z použitej monitorovacej metódy ( ím je odberná nádoba menšia, tým je prirodzene vä šia variabilita zachytenej aplikovanej látky, alebo naopak, so zvä šujúcou sa výmerou odbernej nádoby sa variabilita prirodzene znižuje). Tab. 2: Vnútorná variabilita zložiek účinnej látky na území Jasov (v rámci OL). Tab. 2: Internal variability of elements in limestone in sampling locality Jasov. BM& & 3 + / 0 7 > @ A &C 1

3

1

k C90 /

+

2 19

// 1 99

/

1 11 9

8 / 9/ 9 1 1

O

; /1 1

1 9

19 / 1

/ 1/ 11 /

11

1

:

/

19

] 9

9

9

1 1 /1

9 /9 1 9

9 1 9 19

9 9 //

19 99 1

D 9

5

9

1 / 1 // / /9 9 /9 9 1 9 9 / 9 1

9

/

sampling localities, 2limestone, 3fraction < 0.5 mm of limestone

Obrázok reprezentuje priestorovú distribúciu dolomitického vápenca (t.ha-1) v záujmovom území Jasov. Približuje lokality, v ktorých boli zistené rôzne hodnoty aplikácie vápenca a poukazuje, v ktorých astiach sa zistili nižšie alebo vyššie hodnoty. Najmä v okrajových astiach sa zistili minimálne hodnoty ( o sa dá vcelku o akáva , vzh adom na použité technológie a sú asné technické možnosti), zárove sa aj v relatívne centrálnej asti zistili nižšie hodnoty (pod 1 t.ha-1 o je menej ako polovica požadovanej dávky). Podobné mapové podklady je možné vyhotovi aj pre ostatné zložky ú innej látky alebo jednotlivé chemické prvky. Všetky však budú výrazne závisie od celkového dopadnutého množstva vápenca a samozrejme od variability prvkov v om.

Proceedings of Central European Silviculture 2013

Šebeň V. – NLC LVÚ

Obr. 1: Priestorová distribúcia dopadnutého dolomitického vápenca na OL – (t.ha-1). Fig. 1: Spatial distribution of applied amount of limestone on sampling localities (t.ha-1).

Analýza chemického zloženia pôdy pred a po vápnení Informácie o analýzach chemického zloženia pôdy z h bky 0–10 cm (povrchová vrstva) prináša Tab. 3. Porovnávajú sa údaje zo septembra 2011 (pred leteckou aplikáciou) a zo septembra 2012 (rok od uplynutia leteckej aplikácie). Tab. 3: Analýza chemického zloženia pôdy (0–10 cm). Tab. 3: Soil analyzes (upper layer 0–10 cm). 2

&

'< 2 8 O

1

=

3

G 3 ;3 *