HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 1
Franti‰ek Ondriska
LEXIKÓN LEKÁRSKEJ PARAZITOLÓGIE
2012
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 2
Lexikón lekárskej parazitológie Franti‰ek Ondriska Vydalo © HPL spol. s r.o., Bratislava, 2012 Recenzenti: prof. MUDr. Pavol Bakoss, DrSc. prof. RNDr. Jozef Halgo‰, DrSc. Autor obálky: RNDr. Martin Mrva, PhD. Sadzba a typografia: S+S typografik Tlaã: A+M print, s. r. o. ISBN 978-80-970873-3-3
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 3
Predhovor
PredloÏená publikácia nadväzuje na publikáciu prof. Jána ·tefanoviãa Lexikón lekárskej bakteriológie (Slovenská lekárska komora, 2008) s cieºom poskytnúÈ lekárom, mikrobiológom, parazitológom i ‰tudentom odborov tohto zamerania register parazitov a termínov súvisiacich s parazitologickou problematikou. Koexistencia parazitov a ãloveka je daná poãiatkom jeho bytia a z hºadiska zdravia ãloveka predstavuje stále váÏny problém. V˘skyt parazitov je viazan˘ predov‰etk˘m na tropické a subtropické oblasti, ão má súvis s hustotou obyvateºstva, nízkou socioálnou a hygienickou úrovÀou a zdravotn˘m uvedomením obyvateºstva. Najmä v t˘chto oblastiach patria parazity medzi pôvodcov najváÏnej‰ích prenosn˘ch ochorení, ako je trypanozomóza, leishmanióza, schistozomóza, malária, onchocerkóza a lymfatická filarióza. V na‰ich podmienkach má väã‰ina parazitóz síce ºahk˘ priebeh, ale ich dôleÏitosÈ sa nesmie podceÀovaÈ. Najmä v súvislosti so ‰írením HIV/AIDS sa roz‰írilo druhové spektrum parazitov postihujúcich ãloveka, priãom podstatne stúpa v˘znam oportúnnych parazitóz. Tieto nákazy môÏu prebiehaÈ v závislosti od druhu parazita, stupÀa infekãnej dávky a odolnosti jedinca od klinicky inaparentn˘ch nákaz aÏ po smrteºné prípady. Globálne, predov‰etk˘m klimatické i spoloãenské zmeny, narastajúci cestovn˘ ruch a turistika priná‰a mimoriadne riziko importu parazitóz z trópov a subtrópov vrátane moÏnosti trvalého zavleãenia ich pôvodcov a prená‰aãov na na‰e územie. Dôkazom toho je pásomnica Echinococcus multilocularis, ktorá bola zistená na Slovensku prv˘krát v roku 1999. Roz‰írenie tohto parazita lí‰kami hrdzav˘mi na na‰e územie umoÏnilo odstránenie hraniãn˘ch plotov v roku 1989 a 1990. Dnes evidujeme parazita v lí‰kach hrdzav˘ch na území celého Slovenska. Do roku 2011 bolo u nás diagnostikovan˘ch uÏ 16 prípadov humánnej autochtónnej alveokokózy. Ide o jednu z najzávaÏnej‰ích parazitárnych zoonóz ohrozujúcich Ïivot ãloveka. V roku 2005 bola zaznamenaná ìal‰ia autochtónna parazitóza, ktorá sa predt˘m u nás nevyskytovala. Ako nov˘ parazit bol identifikovan˘ druh filárie Dirofilaria repens v psovi, ktor˘ nikdy neopustil územie na‰ej republiky. Parazita prená‰ajú komáre vyskytujúce sa na na‰om území. Do augusta 2011 sú potvrdené 4 prípady koÏnej dirofilariózy aj u ãloveka. Vzhºadom na rastúcu prevalenciu dirofilariózy psov moÏno oãakávaÈ expandujúci nárast aj humánnych ochorení. Zatiaº ão sa niektoré parazitárne choroby podarilo na na‰om území zvládnúÈ (napr. malária, i keì jej reintrodukcia na na‰e územie nie je vylúãená), v ostatn˘ch rokoch zaznamenávame nástup ochorení, ktoré na na‰om území neboli známe alebo diagnostikované. Na scénu prichádzajú parazitárne infekcie prenosné zo zvierat na ãloveka – zoonózy, ako je kryptosporidióza, ochorenie vyvolané mikrosporídiami, a ochorenia spôsobené voºne Ïijúcimi meÀavkami. Oportúnne parazitózy spôsobujú váÏne ochorenia nielen u osôb s poruchami imunity, ale aj u imunokompetentn˘ch ºudí. V roku 2000 sme na území Slovenskej republiky prv˘krát diagnostikovali meÀavky rodu Acanthamoeba ako pôvodcu keratitídy ãloveka. VáÏnosÈ ochorenia bola dokumentovaná u prvého pacienta ireverzibiln˘m po‰kodením oka, ktoré sa skonãilo jeho enukleáciou. Od roku 2000 sme za obdobie 10 rokov dokázali meÀavky ako pôvodcov keratitídy u 9 ºudí. Vzhºadom k tesnej asociácii ochorenia s kontaktn˘mi ‰o‰ovkami sa dá oãakávaÈ nárast tohto ochorenia. V roku 2009 sme na na‰om pracovisku prv˘krát diagnostikovali u dvoch detí ìal‰iu parazitózu – kryptosporidiózu – spôsobenú druhom zriedkavo dokazovan˘m na území strednej Európy Cryptosporidium hominis. Tento druh je známy ako pôvodca vodou prená‰an˘ch nákaz. 3
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 4
Najväã‰ia epidémia bola v roku 1993 v Milwaukee, kde ochorelo 403 tisíc ºudí a najmenej 100 zomrelo. Trval˘ v˘znam majú nákazy s prírodnou ohniskovosÈou. Stále ãastej‰ie sa ako pôvodcovia alergick˘ch ochorení diagnostikujú endoparazity, ektoparazity, ale aj voºne Ïijúce roztoãe. V lekárskej parazitológii, pravdepodobne viac neÏ v in˘ch lekárskych vedách, bude diagnóza ochorenia vÏdy závislá od laboratórnych nálezov. Pre neprítomnosÈ alebo nejednoznaãnosÈ klinick˘ch príznakov sa laboratórna diagnostika parazitick˘ch chorôb ãloveka stáva ãasto jedinou diagnostickou metódou. Tieto skutoãnosti kladú rastúce nároky na o‰etrujúcich lekárov i laboratórnych diagnostikov, na indikáciu vhodn˘ch laboratórnych vy‰etrení, v˘ber relevantn˘ch metodík a validnú interpretáciu v˘sledkov laboratórnych skú‰ok za úãelom stanovenia správnej klinickej diagnózy. Predpokladom je vysoká odborná orientácia v problematike autochtónnych aj importovan˘ch parazitóz, poznatky ich biológie, epidemiológie, patobiológie, klinickej symptomatológie, oblastí ich v˘skytu, diagnostiky i úãinnej terapie. Pomôckou by mohla byÈ táto publikácia. Koncepcia je volená podobne ako Lexikón lekárskej bakteriológie prof. ·tefanoviãa. Lexikón lekárskej parazitológie neobsahuje vyãerpávajúco v‰etky termíny, ani si nenárokuje predloÏiÈ podrobnú charakteristiku parazitov a nimi spôsoben˘ch ochorení, má byÈ taktieÏ predov‰etk˘m pomôckou pri kaÏdodennej práci klinick˘ch pracovníkov pri stanovení diagnózy i laboratórnych pracovníkov pri r˘chlej a komplexnej orientácii v problematike parazitóz. MôÏe byÈ vhodnou doplÀujúcou literatúrou pre ‰tudentov pri v˘uãbe lekárskej parazitológie. Publikácia by nevznikla bez v˘datnej podpory mojej manÏelky a detí, ktorí s obdivuhodnou trpezlivosÈou tolerovali venovanie v‰etk˘ch mojich voºn˘ch chvíº písaniu tejto práce. Moja vìaka patrí recenzentom monografie, prof. MUDr. Pavlovi Bakossovi, DrSc. a prof. RNDr. Jozefovi Halgo‰ovi, DrSc. za starostlivé posúdenie rukopisu a cenné pripomienky, ktoré sú zapracované v texte. ëakujem MUDr. Jurajovi Hanzenovi, konateºovi HPL spol. s r.o. za podporu a vydanie publikácie. Veºmi si cením a ìakujem: prof. RNDr. Ivanovi Országhovi, MUDr. Anne Petroviãovej, CSc., prof. MUDr. ·tefanovi Strakovi, DrSc., RNDr. Márii Fedorkovej, ktorí v˘znamne prispeli k úrovni lexikónu. Publikáciu venujem s úctou a vìakou RNDr. Ing. Josefovi Jano‰kovi, prof. MUDr. Gustávovi âatárovi, DrSc. a prof. MVDr. Pavlovi Dubinskému, DrSc. V‰etci sa podstatnou mierou podieºali na mojej profilácii v odbore lekárska parazitológia. Autor
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 5
1. Parazity, základná charakteristika a ich v˘znam pre zdravie ãloveka Parazit je tak˘ organizmus, ktor˘ cel˘ Ïivot alebo urãitú ãasÈ svojho Ïivota cudzopasí v tele (endoparazit) alebo na povrchu tela (ektoparazit) hostiteºského organizmu. Parazitológia je vedn˘ odbor, ktor˘ sa zaoberá zloÏit˘mi vzÈahmi spoluÏitia organizmov, pri ktorom jeden organizmus vyuÏíva druh˘ pre svoj Ïivot. Termínom parazit sa zvyknú oznaãovaÈ aj baktérie, vírusy, huby, ale v uωom slova zmysle sa medzi parazity ãloveka zaraìujú iba cudzopasné Ïivoãíchy. Sú obsiahnuté v skupine prvokov, helmintov i cudzopasn˘ch ãlánkonoÏcov. Poãas infekcie môÏu parazity ochudobÀovaÈ napadnut˘ organizmus o Ïiviny a ìal‰ie látky, alebo priamo vyvolávaÈ patologické zmeny, a t˘m negatívne ovplyvÀovaÈ Ïivotné funkcie ãloveka. Z uvedeného vypl˘va i definícia hostiteºa, ktor˘m je organizmus poskytujúci prostredie i látky potrebné na v˘Ïivu a mnoÏenie parazita. Oportúnne parazity sú veºmi váÏnym rizikom pre imunosuprimovan˘ch pacientov, ãasto sú príãinou smrti postihnutého ãloveka. Parazitické patogénne prvoky vo veºkej miere parazitujú intracelulárne v krvi, tráviacej sústave, tkanivách a svojou rozmnoÏovacou schopnosÈou sa podobajú baktériám a vírusom. Je známych viac ako 70 druhov prvokov parazitujúcich u ãloveka. Telo prvokov tvorí jedna eukaryotická bunka veºká 1 – 150 µm so ‰truktúrou podobnou bunke mnohobunkov˘ch organizmov (metazoa). Obsahuje v‰etky organely zabezpeãujúce Ïivot a reprodukciu buniek. Bunku prvoka ohraniãuje plazmatická ‰truktúra – bunková membrána, ktorá má zároveÀ aj funkciu osmotickej bariéry regulujúcej v˘menu látok medzi bunkou a prostredím. Organely bunky sú obklopené cytoplazmou. Jadro – najdôleÏitej‰ia z nich – obsahuje najviac DNK akumulovanej v chromatíne a chromozómoch. Jadierko je miestom syntézy RNK. Bunka obsahuje energetické organely – mitochondrie, sekreãnú organelu – Golgiho komplex, miesto syntézy proteínov – endoplazmatické retikulum. Na trávenie slúÏia tzv. potravné vakuoly (fagozómy) a mechúriky s tráviacimi enz˘mami (lyzozómy). Parazitické prvoky sa aktívne pohybujú pomocou eruptívnych pseudopódií typické pre meÀavky, biãíky – flagella, brvy – cilie. RozmnoÏujú sa veºmi ãasto binárnym delením, intracelulárne prvoky z kmeÀa Apicomplexa mnohonásobn˘m nepohlavn˘m delením – schizogóniou (merogóniou), sporogóniou a sexuálnou reprodukciou (gamogóniou). Zvlá‰tnou formou pohlavnej reprodukcie je konjugácia nálevníkov. Nepriaznivé podmienky prekonávajú tvorbou odoln˘ch ‰tádií. Infekcie vyvolané prvokmi môÏu maÈ akútny priebeh a nezriedka môÏu skonãiÈ smrÈou, na druhej strane ãasto prebiehajú subklinicky. Patobiologické pôsobenie prvokov sa prejavuje v rôznych orgánoch vo forme abscesov (amebóza), nekrotick˘mi léziami a vredmi na sliznici ãreva, nekrotick˘mi zmenami v infikovan˘ch bunkách pri trypanozomóze, toxoplazmóze. VáÏne infekcie ohrozujúce Ïivot sú infekcie CNS voºne Ïijúcimi meÀavkami, malarick˘mi plazmódiami, trypanozómami, devastujúce postihnutia oka amfizoick˘mi meÀavkami, toxoplazmami. V˘znamné sú infekcie koÏe leishmániami a pod. Po klinicky manifestn˘ch formách môÏu nasledovaÈ latentné, resp. chronické ‰tádiá, ktoré môÏu perzistovaÈ aj po cel˘ Ïivot hostiteºa. Mnohobunkové helminty (ãervy) sú veºmi heterogénnou skupinou parazitov. Sú ãasto makroskopick˘ch rozmerov, majú koÏnosvalov˘ vak, sú bilaterálne súmerné, s nervovou, vyluãovacou a reprodukãnou sústavou. Väã‰ina z nich sú vnútorné parazity, najãastej‰ie Ïijú v ãreve, ale aj in˘ch orgánoch a na rozdiel od prvokov ich reprodukcia v prebieha v závislosti od druhu ãerva a od charakteru jeho v˘vinového cyklu. Veºa helmintov sa v tele hostiteºa nerozmnoÏuje, sú v‰ak známe druhy, ktoré v tele definitívneho hostiteºa preko5
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 6
návajú ãasÈ svojej ontogenézy vrátane reprodukcie (viaceré filárie). Oplodnené samice produkujú veºké mnoÏstvá vajíãok alebo lariev, ktoré sú infekãné pre iné Ïivoãíchy. Helminty majú rôzne v˘vinové cykly od priameho v˘vinu po zloÏité cykly so striedaním v˘vinov˘ch ‰tádií a hostiteºov. Dospelé ãervy parazitujú v definitívnom hostiteºovi, larválne ‰tádiá v medzihostiteºoch, priãom obe v˘vinové ‰tádiá (vrátane vajíãok, napr. pri schistozómach) môÏu vyvolaÈ váÏne ochorenia. Tieto ochorenia sú v˘sledkom mechanického po‰kodenia tkanív hostiteºa prísavkami, háãikmi, alebo toxického úãinku metabolitov parazita. Veºké helminty môÏu spôsobiÈ nepriechodnosÈ ãreva. Infekcie parazitick˘mi ãervami patria medzi najroz‰írenej‰ie ºudské choroby – aÏ 242 druhov helmintov parazituje u ãloveka. Na celom svete helmintózy postihujú stovky miliónov osôb, z nich je najviac roz‰írená askarióza, ktorou je postihnutá vy‰e miliarda ºudí. Ankylostomózou je infikovan˘ch 900 miliónov, schistozómami je infikovan˘ch okolo 200 miliónov ºudí, lymfatické filárie parazitujú asi v 120 miliónoch ºudí. âasto ide o chronické infekcie, ktoré sa bez cielenej lieãby môÏu rozvíjaÈ niekoºko rokov aÏ desaÈroãí a postihovaÈ ãloveka po cel˘ jeho Ïivot. Táto skutoãnosÈ zv˘razÀuje v˘znam parazitóz ãloveka po klinickej a napokon aj spoloãenskej stránke. V˘znamnú skupinu parazitov ãloveka predstavujú ãlánkonoÏce s rôznymi formami parazitizmu. Sú predmetom skúmania lekárskej entomológie. Väã‰ina z nich sú ektoparazity, iba malá ãasÈ parazituje vnútri organizmu ãloveka (niektoré roztoãe, larvy múch). Ich pôsobenie na ãloveka je priame alebo nepriame. Pri priamom pôsobení ãlánkonoÏce spôsobujú rôzne ochorenia koÏe (dermatitídy) s pºuzgierikmi, ãerven˘mi ‰kvrnami, vriedkami, vyráÏkami, vÏdy spojené so siln˘m svrbením. Priamym parazitom v koÏi je napr. Sarcoptes scabiei, Tunga penetrans, larvy múch spôsobujúce myiózy. Niektoré ãlánkonoÏce sú pôvodcami alergick˘ch ochorení (astma). âlánkonoÏce cicajúce krv (hematofágne) v˘znamne obÈaÏujú ºudí. Pre zdravie ãloveka, ale aj vo veterinárnej medicíne, predstavujú ãlánkonoÏce najväã‰ie nebezpeãie pri nepriamom pôsobení ako prená‰aãe (vektory) pôvodcov váÏnych aÏ smrteºn˘ch ochorení. Sú to vírusy (klie‰Èová encefalitída, Ïltá zimnica), rickettsie (‰kvrnit˘ t˘fus), baktérie (Yersinia pestis, pôvodca moru), prvoky (malarické plazmódiá, trypanozómy, leishmánie), helminty (filárie). V˘znam parazitov pre zdravie ãloveka je nespochybniteºn˘. Medzi najv˘znamnej‰ie ochorenia ãloveka, ktoré sú evidované a monitorované Svetovou zdravotníckou organizáciou patria ochorenia spôsobené parazitmi, ako sú malária, schistozomóza, filariózy, trypanozomóza, amebóza, leishmanióza a iné. KeìÏe vo veºkom poãte parazitov prebieha ãasÈ ich v˘vinu mimo ºudského organizmu v in˘ch Ïivoãíchoch alebo aj vo voºnej prírode, ‰túdium vzÈahov medzi ãlovekom a parazitom, medzihostiteºom a vektorom pôvodcu ochorenia s cieºom poznania a ovplyvnenia ich v˘skytu musí byÈ nedeliteºnou súãasÈou parazitológie. Z tohto vypl˘va, Ïe problematika humánnych parazitóz musí byÈ identifikovaná a rie‰ená komplexne vo vzÈahu k environmentálnemu a sociálnemu zdraviu. VáÏnosÈ parazitóz stúpa s rastúcim poãtom pacientov s imunodeficienciami (HIV/AIDS, onkologickí pacienti), s nákazami importovan˘mi v dôsledku globálnych zmien na na‰e územie a importom parazitóz na‰imi obãanmi vracajúcimi sa z trópov a subtrópov. Na v‰etky tieto okolnosti treba pamätaÈ v klinickej praxi pri diferenciálnej diagnostike a indikácii laboratórnych vy‰etrení i v laboratóriách pri voºbe optimálnych diagnostick˘ch postupov. Limitujúcou podmienkou je vzdelan˘ personál v odbore lekárska parazitológia, preto adekvátne miesto patrí edukácii v odbore na pregraduálnej i postgraduálnej úrovni.
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 7
2. Princípy diagnostiky parazitárnych infekcií
Podobne ako pri ochoreniach bakteriálnej, vírusovej a mykotickej etiológie, aj pri parazitárnych infekciách ãloveka sa objektívna klinická diagnóza nezaobíde bez laboratórnej diagnostiky. VyuÏíva pri tom ‰irokú ‰kálu metód priameho i nepriameho dôkazu, ale v˘sledky by nemali opustiÈ laboratórium bez objektívnej interpretácie. Pre relevantné stanovenie diagnózy je spolupráca klinika a parazitológa nevyhnutná. Limitujúcim faktorom diagnostiky parazitóz zo strany o‰etrujúceho lekára i laboratórneho diagnostika – parazitológa je dôkladné poznanie biológie parazita, epidemiológie, cestovateºskej anamnézy, symptomatológie a patobiológie choroby, diagnostiky a terapie. Vo v‰eobecnosti platí, Ïe väã‰ina systémov˘ch parazitárnych nákaz má dlh‰í inkubaãn˘ ãas, dlhodobé a pestré klinické príznaky. Ak sú postihnuté imunokompetentné osoby, sú systémové parazitózy pri vãasnom stanovení diagnózy, aÏ na vzácne v˘nimky, lieãiteºné (napr. zápal mozgu vyvolan˘ patogénnymi voºne Ïijúcimi meÀavkami). Naopak, neskoré stanovenie diagnózy môÏe maÈ pre veºa pacientov veºmi váÏne dôsledky (napr. tropická malária, amébov˘ absces). Jednoznaãn˘m potvrdením infekcie parazitick˘mi prvokmi je priamy dôkaz pôvodcu ochorenia, prípadne jeho v˘vinov˘ch ‰tádií, makroskopick˘mi, mikroskopick˘mi, menej ãasto kultivaãn˘mi metódami. Pri parazitoch Ïijúcich v telov˘ch dutinách sa finálna diagnóza zakladá na demon‰trácii kauzálneho organizmu vo vy‰etrovanej vzorke. Diagnostika protozoárnych systémov˘ch infekcií obyãajne spoãíva v náleze vegetatívnych ‰tádií parazita v telov˘ch tekutinách (malarické plazmódiá, babésie v krvi, patogénne voºne Ïijúce meÀavky v likvore, leishmánie v punktátoch alebo bioptick˘ch vzorkách a pod.). V˘znamn˘m prínosom v diagnostike protozoárnych agensov sú metódy zamerané na dôkaz antigénu vo vy‰etrovanej vzorke, najãastej‰ie v stolici. Pri systémov˘ch infekciách, pri ktor˘ch nemoÏno alebo je veºmi ÈaÏké dokázaÈ priamo etiologick˘ agens, je základn˘m vy‰etrením nepriamy dôkaz pôvodcu infekcie dôkazom ‰pecifick˘ch protilátok v sére alebo telov˘ch tekutinách (toxoplazmóza, extraintestinálna amebóza, americká trypanozomóza, leishmanióza). Podobne ako baktérie a vírusy sa v hostiteºovi mnoÏia aj parazitické prvoky, priãom stimulácia imunitnej odpovede antigénom je kontinuálna poãas ochorenia. Z hºadiska diagnostiky je to veºmi dôleÏit˘ aspekt, pretoÏe existuje pozitívna korelácia medzi klinick˘mi symptómami a sérologickou odozvou. Helmintózy sa manifestujú rozmanit˘mi klinick˘mi príznakmi. Poãiatoãné ‰tádiá helmintóz väã‰inou nesprevádzajú typické symptómy, preto aj diagnóza je veºmi ÈaÏká alebo nemoÏná. Príãinou je pomal˘ v˘vin parazitov aj imunitnej odpovede v poãiatkoch infekcie. TaktieÏ získanie objektívnych dôkazov infekcie je zobrazovacími, sérologick˘mi alebo mikroskopick˘mi metódami nemoÏné. Diagnózu komplikujú aj klinické symptómy prechodného charakteru, ktoré súvisia s migráciou parazita a na zaãiatku sa nemusia asociovaÈ s infekciou helmintmi (napr. urtikária). Pri podozrení na helmintózu preto nestaãí jedno vy‰etrenie, ale spravidla je nutné vy‰etrenie pacienta opakovaÈ. Pri tkanivov˘ch helmintózach je potrebné vy‰etrenie opakovaÈ aj v prípade detekcie nízkych alebo dubióznych (nejednoznaãn˘ch) hladín protilátok pri prvom sérologickom vy‰etrení. Podobne ako pri infekciách prvokmi sú zlat˘m ‰tandardom v diagnostike helmintóz metódy priameho mikroskopického dôkazu. V stolici, moãi, spúte, ãi v krvn˘ch náteroch nachádzame vajíãka alebo larvy helmintov. Pre diagnostiku tkanivov˘ch parazitóz (larvál7
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 8
na toxokaróza, echinokokóza – hydatidóza, alveokokóza, cysticerkóza, trichinelóza a i.) sa vyuÏívajú metódy nepriameho dôkazu protilátok v sére pacientov. Helminty sú zloÏité organizmy, prekonávajú zloÏit˘ v˘vin, prechádzajú larválnymi ‰tádiami, priãom kaÏdá forma sa prejaví inou antigénnou ‰truktúrou. Sérologické reakcie môÏu byÈ preto limitované absenciou vhodného antigénu v teste a taktieÏ ich heterogenitou, ão je príãinou skríÏen˘ch reakcií. V zásade platí, Ïe koneãná diagnóza nikdy nemôÏe byÈ stanovovaná iba na základe sérologick˘ch v˘sledkov, ale pri hodnotení v˘sledkov je vÏdy potrebné zváÏiÈ aj zdravotné ÈaÏkosti, v˘sledky in˘ch vy‰etrení (zobrazovacie metódy, histológia a pod.), cestovateºskú anamnézu. Z laboratórnych nálezov tkanivové helmintózy charakterizuje eozinofília, leukocytopénia, hypergamaglobulinémia (vrátane IgE). Diagnostika parazitóz vyuÏíva podobné metódy priameho i nepriameho dôkazu pôvodcov ochorení ako je tomu pri mikrobiálnych infekciách. A. Metódy priameho dôkazu sú zamerané na dôkaz parazitov alebo ich v˘vinov˘ch ‰tádií vo vy‰etrovanej vzorke, ktorou je najãastej‰ie stolica, moã, krv, spútum, duodenálna ‰Èava, punktáty a vzorky tkanív. Na vy‰etrenie sa pouÏívajú metódy: 1. Mikroskopické (svetelná mikroskopia s technikami fázového kontrastu, tmavého poºa, fluorescenãné techniky, elektrónmikroskopické techniky a pod.). 2. Kultivaãné (ãrevné prvoky, trichomonády, voºne Ïijúce meÀavky, larvy helmintov). 3. Metódy na dôkaz antigénov (imunofluorescenãné a imunoenz˘mové techniky). 4. Molekulárno-biologické metódy dôkazu DNK alebo RNK parazita (napr. techniky polymerázovej reÈazovej reakcie – PCR). 1. Mikroskopické metódy majú dominantné uplatnenie v koprologick˘ch metódach, slúÏiacich na dôkaz ãrevn˘ch parazitov. V natívnom preparáte v ãerstvej vzorke dokazujeme pohyblivé trofozoity ãrevn˘ch prvokov, vajíãka, larvy, skolexy, háãiky helmintov. V metóde hrubého náteru podºa Heina alebo podºa Katoa a Miuru zisÈujeme vajíãka helmintov. Pre zv˘‰enie dôkazu parazita pouÏívame koncentraãné metódy sedimentaãného alebo flotaãného typu. Flotaãné metódy pouÏívajú nas˘tené roztoky chloridu sodného alebo síranu zinoãnatého (Faustova metóda), v ktor˘ch sú parazity vyplavované do povrchovej blanky a po prenesení na podloÏné sklo sú vy‰etrované mikroskopicky. Na dôkaz ooc˘st kryptosporídií sa pouÏíva ‰peciálna metóda flotácie v roztoku sacharózy. Zo sedimentaãn˘ch metód sa najãastej‰ie pouÏíva metóda s mertiolátom, jódom a formaldehydom (MIFC) v rôznych modifikáciách, v ktorej sa parazity koncentrujú v sedimente. K dôkazu Enterobius vermicularis i vajíãok Taenia spp. slúÏi metóda perianálneho odtlaãku podºa Grahama a Brumpta. Na presnú identifikáciu ãrevn˘ch i tkanivov˘ch prvokov vyuÏívame farbiace metódy (napr. Ïelezit˘ hematoxilín podºa Heidenheina, Gomoriho trichróm, acidorezistentné farbenie podºa Ziehla a Neelsena pre kokcídie). Krvné prvoky sa dokazujú v náteroch alebo hrubej kvapke po farbení podºa Giemsu a Romanowského. Metóda je vhodná aj na farbenie vaginálnych a uretrálnych sekrétov, likvorov, punktátov, BAL a in˘ch biologick˘ch vzoriek. 2. Kultivaãné metódy sú principálne analogické s postupmi v bakteriológii. PouÏívajú sa najmä na kultiváciu protozoí, v men‰ej miere lariev niektor˘ch helmintov (napr. Ancylostoma/Necator). Kultivaãné media sú tekuté alebo tuhé, v skúmavkách alebo Petriho miskách. Kultivácia je metódou voºby v diagnostike trichomonád, niektor˘ch ãrevn˘ch prvokov netvoriacich cysty (Dientamoeba fragilis). Kultivaãné pôdy sú dvojzloÏkové (Boeckovo a Drbohlavovo médium na kultiváciu Entamoeba histolytica, Tobieho dvojfá8
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 9
zová pôda na kultiváciu leishmánií, trypanozóm) alebo jednozloÏkové (pôda na kultiváciu trichomonád, Balamuthova vajeãná pôda na kultiváciu E. histolytica a Balantidium coli, PYG medium pre kultiváciu voºne Ïijúcich amfizoick˘ch meÀaviek). Z tuh˘ch pôd sa pouÏíva najãastej‰ie nev˘Ïivn˘ (NN – non nutrient) agar na kultiváciu akantaméb a neglérií. 3. Metódy na dôkaz antigénov parazitov sa stávajú v˘znamnou súãasÈou modernej diagnostiky parazitóz. K dispozícii sú komerãné súpravy na dôkaz antigénov ãrevn˘ch protozoí – koproantigén Giardia intestinalis, Entamoeba histolytica, Cryptosporidium spp., ale aj antigén Plasmodium spp. na dôkaz malárie. Testy poskytujú r˘chly v˘sledok, moÏno ich jednoducho vykonaÈ. V˘sledky vykazujú porovnateºnú ‰pecifickosÈ aj citlivosÈ s mikroskopick˘mi metódami. Okrem laboratórií sú vhodné aj do terénnych podmienok v endemick˘ch oblastiach. 4. Dôkaz nukleovej kyseliny parazita metódami molekulovej detekcie (najãastej‰ie polymerázovej reÈazovej reakcie). V podmienkach rutinnej diagnostiky nie sú beÏn˘mi metódami, v ‰pecializovan˘ch parazitologick˘ch laboratóriách sa obyãajne pouÏívajú metódy na dôkaz DNK protozoárnych agensov (Toxoplasma gondii, Pneumocystis jiroveci, Plasmodium spp., Leishmania spp. a i). Z helmintov na dôkaz DNK napr. Toxocara spp., Dirofilaria spp. B. Metódy nepriameho dôkazu majú uplatnenie v diagnostike tkanivov˘ch parazitóz. Vykonávajú sa dôkazom ‰pecifick˘ch protilátok tried IgG, IgM, IgA a IgE v sére a telov˘ch tekutinách rôznymi metódami. Najviac pouÏívané sú metódy immunoemz˘mového dôkazu protilátok, napr. ELISA (Enzyme Linked Immunosorbent Assay), ISAGA (Immunosorbent Agglutination Assay), techniky imunoblotu, reakcia väzby komplementu, hemaglutinaãné testy a pod. U nás sa najãastej‰ie vyuÏívajú na dôkaz toxoplazmózy, extraintestinálnej amebózy, larválnej toxokarózy, echinokokózy – hydatidózy, alveokokózy, cysticerkózy, trichinelózy a pod. Vy‰etrenie sérov˘ch protilátok môÏe aj u pacientov s preukázanou infekciou poskytovaÈ mylné negatívne v˘sledky. Ide najmä o prípady, keì helmint postihne oko alebo centrálny nervov˘ systém. V tak˘ch prípadoch je potrebné vy‰etriÈ okrem séra paralelne oãnú tekutinu, sklovec alebo mozgovomie‰ny mok s cieºom dokázaÈ intratekálnu alebo intraokulárnu produkciu protilátok. Diagnostika parazitóz, a najmä tkanivov˘ch parazitóz, musí byÈ vÏdy komplexn˘m procesom. Presné stanovenie klinickej diagnózy bude vÏdy závisieÈ od tesnej spolupráce parazitológa povinného poskytnúÈ ão najobjektívnej‰í a správne interpretovan˘ v˘sledok a o‰etrujúceho lekára, pre ktorého by parazitárna etiológia v diferenciálnej diagnostike ochorení nemala byÈ poslednou voºbou po vyãerpaní v‰etk˘ch diagnostick˘ch moÏností.
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 10
3. Klasifikácia parazitov, vedecké názvoslovie a nomenklatúra parazitóz Tak ako sa neustále vyvíja klasifikácia baktérií, zmeny sa nevyh˘bajú ani systematike Ïivoãíchov i nomenklatúre v lekárskej parazitológii, kde stále zaznamenávame nepresnosti. Zmeny v systematike parazitov sú logické. Doteraj‰í systém obsahoval taxonomické jednotky zoskupené iba na základe morfologick˘ch znakov. Nová klasifikácia je zostavená na základe genetick˘ch a fyziologick˘ch znakov, v dôsledku ãoho do‰lo k preradeniu viacer˘ch druhov do in˘ch vy‰‰ích taxónov. Druhy patriace do kmeÀa Microspora boli dokonca preradené medzi huby (rí‰a Opisthokonta, podrí‰a Fungi). Pre úãely tejto publikácie sme sa drÏali klasifikácie uvedenej v publikácii Volfa, Horáka a kol. (2007), Jíru (1998, 2009) a Zoologického systému vypracovaného Matisom a kol. (2009). Základn˘m taxónom v biológii i lekárskej parazitológii je druh. KaÏd˘ taxón na klasifikaãnej úrovni druhu má dvojslovné latinské meno zloÏené z rodového mena (genus) a druhového mena (species). Obidve mená spolu tvoria meno druhu. Rodové meno sa pí‰e s poãiatoãn˘m veºk˘m písmenom, uvádza sa ako prvé a neskloÀuje sa, druhové meno sa pí‰e na druhom mieste vÏdy s mal˘m písmenom, napr. Ascaris lumbricoides. DôleÏité je správne písanie druhového a rodového mena, ktoré sa pí‰u kurzívou. Pre názvy vy‰‰ích taxónov klasifikaãn˘ch úrovní ãeºade, radu, triedy, kmeÀa nie je odli‰n˘ druh písma záväzn˘. Podºa Medzinárodného kódexu zoologickej nomenklatúry (1999), ktor˘ vstúpil do platnosti v roku 2000, je rozdiel medzi menom druhu (species name) vyjadren˘m binominálnym názvom a druhov˘m menom (specific name). V tomto zmysle binomen Ascaris lumbricoides je menom druhu a samotné meno lumbricoides druhov˘m menom. Vo vedeck˘ch monografiách a uãebniciach sa môÏe za druhov˘m menom písaÈ meno autora a ãiarkou oddelen˘ rok uverejnenia práce, v ktorej bol Ïivoãí‰ny druh opísan˘ a pomenovan˘, napr. Ascaris lumbricoides Linnaeus, 1758 – uveden˘ druh opísal a pomenoval Linné v publikácii z roku 1758. Za druhov˘m menom sa ãiarka nepí‰e. Druhové meno parazitického Ïivoãícha môÏe byÈ vytvorené niekoºk˘mi spôsobmi. B˘va odvodené: – od rodového mena hostiteºa, pí‰e sa s mal˘m písmenom v druhom páde, napr. Enteromonas hominis (od homo), – od druhového mena hostiteºa, napr. Toxocara canis (canis – pes), – od zemepisn˘ch názvov, vtedy majú tvar prídavného mena, napr. Leishmania mexicana, Clonorchis sinensis. Ak je druhové meno odvodené od zloÏen˘ch názvov alebo mien, pí‰u sa bez spojovníka v neskrátenej forme, napr. Triatoma matogrossensis, – od osobn˘ch muÏsk˘ch mien (patronymiká) obyãajne po bádateºovi sa pí‰u vÏdy s mal˘m písmenom s koncovkou -i, napr. Naegleria gruberi (podºa Gruber). Podºa mena môÏe byÈ odvodené aj rodové meno druhu, napr. Hartmannella (podºa M. Hartmann). – od mien Ïenského rodu sa druhové meno skloÀuje podºa latinského femina, napr. Anopheles gambiae (od Gambia). Niektoré mená konãiace na -a ostávajú v pôvodnom znení s koncovkou -i, napr. Lutzomyia carrerai (podºa G. M. Carrera). Pri druhov˘ch menách odvoden˘ch od osobn˘ch mien konãiacich na -i, -ij sa pí‰e na konci zdvojené -ii, napr. Acanthamoeba castelanii (podºa A. Castellani), Diphyllobothrium klebanovskii (podºa V. A. Klebanovskij). 10
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 11
Diakritické znamienka sa vo vedeck˘ch menách (názvoch) nepí‰u, napr. v nemãine pouÏívané -ü sa pí‰e v latinskom názvosloví ako -ue, napr. Iodamoeba buetschlii (podºa O. Bütschli, v niektor˘ch zdrojoch sa nesprávne uvádza ako Iodamoeba bütschlii). Podobne, -ä sa pí‰e ako -ae, -ö ako -oe. Okrem rodového a druhového mena sa uvádza niekedy aj tretie meno, poddruhové meno. Potom v‰etky tri mená tvoria meno poddruhu, napr. Trypanosoma brucei gambiense. Ak je potrebné vyjadriÈ podrodovú príslu‰nosÈ daného druhu, meno podrodu napí‰eme v okrúhlych zátvorkách ako vloÏené meno medzi meno rodové a druhové, napr. Dirofilaria (Nochtiella) repens. Latinské názvy taxónov vy‰‰ích ako taxónov na klasifikaãnej úrovni druhu sa pí‰u s poãiatoãn˘m veºk˘m písmenom. Základné systematické kategórie sú rí‰a (regnum), kmeÀ (phylum), trieda (classis), rad (ordo), ãeºaì (familia s koncovkou -idae), rod (genus). Doplnkové kategórie sú podãeºaì (subfamilia) s koncovkou -inae a nadãeºaì (superfamilia) s koncovkou -oidea. Medzi latinsk˘mi menami parazitick˘ch Ïivoãíchov sa vyskytuje veºk˘ poãet synonymn˘ch mien (synon˘m). Synonymum je jedno alebo viac mien oznaãujúcich ten ist˘ taxón ãi uÏ na druhovej alebo rodovej klasifikaãnej úrovni. Platí princíp ãasovej priority, t. j. platn˘m (validn˘m) menom je star‰ie, resp. najstar‰ie uverejnené meno taxónu. Synonymá sa pí‰u vÏdy oddelene, nie do zátvoriek, ale s oznaãením v skratke syn., napr. Naegleria fowleri, syn. Naegleria aerobia. Nejasnosti sa vyskytujú aj pri písaní skratiek sp. a spp. za rodov˘m menom, ktoré oznaãujú neurãit˘ druh (sp.) alebo druhy (spp.) daného rodu. Nesmie sa zamieÀaÈ za skratku ssp., ktorá je skratkou pre subspecies – poddruh. V písaní nozologick˘ch názvov taktieÏ pretrvávajú nepresnosti. Aj v odbornej literatúre sa ãasto pí‰u nejednotne a nesprávne. Vyskytujú sa nejednotné (promiscue) prípony prípony -áza, -iáza, namiesto -óza, -ióza alebo -idóza (trichomoniáza namiesto trichomonóza, askariáza namiesto askarióza), a to aj napriek tomu, Ïe názvoslovie uvedené v Medzinárodnej ‰tatistickej klasifikácii chorôb a príbuzn˘ch zdravotn˘ch problémov v 10. revízii (1994) ich uvádza správne. Návrh na pouÏívanie uniformnej terminológie ochorení spôsoben˘ch parazitmi s príponou -osis (plurál -oses) (SNOAPAD – Standardized Nomenclature of Animal Parasitic Diseases) uverejnila v roku 1988 komisia expertov (Kassai et al., 1988). Návrh bol podporen˘ Radou Svetovej federácie parazitológov. Slovenská nozologická nomenklatúra parazitóz akceptuje jednotnú nomenklatúru. Názvy parazitárnych ochorení uvádza podºa nomenklatúry Svetovej asociácie pre pokrok vo veterinárnej parazitológii (WAAVP). Názvy nozologick˘ch jednotiek sú odvodené od latinského rodového mena alebo taxónov vy‰‰ej kategórie príponou -óza (toxoplazmóza). Tieto nomenklatorické názvy sú obdobné s názvami v lekárskej mikrobiológii, mykológii (listerióza, bartonelóza, salmonelóza, mykóza, aspergilóza a i.) infektológii (mononukleóza, viróza a i.). Názvy ochorení s príponou -óza sa pouÏívajú aj pri helmintózach, pri ktor˘ch je ãlovek medzihostiteºom (nositeºom larválneho ‰tádia). Názvoslovie ochorenia je odvodené od larválnej formy, napr. cysticerkóza, hydatidóza, sparganóza. Nozologické názvy sa odvodzujú aj od vy‰‰ích taxonomick˘ch jednotiek, od triedy: trematodózy, nematodózy a pod. Názvy ochorení odvodené od parazitov konãiacich na -s alebo -x (Cimex) pouÏívajú genitív taxónu – cimikóza, demodikóza. âasto sa aj v odbornej literatúre stretávame s fonetickou úpravou názvov niektor˘ch ochorení, napr. lei‰manióza. Tento názov je nesprávny, názvy ochorení odvodené od osobn˘ch mien sa nesmú foneticky upravovaÈ. Správny názov je leishmanióza (odvoden˘ od mena Leishman). Podobne sa nesprávne uvádza názov babezióza, odvoden˘ od mena Babes, správny názov je babesióza a pod. 11
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 12
E‰te k pouÏívaniu názvu nozologická jednotka. Je vyjadrením príãinného vzÈahu parazita k patologick˘m zmenám a klinick˘m prejavom (ochorenie). PouÏívanie termínu má v˘znam aj pri parazitoch v spojitosti so známym epidemick˘m alebo endemick˘m v˘skytom. Pri náhodn˘ch, alebo ojedinel˘ch v˘skytoch by sa mal pouÏiÈ termín nákaza, alebo infekcia vÏdy s názvom parazita (napr. infekcia druhom Dirofilaria immitis). Ani v tejto kapitole nie je moÏné a ani úãelné uvádzaÈ problematiku taxonómie a nomenklatúry parazitov vyãerpávajúco, ãitateºovi na to slúÏia iné literárne pramene. Tento prehºad má slúÏiÈ pre r˘chlu orientáciu v základn˘ch pravidlách pri publikaãnej i v˘uãbovej ãinnosti a minimálne v tomto rozsahu je potrebné ho dodrÏiavaÈ.
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 13
4. Register parazitov a odborn˘ch termínov
Register obsahuje struãné charakteristiky druhov parazitov vyskytujúcich sa a spôsobujúcich ochorenie ãloveka a termíny najãastej‰ie pouÏívané v lekárskej parazitológii. Vedecké (rozumej latinské) názvy rodov, druhov i vy‰‰ích taxónov sme pouÏili podºa Jurá‰ka a Dubinského (1993) a Jíru (1998, 2009). Za názvom taxónu uvádzame meno autora, ktor˘ druh prv˘ opísal a rok uverejnenia v publikácii. Vo väã‰ine taxónov uvádzame kurzívou synonymá mien, ktoré sú usporiadané v poradí podºa roku publikovania mena. Pri niektor˘ch taxónoch uvádzame aj slovenské názvy druhov (Jurá‰ek a Dubinsk˘, 1993).
A Absces (lat. abscessus) je dutina vyplnená hnisom po rozpadnutom tkanive následkom infekcie. Vyskytuje sa ãasto v bru‰n˘ch orgánoch, podkoÏí a na in˘ch miestach tela. Abundancia je celkov˘ poãet jedincov urãitého druhu parazita na jedného vy‰etreného hostiteºa. Priemerná abundancia je celkov˘ poãet jedincov urãitého druhu parazita na celkov˘ poãet vy‰etrovan˘ch hostiteºov. Acanthamoeba spp. (Volkonski, 1931) predstavuje viacero druhov voºne Ïijúcich geopolitne sa vyskytujúcich prvokov patriacich do ãeºade Acanthamoebidae (Sawyer et Griffin, 1975). Rod Acanthamoeba sa v prírode z voºne Ïijúcich meÀaviek vyskytuje pravdepodobne najfrekventovanej‰ie a je prítomn˘ v‰ade: v pôde, vode (sladkej i morskej), vzduchu, prachu a pod., kde preÏíva za extrémnych podmienok (od 20 °C do 42 °C). Za urãit˘ch okolností sú niektoré virulentné kmene schopné infikovaÈ ãloveka a spôsobiÈ váÏne ochorenia (tieto meÀavky sa oznaãujú aj termínom amfizoické). MeÀavky postihujú mozog, kde spôsobujú chronické ochorenie – granulomatóznu amébovú encefalitídu (GAE). Sú známe aj iné formy ochorenia, ako infekcia koÏe asociovaná najmä s GAE u pacientov s defektmi imunity (AIDS, onkologickí pacienti a pod.). ëal‰ím orgánom, ktor˘ môÏu meÀavky váÏne po‰kodiÈ je oko, v ktorom parazit spôsobuje keratitídu, uveitídu s prípadnou ulceráciou rohovky. Zatiaº ão GAE sa vyskytuje ãasto u ºudí s oslabenou imunitou alebo metabolick˘mi poruchami, akantamébovou keratitídou b˘vajú postihnutí zdraví ºudia. Infekcia oka meÀavkami vzniká pri mechanickom poranení rohovky, ale najviac prípadov – aÏ 80 %, sa spája s nosením kontaktn˘ch ‰o‰oviek. Prostredníctvom nich sa môÏe oko infikovaÈ pri kúpaní sa so ‰o‰ovkami v kontaminovanej vode. Infekciu moÏno preniesÈ aj kontaminovan˘m roztokom pre uskladÀovanie ‰o‰oviek. Vo v˘vine sa striedajú ‰tádiá pohyblivého améboidného trofozoitu a mimoriadne odolné cysty so stenou typickou pre rod. Obe formy b˘vajú prítomné v postihnut˘ch tkanivách, preto sa na terapiu pouÏívajú preparáty z trofocídnym i cysticídnym úãinkom. Pri terapii GAE sa pouÏíva ketokonatol, flukonazol, pentamidín izotionát, amfotericín B, itrakonazol. Na lieãbu keratitídy sa osvedãili propamidín izotionát, hexamidín, polyhexametylén biguanid, neomycín a azoly. Na ochoreniach ãloveka sa môÏu podieºaÈ rody: Acanthamoeba astronyxis (Ray et Hayes, 1954), A. castellanii (Douglas, 1930), A. healyi (Moura, 13
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 14
Wallace et Visvesvara, 1992), A. lenticulata (Molet et Ermolieff-Braun, 1976), A. rhysodes (Singh, 1952), A. culbertsoni (Singh et Das, 1970), A. palestinensis (Reich, 1933). Granulomatózna amébová encefalitída nebola doposiaº v SR u ãloveka diagnostikovaná, akantamébová keratitída je dokumentovaná u 9 pacientov. Adoleskárie pozri cerkárie Alaria marcianae (La Rue, 1917). Infekcie ãloveka touto motolicou z ãeºade Diplostomatidae (Poirier, 1886) sú známe z krajín Severnej Ameriky. âlovek sa infikuje poÏitím larválnych ‰tádií – mezocerkárií (mezocerkarióza) mäsom paratenick˘ch hostiteºov, napr. Ïabích stehienok, nedostatoãne upravenom teplom. Ochorenie ãloveka spôsobujú mezocerkáriové larvy, ktoré môÏu byÈ diseminované do rôznych orgánov. Opísané sú nálezy v oku, peãeni, mozgu, mieche, obliãkách. Alergia je neprimeraná (hypersenzitívna) reakcia organizmu vyvolaná expozíciou voãi partikulárnemu antigénu (pri helmintózach, ektoparazitoch). Amastigotné formy sú malé, okrúhle vnútrobunkové bezbiãíkaté ‰tádiá druhu Trypanosoma cruzi a druhov rodu Leishmania spp. Anafylaxia je hypersenzitivita vyvolaná po opakovanej expozícii t˘m ist˘m antigénom (echinokokóza). Ancylostoma spp. je rod parazitick˘ch helmintov patriacich do ãeºade Ancylostomatidae (Nicoll, 1927), dlh˘ch 4 – 28 mm, s charakteristickou dobre vyvinutou ústnou kapsulou obsahujúcou zubovité útvary. Sú to geohelminty roz‰írené v trópoch a subtrópoch. âlovek sa infikuje larvami, ktoré aktívne prenikajú pokoÏkou, alebo kontaminovanou potravou. Spôsobujú ochorenie koÏe a váÏne ochorenie zaÏívacieho ústrojenstva spojené s anémiou. Pre ãloveka je najnebezpeãnej‰ia: Ancylostoma duodenale (Dubini, 1843), syn. Dochmium duodenalis, Uncinaria duodenalis, Scleroderma duodenale, Strongylus quadridentatus. Dospelé ãervy dosahujú 8 – 13 mm dæÏku a 0,4 mm ‰írku. Parazitujú v duodéne a tenkom ãreve. K ãrevnej sliznici sú prichytené zubami, po sekrécii antikoagulaãn˘ch substancií cicajú krv. Jeden dospel˘ ãerv vycicia denne 0,15 ml krvi. Manifestácia ochorenia je podmienená intenzitou infekcie, vekom, imunitn˘m stavom. ªahké infekcie sú asymptomatické alebo sa prejavujú miernymi príznakmi. Pri infestácii veºk˘m poãtom ãervov dochádza k únave, bolestiam brucha a ÈaÏkému hnaãkovému ochoreniu s anémiou. U detí sa ochorenie ãasto prejavuje chronickou anémiou, ktorá môÏe viesÈ k celkovej retardácii. Pri perkutánnej infekcii (chodenie naboso v prostredí kontaminovanom larvami) môÏe v mieste vniknutia larvy dochádzaÈ k lokálnym koÏn˘m manifestáciám vo forme svrbiaceho erytému, ekzému, príp. ulcerácii. Migrujúce larvy spôsobujú zápalové procesy v orgánoch, napr. hemoragickú pneumóniu. Diagnóza je zaloÏená na náleze typick˘ch vajíãok v stolici. Pri lieãbe sa pouÏívajú benzimidazolové lieky (mebendazol, albendazol). Ancylostoma braziliense (Goméz de Faria, 1910), Ancylostoma caninum (Ercolani, 1858) sú parazitické helminty rôznych mäsoÏravcov, najmä psov a maãiek. Larvy t˘chto mechovcov môÏu vyvolaÈ u ãloveka dermatitídu naz˘vanú larva migrans cutanea (creeping
14
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 15
eruption). PodkoÏnou migráciou larvy vytvárajú zapálené chodbiãky, ktoré veºmi svrbia. Pri ‰krabaní môÏe dôjsÈ k sekundárnej bakteriálnej infekcii. Ancylostoma caninum sa vyskytuje v psoch aj v na‰ich podmienkach. Angiostrongylus (Parastrongylus) cantonensis (Chen, 1935), je pôvodcom cerebrálnej angiostrongylózy. Dospelé ãervy sú veºmi tenké, dosahujú dæÏku 20 – 25 mm, ‰írku 0,26 – 0,36 mm a parazitujú prevaÏne v hlodavcoch v juhov˘chodnej Ázii. âlovek sa infikuje poÏitím lariev v surov˘ch alebo teplom nedostatoãne upraven˘ch medzihostiteºoch, najmä v slimákoch, kraboch, rakoch, Ïabách. Larvy migrujú do mozgu, miechy, oka. Larválne ‰tádiá spôsobujú v mozgu eozinofilnú meningoencefalitídu, pri masívnej infekcii ãasto s letálnym koncom. Infekcie mal˘m poãtom agensov môÏu prebiehaÈ subklinicky alebo s miernou meningitídou. Diagnóza je zaloÏená na klinick˘ch symptómoch spoãívajúcich v prolongovan˘ch bolestiach hlavy, nauzei, zvracaní, eozinofílii a pleocytóze v likvore v kombinácii s údajmi o pobyte pacienta v endemick˘ch oblastiach a dietetickej anamnéze. Sérologická diagnostika neb˘va vÏdy spoºahlivá. Lieãba je podporná a symptomatická (analgetiká, kortikosteroidy), slabé nákazy sa spravidla vylieãia spontánne. Parazitické helminty rodu Angiostrongylus spp. patria do ãeºade Angiostrongylidae (Böhm et Gebauer, 1934), Angiostrongylus (Morerastrongylus) costaricensis (Morera et Céspedes, 1971). Parazitick˘ helmint sa vyskytuje v krajinách Strednej a JuÏnej Ameriky. U ãloveka spôsobuje abdominálnu angiostrongylózu, ãasto postihuje deti. K infekcii dochádza podobne ako pri A. cantonensis poÏitím lariev v surov˘ch medzihostiteºoch. Larvy dospievajú v tenkom ãreve, kde samica vyluãuje vajíãka. Vajíãka sa v‰ak nevyvíjajú ìalej, ale spôsobujú v ãreve silné granulomatózne zápaly, ktor˘ch v˘sledkom je symptóm akútneho brucha. Stena ãreva b˘va v mieste zápalu edematózna. Lézie môÏu spôsobiÈ aÏ nekrózu s perforáciami. U pacientov moÏno pohmatom zistiÈ tumorózne masy, vo väã‰ine prípadov b˘va horúãka. Lieãba je ãasto chirurgická, spoãíva v resekcii postihnutého segmentu. Diagnóza sa potvrdí nálezom vajíãok v tkanive. Angiostrongylus malayensis (Bhaibulaia et Gross, 1971) je parazitick˘ helmint, u ãloveka spôsobuje eozinofilnú meningoencefalitídu so zriedkav˘m v˘skytom v Malajzii. Anisakis simplex (Rudolphi, 1809), syn. Ascaris simplex, A. bicolor, A. rosmari, Anisakis alata, A. catadontis, A. tridentata. Patrí do ãeºade Anisakidae (Railliet et Henry, 1912), je pôvodcom tkanivovej helmintózy spôsobenej larvami tohto parazitického helminta. Dospelí jedinci sú veºké ãervy, samce dosahujú veºkosÈ 3 – 7 cm, samice aÏ 15 cm. Parazit sa vyskytuje v prímorsk˘ch oblastiach Európy, krajinách v˘chodnej Ázie, na Novom Zélande, v Chile. Definitívnym hostiteºom sú morské cicavce (tulene, veºryby, delfíny). Zdrojom nákazy pre ãloveka sú pokrmy pripravené zo surov˘ch r˘b obsahujúce larvy parazita, ako je su‰i, sa‰imi, ale aj sépií, mäkk˘‰ov, ktoré sú medzihostiteºmi vo v˘vinovom cykle parazita. Larvy penetrujú stenou Ïalúdka a tenkého ãreva. Migráciou tvoria chodbiãky v sliznici, kde vyvolávajú zápalové reakcie s tvorbou eozinofiln˘ch granulómov. Infekcia ãloveka sa prezentuje buì ako akútne ochorenie Ïalúdka s nástupom náhlej bolesti, nevoºnosÈou, vracaním, okultn˘m krvácaním a horúãkou, alebo ako intestinálna forma s príznakmi náhlej bru‰nej príhody, ktorá b˘va ãastou príãinou operaãného zásahu. MôÏu vznikaÈ anafylaktické reakcie. Ochorenie je sprevádzané eozinofíliou a leukocytózou. Pri diferenciálnej diagnostike treba odlí‰iÈ Ïalúdoãn˘ vred, apendicitídu, cholecystitídu, pankreatitídu. Diag-
15
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 16
nóza je zaloÏená na endoskopickom alebo bioptickom dôkaze larvy, nepriamo dôkazom protilátok technikou imunoenz˘mového dôkazu (ELISA). Terapia spoãíva v odstránení larvy a podávaní tiabendazolu. Antroponóza je ochorenie, pri ktorom je ãlovek jedin˘m zdrojom infekcie. Parazitóza prenosná z ãloveka na ãloveka. Apoptóza je programovaná smrÈ bunky. Je to cielene indukovan˘ proces, pri ktorom je bunka usmrtená a odstránená spôsobom, ktor˘ nepo‰kodzuje okolité bunky. Proces sa vyskytuje pri parazitick˘ch prvokoch (Cryptosporidium spp., Trypanosoma spp. Toxoplasma gondii a i.), ktoré apoptózu hostiteºskej bunky môÏu spôsobiÈ produkciou ‰pecifick˘ch efektorov˘ch proteínov. Na druhej strane, infikovaná hostiteºská bunka je schopná brániÈ sa a eliminovaÈ parazita indukovaním vlastnej apoptózy. Úãinnou obranou parazita je schopnosÈ modulácie programu apoptózy hostiteºskej bunky. Ascaris lumbricoides (Linnaeus, 1758), syn. A. lumbricoides hominis, Fusaria lumbricoides, Lumbricoides vulgaris a i. – ‰krkavka detská. Je parazitick˘ ãerv z ãeºade Ascarididae (Blanchard, 1849), spôsobuje geopolitne roz‰írenú helmintózu ãloveka – askariózu. Ochorenie sa vyskytuje najmä v krajinách s nízkym hygienick˘m a socioekonomick˘m ‰tandardom a v oblastiach, kde sa hnojí fekáliami. Postihnuté sú predov‰etk˘m deti. Dospelé ãervy Ïijú v tenkom ãreve ãloveka, samica dosahuje dæÏku 20 – 30 cm, samec 10 – 15 cm. Zdrojom nákazy je ãlovek, ktor˘ vyluãuje oplodnené vajíãka v stolici. Tie za vhodn˘ch podmienok dozrievajú vo vonkaj‰om prostredí a alimentárnou cestou sa zneãisten˘mi rukami, poÏitím kontaminovanej zeleniny ãi ovocia dostávajú do tela hostiteºa. V Ïalúdku sa po rozpustení obalu vajíãka uvoºní larva, ktorá je po penetrácii do ãrevnej mukózy krvn˘m rieãiskom zanesená do peãene pravého srdca a pºúc. Ochorenie sa v tejto fáze manifestuje tlakom a bolesÈami v hrudníku, dyspnoe, such˘m ka‰ºom, únavou. Spútum môÏe obsahovaÈ krv so zmnoÏen˘mi eozinofilmi (Löfflerov syndróm). Larva potom cez stenu alveol a bronchov vylieza pribliÏne po 10 dÀoch rastu do ústnej dutiny, kde je prehltnutá. V tenkom ãreve sa vyvíja na dospelého ãerva. Nákaza ojedinel˘mi ãervami prebieha asymptomaticky. ·krkavky nepriaznivo ovplyvÀujú funkciu ãreva, spôsobujú bolesti brucha, najmä v epigastriu, poruchy trávenia, meteorizmus, nechutenstvo, vracanie sprevádzané hnaãkami oznaãené ako enteritis verminosa. Pri masívnych nákazách sa dospelé ãervy môÏu dostaÈ do ústnej a nosovej dutiny. Diagnózu ochorenia dokazuje identifikácia dospelého ãerva alebo mikroskopick˘ dôkaz vajíãok v stolici. Sérologické vy‰etrovacie metódy nie sú ‰tandardnou diagnostickou metódou. Askarióza sa lieãi benzimidazolov˘mi lieãivami (mebendazol, albendazol, tiabendazol). Aspirát je tekutina získaná z dutín alebo lézií (leishmanióza, echinokokóza, amebóza). Autochtónny je pôvodn˘ (druh) vyskytujúci sa na urãitom území. Autoinfekcia je reinfekcia spôsobená parazitom uÏ prítomn˘m v tele hostiteºa. (Strongyloides stercoralis, Cryptosporidium spp., Enterobius vermicularis). B Babesia spp. (Starcovici, 1893), syn. Piroplasma. Zástupcovia rodu sú jednobunkové drobné intracelulárne parazitické prvoky z ãeºade Babesiidae (Poche, 1913). Napádajú ãervené krvinky a bunky retikuloendotelového systému vtákov a cicavcov vrátane ãloveka. Patria 16
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 17
do kmeÀa Apicomplexa, od ostatn˘ch zástupcov kmeÀa sa lí‰ia neprítomnosÈou konoidu (kuÏelovitá organela na prednom póle zoitov niektor˘ch kokcídií) a subpelikulárnych tubúl v apikálnom komplexe. U ºudí vyvolávajú babesiózu, ktorá sa vyskytuje v Európe a USA. Pôvodcom humánnej babesiózy v Európe je B. divergens (M’Fadyean et Stockman, 1911), v USA B. microti (Franca, 1910). Pôvodcu ochorenia prená‰a klie‰È Ixodes, ktor˘ sa infikuje cicaním na infikovanom hostiteºovi. Po pohlavnom mnoÏení parazita v ãreve klie‰Èa sa tvorí zygota. Z nej vzniknutá pohyblivá kineta migruje do slinn˘ch Ïliaz, kde sa nepohlavne delí sporogóniou. Diferencované sporozoity sú pri cicaní injikované do hostiteºa, napádajú erytrocyty, kde prebieha ìal‰í cyklus nepohlavného mnoÏenia – merogónia. Ochorenie je u ãloveka veºmi váÏne. Rozpad erytrocytov spôsobuje intravaskulárnu hemol˘zu s horúãkou, hemoglobulinémiou a ikterom v dôsledku zv˘‰enej hladiny bilirubínu. Poãiatoãné symptómy zahrnujú nevoºnosÈ, vracanie, bolesti hlavy a svalov, hnaãky, potenie. Ochorenie sa ãastej‰ie vyskytuje a má váÏnej‰í priebeh u imunodeficientn˘ch osôb alebo u pacientov po splenektómii. Babesióza sa diagnostikuje, podobne ako malária, priamym dôkazom babésií v krvnom nátere po zafarbení podºa Giemsu a Romanowského, alebo dôkazom nukleovej kyseliny metódou PCR. Nepriamo moÏno dokázaÈ ochorenie zistením ‰pecifick˘ch protilátok v krvi pacienta. Na terapiu sa pouÏíva klindamycín v kombinácii s chinínom, pentamidín izotionát. Okrem t˘chto druhov boli u ãloveka nájdené druhy: Babesia bovis (Babes, 1888) spôsobuje babesiózu hovädzieho dobytka. Infekcia sa vyskytuje geopolitne, prevaÏne v tepl˘ch oblastiach v‰etk˘ch kontinentov. Babesia gibsoni-like (Quick, Herwaldt, Thomford et al., 1993) ochorenie ãloveka kmeÀom WA1 bolo zaznamenané na západe USA. Balamuthia mandrillaris (Visvesvara, Schuster et Martinez, 1993) je voºne Ïijúca meÀavka z ãeºade Leptomyxidae (Goodey, 1915) so zriedkav˘m v˘skytom v pôde. Podobne ako rod Acanthamoeba je pôvodcom chronického, ÈaÏko lieãiteºného ochorenia CNS – granulomatóznej amébovej encefalitídy (GAE). Je zaznamenan˘ch vy‰e sto prípadov ochorenia, najviac v USA, JuÏnej Amerike, Mexiku, Austrálii, Japonsku. Jeden prípad s fatálnym priebehom sa vyskytol aj v âeskej republike. GAE vyvolaná meÀavkou Balamuthia mandrillaris sa vyskytuje u imunosuprimovan˘ch aj imunokompetentn˘ch oslaben˘ch pacientov (alkoholici, diabetici, narkomani). K infekcii ãloveka dochádza spravidla hematogénnou cestou z miesta primárnej infekcie na koÏi. PozdæÏ ãuchového nervu sa meÀavky dostávajú do CNS. Prvé symptómy GAE sa môÏu prejaviÈ po niekoºk˘ch t˘ÏdÀoch aÏ mesiacoch od primárnej infekcie. Ochorenie sa prejavuje horúãkou, bolesÈami hlavy, dvojit˘m videním, poruchami vedomia, nauzeou, dávením, epileptick˘mi záchvatmi, akútnym hydrocefalom. Parazit môÏe diseminovaÈ do obliãiek, nadobliãiek, pankreasu, ‰títnej Ϻazy a pºúc. Prognóza ochorenia je obyãajne zlá, väã‰ina ochorení konãí smrÈou. Diagnostika je veºmi problematická a správna diagnóza b˘va urãená ãasto aÏ post mortem. Trofozoity aj cysty meÀavky moÏno diagnostikovaÈ z bioptick˘ch vzoriek v histologick˘ch rezoch. Lézie spôsobené meÀavkou Balamuthia mandrillaris moÏno vizualizovaÈ magnetickou rezonanciou a poãítaãovou tomografiou. V likvore sa meÀavky nedajú diagnostikovaÈ. Poznatky o lieãbe sú obmedzené, doposiaº sú známe iba tri prípady úspe‰nej terapie. PouÏíva sa pentamidín izotionát, klaritromycín, flukonazol, sulfadiazín, flucytozín, miltefosín. Balantidium coli (Malmsten, 1857) z ãeºade Balantidiidae (Reichenow, 1909) je najväã‰ím prvokom schopn˘m parazitovaÈ u ãloveka. Trofozoity dosahujú 50 – 150 x 40 – 110 µm. Parazit je ne‰kodn˘m komenzálom prasiat, u ãloveka v‰ak môÏe vyvolaÈ váÏne ochorenie hrubého ãreva – balantidiózu. Vyskytuje sa geopolitne po celom svete najmä v oblastiach chovu prasiat, preto najãastej‰ie b˘vajú postihnutí ich o‰etrovatelia. âlovek sa 17
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 18
infikuje cystami parazita perorálne. Infekcia môÏe prebiehaÈ bez príznakov, pri invázii balantídií do steny hrubého ãreva môÏe parazit spôsobiÈ podobné vredy ako Entamoeba histolytica. B. coli hematogénnou alebo lymfatickou cestou zriedka preniká do peãene alebo pºúc. ËaÏké infekcie môÏu konãiÈ smrÈou. Diagnóza je zaloÏená na náleze trofozoitov v ãerstvej stolici alebo c˘st v latentnom ‰tádiu infekcie. Na lieãbu sa pouÏíva paromomycín. Baylisascaris procyonis (Stefanski et Zarnowski, 1951), syn. Ascaris procyonis, Toxascaris procyonis. Je parazitick˘ helmint patriaci do ãeºade Ascarididae (Blanchard, 1849). Dosahuje veºkosÈ 60 – 120 mm, je parazitom medvedíka ãistotného, m˘vala i psa. U ãloveka ochorenie spôsobuje larva, ktorá sa uvoºnuje z poÏit˘ch vajíãok a migruje podobne ako larva toxokár. V CNS, oku a in˘ch orgánoch spôsobuje syndróm larva migrans visceralis. Ochorenie sa vyskytlo v Nemecku a USA. Bertiella studeri (Blanchard, 1891), syn. B. satyri, Prototaenia conferta je pásomnica (275 aÏ 300 mm) zaÏívacieho systému, ktorá prevaÏne nespôsobuje manifestné ochorenie, zriedka hnaãky. Rod patrí do ãeºade Anoplocephalidae (Blanchard, 1891). âlovek sa infikuje ingesciou vajíãok (geofágia). Vyskytuje sa v Indonézii, Indii, v˘chodnej Afrike. Bertiella mucronata (Meyner, 1895) je pásomnica z ãeºade Anoplocephalidae (Blanchard, 1891) sa vyskytuje v krajinách Severnej a JuÏnej Ameriky a na Kube. Biohelminty sú parazity charakteristické nepriamym v˘vinom prebiehajúcim v jednom alebo viacer˘ch medzihostiteºoch, v ktor˘ch sa vyvíjajú larválne ‰tádiá (triedy Trematodes, Cestodes, ãasÈ kmeÀa Nematoda). Biopsia je získanie vzorky tkaniva zo Ïiv˘ch jedincov. Blastocystis hominis (Alexieff, 1911) je jednobunkov˘ mikroorganizmus Ïijúci v hrubom ãreve ãloveka. Pôvodne bol klasifikovan˘ medzi kvasinkami (mikromycétami), ale na základe molekulárnych ‰túdií bol neskôr preraden˘ medzi prvoky. Existuje v troch morfologick˘ch formách: amébovej, granulárnej a vakuolizovanej, ktorá sa vo vzorkách stolice vyskytuje najãastej‰ie. Názory na jeho patogenitu sú kontroverzné. PovaÏuje sa za suspektn˘ patogén v prípadoch hnaãkovit˘ch ochorení, pri absencii bakteriálnych, vírusov˘ch, mykotick˘ch alebo parazitárnych agensov a jeho masívnom náleze v stolici. Patogénny je pravdepodobne ‰pecifick˘ genotyp B. hominis. Blastocystóza sa môÏe prejaviÈ bolesÈami brucha, vodnat˘mi hnaãkami, plynatosÈou, úbytkom na váhe. Diagnóza spoãíva v mikroskopickom náleze typick˘ch parazitov s centrálnou vakuolou a periférnou lokalizáciou bunkov˘ch organel. Lieãi sa metronidazolom. Bodo urinarius (Künstler, 1883), syn. Prowazekia urinaria je voºne Ïijúci prvok s dvomi biãíkmi vyskytujúci sa príleÏitostne v moãi ãloveka. K infekcii ãloveka dochádza poÏitím cystickej formy v potrave alebo vode. Bodo caudatus (Dujardin Stein, 1883) je biãíkovec vyskytujúci sa v ãrevnom systéme ãloveka (najmä v tropick˘ch oblastiach). Brachiola connori (Sprague, 1974), syn. Nosema connori je mikrosporídia s dvojjadrov˘mi spórami (4,0 x 2,0 µm). Spôsobuje hnaãky spojené s malabsorpciou. Preniká aj do svalov˘ch 18
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 19
buniek a buniek epitelov i väzív. Zaznamenal sa prípad úmrtia dieÈaÈa spôsobeného touto mikrosporídiou. Zdroj infekcie nie je známy. Podºa Jíru (2009) má rod Brachiola charakteristiky ãeºade Nosematidae (Labbé, 1899). Brachiola vesicularum (Cali et al., 1998) je mikrosporídia (spóry merajú 2,5 x 1,9 µm) napáda svalové bunky. Parazit bol zisten˘ u pacienta s AIDS s myozitídou. Brachiola algerae (Vavra et Undeen, 1970), syn. Nosema algerae. Mikrosporídia s mnohovrstvovou sieÈou vo vnútri spóry (4,4 x 2,8 µm) bola zistená u imunokompetentného ãloveka v oãnej rohovke a v koÏnej lézii. Je zaznamenan˘ smrteºn˘ prípad ochorenia ãloveka s rematoidnou artritídou, u ktorého boli nájdené mikrosporídie v bioptick˘ch vzorkách zo svalu. Ochorenie sa prejavovalo bolestiv˘m nekrotick˘m zápalom svalu. Bradyzoity (cystozoity) sú naz˘vané aj pomalé zoity. Vyskytujú sa v tkanivovej cyste pri protozoách kmeÀa Apicomplexa. Ich prítomnosÈ je typická pre latentnú infekciu. Brugia malayi (Brugm 1927), syn. Filaria malayi, Microfilaria malayi, Wuchereria malayi – vlasovec malajsk˘ je parazitick˘ helmint – filária z ãeºade Onchocercidae (Chabaud et Anderson 1959) parazitujúca v lymfatickom systéme. Samec dosahuje dæÏku 13 – 23 mm, samica 120 – 170 cm. Larválne ‰tádiá – mikrofilárie prená‰ajú komáre rodov Mansonia, Coquillettidia, Aedes. Ochorenie sa vyskytuje v juhov˘chodnej Ázii, âíne, Malajzii, na Filipínach. Infekcia postihuje najmä detskú populáciu. Ochorenie sa prejavuje záchvatmi horúãky trvajúcimi 3 – 5 dní, lymfadenitídou v trieslach a doln˘ch konãatinách. Elefantiáza nie je ãastá, vyvíja sa pomaly a dlho, aÏ 10 rokov. Diagnostika je zaloÏená na mikroskopickom dôkaze pôvodcu a nepriamom dôkaze ‰pecifick˘ch protilátok v krvi pacienta (ELISA, NFR). Ochorenie sa lieãi dietylkarbamazínom. Brugia timori (David et Edeson, 1965) je vlasovec timorsk˘. U ãloveka parazituje v trieslov˘ch uzlinách. Samec nitkovitého ãerva je rovnako veºk˘ ako samec B. malayii (13 – 23 mm), samica je men‰ia 29 – 32 mm. Prená‰aãom mikrofilárií je komár Anopheles barbirostris. Ochorenie sa vyskytuje na ostrove Timor, prejavuje sa horúãkami, femorálnou a inguinálnou lymfadenitídou a elefantiázou. Brugia pahangi (Buckley et Edeson, 1956) je parazitick˘ ãerv lymfatického systému cicavcov v Malajzii a Thajsku. Vnímav˘ je aj ãlovek. Prená‰aãom sú komáre Mansonia annulata, Anopheles quadrimaculatus. C Capillaria hepatica (Bancroft, 1983), syn. Hepaticola hepatica, Calodium hepaticum. Dospelé ãervy parazitujú v ãloveku, samec je dlh˘ 4 – 8 mm, samica 8 – 12 mm. Vyskytuje sa geopolitne v USA, JuÏnej Amerike, Ázii, Afrike, Európe vrátane âeskej republiky. âlovek sa infikuje poÏitím vajíãok parazita v surovej alebo polosurovej bravãovej peãeni hlodavcov alebo ingesciou vajíãok na zelenine alebo pri geofágii. Uvoºnené larvy putujú do peãene, kde dospievajú. âervy i uvoºÀované vajíãka spôsobujú granulomatózny zápal peãene. ËaÏké infekcie môÏu konãiÈ cirhózou i smrÈou. Diagnóza je stanovená na základe vy‰etrenia poãítaãovou tomografiou (CT) alebo sonografického nálezu hypoechogénnych lézií a náleze vajíãok alebo dospel˘ch ãervov v punktáte z peãene. Kapilarióza sa lieãi albendazolom v kombinácii s tiabendazolom. Rod Capillaria patrí do ãeºade Capillariidae (Neveu-Lemaire, 1936). 19
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 20
Capillaria aerophila (Creplin, 1839), syn, Thominx aerophila, Eucoleus aerophilus. Vlasovit˘ ãerv (samec je dlh˘ 22 – 24 mm, samica 25 – 32 mm) je zriedkav˘m parazitom ãloveka. V˘skyt je známy z Maroka, b˘val˘ch krajín ZSSR. Spôsobuje pºúcnu kapilariózu. K infekcii dochádza konzumáciou vajíãok z kontaminovanej pôdy. Larva dospieva v pºúcach, ochorenie sa prejaví ka‰ºom, pri ktorom sa vyka‰liavajú hnisavé hlieny alebo krv. Diagnóza spoãíva v náleze vajíãok v spúte alebo stolici. Ochorenie sa lieãi tiabendazolom. Capillaria cutanea (Swift, Boots et Miller, 1922), syn. Trichosoma cutaneum. U ãloveka spôsobuje koÏné príznaky creeping eruption (progresívne sa rozvíjajúce uzlíky, opuch a pºuzgieriky). Ochorenie bolo zaznamenané v Japonsku, Vietname. Capillaria philippinensis (Chitwood, Velasquez et Salazar, 1968), nov‰í názov Aonchotheca philippinensis je parazitick˘ helmint (samec meria 2,3 – 3,2 mm, samica 2,5 – 4,3 mm) parazitujúci v ãreve ãloveka. Spôsobil epidémiu kapilariózy u viac ako 1 000 ºudí na Filipínach s prejavmi ÈaÏkej hnaãky a viac ako 100 prípadmi úmrtí. Ochorenie ãloveka bolo opísané aj v Japonsku, Thajsku, Iráne, Egypte. K infekcii dochádza poÏitím lariev v surovom mäse r˘b. ârevná kapilarióza sa prejavuje bolesÈami brucha, atrofiou svalov, malabsorpãn˘m syndrómom, edémami aÏ smrÈou v priebehu 2 – 4 mesiacov. Lieãba spoãíva v doplnení tekutín. Úãinn˘m liekom je tiabendazol. Cénurus (coenurus) je larválne ‰tádium pásomníc rodu Multiceps. Pozostáva z cysty –mechúrika, zo steny ktorého vyrastajú vchlípené skolexy pásomníc. Dcérske cysty nie sú produkované. Cerkárie sú finálne ‰tádiá v˘vinu larvy motolíc v slimákovi po generácii rédií alebo sporoc˘st, ktoré ho opú‰Èajú do vodného prostredia a infikujú ìal‰ieho medzihostiteºa alebo koneãného hostiteºa. Majú hlavovú ãasÈ a chvostík, ktor˘ je pri krvn˘ch motoliciach rozoklan˘ (furkocerkárie). Cerkárie tejto skupiny infikujú ãloveka aktívnym prienikom cez pokoÏku. Pri niektor˘ch motoliciach (Fasciola spp., Fasciolopsis busci) cerkárie metamorfózujú na larválne ‰tádium metacerkárie (star‰í názov adoleskárie), ktoré sa encystujú vo vode, na vodn˘ch rastlinách, koÏi r˘b, kameÀoch a pod. âlovek sa infikuje poÏitím metacerkárií, napr. na ‰alátoch z vodn˘ch rastlín. V˘vin cerkárií niektor˘ch druhov motolíc (Opisthorchis) prebieha v druhom, doplnkovom medzihostieºovi, v ktorom sa metacerkárie cystogonick˘m procesom menia na metacerkáriovú cystu. K infekcii ãloveka dochádza zjedením surového mäsa medzihostiteºa, napr. r˘b, kontaminovaného metacerkáriov˘mi cystami. Clinostomum complanatum (Rudolphi, 1819), syn. C. marginatum. Patrí do ãeºade Clinostomatidae (Luhe, 1901). Dospelá motolica meria 3 x 8,5 mm, príleÏitostne parazituje u ãloveka v Japonsku. K infekcii dôjde po prehltnutí lariev – metacerkárií v mäse surov˘ch r˘b (najãastej‰ie karasa Carassius carassius), ktoré sa môÏu zachytiÈ na sliznici hltanu, kde sa r˘chlo vyvinú na dospelú motolicu. Niektoré metacerkárie sa dostanú do Ïalúdka, kde excystujú a dospelá motolica migruje do hltanu a ústnej dutiny. âlovek má pocit cudzieho telesa v hrdle spojen˘ s bolesÈami a dráÏdením (halzoun). ËaÏkosti zmiznú po mechanickom odstránení motolice. Clonorchis sinensis (Cobbold, 1875), syn. C. endemicus, Distoma endemicum, D. sinense, D. japonicum, Opisthorchis sinensis – motolica Ïlãová alebo motolica ãínska je roz‰íren˘m parazitom psov a maãiek a beÏne sa vyskytuje aj u ãloveka v krajinách v˘chodnej Ázie, ëa20
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 21
lekého v˘chodu, âíne, Japonsku, Kórei. Patrí do ãeºade Opisthorchiidae (Braun, 1901). Dospelá motolica má rozmery 15 x 3 mm, je trojhostiteºská, vo v˘vinovom cykle sa strieda slimák, ryba a cicavec vrátane ãloveka. âlovek sa infikuje poÏitím lariev – metacerkárií v surovom alebo nedostatoãne teplom upravenom mäse r˘b (pokrmy su‰i, sa‰imi). Motolice po excystácii migrujú do Ïlãov˘ch ciest a Ïlãníka, kde mechanick˘m dráÏdením a metabolitmi spôsobujú zápaly, ob‰trukciu Ïlãovodov. Pri masívnych nákazách dochádza k cholangitíde, fibróze aÏ cirhóze peãene. Stagnáciou Ïlãe môÏe tieÏ dôjsÈ k tvorbe Ïlãov˘ch kameÀov obsahujúcich motolice a ich vajíãka. VáÏnou komplikáciou je vznik karcinómu peãene. Dospelé motolice Ïijú aÏ 10 rokov, vyluãujú vajíãka, ktoré sa stolicou dostávajú z tela. Ochorenie – klonorchióza sa diagnostikuje mikroskopick˘m dôkazom vajíãok v stolici. MoÏn˘ je aj nepriamy dôkaz protilátok imunoenz˘mov˘mi metódami. Liekom voºby je prazikvantel. Cochliomyia hominivorax (Coquerel, 1858), syn. Callitroga americana je mucha z ãeºade Calliphoridae (Brauer et Bergenstamm, 1889), larvy ktorej vyvolávajú hlboké a ÈaÏké myiózy v Strednej a JuÏnej Amerike. Larvy parazitujú v ãist˘ch ranách i drobn˘ch rankách (okolo nechtov), v ktor˘ch tvoria vaãkovité defekty. Larvy dospievajú o 4 – 8 dní a opú‰Èajú hostiteºa. Cordylobia anthropophaga (Blanchard et Berenger-Feraud, 1872) je zaradená do ãeºade Calliphoridae (Brauer et Bergenstamm, 1889). Larvy tejto muchy spôsobujú myiózu v subsaharskej Afrike. âlovek sa infikuje larvami, ktoré sa liahnu z vajíãok nakladen˘ch muchou do piesku alebo do zneãisten˘ch detsk˘ch plienok. Larvy po prichytení na hostiteºa r˘chlo prenikajú neporu‰enou koÏou. V mieste prieniku, najãastej‰ie na nohách, stehnách, rukách, hlave, vznikajú bolestivé pustulky. V mieste lokálnych zápalov˘ch lézií b˘vajú zdurené lymfatické uzliny. Larvy o 8 – 12 dní opú‰Èajú hostiteºa, v˘vin na dospelú muchu prebieha v zemi. Creeping eruption pozri larva migrans cutanea Cryptosporidium spp. Predstavitelia tohto rodu sú jednobunkové parazity patriace do kmeÀa Apicomplexa, ãeºade Cryptosporidiidae (Léger et Duboscq, 1911). Infekcia príslu‰níkmi rodu Cryptosporidium spôsobuje váÏne ochorenia zaÏívacieho ústrojenstva u imunokompetentn˘ch, ale predov‰etk˘m u imunosuprimovan˘ch pacientov na celom svete. Vo v˘vinovom cykle sa striedajú pohlavné a nepohlavné generácie v jednom hostiteºovi. Infekcia sa ‰íri fekálno-orálnym prenosom. âlovek sa infikuje poÏitím hrubostenn˘ch, veºmi odoln˘ch ooc˘st (2 – 6 µm) z vody alebo kontaminovanou potravou. Z ooc˘st uvoºnené sporozoity vnikajú do hostiteºsk˘ch buniek, v ktor˘ch sa menia na trofozoity. Neprenikajú v‰ak do cytoplazmy, ale v mikroviloch enterocytov sa uzatvárajú do tzv. parazitofornej vakuoly. Vzniká tak intracelulárna extracytoplazmatická lokalizácia kryptosporídií. Poãas merogónie (nepohlavné rozmnoÏovanie trofozoitov) sa tvoria meronty (6 – 8). Správajú sa ako invazívne formy a neskôr sa diferencujú na gametocyty. V˘sledkom kopulácie je zygota a z nej oocysty dvoch druhov: 1. Fragilná tenkostenná oocysta, ktorá excystáciou v lúmene ãreva uvoºÀuje sporozoity, ãím dochádza k autoinfekcii. 2. Hrubostenná oocysta, ktor˘ch je väã‰ina a stolicou opú‰Èajú hostiteºa. Tieto ‰tádiá sú veºmi odolné, uplatÀujú sa pri infekcii ìal‰ieho hostiteºa. Mechanizmus vyvolania hnaãiek kryptosporídiami nie je celkom objasnen˘, podieºa sa na Àom rad faktorov vrátane priameho po‰kodenia buniek parazitom i nepriamo – po‰kodením buniek v dôsledku zápalu. Protektívna imunita u imunokompetentn˘ch osôb chronicky exponovanej populácie má charakter bun21
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 22
kovej i protilátkovej imunity. Priebeh ochorenia b˘va u imunokompetentn˘ch a u imunodeficitn˘ch hostiteºov odli‰n˘. Inkubaãn˘ ãas je 4 – 6 dní a nákaza sa prejavuje bolesÈami brucha, k⁄ãmi a vodnat˘mi hnaãkami trvajúcimi 4 – 10 dní. Len veºmi zriedkavo hnaãky pretrvávajú dlh‰ie. Mierne zv˘‰enie teploty, anorexia a slabosÈ sú sprievodn˘mi prejavmi ochorenia, ktoré sa spontánne upraví. U pacientov s imunitnou poruchou, najmä HIV/AIDS, sú klinické prejavy Èaωie a dlhodobé. Vodnaté hnaãky trvajú mesiace, pacienti trpia anorexiou, bolesÈami brucha a chudnú. âasté je vracanie, slabosÈ a subfebrilné stavy. Strata vody (aÏ 8 l/deÀ) sú príãinou ÈaÏkej dehydratácie, dochádza k rozvratu metabolizmu a smrti. Nepoznáme úãinn˘ liek, ãiastoãne úãinná je len rehydratácia. Bolo vyskú‰an˘ch veºa rôznych terapeutík, spravidla bez efektu, najmä u imunodeficientn˘ch pacientov. Najlep‰ie v˘sledky sa dosahujú stabilizáciou a udrÏiavaním imunitného systému pacienta, napr. antiretrovírusovou lieãbou. Laboratórna diagnostika kryptosporidiózy je zaloÏená na dôkaze a identifikácii ooc˘st v stolici infikovan˘ch pacientov. Spoºahlivé v˘sledky poskytuje mikroskopick˘ dôkaz ooc˘st po flotácii v roztoku sacharózy v kombinácii s farbiacimi metódami. Najãastej‰ie sa pouÏíva modifikovaná farbiaca metóda podºa Ziehla a Neelsena a podºa Miláãka a Vítovca. Na druhovú identifikáciu sa pouÏívajú molekulárne testy. âloveka infikuje niekoºko druhov kryptosporídií: Cryptosporidium hominis (Morgan-Ryan et al., 2002) je najmä antroponotick˘ parazit. Je známy ako pôvodca epidémií z vody vrátane najväã‰ej v Milwaukee v r. 1993. Pre ãloveka je vysoko patogénny; infekcia je vysokoriziková aj pre imunokompetentn˘ch pacientov. V krajinách strednej Európy sa vyskytuje vzácne, jeho v˘skyt bol zaznamenan˘ aj v SR. C. parvum (Tyzzer, 1912), najlep‰ie preskúman˘ druh, je jedn˘m z troch najãastej‰ích enteropatogénov, ktoré vyvolávajú hnaãkovité ochorenie ãloveka, zvlá‰È v rozvojov˘ch krajinách. C. parvum je príãinou aj hepatobiliárnych a respiraãn˘ch chorôb. Je to druh s naj‰ir‰ím hostiteºsk˘m spektrom. Na na‰om území sa vyskytuje ãasto, je roz‰íren˘ v chovoch hospodárskych zvierat. Z ostatn˘ch druhov predstavujú riziko pre ãloveka: C. felis (Iseki, 1979), C. muris (Tyzzer, 1910), C. canis (Fazer et al. 2001), C. meleagridis (Slavin, 1955), C. andersoni (Lindsay et al. 2000). Cyclospora cayetanensis (Ortega, Gilman et Sterling, 1994). Cyklospora ºudská je parazitick˘ prvok, patriaci do kmeÀa Apicomplexa, ãeºade Eimeriidae (Minchin, 1903), ktorého jedin˘m hostiteºom je ãlovek. K infekcii dochádza poÏitím vysporulovan˘ch ooc˘st (guºovité útvary veºkosti 8 – 10 µm) v potrave, najãastej‰ie zelenine, ovocí i vode. V tenkom ãreve uvoºnené sporozoity napádajú enterocyty, uzatvárajú sa do parazitofornej vakuoly, kde sa merogóniou nepohlavne delia. Uvoºnené merozoity prenikajú do ìal‰ích buniek epitelu ãreva. Merozoity z ìal‰ieho cyklu sa transformujú na mikro- a makrogaméty, z ktor˘ch po oplodnení vznikajú hrubostenné oocysty. Tieto ‰tádiá odchádzajú stolicou, vo vonkaj‰om prostredí sporulujú a stávajú sa infekãn˘mi o 1 – 2 t˘Ïdne. Ochorenie – cyklosporóza môÏe byÈ asymptomatická alebo prebiehaÈ s miernymi príznakmi. U imunosuprimovan˘ch osôb sa ochorenie manifestuje dlhodob˘mi vodnat˘mi hnaãkami. Pacient trpí nauzeou, vracaním, bolesÈami vo svaloch, úbytkom na hmotnosti. Cyklosporóza sa lieãi kotrimoxazolom (trimetoprim-sulfametoxazol). Diagnostika spoãíva v priamom dôkaze ooc˘st parazita mikroskopick˘mi metódami zo stolice po koncentrácii a z farben˘ch preparátov (acidorezistentné farbenie v modifikácii Ziehla a Neelsena, farbenie podºa Miláãka). Na identifikáciu parazita sa pouÏívajú metódy polymerázovej reÈazovej reakcie na dôkaz DNK. Cyklosporóza sa vyskytuje v krajinách trópov a subtrópov Ameriky, Ázie, Afriky. Importované prípady boli diagnostikované vo viacer˘ch krajinách, aj v âeskej republike. 22
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 23
Cysticerkoid (cysticercoid) je larválne ‰tádium pásomníc Hymenolepis nana a Dipylidium caninum, vyskytujúce sa v ãlánkonoÏcoch ako medzihostiteºoch. Pozostáva z prednej ãasti so skolexom a zadnej, chvostovej ãasti s embryonálnymi háãikmi. Cysticerkus (cysticercus) je larválne ‰tádium pásomníc ãeºade Taeniidae vrátane Taenia saginata a T. solium. Tvorí ho tekutinou naplnen˘ vaãok, v ktorom je vchlípen˘ skolex pásomnice. Tento typ larvocysty sa tvorí v˘luãne v stavovcoch. Ochorenie spôsobené cysticerkami sa naz˘va cysticerkóza (uhrovitosÈ).
D Demodex folliculorum (Owen, 1843), koÏník tukov˘, je parazitick˘ roztoã mikroskopick˘ch rozmerov (0,1 – 0,4 mm) s podlhovast˘m telom. Patrí do ãeºade Demodicidae (Nicolet, 1855). Îije vo vlasov˘ch vaãkoch a potn˘ch Ϻazách najmä na tvári, nose, brade, oãn˘ch vieãkach. V t˘chto miestach sa odohráva aj jeho v˘vinov˘ cyklus. Oplodnená samica kladie do folikulu a in˘ch lokalít vajíãka, z ktor˘ch sa liahne larva a z nej dospel˘ roztoã. U ºudí je veºmi roz‰íren˘, najmä u star‰ích osôb. Jeho prítomnosÈ spravidla nespôsobuje ÈaÏkosti, zriedka dermatitídu spojenú s vypadávaním vlasov. U star‰ích ºudí môÏe spôsobovaÈ chronické akné, uhrovitosÈ a keratitídu. Demodikóza väã‰inou nevyÏaduje lieãbu. Úãinn˘m liekom je gamma benzén hexachlorid, a insekticídy, napr. krotamiton, permetrin a metronidazol. Dermatobia hominis (Linnaeus, 1758) je mucha z ãeºade Cuterebridae, ktorej larvy spôsobujú myiózu. Vyskytuje sa v Strednej a JuÏnej Amerike. K infekcii ãloveka dochádza larvami nachádzajúcimi sa napr. v odeve. Larvy prenikajú pokoÏkou a spravidla na odkryt˘ch ãastiach tela spôsobujú hnisavú léziu, väã‰inou jednu, zriedka viac. Larvy sa vyvíjajú iba v podkoÏí. Îivia sa v˘potokom z podkoÏn˘ch tkanív, ich v˘vin trvá 6 – 12 t˘ÏdÀov. Vzácne sa larva môÏe dostaÈ do oka i mozgu. Diarrhea (hnaãka) je frekventovaná riedka alebo vodnatá stolica bez krvi. MôÏe byÈ spôsobená niekoºk˘mi druhmi parazitov v ãreve ãloveka (Giardia intestinalis, Dientamoeba fragilis, Cryptosporidium parvum, Enterocytozoon bieneusi, Cyclospora spp., Trichinella spp.). Dicrocoelium dendriticum (Rudolphi, 1819), syn. D. lanceolatum, Distomum dendriticum, D. lanceolatum, Fasciola dendritica, F. lanceolata – motolica kopijovitá. Patrí do ãeºade Dicrocoeliidae (Odhner, 1910). Je to malá, u ãloveka zriedkavo diagnostikovaná motolica (5 – 15 x 1,5 – 2,5 mm) vyvolávajúca helmintozoonózu dikroceliózu. Vyskytuje sa v Európe, Afrike a juhov˘chodnej Ázii. D. dendriticum má dvoch medzihostiteºov. Prv˘m sú suchozemské slimáky, druh˘m mravce. Definitívnymi hostiteºmi sú ovce. Na Slovensku je napadnut˘ch aÏ 70 % oviec. K nákaze ãloveka dochádza náhodne poÏitím mravca na surovej zelenine alebo oblízanej tráve. Na Slovensku boli zaznamenané 2 prípady humánnej dikroceliózy. Klinická manifestácia b˘va mierna vzhºadom na náhodnú nákazu a nízky poãet parazitov. Infekcia sa môÏe manifestovaÈ dyspepsiou, flatulenciou, bolesÈami v epigastriu, vracaním, zväã‰ením peãene. U niektor˘ch ºudí môÏe prejsÈ parazit len ãrevn˘m systémom bez klinick˘ch prejavov. ZávaÏnosÈ patogénneho pôsobenia parazitov na hostiteºa závisí od mnoÏstva, ktoré sa dostane do jeho organizmu a od imunitného stavu napadnutého ãloveka. Diagnóza sa opiera o mikroskopick˘ nález vajíãok v stolici. Ochorenie sa lieãi prazikvantelom. 23
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 24
Dientamoeba fragilis (Jepps et Dobell, 1918), biãíkovec meÀavkov˘, patrí do ãeºade Dientamoebidae (Grasse, 1953). Je podobn˘ amébam, ale na základe prítomnosti extranukleárneho mitotického vretienka pri delení jadra bol parazit preraden˘ medzi trichomonády. Je to patogénna trichomonáda. Îije v sliznici hrubého ãreva. MôÏe vyvolávaÈ bolesti brucha a hnaãky. Infekcia má prevaÏne chronick˘ charakter, je sprevádzaná eozinofíliou (30 – 50 %) s ãastej‰ím v˘skytom u detí. K prenosu dochádza alimentárnou cestou, fekálno-orálnym prenosom. Mechanizmus nie je celkom známy. Predpokladá sa, Ïe na prenos môÏu slúÏiÈ vajíãka ãerva, napr. Enterobius vermicularis. D. fragilis netvorí cysty, preto ‰tandardn˘mi postupmi ãasto uniká diagnóze, ktorá je moÏná iba dôkazom trofozoitov v ãerstvej stolici alebo po kultivácii. Pri lieãbe sa pouÏíva metronidazol ãi ornidazol. Dioctophyma renale (Goeze, 1782), syn. Dioctophyme renale, Ascaris renalis, je helmint z ãeºade Dioctophymatidae (Railliet, 1915) parazitujúci v bru‰nej dutine, v obliãkovej panviãke mäsoÏravcov. U ãloveka bol nájden˘ v USA, v krajinách Ázie, v Európe v Bulharsku a v Rumunsku. Dospel˘ samec meria 14 – 45 x 0,4 – 0,6 cm, samica ãerva dosahuje veºkosÈ 20 – 100 x 0,5 – 1,2 cm. Parazit rozru‰uje parench˘m obliãky, ão sa prejaví kolikami, hematúriou, urémiou. Ochorenie sa diagnostikuje nálezom vajíãok v moãi. Diphyllobothrium latum (Linnaeus, 1758), syn. Bothriocephalus latus, Dibothriocephalus latus, Taenia lata a i. – ‰károvec ‰irok˘. Je to najväã‰ia pásomnica ãloveka dosahujúca dæÏku 12 – 17 i viac metrov. Patrí do radu Pseudophyllidea. Skolex je vybaven˘ dvomi brázdami – botriami. V˘vinov˘ cyklus je zloÏit˘ so striedaním hostiteºov i larválnych ‰tádi. Dospelé pásomnice vyluãujú vajíãka s vieãkom, ktoré sa dostávajú do vodného prostredia. Larva – koracídium, je prehltnutá prv˘m medzihostiteºom, ktor˘m sú drobné vodné kôrovce. V nich sa koracídium mení na larvu – procerkoid, prenikajúcu do druhého hostiteºa, ktor˘m sú ryby. V rybách sa vyvíja ìal‰ie larválne ‰tádium plerocerkoid, ktor˘ je infekãn˘ pre ãloveka. âlovek sa nakazí poÏitím t˘chto lariev v surov˘ch alebo teplom nedostatoãne spracovan˘ch rybách. Parazit sa vyskytuje v miernom a severnom pásme, v oblastiach sladkovodn˘ch jazier a riek (·kandinávia, Sibír, Severná Amerika, Pobaltie, ale aj v alpsk˘ch jazerách). Pásomnica Ïije v tenkom ãreve ãloveka, kde absorpciou vitamínu B12 spôsobuje poruchy krvotvorby, ão môÏe byÈ príãinou anémie podobajúcej sa pernicióznej anémii. PrítomnosÈ pásomnice môÏe spôsobiÈ ob‰trukciu ãreva, zápchy, únavu, slabosÈ, anorexiu, vracanie. Diagnóza sa opiera o nález vajíãok v stolici. Pri lieãbe sa pouÏíva niklozamid a prazikvantel. Dipylidium caninum (Linnaeus, 1758), syn. D. cucumerinum, D. sexcoronatum, Taenia canina, T. cucumerina – pásomnica psia. Patrí do ãeºade Dipylidiidae (Stiles, 1896). Okrem psov a maãiek parazituje u ãloveka, najmä u detí. Vyskytuje sa geopolitne, dospel˘ ãerv dosahuje dæÏku 20 – 50 cm. Vyluãuje zrelé ãlánky s vajíãkami v púzdrach, ktoré sa stolicou definitívneho hostiteºa dostávajú do vonkaj‰ieho prostredia. Medzihostiteº, blcha, sa nakazí ingesciou vajíãok. Definitívny hostiteº sa vrátane ãloveka infikuje náhodn˘m poÏitím bæch s larvami pásomnice. Dipylidióza sa u detí prejavuje bolesÈami brucha, dyspepsiou, anorexiou a svrbením v perianálnej oblasti. Diagnóza spoãíva v náleze pohybliv˘ch ãlánkov s vajíãkami tvaru uhorkového semena v stolici alebo na perineu. Úãinn˘mi liekmi sú prazikvantel a niklozamid. Dirofilaria spp. – parazity tohto rodu sú dlhé, nitkovité ãervy patriace do ãeºade Onchocercidae (Leiper, 1911). Vektormi larválnych ‰tádií – mikrofilárií sú rôzne druhy komárov, definitívnym hostiteºom sú mäsoÏravce, najmä psy. Ochorenie ãloveka ako prí24
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 25
leÏitostného hostiteºa (dirofilárie v Àom nedosahujú pohlavnú zrelosÈ) spôsobuje niekoºko druhov dirofilárií. Z nich sa v Európe vyskytujú iba dva, Dirofilaria immitis a Dirofilaria repens. Dirofilaria immitis (Leidy, 1856), syn. D. louisianensis, Filaria sanguinis – vlasovec psí, je parazitom psov a in˘ch mäsoÏravcov, príleÏitostne aj ãloveka. Zriedkavej‰í druh D. immitis Ïije v pºúcnych artériách a v pravej srdcovej komore a predsieni, preto spôsobuje váÏne kardiovaskulárne ochorenie psov. Samec je dlh˘ 12 – 18 cm, samica dosahuje dæÏku aÏ 30 cm. Infekãné ‰tádiá sú larvy – mikrofilárie, ktoré prená‰ajú komáre rodov Anopheles, Aedes, Culex a Mansonia. U ãloveka sa dirofilárie lokalizujú najãastej‰ie v pºúcach, v ohraniãen˘ch uzlíkoch veºkosti 1 – 4 cm. Väã‰ina pacientov s pºúcnou dirofiláriózou je bez symptómov ochorenia, 30 % osôb má bolesti v oblasti hrudnej kosti, ka‰eº, sÈaÏené d˘chanie. Koneãná diagnóza spoãíva v náleze ãerva v bioptick˘ch vzorkách z lézií. Druhová determinácia je moÏná molekulovou anal˘zou DNK parazita. Lieãba je iba chirurgická. Dirofilarióza ãloveka spôsobená druhom D. immitis u nás nebola diagnostikovaná. Dirofilaria (Nochtiella) repens (Railliet et Henry, 1911), syn. Filaria acutiuscula, F. conjunctivae, Loa extraocularis a i., je menej patogénna filária ako D. immitis. Parazituje v koÏi a podkoÏí. Samec dosahuje dæÏku 5 – 7 cm, samica 13 – 18 cm. Mikrofilárie sú prená‰ané komármi rodov Aedes, Anopheles, Culex. V minulosti boli tieto infekcie v na‰ich zemepisn˘ch ‰írkach diagnostikované veºmi vzácne, iba v súvislosti s cestovaním alebo importom zo subtropick˘ch alebo tropick˘ch oblastí. V poslednom ãase bol v‰ak autochtónny v˘skyt humánnej dirofilariózy potvrden˘ aj na území ‰tátov strednej Európy, napr. v Maìarsku, ·vajãiarsku. Nové prípady dirofilariózy boli zaznamenané v Rusku v oblasti Rostova. Autochtónna dirofilarióza psov sa prv˘krát na Slovensku dokázala v roku 2005 a poãet prípadov neustále narastá. Na Slovensku sú u ãloveka dokumentované 4 prípady dirofilariózy spôsobenej druhom D. repens. Dirofilárie boli u t˘chto pacientov lokalizované v podkoÏn˘ch uzlíkoch na ruke a oãnom vieãku. Známe sú nálezy parazita v skrote. Diagnóza humánnej subkutánnej dirofilariózy je najspoºahlivej‰ia priamym dôkazom, buì histologick˘m vy‰etrením lézií alebo identifikáciou ãerva extirpovaného z koÏnej lézie. Lieãba je taktieÏ chirurgická. Dirofilaria (Nochtiella) tenuis (Chandler, 1942) a D. (Nochtiella) striata (Molin, 1858) – dospel˘ ãerv t˘chto druhov bol nájden˘ subkutánne, v oãnej spojovke a vieãku. Vyskytujú sa v Severnej Amerike. Z ìal‰ích druhov sa dokázali u ãloveka: D. magalhaesi (Blanchard, 1896) zistená v srdci pacienta v Brazíli, D. (Nochtiella) ursi (Yamaguti, 1941) – známe sú prípady podkoÏnej lokalizácie u pacientov zo Severnej Ameriky. Mikrofilárie posledného druhu sú prená‰ané mu‰kovit˘mi rodu Simulium. Dracunculus medinensis (Linnaeus, 1758), syn. D. graecorum, D. personum, D. aethiopicus, Gordius medinensis, Filaria medinensis a i. – vlasovec medinsk˘. Patrí do ãeºade Dracunculidae (Leiper, 1912). Zmienka o tomto parazitickom ãervovi je aj v biblii, kde sa naz˘va ohniv˘ had. Postihoval Izraelitov pri putovaní z Egypta. Samice merajú aÏ 120 cm, samce sú men‰ie, pribliÏne 4 cm. Vyskytuje sa v západnej Afrike, Indii, JuÏnej Amerike. Faktorom prenosu na ãloveka je pitná voda s larvami parazita v medzihostiteºoch, ktor˘mi sú drobné vodné kôrovce (Cyclops). Po niekoºk˘ch mesiacoch sa larvy po penetrácii steny ãreva dostávajú krvou alebo lymfatick˘m systémom do podkoÏného tkaniva hlavne v doln˘ch konãatinách, kde dospievajú. Po kopulácii samec zahynie. Po kontakte dolnej konãatiny s vodou sa samica z koÏe vysúva a vyluãuje veºk˘ poãet lariev. Ochorenie sa pre25
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 26
javuje váÏnymi zápalov˘mi reakciami v mieste lokalizácie ãerva. Sekundárnou kontamináciou sa vytvárajú bolestivé pºuzgiere s prípadn˘mi zápalmi v hlb‰ích tkanivách. Pred vznikom koÏnej lézie sa môÏe vyskytnúÈ urtikária, bolesti brucha, vracanie, hnaãky. Parazit bol nájden˘ v perikarde, v oku pod spojovkou, mieche. Diagnózu potvrdzuje nález parazita v koÏi. Terapia spoãíva v odstránení parazita namotávaním na drevenú paliãku, alebo v chirurgickom odstránení ãerva. Z chemoterapeutík je úãinn˘ niridazol, tiabendazol a metronidazol. Dyzentéria je infekãné ochorenie s frekventovanou vodnatou stolicou obyãajne s obsahom krvi, prípadne s kúskami sliznice asociované so zápalom hrubého ãreva (Entamoeba histolytica).
E Edém (opuch) je prítomnosÈ väã‰ieho mnoÏstva tekutiny v orgánoch alebo tkanivách (ãasto subkutánne). Vzniká pri filarióze, trypanozomóze, ankylostomóze. Echinococcus granulosus (Batsch, 1786), syn. E. cysticus, E. hydatidosus, E. hominis, E. polymorphus, Taenia granulosus a i. Pásomnice tohto rodu patria do ãeºade Taeniidae (Ludwig, 1886) Dospelí jedinci sú veºmi malí, merajú 2 – 7 mm. Îijú v tenkom ãreve psa (zväã‰a pastierskeho, k⁄meného vnútornosÈami herbivorn˘ch medzihostiteºov) a psovit˘ch ‰eliem. Produkujú vajíãka teniidného typu, ktoré sa trusom dostávajú do vonkaj‰ieho prostredia. K nákaze ãloveka ako medzihostiteºa dochádza perorálnou cestou. Z vajíãka, (je infekãné hneì po vylúãení) sa v duodéne uvoºÀuje larva – onkosféra, ktorá sa dostáva krvou a lymfatickou cestou do peãene a rôznych orgánov. V orgánoch sa pomaly premieÀa na echinokokovú cystu (hydatidu), ktorá rastie veºmi pomaly, aÏ niekoºko rokov. Najãastej‰ie je postihnutá peãeÀ – prav˘ lalok (60 – 70 %), menej pºúca (15 – 20 %), obliãky (4 %), slezina (3 %), srdce (1 %), mozog (1 %) a iné orgány. Larvocysta E. granulosus pozostáva z jednokomorového mechúrika vyplneného tekutinou. Stenu mechúrika tvoria dve vrstvy: vonkaj‰ia elastická kutikula, vnútorná germinatívna, ktorá produkuje zárodky – protoskolexy pásomníc a dcérske cysty. Zvonku je cysta obalená väzivov˘m puzdrom (adventiciálnou membránou). Parazit je roz‰íren˘ po celom svete, najviac v oblastiach s chovom oviec a dobytka. Na zaãiatku infekcie u pacientov sa môÏe vyskytnúÈ dyspepsia, vracanie, parestézie v pravej ãasti hrudníka, d˘chacie ÈaÏkosti, teplota, zväã‰enie peãene, pri kompresii choledochu Ïltaãka so Ïlãov˘mi kolikami. Pºúcna lokalizácia cysty sa prejavuje bolesÈou v hrudníku, dráÏdiv˘m ka‰ºom, teplotou, d˘chacími ÈaÏkosÈami. VáÏnou komplikáciou je lokalizácia c˘st v mozgu (zv˘‰enie vnútrolebeãného tlaku). V kostiach sa prejaví ako nádor. âasto sa objavuje alergick˘ syndróm. Pri ruptúre cysty (pri operaãnom v˘kone, punkcii) dochádza k intenzívnym príznakom alergie aÏ k anafylaktickej reakcii. Diagnóza je zaloÏená na komplexnom vyhodnotení údajov: klinick˘ch prejavov, laboratórnych testov, v˘sledkov zobrazovacích metód a anamnestick˘ch údajov. Nie vÏdy je zv˘‰ená eozinofília, peãeÀové testy môÏu byÈ len málo zmenené. Punkcia cysty je nebezpeãná, menej riskantná je perkutánna aspiraãná biopsia tenkou ihlou (tzv. fine needle biopsy) za kontroly ultrazvukom. Obsah cysty sa vyhodnocuje mikroskopicky. Sérologické vy‰etrenie sa vykonáva testom nepriamej hemaglutinácie a dôkazom IgG protilátok metódou ELISA. Terapia spoãíva v kombinácii chirurgického odstránenia cysty s aplikáciou chemoterapeutík (mebendazol, albendazol). Pri lieãbe bez operatívneho zákroku alebo pred operáciou sa cysta sterilizuje postupom oznaãen˘m ako PAIR (punkcia, aspirácia, injekcia, respirácia). 26
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 27
Echinococcus multilocularis, (Leuckart, 1863), syn. E. alveolaris, E. multicameralis, E. sibiricensis, Alveococcus multilocularis, Taenia echinococcus multilocularis. Dospelá pásomnica (1,2 – 4,5 mm) Ïije v tenkom ãreve lí‰ok, zriedka psov, maãiek. Medzihostiteºmi, v ktor˘ch sa vyvíja larvocysta, sú drobné hlodavce i ãlovek. Nákaza sa vyskytuje najmä na severnej pologuli, v poslednom ãase aj v Strednej Európe vrátane Slovenska. K infekcii ãloveka dochádza konzumáciou lesn˘ch plodov kontaminovan˘ch lí‰ãím trusom obsahujúcim odolné vajíãka pásomnice. Riziková je aj zelenina a ovocie, ktoré môÏu byÈ kontaminované v˘kalmi infikovan˘ch psov a maãiek. âlovek sa môÏe nakaziÈ aj inhaláciou prachu s vajíãkami. V tenkom ãreve ãloveka sa uvoºní larva – onkosféra, ktorá sa najãastej‰ie zachytí v peãeni (98 % v‰etk˘ch lariev), ale aj v in˘ch orgánoch. Larva netvorí unilokulárnu cystu, ale pomaly prerastá (rastie 15 – 30 rokov) do okolitého tkaniva ako malígny nádor a môÏe metastázovaÈ do mozgu a pºúc. Cysta má tvar mnohopoãetn˘ch mechúrikov s germinatívnou vrstvou, na ktorej sa protoskolexy tvoria zriedka. Rast cysty u ãloveka je sprevádzan˘ zväã‰ením peãene, biliárnou a portálnou ob‰trukciou aÏ de‰trukciou peãene. Objaví sa Ïltaãka, ascites, zlyhanie peãene. Ochorenie je veºmi váÏne, bez lieãby je vysoká letalita. Diagnostika ochorenia je podobná ako pri hydatidóze spôsobenej E. granulosus. Spoãíva v kombinácii imunodiagnostick˘ch testov zameran˘ch na dôkaz ‰pecifick˘ch protilátok s potvrdením cysty niektorou zo zobrazovacích techník. V terapii sa kombinuje chirurgické odstránenie cysty a chemoterapia. Po operácii sa podáva albendazol, mebendazol dlhodobo (minimálne 2 roky). Echinococcus vogeli (Rausch et Bernstein, 1972). Pásomnica sa vyskytuje v Strednej a JuÏnej Amerike. Koneãn˘m hostiteºom je pralesn˘ i domáci pes. Z Brazílie je hlásen˘ch niekoºko prípadov infekcie ãloveka. Larvocysta je lokalizovaná prevaÏne v peãeni, kde tvorí polycystické útvary rastúce invazívne ako zhubn˘ nádor. Ochorenie sa prejavuje bolesÈami brucha, hepatomegáliou, Ïltaãkou, anémiou. Lieãba spoãíva v chirurgickom odstránení cysty. Úãinná je aj dlhodobá lieãba albendazolom. Echinostoma je rod stredne veºk˘ch motolíc (4 – 12 x 1 – 3 mm) s charakteristick˘m adorálnym diskom okolo hlavovej prísavky olemovan˘m vencom kutikulárnych ostÀov. Rod patrí do ãeºade Echinostomatidae (Poche, 1926). Motolice parazitujú v krajinách Juhov˘chodnej Ázie v ãreve vtákov, cicavcov, zriedka ãloveka. K infekcii ãloveka dochádza poÏitím encystovan˘ch metacerkárií v slimákoch, sladkovodn˘ch rybách, Ïabách, ktoré sa konzumujú v surovom stave. Motolice Ïijú prichytené v tenkom ãreve, kde sa tvoria zápalové lézie. Príznaky sú podobné ako pri fasciolóze a prejavujú sa bolesÈami brucha, hnaãkami, flatulenciami, anémiou a eozinofíliou. Ochorenie – echinostomóza sa diagnostikuje nálezom vajíãok v stolici. Na lieãbu sa pouÏíva prazikvantel. U ãloveka sú zaznamenané infekcie echinostomn˘mi motolicami: Echinostoma cinetorchis (Ando et Ozaki, 1923), E. hortense (Asada, 1926), E. ilocanum (Garisson, 1908), E. lindoense (Sandground et Bonne, 1940), E. malayanum (Leiper, 1911), E. revolutum (Froelich, 1802), Echinoparyphium recurvatum (Linstow, 1873), Euparyphium melis (Schrank, 1788). Ektopická (atypická) lokalizácia parazita vzniká, ak sa parazit usadí v orgáne preÀho netypickom (Fasciola hepatica – motolica peãeÀová v mozgu). Elefantiáza je ochorenie spôsobené zápalom a ob‰trukciou lymfatického systému filáriami Wuchereria bancrofti. V˘sledkom je hypertrofia a zhrubnutie tkanív, najãastej‰ie v skrote a doln˘ch konãatinách. 27
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 28
Encephalitozoon spp. je rod mikrosporídií, prísne vnútrobunkov˘ch parazitov s eliptick˘mi spórami (2,0 – 2,5 x 1,2 – 1,5 µm), ktoré majú 4 – 7 závitov pólového vlákna v jednom rade. V bunke sa vyvíjajú v parazitofornej vakuole. Rod patrí do ãeºade Encephalitozoonidae (Voronin, 1989). Encephalitozoon intestinale (Cali, Cotler et Orenstein, 1993), syn. Septata intestinalis. Mikrosporídia sa vyskytuje v ãrevnom systéme ãloveka, prevaÏne u imunosuprimovan˘ch osôb. Infikuje enterocyty, makrofágy v lamina propria a rôzne tkanivá mimo ãrevného systému (epitel Ïlãov˘ch kanálikov, bronchov, nosa). V˘vinové ‰tádiá sú v bunke uloÏené v komôrkach oddelen˘ch septami (odtiaº pôvodn˘ rodov˘ názov Septata). Spôsobuje spravidla dlhotrvajúce hnaãky bez krvi, nauzeu, úbytok na váhe, malabsorpãn˘ syndróm. Spôsobuje aj bronchiolitídu ãi nefritídu. K infekcii ãloveka dochádza perorálnou cestou, pravdepodobne od domácich zvierat, ktoré sú taktieÏ jeho hostiteºmi. Ochorenie sa lieãi benzimidazolom. Encephalitozoon helem (Didier et al. 1991) infikuje najmä epitel rohovky, spojovky, nosov˘ch sinusov. Vyskytuje aj v in˘ch tkanivách, napr. v epiteli bronchov, moãov˘ch ciest. Infekcia spôsobuje keratokonjunktivitídu, sinusitídu, nefritídu, dysúriu, zápal prostaty. Encephalitozoon cuniculi (Levaditi, Nicolau et Schoen, 1924), syn. E. rabiei – encefalitozoon králiãí, infikuje makrofágy v mozgu, obliãkov˘ epitel. Ochorenie sa prejaví najmä u imunosuprimovaného ãloveka taktieÏ pod obrazom dysúrie, nefritídy, sinusitídy, hepatitídy, bronchitídy, peritonitídy. Okrem ãloveka sa vyskytuje aj pri ìal‰ích cicavcoch. Encystácia je proces tvorby odoln˘ch c˘st chránen˘ch bunkov˘m obalom u niektor˘ch jednobunkovcov. Tvoria ich za úãelom preÏitia v nepriazniv˘ch podmienkach. Encystované formy sú pre ãloveka infekãné (Toxoplasma gondii). Endemick˘ znamená v˘skyt, trvalú existenciu parazitického druhu alebo ochorenia v urãitej geografickej oblasti s autochtónnou existenciou dan˘ch prameÀov nákazy. Endodyogónia je proces mnoÏenia vegetatívnych toxoplazmov˘ch foriem – trofozoitov. Po rozdelení jadra materskej bunky a vzniku organel dvoch dcérskych jedincov dôjde k ich uvoºneniu a rozpadu materskej bunky. Endolimax nana (Wenyon et O’Connor, 1914), syn. E. intestinalis – meÀavka malá, patrí do ãeºade Mastigamoebidae (Goldschmidt, 1907). PovaÏuje sa za nepatogénnu meÀavku hrubého ãreva. Tvorí ‰tvorjadrové cysty (8 – 10 µm). V˘skyt meÀavky súvisí s nízkou úrovÀou hygieny, zv˘‰en˘ v˘skyt je dokumentovan˘ u homosexuálov. Enkapsulácia je opúzdrenie parazita v tkanivách (najmä svalov˘ch) hostiteºa (Trichinella spp.). Entamoeba chattoni (Swellengrebel, 1914), meÀavka Chattonova je nepatogénna meÀavka so sporadick˘m v˘skytom v ãreve ãloveka. MeÀavky rodu Entamoeba sú v ãeºadi Entamoebidae (Chatton, 1925). Entamoeba coli (Grassi, 1879), syn. Amoeba coli, Councilmania lafleuri, Endamoeba hominis, Loschia coli – meÀavka ãrevná, je najãastej‰ou nepatogénnou meÀavkou. Îije v lú28
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 29
mene hrubého ãreva ãloveka. Tvorí veºké 17 – 25 µm 8-jadrové cysty. Jej v˘skyt je indikátorom zl˘ch hygienick˘ch podmienok. Entamoeba dispar (Diamond et Clark, 1993) je morfologicky neodlí‰iteºn˘ druh meÀavky od E. histolytica. Nepatogénna E. dispar nie je schopná invázie do tkanív, Ïije ako saprofágna améba v lúmene ãreva. Nepatogénnu, komenzálnu meÀavku Entamoeba dispar od patogénnej E. histolytica moÏno odlí‰iÈ na základe izoenz˘movej anal˘zy, rozdielmi v genóme a lektínoch oboch améb. Na základe odporúãania WHO sa oba druhy uvádzajú ako Entamoeba histolytica/dispar. Entamoeba gingivalis (Gross, 1849), syn. E. buccalis, je meÀavka Ïijúca v ústnej dutine ãloveka najmä s kariéznym chrupom. Cysty netvorí. Entamoeba hartmanni (Prowazek, 1912), syn. E. minuta, E. tenuissima – meÀavka Hartmannova je najmen‰ia ãrevná nepatogénna améba so 4-jadrov˘mi cystami (4 – 8 µm) morfologicky podobná väã‰ej E. histolytica. Parazit sa povaÏuje za jedného z pôvodcov reaktívnej artritídy. Entamoeba histolytica (Schaudin, 1983) je pôvodcom intestinálnej i extraintestinálnej amebózy. V Ïivotnom cykle parazitického prvoka E. histolytica sa striedajú trofozoity s odoln˘mi infekãn˘mi ‰tvorjadrov˘mi cystami (12 – 15 µm) preÏívajúcimi niekoºko t˘ÏdÀov vo vonkaj‰om prostredí. Trofozoity obsahujú jedno jadro s centrálnym karyozómom, nemajú mitochondrie ani Golgiho komplex. Vyskytujú sa v dvoch formách: forma minuta meria 10 – 20 µm, Ïije v lúmene céka a v hrubom ãreve ako saprofágna forma. Za urãit˘ch podmienok trofozoity napádajú epitel hrubého ãreva a môÏu spôsobiÈ amébovú dyzentériu alebo amébovú kolitídu – forma magna (dyzenterica). Krvou cestou môÏu byÈ zanesené do peãene a in˘ch orgánov, v ktor˘ch vyvolajú tvorbu abscesov. Amebózou je postihnut˘ch okolo 10 % svetovej populácie, po malárii a schistozomóze je treÈou najv˘znamnej‰ou parazitózou. Je roz‰írená geopolitne s dominujúcim v˘skytom v trópoch a subtrópoch. Rezervoárom ochorenia je ãlovek – asymptomatick˘ nosiã, ktor˘ vyluãuje cysty stolicou. Nákaza sa prená‰a ingesciou c˘st v kontaminovanej vode alebo potrave. V˘znamnú úlohu v prenose parazita môÏe zohrávaÈ rôzny hmyz, najmä muchy. Sú opísané prenosy infekcie Entamoeba histolytica/dispar aj pohlavnou cestou u homosexuálov. Neinvazívna infekcia prebieha veºmi ãasto asymptomaticky (90 % prípadov) alebo s nedyzenterick˘mi hnaãkami sprevádzan˘mi bolesÈami brucha. Symptomatické ochorenie sa prezentuje ako dyzentéria, kolitída alebo extraintestinálne ochorenie. Amébová dyzentéria sa vyvíja 1 – 3 t˘Ïdne po expozícii, prejavuje sa k⁄ãovit˘mi bolesÈami brucha, tenezmami, progreduje hnaãkovit˘mi stolicami s prímesou krvi a hlienu. ârevo môÏe perforovaÈ za vzniku peritonitídy. Extraintestinálna infekcia vzniká sekundárne po ãrevnej infekcii. Najãastej‰ie je postihnutá peãeÀ, kde tvorí abscesy (80 % v pravom laloku). Metódou voºby diagnostiky ãrevnej amebózy je mikroskopické vy‰etrenie ãerstvej stolice 1 – 2 hodiny po odbere. Stolica sa nesmie uskladÀovaÈ v chladniãke. Amébová dyzentéria je charakterizovaná prítomnosÈou Ïivo sa pohybujúcich trofozoitov s fagocytovan˘mi erytrocytami. Cysty sú prítomné u asymptomatick˘ch osôb a vo formovanej stolici. Dajú sa dokázaÈ niektorou z koncentraãn˘ch metód. Diagnostika extraintestinálnej amebózy je zaloÏená na náleze lézie v peãeni zobrazovacou technikou (US, CT), sérologick˘m dôkazom ‰pecifick˘ch protilátok. V terapii amebózy sa pouÏívajú 5-nitroimidazolové lieãivá (metronidazol, ornidazol, tinidazol), úãinná je ich kombinácia s tetracyklínmi alebo chlorochínom. Metronidazol je úãinn˘ aj pri lieãbe abscesov peãene. 29
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 30
Entamoeba moshkovskii (âalaja, 1914), Mo‰kovského meÀavka, voºne Ïijúci prvok sa vyskytuje v odpadov˘ch vodách a sedimentoch riek i jazier. Morfologicky je podobná E. histolytica a E. dispar. Pre ãloveka je nepatogénna, sporadicky sa dokázala v stolici detí v Bangladé‰i. Entamoeba polecki (Prowazek, 1912), syn. E. suis – meÀavka Poleckého je povaÏovaná za nepatogénnu amébu hrubého ãreva zriedkavo sa vyskytujúcu u ãloveka. PretoÏe sú opísané prípady infekcie druhom E. polecki asociujúce s bolesÈami brucha, hnaãkami, nauzeou, jeho patogenitu moÏno povaÏovaÈ za podmienenú. Jednojadrové cysty merajú 12 – 15 µm, trofozoity 12 – 18 µm. Symptomatické prípady sa lieãia metronidazolom. Je parazitom o‰ípan˘ch. Enterobius vermicularis (Linnaeus, 1758), syn. Oxyuris vermicularis, Ascaris vermicularis, Fusaria vermicularis – mrºa detská, je najroz‰írenej‰í parazitick˘ helmint hrubého a slepého ãreva ãloveka na svete. Patrí do ãeºade Oxyuridae (Cobbold, 1864). âlovek je jedin˘m hostiteºom tohto ãerva. Infikuje sa vajíãkami alimentárnou cestou (priamy kontakt dotykom ruky, autoinfekciou, inhaláciou vajíãok prachom). Nákazy men‰ím poãtom parazitov prebiehajú inaparentne, pri silnej‰ích infekciách parazit spôsobuje poruchy trávenia, nechutenstvo, bolesti brucha i zápaly slepého ãreva. Oplodnená samica (8 – 13 mm) kladie tenkostenné vajíãka okolo análneho otvoru, ão je sprevádzané svrbením. V˘vin larvy vo vajíãkach je veºmi r˘chly, pribliÏne o 6 hodín sa môÏe infikovan˘ ãlovek znovu nakaziÈ (autoinfekcia). Mrle spôsobujú zdravotné problémy najmä v detskej populácii. Extrémny pruritus v análnej oblasti môÏe spôsobiÈ v˘znamnú precitlivenosÈ, poruchy spánku. âervy príleÏitostne migrujú do vagíny, uteru, vajcovodov, kde hynú. Dezintegrácia m⁄tvych ãervov a uvoºnené vajíãka spôsobujú zápaly s tvorbou granulómov. Diagnóza oxyuriózy spoãíva v náleze vajíãok metódou perianálneho odtlaãku, resp. nálezom pohybliv˘ch dospel˘ch ãervov v ãerstvej stolici. Terapeuticky sa podáva pamoát pyrvínia, alternatívne mebendazol, albendazol, pyrantel. Odporúãa sa prelieãiÈ v‰etk˘ch ãlenov rodiny alebo kolektívu. Enterobius gregorii (Hugot, 1893) je u ãloveka nov˘ opísan˘ druh mrle, ktor˘ sa lí‰i od E. vermicularis niektor˘mi morfologick˘mi znakmi. Enterocytozoon spp. je najãastej‰í rod mikrosporídií vyskytujúci sa u imunosuprimovan˘ch i imunokompetentn˘ch ºudí. Rod patrí do ãeºade Enterocytozoonidae (Cali et Owen, 1990). Nachádza sa v enterocytoch duodéna a tenkého ãreva, najmä v jeho hornej ãasti. V bunke enterocytu sú v˘vinové ‰tádiá umiestnené nad jadrom. Z pôvodne jednojadrov˘ch útvarov sa vyvíjajú mnohojadrové guºovité plazmódiá so zárodkami organel spóry. Plazmódium sa rozpadne na veºké mnoÏstvo spór s charakteristickou ultra‰truktúrou. Pólové vlákno spóry má 6 závitov v troch paraleln˘ch trojiciach. Spóry sú veºmi malé (1,6 x 1 µm). Po uvoºnení z enterocytov do lúmenu ãreva infikujú ìal‰ie bunky ãrevného epitelu. K infekcii ãloveka dochádza fekálno-orálnou cestou, inhaláciou i priamym kontaktom pri sexuálnych praktikách. U imunosuprimovan˘ch osôb (HIV pozitívnych), najmä star‰ích, sa infekcia môÏe prejaviÈ chronick˘mi hnaãkami. U imunokompetentn˘ch osôb ãrevné mikrosporídie unikajú pozornosti. V poslednom období sa povaÏuje za jedného z pôvodcov cestovateºsk˘ch hnaãiek. Enterocytozoon bieneusi (Desportes, Le Charpentier, Galian et Bernard, 1985), enterocytozoon ãrevn˘. Mikrosporídia parazituje v enterocytoch duodéna, tenkého ãreva, niekedy diseminuje do epitelu Ïlãov˘ch ciest, d˘chacích a ìal‰ích orgánov. Ochorenie sa prejavuje 30
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 31
hnaãkami, bolesÈami brucha, malabsorpãn˘m syndrómom, chudnutím, cholangitídou, sinusitídou. Oba druhy mikrosporídií sa diagnostikujú metódami priameho dôkazu spór v klinick˘ch vzorkách mikroskopicky po zafarbení modifikovan˘m trichrómom, Gramovou metódou, fluorescenãn˘mi metódami (optické zjasÀovaãe) a metódou PCR. Infekcie rodom Encephalitozoon sa dajú lieãiÈ benzimidazolov˘mi liekmi. Tieto spoºahlivo neúãinkujú na infekcie spôsobené rodom Enterocytozoon. Skú‰ajú sa deriváty fumagilínu. Enteromonas hominis (da Fonseca, 1915), syn. Tricercomonas intestinalis, Trichomastix hominis, je parazitick˘ prvok – biãíkovec a zriedkav˘ komenzál ãrevného systému. Je zaraden˘ do ãeºade Enteromonadidae (Kulda et Noh˘nková, 1978). Trofozoit (4 – 10 µm) má hru‰kovité telo, 3 biãíky na prednej ãasti a axostyl. Cysty sú oválne, ‰tvorjadrové, ãastej‰ie dvojjadrové. Vzhºadom na to, Ïe boli zaznamenané prípady hnaãiek, je E. hominis povaÏovan˘ za potenciálny patogén. Je citliv˘ na metronidazol. Eozinofília je zv˘‰en˘ poãet eozinofilov v krvi – je v˘sledkom imunitnej odpovede. Vyskytuje sa pri infekciách helmintmi, najmä ich larválnymi ‰tádiami. Epimastigotná forma je v˘vinové ‰tádium trypanozóm. Kinetozóm a kinetoplast je lokalizovan˘ medzi jadrom a predn˘m koncom bunky. ·tádium obsahuje aj krátku undulujúcu membránu. Star˘ názov je kritídiové (crithidiové) ‰tádium. Erytrocytárny cyklus je ãasÈ v˘vinového cyklu malarick˘ch plazmódií prebiehajúci v ãerven˘ch krvinkách. Eustrongylides spp. (Jägerskiöld, 1909). Dospelé ãervy tohto rodu (ãeºaì Dioctophymatidae Railliet, 1915) merajú 4 – 6 cm. Boli nájdené v bru‰nej dutine u rybárov v USA. Zdrojom infekcie pre ãloveka sú larvy v surov˘ch rybách (su‰i, sa‰imi). Parazit spôsobuje prudké bolesti brucha. âerv môÏe perforovaÈ ãrevo. U ãloveka bol nájden˘ druh identifikovan˘ ako E. ignotus. Eutrombicula alfreddugesi (Oudemans, 1910), syn. Trombicula alfreddugesi, je roztoã z ãeºade Trombiculidae (Ewing, 1929) vyskytujúci sa v Severnej Amerike. Okrem ãloveka parazituje v ja‰tericiach, hadoch, vtákoch. Spôsobuje dermatitídu. Extraerytrocytárny cyklus je ãasÈ v˘vinového cyklu malarick˘ch plazmódií prebiehajúci v parench˘mov˘ch bunkách peãene. Sporozoity sa po penetrácii do peãeÀov˘ch buniek delia nepohlavnou schizogóniou a uvoºnené merozoity napádajú erytrocyty a iniciujú erytrocytárny cyklus.
F Fagocytóza je proces pohlcovania pevn˘ch ãastíc z okolitého prostredia pri niektor˘ch jednobunkov˘ch organizmoch (meÀavky). Potrava je strávená enyzmaticky v potravn˘ch vakuolách (fagozómoch) po ich splynutí s lyzozómami vo fagolyzozóm. Pri mnohobunkovcoch patrí fagocytóza k najdôleÏitej‰ím obrann˘m mechanizmom organizmu proti vnikajúcim cudzím látkam, napr. baktériám. Vykonávajú ju ‰pecializované obranné bunky – fagocyty (makrofágy, mikrofágy) tvoriace pseudopódie. 31
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 32
Fasciola hepatica (Linnaeus, 1758), syn. F. californica, Cladocoelium hepaticum, Distoma hepaticum a i. – motolica peãeÀová. Je parazitick˘ helmint z ãeºade Fasciolidae (Railliet, 1895). Dospelé motolice s typicky kopijovit˘m tvarom merajú 12 – 15 x 25 – 30 mm. Hermafroditná motolica spôsobuje váÏne ochorenie peãene a Ïlãníka oviec, dobytka a príleÏitostne i ãloveka. âlovek sa infikuje ingesciou lariev – encystovan˘ch metacerkárií na vodn˘ch rastlinách, ktoré sa konzumujú ako ‰aláty. Metacerkárie migrujú z ãreva do peãene a do Ïlãov˘ch ciest, kde dospievajú. Migráciou motolíc vznikajú v peãeÀovom parench˘me chodby a zápalové procesy. V Ïlãov˘ch cestách spôsobujú dilatáciu epitelu s fibrózou, tvorbu Ïlãov˘ch kameÀov a biliárnu cirhózu. Okrem peãene a Ïlãov˘ch ciest migrujúce ãervy môÏu dosiahnuÈ tzv. ektopickú lokalizáciu v pºúcach, svaloch, mozgu, pod koÏou, kde môÏu tvoriÈ abscesy a fibrotické lézie. Po konzumácii surovej peãene s motolicami sa tieto môÏu prísavkami zachytiÈ v hltane a horn˘ch d˘chacích cestách a spôsobiÈ ochorenie prejavujúce sa dráÏdením, opuchmi hltanu, hrtanu, nosovej a ústnej dutiny. Syndróm príznakov sa naz˘va halzoun. Manifestácia ochorenia je podmienená infekãnou dávkou, spravidla nastupuje pri 50 jedincoch. Prejavuje sa hepatitídou, bolesÈami brucha s lokalizáciou v pravom podrebrí, ale i difúznymi bolesÈami. PeãeÀ a slezina b˘va zväã‰ená. Diagnóza sa opiera o nález typick˘ch vajíãok s operkulom v stolici, v diagnostike sa uplatÀujú zobrazovacie techniky na vy‰etrenie peãene i Ïlãov˘ch ciest. Z imunodiagnostick˘ch metód sa pouÏívajú techniky na dôkaz protilátok: ELISA, RVK, hemaglutinácia a i. Patologické hodnoty vykazujú peãeÀové testy, v˘razná b˘va eozinofília a leukocytóza. Na terapiu sa pouÏíva prazikvantel, triklabendazol, emetín, bitionol. Ochorenie sa vyskytuje geopolitne, najmä v krajinách blízkeho v˘chodu. Fasciola gigantica (Cobbold, 1855) je veºká motolica (5 – 13 x 24 – 76 mm), parazitick˘ helmint dobytka. Nálezy u ãloveka sú známe z Egypta a juhov˘chodnej Ázie. Fasciola indica (Varma, 1953), motolica domácich zvierat. O v˘skyte u ãloveka sú záznamy z Indie a krajín v˘chodnej Ázie. Fasciolopsis buski (Lankester, 1857), syn. F. rathouisi, F. fuelleborni, Distoma crassum, a i., motolica ãrevná, je veºká motolica (20 – 70 x 10 – 20 mm) a veºmi nebezpeãná pre ãloveka. Je zaradená do ãeºade Fasciolidae (Railliet, 1895). Vyskytuje sa v krajinách juÏnej a v˘chodnej Ázie. Dospelá motolica Ïije v ãreve ãloveka, spôsobuje bolesti brucha, hnaãky, závraty, opuchy tváre a konãatín. Vysoké infekãné dávky môÏu spôsobiÈ ileus a ãloveka aÏ usmrtiÈ. âlovek sa nakazí, podobne ako pri Fasciola hepatica, poÏitím encystovan˘ch lariev – metacerkárií – na vodn˘ch rastlinách, ktoré konzumuje v surovom stave. Diagnóza spoãíva v dôkaze veºk˘ch (130 – 140 x 80 – 85 µm) elipsovit˘ch vajíãok v stolici a nepriamo dôkazom sérov˘ch protilátok metódou ELISA. Liekom voºby je prazikvantel. Fibricola seoulensis (Seo, Rim et Lee, 1964) je malá dvojsegmentová motolica (1,5 x 0,7 mm) z ãeºade Diplostomatidae (Poirier, 1856). Vyskytuje sa v Kórei. U ãloveka spôsobuje ochorenie – fibrikolózu, ktorá sa manifestuje po konzumácii lariev v orgánoch infikovaného hada (herpetofágia). Infekcia sa u ãloveka prejaví bolesÈami brucha, horúãkou, hnaãkami. Liekom voºby je prazikvantel alebo bitionol. Filariformná larva je tenká, infekãná larva mechovcov (Ancylostoma, Necator) a Strongyloides stercoralis.
32
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 33
G Gametocyty sú pohlavné ‰tádiá malarick˘ch plazmódií (samãie mikrogametocyty a samiãie makrogametocyty), ktoré sú prítomné v periférnej krvi. Po ich nacicaní gametogonick˘ pohlavn˘ cyklus prebieha v ãreve komára, pri ktorom sa tvorí zygota. Gasterophilus spp. (Leach, 1817) je rod parazitick˘ch ãlánkonoÏcov – streãkov z ãeºade Gasterophilidae (Freeman, 1973), ktor˘ch larvy Ïijú v tráviacej sústave kopytníkov, najmä koní. Larvy t˘chto múch migrujú u ãloveka pod koÏou a spôsobujú chodbiãky typu larva migrans cutanea, podobné léziám spôsoben˘ch migrujúcimi larvami zvieracích mechovcov (Ancylostoma braziliense, A. caninum). Je zaznamenan˘ prípad oftalmomyiózy spôsoben˘ larvou G. intestinalis (De Géer, 1776). Gastrodiscoides hominis (Lewis et McConnel, 1876), syn. Amphistoma hominis, Gastrodiscus hominis. Je to parazitick˘ helmint patriaci do ãeºade Gastrodiscidae (Stiles U. Goldrerger, 1910). Malá motolica hru‰kovitého tvaru, meria 8 x 14 mm, s v˘skytom vo v˘chodnej Ázii, Indii. U ãloveka Ïije v hrubom ãreve, kam sa dostáva po infekcii metacerkáriami na rastlinách, ktoré ãlovek poÏije v surovom stave. Spôsobuje hnaãky. Diagnóza je zaloÏená na náleze vajíãok v stolici. Liekom voºby je prazikvantel. Geohelminty sú endoparazity s priamym v˘vinom bez zmeny hostiteºa. Infekãné ‰tádiá (vajíãka s vyvinutou larvou, alebo larvy) sa vyvíjajú v pôdnych substrátoch, príp. na vegetácii alebo in˘ch kontaminovan˘ch predmetoch. âlovek sa infikuje orálno-alimentárnou cestou poÏitím vajíãok alebo lariev v kontaminovanej potrave alebo vode (napr. Ascaris lumbricoides, Trichuris trichiura), alebo perkutánne – aktívnym prienikom lariev z vonkaj‰ieho prostredia (Ancylostoma duodenale). Giardia intestinalis (Lambl, 1859), syn. Cercomonas intestinalis, G. duodenalis, Giardia lamblia, Lamblia intestinalis, Megastoma enterica. Parazitick˘ prvok G. intestinalis Ïije v tenkom ãreve ãloveka a je jedn˘m z najãastej‰ích ãrevn˘ch parazitov na svete. Patrí medzi diplomonády ãeºade Giardiidae (Kulda et Noh˘nková, 1978). Trofozoit má charakteristicky bilaterálne súmerné telo so zdvojen˘mi organelami okrem jedného prichytávacieho disku. Vo v˘vinovom cykle sú dve ‰tádiá: vegetatívny trofozoit a infekãné ‰tádiá – cysty. Trofozoit je aktívne sa pohybujúce biãíkaté ‰tádium tvaru hru‰ky. Meria 12 – 18 x 6 – 10 µm. Osídºuje horné ãasti tenkého ãreva a je pôvodcom ochorenia s názvom giardióza. Oválne cysty sú men‰ie ako trofozity, merajú 8 – 12 x 7 – 10 µm. Na rozdiel od trofozoitov sú rezistentné, robustná stavba c˘st umoÏÀuje ich preÏitie v prirodzenom Ïivotnom prostredí aj dlh‰í ãas. Zdrojom nákazy je ãlovek a niektoré zvieratá (najmä giardie genotypov – asambláÏí – A a B sú povaÏované za zoonotické, schopné infekcie ãloveka), ktoré vyluãujú cysty parazita stolicou. K prenosu c˘st dochádza najãastej‰ie fekálno-orálnou cestou pitím kontaminovanej vody alebo poÏitím kontaminovanej potravy. V˘znamn˘ je taktieÏ priamy kontakt z ãloveka na ãloveka (vy‰‰ie riziko ochorenia medzi mal˘mi deÈmi v kolektívnych zariadeniach) alebo pri orálno-análnom sexe (najmä v rizikov˘ch skupinách). Po ingescii c˘st dochádza v duodéne k excystácii úãinkom nízkeho pH Ïalúdoãnej kyseliny a tráviacich enz˘mov. Uvoºnené trofozoity buì voºne prenikajú lúmenom ãreva, alebo pomocou prísavného disku adherujú k povrchu enterocytov duodéna, a následne sa intenzívne mnoÏia pozdæÏnym binárnym delením. V doln˘ch ãastiach tenkého ãreva giardie encystujú v dôsledku úãinku Ïlãov˘ch solí a mastn˘ch kyselín. Vzniknuté ‰tvorjadrové cysty sa
33
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 34
stolicou vyluãujú do prostredia. Sú infekãné hneì po vylúãení alebo krátko potom. Ochorenie môÏe prebiehaÈ pod obrazom akútnej infekcie, ktorá sa prejavuje bolesÈami brucha, vracaním, plynatosÈou a ãast˘mi vodnat˘mi hnaãkami (syndróm dráÏdivého ãreva, zápalové ochorenie ãreva, dysfunkcia Ïlãov˘ch ciest) alebo ochorenie v niektor˘ch prípadoch prechádza do chronického ‰tádia. Ohrození sú pacienti s poruchami imunity, pacienti s chronickou malnutríciou a cystickou fibrózou, i malé deti, u ktor˘ch môÏe dôjsÈ aÏ k rozvoju malabsorpãného syndrómu s anémiou. Giardióza môÏe zriedka súvisieÈ aj s extraintestinálnymi manifestáciami (artritída, koÏné a oãné prejavy). Väã‰ina infekcií v‰ak prebieha asymptomaticky. Laboratórna diagnostika giardiózy sa opiera o priamy mikroskopick˘ dôkaz parazita. Trofozoity hºadáme v natívnom preparáte z ãerstvej vzorky stolice (trofozoity moÏno dokázaÈ len v hnaãkovej stolici) alebo v duodenálnej tekutine. Vo formovan˘ch stoliciach sú prítomné obyãajne cysty. Diagnostiku zefektívÀujú metódy na dôkaz antigénu G. lamblia zo stolice. Liekom voºby je metronidazol, alternatívne sa pouÏíva ornidazol. Vzhºadom na mimoriadnu rezistenciu sa cysty pouÏívajú aj na kontrolu úãinnosti dezinfekcie, napr. vôd. Gnathostoma spinigerum (Owen, 1836), syn. G. kyushuense, G. siamense, Filaria radula a i. – je parazitick˘ helmint psov a maãiek, ojedinele ãloveka. Je zaraden˘ do ãeºade Gnathostomatidae (Railliet, 1895). Vyskytuje sa v trópoch, subtrópoch, juÏnej Európe, Ázii, Afrike, Austrálii. Infekcia ãloveka sa vyskytla v Thajsku a Japonsku. Hlísty dosahujú veºkosti aÏ 50 mm, na hlavovej ãasti majú typick˘ golier s háãikmi. âlovek sa infikuje prehltnutím lariev v surovom alebo polosurovom mäse r˘b (sa‰imi), hydiny (larb-kai) i bravãovom mäse. Larvy v tele ãloveka nedospievajú, migrujú (larva migrans) do rôznych orgánov, ktoré mechanicky i proteolyticky po‰kodzujú. âastá je podkoÏná lokalizácia migrujúcich lariev, ktoré moÏno nájsÈ v podkoÏn˘ch svrbiacich a erytematóznych uzlíkoch. Vysoká letalita je pri nervovej forme gnatostomózy. Vyvoláva encefalomyelitídy, radikulomyelitídy, hydrocefalus, obrny. PrítomnosÈ lariev v bru‰nej dutine môÏe viesÈ k tvorbe tumorov, v oku aÏ k oslepnutiu. Diagnóza sa zakladá na dôkaze protilátok ELISA testom. Lieãba je chirurgická, larva sa odstráni v mieste lokalizácie. U ãloveka boli nájdené druhy: G. nipponicum (Yamaguchi, 1941), G. doloresi (Tubangui, 1925), obe v podkoÏnej forme, G. hispidum (Fedtschenko, 1872). Gongylonema pulchrum (Molin, 1857), syn. G. hominis, Filaria scutata a i. Je to geopolitne roz‰íren˘ parazitick˘ helmint domácich cicavcov, kurovit˘ch vtákov, sporadicky ãloveka. Patrí do ãeºade Gongylonematidae (Sobolev, 1949). K infekcii dochádza ingesciou lariev v medzihostiteºovi (koprofágne chrobáky) entomofágiou. Dospelá hlísta meria 145 x 0,5 mm a migruje v sliznici ústnej dutiny (pery, tonzily, tvrdé podnebie), kde spôsobuje zápaly. Terapia spoãíva v odstránení hlísty. Prípady infekcie ãloveka sú zaznamenané okrem Afriky, Ázie aj v Rakúsku Nemecku, Bulharsku, ·panielsku. Gonochorista (jednopohlavník) je parazit s jednou pohlavnou Ϻazou (samãou alebo samiãou) v tele. Granulóm je tumoru podobn˘ ohraniãen˘ zápalov˘ infiltrát uzlíkového tvaru. Tvorí sa obyãajne z epitelov˘ch a lymfatick˘ch buniek, neobsahuje krvné cievy. Granulóm ohraniãuje vajíãka, larvy nematód, chorobné loÏisko a umoÏÀuje jeho elimináciu.
34
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 35
H Halzoun je syndróm oznaãujúci prítomnosÈ ãervov v mukóze faryngu a laryngu. Vzniká pricicaním motolice Fasciola hepatica a aj in˘ch motolíc, larvami Anisakis, jaz˘ãkovcami (Linguatulla serrata), tieÏ napr. pijavicou Limnatis nilotica (severná Afrika). PrítomnosÈ parazitov spôsobuje edémy hltanu, hrtanu, nosovej dutiny, sluchovej trubice s prejavmi dusenia, dyspnoe. Hermafrodit je parazit so samãími i samiãími pohlavn˘mi orgánmi, obojpohlavník. Heterophyes heterophyes (Siebold, 1852), syn. Dicrocoelium heterophyes, Distoma heterophyes, H. aegyptiaca. Patrí, ako aj ostatné motolice rodu Heterophyes do ãeºade Heterophyidae (Odhner, 1914). Dospelá motolica je malá (1 x 0,5 mm), hru‰kovitého tvaru, Ïije v mukóze tenkého ãreva ãloveka, niektor˘ch mäsoÏravcov a vtákov Ïiviacich sa rybami. Vyskytuje sa v Stredomorí, delte Nílu, krajinách Orientu. K infekcii ãloveka dochádza poÏitím metacerkárií v surovom mäse sladkovodn˘ch r˘b. Dospelé motolice spôsobujú zápaly v tenkom ãreve v mieste prichytenia. V˘nimoãne sa vajíãka po prieniku motolíc stenou ãreva krvnou a lymfatickou cestou dostávajú do in˘ch orgánov vrátane mozgu, srdca a spôsobujú v nich patologické zmeny (dilatáciú srdca, arytmie, ka‰eº, cyanózu, opuchy nôh). ârevné ochorenie sa prejavuje bolesÈami brucha, hnaãkami (motolica je jedn˘m z pôvodcov tzv. hnaãiek cestovateºov). Diagnóza ochorenia spoãíva v náleze vajíãok v stolici. K lieãbe heterofyózy sa pouÏíva prazikvantel. U ãloveka parazitujú ìal‰ie motolice druhu Heterophyes: H. nocens (Onji et Nishio, 1916), H. dispar (Looss, 1902), H. katsuradai (Ozaki et Asada, 1916) a Heterophyopsis continua (Onji et Nishio, 1916). Hnaãka cestovateºov je ãasto spôsobená giardiami alebo kryptosporídiami, z helmintov, napr. rodom Heterophyes. Hostiteº je organizmus, ktor˘ poskytuje Ïivotné prostredie pre parazita. Hostiteº koneãn˘ (definitívny) je organizmus, v ktorom parazit dokonãí v˘vin, pohlavne dospieva a rozmnoÏuje sa (Ascaris lumbricoides u ãloveka). Pri parazitoch s priamym v˘vinom je definitívny hostiteº jedin˘m hostiteºom. Hostiteº prechodn˘ alebo medzihostiteº je organizmus, v ktorom prebieha nepohlavné mnoÏenie parazita, alebo v ktorom sa vyvíjajú larválne ‰tádiá helmintov. Medzihostiteºom môÏu byÈ bezstavovce i stavovce vrátane ãloveka. V tomto zmysle je ãlovek medzihostiteºom parazitov, napr. Toxocara spp., Echinococcus spp., Plasmodium spp., Toxoplasma gondii. Hostiteº paratenick˘ (transportn˘, star‰í názov rezervoárov˘ hostiteº) je organizmus, ktor˘ nie je súãasÈou Ïivotného cyklu parazita. Má schopnosÈ akumulácie parazita, ktor˘ sa v Àom nevyvíja, v˘vin pokraãuje aÏ v definitívnom hostiteºovi. Napríklad divoká sviÀa je v prírode rezervoárov˘m hostiteºom helminta Trichinella spp. Hostiteº náhodn˘ (príleÏitostn˘) je organizmus, v ktorom sa parazit prirodzene nevyskytuje (napr. ãlovek je náhodn˘m hostiteºom voºne Ïijúcich meÀaviek). Hymenolepis diminuta (Rudolphi, 1819), syn. H. flavopunctata, Taenia diminuta, T. minima a i. Je to pásomnica z ãeºade Hymenolepididae (Railliet et Henry, 1909) príleÏitostne 35
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 36
parazitujúca u ãloveka. Primárnym hostiteºom sú hlodavce, medzihostiteºmi sú larvy bæch a iné ãlánkonoÏce. Dospelá pásomnica meria 2 – 6 cm, parazituje v tenkom ãreve. Vyskytuje sa geopolitne, ãastej‰ie v detskom veku a kolektívoch. âlovek sa náhodne infikuje prehltnutím medzihostiteºa obsahujúceho larvu pásomnice v rozliãn˘ch potravinách, ako sú su‰ené plody alebo cereálie. Infekcia priamo vajíãkami, ako je to v prípade Hymenolepis nana nie je moÏná. Nákazy mal˘m poãtom pásomníc ostávajú bez symptómov, silné nákazy spôsobujú zápaly sliznice ãreva sprevádzané hnaãkami, vracaním, bolesÈami brucha. PrítomnosÈ pásomnice sa zistí prítomnosÈou vajíãok v stolici. Ochorenie sa lieãi niklozamidom alebo prazikvantelom. Hymenolepis nana (Siebold, 1852), syn. H. fraterna, Taenia aegyptiaca, T. murina, T. nana a i. – pásomnica detská. Je geopolitne roz‰írená pásomnica 4 cm dlhá, ktorej definitívnym hostiteºom sú hlodavce i ãlovek. Medzihostiteºom je rôzny hmyz. V˘vinov˘ cyklus môÏe byÈ jednohostiteºsk˘ alebo prebieha cez medzihostiteºa. V prvom prípade sa ãlovek, ako definitívny hostiteº, infikuje poÏitím vajíãok pásomnice (kontaktom rúk v detsk˘ch kolektívoch). V duodéne sa z vajíãok uvoºní larva – onkosféra, ktorá sa po penetrácii do ãrevn˘ch klkov vyvíja na cysticerkoid, ktor˘ sa o 10 dní mení na dospelú pásomnicu vyluãujúcu vajíãka. Pri dvojhostiteºskom cykle sa infekãná larva – cysticerkoid vyvíja v medzihostiteºovi – ãlánkonoÏcovi. U ãloveka môÏe dôjsÈ aj k autoinfekcii vajíãkami vlastnej pásomnice alebo aj vnútornou autoinfekciou, pri ktorej dochádza k reprodukcii pásomnice v ãreve. Pásomnica sa vyskytuje väã‰inou v kolektívoch a je najãastej‰ím cestódom ãloveka. Parazit mechanicky po‰kodzuje ãrevo za vzniku zápalov a nekrózy. Ochorenie sa prejavuje bolesÈami v bruchu, hnaãkami, bolesÈami hlavy, únavou, závratmi. Diagnóza spoãíva v náleze vajíãok v stolici. Liekom voºby je niklozamid a prazikvantel. Hypoderma bovis (De Geer, 1776), streãok hovädzí, Hypoderma lineatum (De Villers, 1789), streãok dobytãí. Patria do ãeºade Hypodermatidae. Sú to parazitické ãlánkonoÏce (streãky), samice napádajú ºudí, ktorí sú v kontakte s dobytkom. Samica streãka nakladie vajíãka na vhodné miesto na povrchu ºudského tela. Vyliahnuté larvy prenikajú do koÏe, migrujú do hlavy a do oka, kde vyvolávajú myiózy. Ich lokalizácia na sietnici a zadnej komore oka môÏe spôsobiÈ oslepnutie. PrevaÏne b˘vajú lokalizované v prednej komore, odkiaº sa dajú chirurgicky odstrániÈ.
CH Chagóm je mal˘ granulóm na koÏi spôsoben˘ poãiatoãn˘m delením Trypanosoma cruzi (Chagasova choroba). Chilomastix mesnili (Wenyon, 1910), syn. Ch. davainei, Ch. hominis, Cercomonas intestinalis a i., chilomastix ºudsk˘, je nepatogénny prvok – biãíkovec, ktor˘ Ïije v hrubom a slepom ãreve ãloveka. Patrí do ãeºade Chilomastigidae, (Wenyon, 1926). Trofozoit meria 12 µm. Telo obsahuje 3 biãíky. Krátky axostyl je ‰pirálovite stoãen˘ a má kónick˘ tvar. PrítomnosÈ c˘st a trofozoitov v stolici je známkou kontaminácie zaÏívacieho ústrojenstva vodou alebo potravou. NevyÏaduje lieãbu. ChorobnosÈ (morbidita) je poãet chor˘ch z danej populácie za sledovan˘ ãas na stanoven˘ poãet obyvateºov (napr. poãet ochorení na 100 tisíc obyvateºov za rok). 36
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 37
Chrysomyia bezziana (Villeneuve, 1914) je mucha patriaca do ãeºade Calliphoridae (Brauer et Bergenstamm, 1889), ktorej larvy sú obligátnymi parazitmi a spôsobujú hlboké myiózy. Vajíãka kladie samica do rán, telov˘ch otvorov (ucho, ústa, nos, po‰va), kde sa o niekoºko hodín liahnu larvy, ktoré sa vyvíjajú v Ïivom tkanive. V miestach ich lokalizácie vznikajú zápaly, de‰trukcia tkaniva so zapáchajúcimi v˘tokmi. Mucha sa vyskytuje v subsaharskej Afrike a juÏnej Ázii. Terapia spoãíva v chirurgickom odstránení larvy.
I Imunita je odolnosÈ organizmu voãi rôznym ochoreniam. Imunita vrodená (prirodzená) je daná geneticky, umoÏÀuje organizmu brániÈ sa proti ‰kodlivinám vonkaj‰ieho prostredia a rôznym choroboplodn˘m zárodkom od narodenia. Rozhoduje o v˘sledku kontaktu parazita s hostiteºom. Imunita získaná (‰pecifická) sa tvorí poãas Ïivota ‰pecifickou imunitnou odpoveìou sprostredkovanou humorálnymi alebo bunkov˘mi zloÏkami imunity. MôÏe byÈ stimulovaná antigénom v organizme hostiteºa (aktívna imunita) alebo dodaním ‰pecifick˘ch imunoglobulínov do organizmu (pasívna – oãkovanie, séroprofylaxia). Imunita sprostredkovaná bunkami je typ imunity nezávislej od protilátok. Zabezpeãujú ju predov‰etk˘m T-lymfocyty, ktoré zodpovedajú za rozpoznanie antigénu a cytotoxické T– lymfocyty, ktoré sa spolu s lymfokínmi produkovan˘mi obyãajne lymfocytmi a makrofágmi agregujú v oblasti interakcie T-bunka – antigén a spôsobujú de‰trukciu parazitov. Tento typ imunity sa uplatÀuje pri intracelulárne parazitujúcich protozoách. Imunita sprostredkovaná protilátkami (humorálna). Mediátory protilátkovej odpovede sú B-bunky aktivované na produkciu protilátok, ktoré cirkulujú v tele hostiteºa. Tvoria sa 4 hlavné triedy imunoglobulínov: IgM, IgA, IgE a IgG. Je úãinná na prvoky nachádzajúce sa extracelulárne a migraãnú fázu helmintov (larválne ‰tádiá echinokoka, trichinel, toxokár). Inermicapsifer madagascariensis (Davaine, 1870), syn. I. arvicanthidis, Raillietina davainei, R. cubensis, a i. Pásomnica z ãeºade Inermicapsiferidae dosahujúca dæÏku 300 – 400 mm sa vyskytuje u ãloveka zriedka. Jej biologick˘ cyklus nepoznáme. V˘skyt bol zaznamenan˘ v Afrike, Kube a JuÏnej Amerike. Nákaza sa prejavuje bolesÈami brucha, úbytkom hmotnosti, anorexiou. Diagnóza spoãíva v náleze ãlánkov podobn˘ch ryÏovému zrnu v stolici. Lieãi sa ako iné ãrevné cestodózy. Incidencia je poãet nov˘ch prípadov ochorenia v populácii za urãité obdobie prepoãítané na stanoven˘ poãet obyvateºov (napr. poãet ochorení na 100 tisíc obyvateºov za rok). Infekcia je osídlenie organizmu hostiteºa pôvodcom ochorenia aktívnou alebo pasívnou cestou a jeho v˘vin a mnoÏenie v organizme hostiteºa. Treba rozli‰ovaÈ pasáÏ infekãného agensa, pri ktorom nedochádza ku vzniku hostiteºsko-parazitick˘ch interakcií. Infestácia – termínom sa spravidla vyjadruje osídlenie, prítomnosÈ ãlánkonoÏcov na povrchu tela (Pediculus spp.). Termín na endoparazity nie je vhodn˘. 37
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 38
Inkubaãn˘ ãas je ãas od preniknutia infekãného agensa (parazita) do hostiteºa po objavenie sa prv˘ch príznakov ochorenia. Intenzita infekcie je poãet parazitov daného druhu v infikovanom hostiteºovi. Invázia je priame aktívne vniknutie v˘vinov˘ch ‰tádií parazitov do organizmu hostiteºa, napr. cerkárie motolíc cez koÏu. Invazivita pozri patogenita Iodamoeba buetschlii (Prowazek, 1912), syn. Endolimax williamsi, je nepatogénna meÀavka Ïijúca v ãreve ãloveka. Patrí do ãeºade Entamoebidae (Chatton, 1925). Jednojadrové cysty merajú 5 – 15 µm. V cytoplazme sú 1 – 2 glykogénové vakuoly, cysta obsahuje tieÏ typickú jodofilnú vakuolu farbiacu sa lugolov˘m roztokom. Isospora belli (Wenyon, 1923) je parazitick˘ prvok, patogénna kokcídia ãloveka. Je zaradená do ãeºade Toxoplasmatidae (Biocca, 1956). Parazituje v hornej ãasti tenkého ãreva. Ochorenie je pozorované najmä u imunosuprimovan˘ch pacientov. Symptómy zjavne súvisia so schizogóniou prebiehajúcou v epitelov˘ch bunkách ãreva a zah⁄Àajú dlhotrvajúce hnaãky s teplotou, nevoºnosÈou, pri dlhotrvajúcej dehydratácii aÏ smrÈ. U t˘chto pacientov môÏe byÈ parazit lokalizovan˘ extraintestinálne. K infekcii dochádza prehltnutím vysporulovan˘ch ooc˘st, ktoré sú vyluãované do vonkaj‰ieho prostredia stolicou. Ochorenie sa lieãi kotrimoxazolom, alebo kombináciou pyrimetamínu so sulfadiazínom.
K Kachexia je závaÏná strata hmotnosti tela spôsobená ÈaÏkou chorobou alebo dlhodob˘m hladovaním (kryptosporidióza, viscerálna leishmanióza). Karyozóm je zhluk chromatínovej hmoty v jadre. Tvar a pozícia je dôleÏit˘m diferenciálnym znakom pri ãrevn˘ch prvokoch. Kolitída (colitis) je zápal hrubého ãreva. Komenzalizmus je forma spoluÏitia dvoch organizmov. V rámci tejto formy koexistencie jeden organizmus z dvojice zo spoluÏitia profituje, druhému ale ne‰kodí. Komplement je cytotoxick˘ systém prítomn˘ v normálnom sére. Je to súbor najmenej deviatich makromolekulov˘ch zloÏiek (C1 – C9) viaÏucich sa na komplex antigén – protilátka. V˘sledkom je l˘za bunky. Koncentraãné techniky sú vy‰etrovacie postupy pouÏívané pri parazitologickom vy‰etrení stolice, moãu a krvi umoÏÀujúce koncentráciu parazitov aj v prípade ich malého mnoÏstva. PouÏívajú sa sedimentaãné a flotaãné techniky. Kongenitálna infekcia je infekcia pred narodením, vrodená infekcia. Konjugácia je pohlavné delenie nálevníkov, pri ktorom si dve bunky po doãasnom splynu38
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 39
tí vymenia haploidné jadrá – mikronukleusy. Po oddelení oboch jedincov dochádza v kaÏdom z nich k reorganizácii jadier a génovej rekombinácii. Kontaminácia je prítomnosÈ parazitov a ich Ïivotn˘ch foriem na neÏiv˘ch predmetoch vo vonkaj‰om prostredí (voda, pôda, zelenina kontaminovaná vajíãkami helmintov). Koracídium je obrvená voºne plávajúca larva pásomníc radu Pseudophyllidea. Kritídiové ‰tádium je star˘ termín na biãíkaté epimastigotné formy leishmánií.
L Lagochilascaris minor (Leiper, 1909) je askaridn˘ nematód (samec dosahuje dæÏku 5 – 17 mm, samica 6 – 20 mm) parazitujúci v maãkovit˘ch a medvedíkovit˘ch cicavcoch. Patrí do ãeºade Ascarididae (Blanchard, 1849). Infekcia ãloveka je sporadická, dochádza k nej ingesciou vajíãok z pôdy alebo larvami z mäsa voºne Ïijúcich zvierat. Larvy sa opúzdrujú pod koÏou, najmä na krku, kde sa tvoria bolestivé hnisavé abscesy. Tieto sa tvoria i v ìal‰ích miestach lokalizácie parazita, ktor˘mi môÏe byÈ CNS, pºúca, nosové dutiny, prsné bradavky. Lieãba spoãíva v chirurgickom odstránení parazita z abscesov a aplikáciou ivermektínu alebo levamizolu. Ochorenie je zaznamenané v krajinách Strednej Ameriky. Larva migrans je názov lariev helmintov 3. ‰tádia migrujúcich v tele hostiteºa. Larva migrans cutanea (larva currens, creeping eruption), koÏná larva migrans, svrbenie koÏe spôsobené migrujúcimi larvami niektor˘ch zvieracích helmintov (A. caninum, A. brasiliense a i.) koÏou a podkoÏn˘m tkanivom. V mieste aktívneho prieniku larvy sa tvoria svrbiace papuly a v koÏi spôsobujú migrujúce larvy viditeºné, serpiginózne chodbiãky. Postihnuté sú najmä nohy a ãasti tela, ktoré prichádzajú do kontaktu so zemou. Larva migrans visceralis je syndróm spojen˘ s ochoreniami spôsoben˘mi larvami migrujúcimi vnútorn˘mi orgánmi ãloveka (larválne ‰tádiá Toxocara canis, Toxocara cati). Larva migrans ocularis je syndróm spojen˘ s ochoreniami spôsoben˘mi larvami migrujúcimi v oku hostiteºa. Larva typu X je larva helmintov z podradu Spirurina spôsobujúca najãastej‰ie syndróm larva migrans cutanea. Je opísan˘ch niekoºko prípadov akútneho ileu a ochorenie oka. Ochorenie ãloveka spôsobené larvami spirurín sa vyskytli v Japonsku po konzumácii surov˘ch chobotníc (Watasenia scintillans) a tresky (Theragra chalcogramma). Leishmania spp. z ãeºade Trypanosomatidae (Doflein, 1901) zah⁄Àa obligátne vnútrobunkové protozoárne parazity cirkulujúce medzi definitívnymi hostiteºmi – stavovcami a prená‰aãmi, ktor˘mi sú dva rody flebotómov: Phlebotomus prená‰a leishmánie v 66 zemiach Starého sveta (krajiny okrem amerického kontinentu) a Lutzomyia v 22 zemiach Nového sveta (Amerika). V Ïivotnom cykle parazita sa striedajú dve rozdielne ‰tádiá: biãíkaté (mastigotné) a bezbiãíkaté (amastigotné). Bezbiãíkatá forma sa vyskytuje v bunkách retikuloendotelového systému Ïivoãí‰neho hostiteºa, je malá, okrúhla, meria 3 – 5 µm. Táto forma sa intenzívne delí a spôsobuje ochorenie v definitívnom hostiteºovi. Pohyblivá biãíkatá forma sa vyvíja vo vektore z amastigotnej formy po nacicaní krvou hostiteºa. V ãreve flebotóma sa delí a transformuje na metacyklickú promastigotnú formu (‰tíhla bunka s biãíkom na prednom konci tela a krátkym voºn˘m biãíkom, undulujúca membrána ch˘39
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 40
ba), ktorá je pri cicaní vektora injikovaná hostiteºovi. V makrofágoch tkanív sa biãíkaté formy transformujú na mnoÏiacu sa amastigotnú formu. V˘vinov˘ cyklus je podobn˘ pri v‰etk˘ch formách leishmaniózy s t˘m, Ïe pri viscerálnej forme sa infikované bunky RES nachádzajú v celom tele. Taxonómia je kontroverzná, dynamicky sa mení, v súãasnosti je druhová diferenciácia zaloÏená skôr na molekulov˘ch technikách ako na geografickej lokalizácii a klinickej prezentácii. Rod Leishmania predstavuje veºké mnoÏstvo druhov, ktoré sa napriek rozdielom v klinick˘ch prejavoch i geografickom roz‰írení morfologicky i v˘vinovo neodli‰ujú. ªudské leishmaniózy sú ochorenia zväã‰a zoonotického charakteru. Primárni rezervoároví hostitelia sú rôzne zvieratá vrátane psa, maãky, koÀa, ovce, hlodavcov, i keì v prípade ochorení spôsoben˘ch L. donovani a L. tropica môÏe ísÈ o antroponózu (prenos vektorom z ãloveka na ãloveka). Okrem typického prenosu infekcie prostredníctvom flebotóma, môÏe dôjsÈ u ãloveka zriedka ku kongenitálnemu prenosu, ãi infekcii transfúziou krvi, u narkomanov ihlami, príp. nechránen˘m pohlavn˘m stykom. Leishmánie spôsobujú u ºudí komplex koÏn˘ch, koÏno-slizniãn˘ch a viscerálnych ochorení. Zaãiatok infekcie je vÏdy v koÏi. Prvé známky koÏnej leishmaniózy sa prejavia bolestivou papulou v mieste alebo v blízkosti miesta vpichu hmyzu. Intenzívne zapálená papula priemeru 2 i viac cm progreduje do tvorby vredu. Nelieãené nákazy sa môÏu vyvinúÈ do koÏno-slizniãnej (mukokutánnej) formy. Infekcia metastázuje najãastej‰ie do nosovej alebo ústnej mukózy, lézie môÏu byÈ sekundárne infikované baktériami a konãia ãasto fatálne (espundia). Primárne lézie mukokutánnej leishmaniózy sú podobné ako pri koÏnej forme. Mukokutánnu formu vyvoláva spravidla komplex L. braziliensis. Klinické príznaky viscerálnej leishmaniózy sú rozmanité od asymptomatick˘ch infekcií aÏ po ÈaÏké orgánové ochorenia. Príznaky zah⁄Àajú teplotu, anorexie, hnaãky, úbytok na hmotnosti. V ÈaÏk˘ch prípadoch je postihnutá peãeÀ, slezina. Sú zväã‰ené, sprievodn˘mi príznakmi b˘vajú akútne bolesti brucha, lymfadenopatia, stmavnutie koÏe (kala azar). Progredujúca choroba konãí smrÈou. Diagnóza v endemick˘ch oblastiach môÏe byÈ stanovená na základe klinick˘ch symptómov. Z koÏn˘ch lézií sa odoberá zo‰krab alebo excízia tkaniva a vy‰etruje sa mikroskopicky alebo kultivaãne. Z in˘ch foriem sa odoberajú vzorky na bioptické vy‰etrenie, ktoré sa vy‰etrujú mikroskopicky, kultivaãne, alebo molekulovou identifikáciou nukleovej kyseliny parazita. Sérologické testy na dôkaz protilátok sa vyuÏívajú pri viscerálnych formách, nie sú uÏitoãné pri koÏnej a koÏno-slizniãnej forme. Pre lieãbu je dôleÏitá druhová identifikácia leishmánií, napr. liekom voºby pre kala azar je stiboglukonát sodn˘, príp. pentamidín izotionát. U pacientov s koÏnou a koÏno-slizniãnou formou sa pouÏíva alopurinol v kombinácii s antimónom alebo pentamidínom. Miltefosín sa skú‰a pre koÏnú i viscerálnu leishmaniózu. ªah‰ie formy koÏnej leishmaniózy sa vyhoja spontánne, optimálna lieãba nie je známa, pouÏívajú sa prípravky na báze antimónu. Leishmanióza je veºmi roz‰írená po celom svete s najväã‰ím v˘skytom v trópoch a subtrópoch. Predpokladá sa viac ako 400 tisíc nov˘ch prípadov roãne. U ºudí sa vyskytujú komplexy niekoºk˘ch druhov s viacer˘mi poddruhmi. Leishmanióza koÏná je v Starom svete spôsobená 4 druhmi parazitov: L. aethiopica (Bray, Ashford et Bray, 1973) vo v˘chodnej Afrike. L. major (Yakimoff et Schokor, 1914) spôsobuje zoonotickú koÏnú leishmaniózu, tzv. vlhk˘ mokvajúci vred, ktor˘ sa spontánne hojí do 6 mesiacov. Ochorenie sa vyskytuje v severnej Afrike, krajinách stredného V˘chodu, Indii a strednej Ázii. L. infantum (Nicolle, 1908) spôsobuje koÏno-slizniãnú aj viscerálnu leishmaniózu, asymptomatickú alebo s miernymi príznakmi, najmä u detí. Vyskytuje sa v Európe hlavne okolo Stredozemného mora. Ochorenie sa prejavuje teplotami, anémiou, splenomegáliou. L. tropica (Wright, 1903) je pôvodcom tzv. suchého vredu. Je to koÏné ochorenie, ktoré sa 40
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 41
vyskytuje v juÏnej Európe, severnej Afrike, strednej Ázii a b˘val˘ch krajinách ZSSR. Vred sa po dvanástich ãi viacer˘ch mesiacoch spontánne zahojí. KoÏnú leishmaniózu na americkom kontinente spôsobujú druhy: L. mexicana (Biagi, 1953) s komplexom viacer˘ch poddruhov – vyskytuje sa v Strednej Amerike. L. (Viannia) braziliensis (Vianna, 1907) s komplexom niekoºk˘ch poddruhov – pôvodca koÏnej a najÈaωej koÏno-slizniãnej leishmaniózy (espundia) v JuÏnej Amerike. Leishmanióza mukokutánna sa vyskytuje najmä v Bolívii, Brazílii a Peru. Spôsobujú ju druhy: L. braziliensis a L. mexicana. V Starom svete sú pôvodcami tejto formy ochorenia druhy: L. donovani a L. aethiopica. Leishmanióza viscerálna je spôsobená druhmi: L. donovani (Laveran et Mesnil, 1903) je pôvodcom najÈaωej viscerálnej leishmaniózy – kala azar (ãierna choroba) vyskytujúcej sa v strednej a v˘chodnej Afrike a Indii. Dochádza k v˘raznej hepatosplenomegálii. Nelieãená choroba spravidla konãí smrÈou. L. infantum v Afrike, Európe, Ázii, L. infantum (L. chagasi) strednej a juÏnej Amerike. Leptomonádová forma je star˘ termín pre promastigotné ‰tádiá Leishmania spp. ·tádium sa vyvíja v tele prená‰aãov (vektorov), ktor˘mi sú drobné dvojkrídlovce z ãeºade Phlebotomidae. Letalita pozri smrtnosÈ Ligula intestinalis (Goeze, 1782), syn. Fasciola intestinalis – ramenatka vtáãia. Patrí do ãeºade Ligulidae (Lühe, 1899). Dospelá pásomnica (meria aÏ 100 cm) Ïije v ãreve ryboÏrav˘ch vtákov. Larválne ‰tádium – plerocerkoid bolo spradicky nájdené u pacientov vo Francúzsku a Rumunsku. Linguatula serrata (Fröhlich, 1789) je zástupca jaz˘ãkovcov z radu Pentastomida, parazitov so znakmi obrúãkavcov a ãlánkonoÏcov dnes raden˘ch medzi kôrovce (Maxillopoda). Îije v nosovej dutine psov, príleÏitostne parazituje u ãloveka. Známe sú prípady linguatulózy z Egypta, Grécka a krajín Blízkeho v˘chodu. âlovek sa infikuje buì poÏitím vajíãok v kontaminovanej potrave, priãom vyliahnuté larvy migrujú do rôznych orgánov (je známy nález v peãeni) alebo prehltnutím lariev v mäse bylinoÏravcov, priãom larvy migrujú do nosovej dutiny, kde spôsobujú ochorenie typu halzoun. Faryngolaryngitída sa prejavuje horúãkou, Ïihºavkou na tvári a krku, ka‰ºom, opuchom nosovej dutiny, vracaním. Ochorenie sa lieãi prazikvantelom. Loa loa (Cobbold, 1864), syn. Dracunculus loa, D. oculi, Filaria loa, Filaria lacrymalis, Filaria subconjunctivalis, Microfilaria nocturna a i. – vlasovec oãn˘. Je parazitick˘m nematódom ãloveka a niektor˘ch primátov. Patrí do ãeºade Onchocercidae (Chabaud et Anderson, 1959). Ochorenie spôsobené vlasovcom oãn˘m sa vyskytuje v západnej a strednej Afrike. Dospelá hlística je tenká, dosahuje dæÏku 40 – 70 mm x 50 µm. Parazituje v podkoÏnom tkanive, ãasto v oku pod oãnou spojovkou, ale aj v in˘ch orgánoch. Medzihostiteºom, v ktor˘ch sa vyvíjajú infekãné larvy – mikrofilárie (275 x 5 µm) sú ovady z rodu Chrysops. Larvy sa pri bodnutí ovada dostávajú do krvného obehu ãloveka, v ktorom migrujú do miesta lokalizácie, kde dospejú. Oplodnené samiãky rodia Ïivé larvy – mikrofilárie, kto41
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 42
ré sú cez deÀ (tzv. denná periodickosÈ) vyplavované do periférnej krvi, kde sú znovu nacicané medzihostiteºom. Pri podkoÏnej forme ochorenia migrujúce ãervy spôsobujú prechodné opuchy, hlavne na konãatinách (tzv. kalabarsk˘ alebo kamerunsk˘ opuch). V hrãkách sú stoãené hlísty, miesta sú zapálené, niekedy bolestivé, b˘vajú zdurené priºahlé lymfatické uzliny. Oãná forma ochorenia je spôsobená prítomnosÈou hlíst v oku. Spôsobujú ÈaÏké zápaly spojoviek, zápaly slzn˘ch vaãkov, edémy oãn˘ch vieãok a poruchy videnia. Mikrofilárie môÏu spôsobiÈ váÏne komplikácie v CNS, srdci a obliãkách. Diagnostika spoãíva v priamom dôkaze mikrofilárií z periférnej krvi odobranej cez deÀ medzi 10. a 15. hodinou. Dospel˘ parazit moÏno extirpovaÈ z podkoÏn˘ch hrãiek a z oãnej spojovky. Nepriamo moÏno dokázaÈ loaózu dôkazom protilátok v sére EIA metódami. Úãinn˘m liekom je dietylkarbamazín, ivermektín a albendazol alebo priamo chirurgické odstránenie ãerva. Lymfokíny sú mediátory imunitnej odpovede. Produkujú ich rozliãné bunky imunitného systému. Lymfokíny mobilizujú naviazaním sa na cieºové bunky mnoho in˘ch buniek a látok. Povzbudzujú rast buniek, spú‰Èajú bunkovú aktivitu a aktivujú fagocyty.
M Macracanthorhynchus hirudinaceus (Pallas, 1781), syn. Echinorhynchus gigas, E. hominis, Giganthorhynchus gigas, G. hirudinaceus je parazitick˘ helmint, háãikohlavec (kmeÀ Acanthocephala) valcovitého tela s chobôtikom s háãikmi na jeho prednej ãasti. Parazituje v o‰ípanej, diviakovi, zriedka u ãloveka. Samec meria 5 – 10 cm, samica dosahuje dæÏku aÏ 60 cm. Nákaza ãloveka bola pozorovaná v Bulharsku, Francúzsku, v krajinách v˘chodnej Ázie, Brazílii. âlovek sa infikuje poÏitím chrobákov a ich lariev obsahujúcich larvy parazita pri entomofágii. V mieste prichytenia parazita v ãreve vzniká zápal, ulcerózna enteritída, môÏe dôjsÈ k perforácii ãreva. Ochorenie sa môÏe prejaviÈ náhlou bru‰nou príhodou. Z ostatn˘ch háãikohlavcov zriedka u ãloveka parazitujú: Macracanthorhynchus ingens (Linstow, 1879) bol dokázan˘ u dieÈaÈa v USA. Makrofágy sú pohyblivé fagocytujúce mononukleárne bunky, ktoré vznikajú v tkanivách a môÏu sa morfológiou podobaÈ na trofozoity prvokov (Entamoeba histolytica). Ich úlohou je prezentácia antigénu T-lymfocytom, organizácia hemopoézy, hemostázy a hojenie rán, regulácia zápalu, de‰trukcia mikroorganizmov, odstraÀovanie m⁄tvych buniek a cytotoxická reakcia. Mammomonogamus laryngeus (Railliet, 1899), syn. Syngamus laryngeus a M. nasicola (Linstow, 1899), syn. S. nasicola je rod obl˘ch ãervov z ãeºade Syngamidae (Leiper, 1912), ktoré parazitujú v nosovej dutine a horn˘ch d˘chacích cestách hovädzieho dobytka, oviec a kôz. Sporadické infekcie sú zaznamenané aj u ãloveka. Na celom svete je známych okolo 100 prípadov zväã‰a náhodn˘ch infekcií. Ochorenie sa vyskytlo v Karibskej oblasti, v Brazílii, USA, v Kanade, na Filipínach, v âíne. Samica (7 – 20 mm) Ïije so samcom (2 – 6 mm) v trvalej kopulácii. Sú spojení vulvou a kopulaãnou burzou v tvare písmena Y. âervy sa nachádzajú v horn˘ch d˘chacích cestách, vyvolávajú dráÏdiv˘ ka‰eº s astmatick˘mi záchvatmi a hnisavou expektoráciou, priãom môÏu byÈ hlísty vyka‰ºané. Îivotn˘ cyklus nie je dostatoãne známy, k infekcii ãloveka dochádza pravdepodobne fekálno-orálnou cestou poÏitím potravy kontaminovanej vajíãkami alebo larvami. Diagnózu potvrdí nález vajíãok v spúte i v stolici, prípadne identifikácia vyka‰ºan˘ch ãervov. Liekom voºby je tiabendazol alebo mebendazol. 42
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 43
Mansonella ozzardi (Manson, 1897), syn. Filaria ozardi a i. Parazit vrátane ostatn˘ch druhov rodu Mansonella patrí do ãeºade Onchocercidae (Leiper, 1911). Filárie tohto druhu parazitického helminta (na‰e vedomosti sú zatiaº veºmi skromné) nie sú povaÏované za patogén. U ãloveka sa dospelé ãervy (samec meria 25 – 28 mm, samica dosahuje dæÏku 81 mm) nachádzajú v podkoÏnom tukovom tkanive, telesn˘ch dutinách, v mezentériu. PrítomnosÈ parazita môÏe spôsobiÈ koÏné alergické reakcie, lymfadenitídu. Nákazy t˘mto ãervom sa vyskytujú prevaÏne v Strednej a JuÏnej Amerike. Vektormi sú viaceré druhy pakomárikov z rodu Culicoides (Diptera, Ceratopogonidae), v ktor˘ch sa uskutoãní ãasÈ v˘vinu mikrofilárií. Diagnóza spoãíva v náleze mikrofilárií v periférnej krvi alebo koÏn˘ch léziách. Liekom voºby je dietylkarbamazín a ivermektín. Mansonella perstans (Manson, 1891), syn. Dipetalonema perstans, Acanthocheilonema perstans a i. Parazit sa vyskytuje v Afrike a JuÏnej Amerike. âloveka mikrofiláriami infikuje poãas cicania vektor, ktor˘m sú pakomáriky rodu Culicoides (Diptera, Ceratopogonidae). Dospelé ãervy (samec meria 45 mm, samica 80 mm) Ïijú v mezenterickom tukovom tkanive, pleurálnej dutine, perikarde, orbitálnom tkanive. Parazit je príãinou bolesti brucha, podkoÏn˘ch opuchov, uzlíkov v spojovke a opuchov vieãok (kampalsk˘ oãn˘ ãerv). Infekcia sa diagnostikuje nálezom mikrofilárií v periférnej krvi. Liekom voºby je mebendazol. Mansonella streptocerca (Macfie et Corson, 1922), syn. Acanthocheilonema streptocerca, Dipetalonema streptocerca. Dospel˘ ãerv (samec je dlh˘ 45 mm, samica 80 mm) sa vyskytuje v koÏi a podkoÏnom väzive a prejavuje sa svrbiacou vyráÏkou na koÏi. Prená‰aãom sú drobné dvojkrídlovce z ãeºade pakomárikovit˘ch (Diptera, Ceratopogonidae) patriace do rodu Culicoides. Ochorenie sa vyskytuje v Afrike. Diagnostikuje sa dôkazom parazita v bioptick˘ch vzorkách z koÏn˘ch uzlíkov. Na lieãbu je úãinn˘ dietylkarbamazín. Merozoity sú v˘vinové ‰tádia, produkty nepohlavného schizogonického cyklu Plasmodium spp. Sú produkované v bunkách peãene (preerytrocytárne ‰tádium) i v erytrocytoch. Mesocestoides lineatus (Goetze, 1782), syn. Taenia vulpina patrí do ãeºade Mesocestoididae (Perrier, 1897). Dospelá pásomnica (meria pribliÏne 40 – 70 cm) bola zistená u ãloveka v âíne, Kórei, Japonsku. âlovek sa nakazí ingesciou larvy pásomnice (tetratyridium) v surovom mäse medzihostiteºa, ktor˘m sú vtáky a plazy. Prejavuje sa bolesÈami brucha, závratmi. Metacerkárie pozri cerkárie Metagonimus yokogawai (Katsurada, 1913), syn. M. ovatus, Loossia romanica a i. je malá motolica z ãeºade Heterophyidae (Odhner, 1914) s rozmermi 1 – 2,5 x 0,4 – 0,75 mm so ‰irok˘m hostiteºsk˘m spektrom vrátane ãloveka. Vyskytuje sa v juhov˘chodnej a v˘chodnej Ázii. âlovek sa infikuje poÏitím larvoc˘st v mäse surovej ryby. Dospelá motolica parazituje v tenkom ãreve ãloveka, ktoré po‰kodzuje. Klinické prejavy závisia od poãtu motolíc v ãreve. Najãastej‰ie sú bolesÈ brucha, hnaãky, zápcha. Komplikácie môÏu nastaÈ po metastázach vajíãok do in˘ch orgánov, napr. srdca, CNS. Diagnóza spoãíva v náleze vajíãok v stolici. Ochorenie sa lieãi prazikvantelom. U ãloveka boli dokázané e‰te druhy: Metagonimus takahashii (Suzuki, 1930) v Kórei, M. minutus (Katsuta, 1932), M. dobrogiensis (Ciurea, 1915) v Thaj-wane. Metastrongylus elongatus (Dujardin, 1845) vlasovit˘ dospel˘ ãerv z ãeºade Metastrongylidae (Leiper, 1908) je parazitom o‰ípan˘ch, sporadicky ãloveka. Helmint (samica dorastá 43
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 44
do dæÏky 60 mm) Ïije v d˘chacej a tráviacej sústave. K nákaze ãloveka môÏe dôjsÈ larvami L3, ktoré sa uvoºÀujú z medzihostiteºa (dáÏìovka) a môÏu kontaminovaÈ zeleninu. Diagnóza spoãíva v náleze vajíãok v stolici. Infekcia ãloveka bola opísaná v Mexiku. Metorchis conjunctus (Cobbold, 1859) je motolica z ãeºade Opisthorchiidae (Braun, 1901) so sporadick˘m v˘skytom u ãloveka v Severnej Amerike a Grónsku. K infekcii ãloveka dochádza, podobne ako pri motoliciach Clonorchis spp. a Opisthorchis spp., poÏitím metacerkárií v surovom mäse r˘b. Symtómy ochorenia sú tieÏ podobné, vrátane bolesti brucha, horúãky, anorexie. U ãloveka e‰te parazituje M. albidus (Braun, 1893). Mikrofilárie sú larválne ‰tádiá filárií – vlasovcov (Nematoda, Filaroidea). Sú obyãajne prítomné v krvi alebo tkanivách ãloveka infikovaného filáriami. Mikrosporídie sú obligátne intracelulárne jednobunkové parazity rôznych Ïivoãíchov vrátane ãloveka. Pôvodne boli zaradené medzi prvoky. Na základe molekulárnych ‰túdií, najmä identifikácie mitochondriálneho HSP70 génu a prítomnosti chitínu v bunkovej stene sa dnes radia do rí‰e húb. U ãloveka je opísan˘ch pribliÏne 1 200 druhov. Vyskytujú sa v rôznych orgánoch a spôsobujú váÏne aÏ fatálne konãiace ochorenia najmä u HIV pozitívnych osôb a pacientov s AIDS. K ‰íreniu infekcie slúÏia veºmi odolné spóry. Sú to veºmi drobné, oválne, pribliÏne 5 µm útvary. Spóra má veºmi hrubú chitínovú stenu, jej vnútro je vyplnené cytoplazmou s jadrom a vystreºovacím aparátom. Skladá sa z troch komponentov: 1. Pólové vlákno je dlhé vlákno, upevnené tzv. kotviacim diskom na prednom póle spóry. V zadnej ãasti je závitovo stoãené pozdæÏ steny spóry. 2. Polaroplast – tvorí ho systém membránov˘ch lamiel okolo rovnej ãasti pólového vlákna. Pri aktivácii spóry sa objem polaroplastu zväã‰uje, ãím vzniká v spóre vysok˘ tlak, ktor˘ vedie k prasknutiu spóry a vystreleniu pólového vlákna. K tomuto napomáha aj 3. zadná vakuola – rozpínaním tlaãí pred sebou obsah spóry. Po vymr‰tení pólového vlákna je sporoplazma injikovaná do cytoplazmy hostiteºskej bunky. Vnútri hostiteºskej bunky zárodok mikrosporídie rastie a mnoÏí sa merogonick˘m delením. Nové merozoity postupne vyplnia cytoplazmu hostiteºskej bunky, kde sa menia v spóru. Spóry sa dostávajú do prostredia prasknutím bunky alebo jej rozpadom. Spóry sú rozhodujúcim diagnostick˘m ‰tádiom, ktoré sa nachádza vo vy‰etrovanom materiáli. Mikrosporídie parazitujú vo v‰etk˘ch skupinách Ïivoãíchov. Infekcie ãloveka sú skôr ojedinelé, náhodné, patria do skupiny oportúnnych infekcií. Microsporidium ceylonensis a Microsporidium africanum sú mikrosporídie parazitujúce v rohovke a spojovke oka. Miracídium je larva prvej generácie, ktorá sa vyvíja vo vajíãku motolíc. Je obrvená, má zmyslové orgány, exkreãnú, nervovú sústavu a základy embryií, z ktor˘ch sa vyvíjajú ìal‰ie generácie sporoc˘st. Do medzihostiteºa, ktor˘mi sú mäkk˘‰e, prenikajú buì aktívne vo vodnom prostredí alebo pasívne, po poÏití medzihostiteºom (napr. miracídium motolice Dicrocoelium dendriticum). Moniliformis moniliformis (Bremser, 1811) je parazitick˘ helmint – háãikohlavec (kmeÀ Acanthocephala) spôsobujúci gastrointestinálne ÈaÏkosti. Bol pozorovan˘ sporadicky v Iraku, Izraeli, Sudáne, Indonézii, Strednej Amerike a v USA. Morbidita pozri chorobnosÈ 44
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 45
Mortalita pozri úmrtnosÈ Multiceps multiceps (Leske, 1980), syn. M. gaigeri, M. scrjabini, Polycephalus coenurus, T. coenurus, Taenia multiceps. Dospelá pásomnica patrí do ãeºade Taeniidae (Ludwig, 1886). Meria 40 – 100 cm, parazituje v tenkom ãreve psa a psovit˘ch mäsoÏravcov. Ochorenie ãloveka je ojedinelé, vzniká po prehltnutí vajíãok vylúãen˘ch z ãreva definitívneho hostiteºa a spôsobuje ho larvocysta – cénurus, ktorá sa lokalizuje v CNS (coenurus cerebralis) a oku (coenurus ophthalmicus). PrítomnosÈ larvy v mozgu sa prejavuje bolesÈami hlavy, vracaním, epileptick˘mi záchvatmi. Oãná lokalizácia cysty spôsobuje poruchy videnia aÏ stratu zraku. Diagnóza cenurózy spoãíva, podobne ako pri cysticerkóze, v náleze c˘st zobrazovacími metódami, príp. sérologick˘m dôkazom protilátok. Lieãba je chirurgická, úãinne pôsobí prazikvantel. Ochorenie ãloveka bolo zaznamenané v tropick˘ch oblastiach Afriky. Multilokulárna cysta je cysta obsahujúca mnoÏstvo nepravideln˘ch mechúrikov. Cysta je larválnym ‰tádiom pásomnice Echinococcus multilocularis. Mutualizmus je obojstranne prospe‰ná forma spoluÏitia dvoch organizmov (biãíkovce v zaÏívacom systéme termitov). Vzájomná väzba t˘chto organizmov je taká silná, Ïe jeden bez druhého nemôÏu existovaÈ (ÏiÈ). Myiózy sú ochorenia ãloveka a zvierat spôsobené larvami múch (z gréckeho myia – mucha). Muchy, ktor˘ch larvy parazitujú v tele ãloveka (endoparazitické larvy), patria k obligátnym i príleÏitostn˘m parazitom. Larvy múch patriacich k obligátnym parazitom sa Ïivia v˘luãne Ïiv˘mi tkanivami hostiteºa. Patria sem larválne ‰tádiá streãkov a larvy múch predov‰etk˘m z ãeºade Sarcophagidae (Macquart, 1834) a Calliphoridae (Brauer et Bergenstamm, 1889). MôÏu napádaÈ Ïivotne dôleÏité orgány vrátane mozgu a spôsobiÈ ÈaÏké aÏ smrteºné ochorenia. Larvy príleÏitostne (fakultatívne) parazitujúcich múch spravidla Ïijú ako saprofágne muchy na rozkladajúcej sa organickej hmote, ale u oslaben˘ch jedincov môÏu vyvolaÈ aj smrteºné infekcie. Podºa orgánovej lokalizácie sa myiózy delia na koÏné, nosové, u‰né, oãné, myiózy tkanív (napr. mozgu), ãrevné, urogenitálne. Diagnóza je zaloÏená na klinickom obraze a náleze, a identifikácii lariev. Pri larvách vo vnútorn˘ch orgánoch pomôÏe jej lokalizácia zobrazovacou technikou. Terapia podkoÏn˘ch infekcií spoãíva v opatrnom chirurgickom odstránení lariev vytlaãením, alebo odstránením po udusení aplikáciou olejov, vosku, masti a pod. do otvoru dutiny alebo v paral˘ze roztokom ivermektínu.
N Naegleria fowleri (Carter, 1970), syn. N. aerobia, N. invadens. Jednobunkov˘ biãíkovec patriaci medzi voºne Ïijúce amfizoické meÀavky. Rod sa radí do ãeºade Vahlkampfiidae (Zulueta, 1917). Vyskytuje sa geopolitne v sladkovodn˘ch zdrojoch a v pôde. Niektoré kmene sú schopné spôsobiÈ váÏne ochorenie ãloveka. V Ïivotnom cykle sa striedajú ‰tádiá: meÀavkov˘ trofozoit, biãíkaté ‰tádium s dvomi biãíkmi a cysta. Trofozoit meria 12 – 25 µm. Je to pohyblivé invazívne ‰tádium spôsobujúce ochorenie ãloveka. Biãíkaté ‰tádium meria 10 – 16 µm, vzniká z meÀavkovej formy pri zhor‰ení Ïivotn˘ch podmienok. Nie je schopné prijímaÈ potravu a deliÈ sa. Cysty sú sférické (7 – 15 µm), sú pokojov˘m ‰tádiom, tvoria sa pri nepriazniv˘ch podmienkach prostredia. Neglérie sú prevaÏne termotolerantné (aÏ do 45 °C), darí sa im v tepl˘ch vodách lieãebn˘ch a rekreaãn˘ch bazénov, kúpalísk, termálnych prameÀov a pod. Patogénne kmene spôsobujú u ãloveka smrteºn˘ zápal mozgu 45
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 46
a mozgov˘ch blán – primárnu amébovú meningoencefalitídu (PAM, PAME). Ochorenie sa vyskytuje veºmi vzácne. Z ná‰ho prostredia je známa epidémia PAM so 16 prípadmi úmrtí v rekreaãnom bazéne v ãeskom Ústí nad Labem v rokoch 1963 – 1965. Na Slovensku sa ochorenie zatiaº nevyskytlo. Infekcia postihuje zväã‰a zdrav˘ch mlad˘ch ºudí a deti, ktorí ãastej‰ie nav‰tevujú plavárne a bazény i vodné prostredie. âlovek sa infikuje spravidla pri kúpaní v kontaminovanej vode cez nosovú sliznicu, trofozoitmi alebo cystami, biãíkaté ‰tádium nie je infekãné. MeÀavky osídºujú ãuchovú sliznicu a pozdæÏ ãuchového nervu migrujú priamo do mozgu, kde b˘vajú postihnuté frontálne a ãuchové laloky. Intenzívne mnoÏenie meÀaviek v mozgovom tkanive spôsobuje akútne, hemoragické, nekrotizujúce ochorenie CNS. MeÀavky napádajú a fagocytujú mozgové bunky, ktoré sú de‰truované aj parazitom produkovanou fosfolipázou, neuraminidázou a elastázou. PAM sa prejaví po krátkom inkubaãnom ãase (1 – 7 dní). Náhle sa prejavia príznaky zápalu mozgu, prudké bolesti hlavy, vysoká strnulosÈ ‰ije, dávenie, k⁄ãe. Pacient väã‰inou o niekoºko dní umiera. Pre úspe‰nú lieãbu ochorenia je limitujúce r˘chle stanovenie diagnózy. Pri neurologick˘ch príznakoch je veºmi dôleÏitá anamnéza, najmä plávanie, kúpanie sa v bazéne, v termálnej vode. Lézie v mozgu moÏno determinovaÈ magnetickou rezonanciou alebo poãítaãovou tomografiou. Diagnózu je nutné potvrdiÈ nálezom pohybujúcich sa meÀaviek v mikroskopickom vy‰etrení ãerstvo odobratého mozgovomie‰neho moku, ktor˘ je purulentn˘ a steriln˘ (neobsahuje Ïiadne mikrobiálne agensy). Nesmie byÈ uskladnen˘ v chlade. Na dôkaz DNK meÀaviek v likvore moÏno pouÏiÈ polymerázovú reÈazovú reakciu (PCR). Úspe‰nosÈ terapie b˘va vzhºadom na fulminantn˘ priebeh ochorenia a neskoré stanovenie diagnózy veºmi nízka. Liekom voºby je amfotericín B aplikovan˘ priamo do mie‰neho kanálu. Sú známe aj iné druhy neglérií: N. italica (De Jonckheere, Pernin, Scaglia et Michel, 1984), N. gruberi (Schardinger, 1899), N. carteri (Dobson, Robinson et Rowan-Kelly, 1997), N. clarki (De Jonckheere, 1994), N. minor (De Jonckheere et Brown, 1995), N. indonesiensis (De Jonckheere, Brown, Dobson, Robinson et Pernin, 2001). Náhodn˘ parazit je parazit cudzopasiaci náhodne, príleÏitostne v inom ako vo svojom ‰pecifickom hostiteºovi. Nanophyetus salmincola (Chapin, 1926), syn. Nanophyes salmincola, Troglotrema salmincola, Distomulum oregonensis. ârevná motolica (2,5 x 0,5 mm) z ãeºade Opisthorchiidae (Braun, 1901). Parazituje v mäsoÏravcoch, najmä ryboÏrav˘ch v Severnej Amerike a v˘chodnej Sibíri. Infekcia ãloveka je preto ãastá v t˘chto oblastiach, vzniká po poÏití mäsa r˘b s metacerkáriami. Dospelá motolica Ïije v tenkom ãreve, pri masívnych infekciách (500 a viac jedincov) spôsobuje gastrointestinálne ÈaÏkosti s hnaãkami, bolesÈami brucha, obstipáciou. Nanofyetóza sa diagnostikuje nálezom operkulov˘ch vajíãok v stolici. Liekom voºby je prazikvantel. Necator americanus (Stiles, 1902), syn. N. africanus, N. argentinus, Uncinaria americana, Ancylostomum americanum – mechovec americk˘. Patrí do ãeºade Ancylostomatidae (Nicoll, 1927). Vyskytuje sa v Amerike, Afrike a juhov˘chodnej Ázii. Od Ancylostoma duodenale sa odli‰uje men‰ím rozmerom a anatómiou ústnej kapsuly. Patológia a klinické prejavy ochorenia sú podobné ako pri A. duodenale s t˘m, Ïe Necator spôsobuje men‰ie straty krvi a ochorenie má skôr chronick˘ charakter. âlovek sa infikuje perkutánnou cestou penetráciou lariev. Ochorenie sa diagnostikuje nálezom vajíãok v stolici, ktoré je veºmi ÈaÏké odlí‰iÈ od vajíãok A. duodenale. Liekom voºby je albendazol.
46
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 47
Neotrombicula autumnalis pozri Trombicula autumnalis Nodulus je mal˘ tvrd˘ podkoÏn˘ ohraniãen˘ nebolestiv˘ uzlík lokalizovan˘ obyãajne na tlakov˘ch bodoch nad rebrami, chrbticou, nad kríÏovou kosÈou a pod. Pri dirofilarióze a onchocerkóze obsahuje dospelého ãerva (onchocerkóm), pri cysticerkóze, myiózach sú v noduloch larvocysty alebo larvy. Nosema ocularum (Cali et al., 1991) mikrosporídia z ãeºade Nosematidae (Labbé, 1899) s väã‰ími spórami (5,0 x 3,0 µm) ako pri in˘ch druhoch mikrosporídií ãloveka. Dokázala sa v oku pacienta ako pôvodca keratokonjunktivitídy.
O Oesophagostomum spp. – zástupcovia rodu sú parazitické helminty hrubého ãreva dobytka, svíÀ, hlodavcov a opíc. Patria do ãeºade Chabertiidae (Popova, 1952). U ãloveka je sporadicky zaznamenaná infekcia druhom O. apiostomum (Willach, 1891) v Afrike, Brazílii a Indonézii. Predpokladá sa, Ïe k infekcii ãloveka dochádza penetráciou lariev L3 cez koÏu podobne ako pri Ancylostoma duodenale. Veºmi ãastá je ezofagostomóza spôsobená druhom Oesophagostomum bifurcum (Creplin, 1849) v Ghane a Togu. Dospelé ãervy (zubovky) merajú 10 – 15 mm, invadujú do steny ãreva, spôsobujú v nej zápaly a edémy s abscesmi vedúcimi k tvorbe fistúl v ãreve. Ochorenie sa prejavuje bolesÈami brucha, teplotami. ËaÏké ochorenie brucha spôsobuje perforácia ãreva a následná peritonitída. Diagnostika spoãíva v mikroskopickom náleze vajíãok v stolici. Liekom voºby je albendazol. Oestrus ovis (Linnaeus, 1758) – streãok ovãí z ãeºade Oestridae (Townsend, 1931). U ãloveka spôsobujú larvy nakladené samiãkou do oka po zav⁄taní do spojovky bolestivú oãnú myiózu. Onchocerca volvulus (Leuckart, 1893), syn. O. caecutiens, Filaria volvulus – vlasovec koÏn˘. Dospelé helminty Ïijú v koÏi, lymfatick˘ch uzlinách a v oku. Samec meria 3 – 6 cm, samica je dlh‰ia, dosahuje dæÏku 25 – 70 cm. Po oplodnení produkuje larválne ‰tádiá – mikrofilárie. Dospel˘ vlasovec Ïije aÏ 18 rokov a je schopn˘ produkovaÈ mikrofilárie aÏ 10 rokov. Patrí do ãeºade Onchocercidae (Chabaud et Anderson, 1959). Je to nebezpeãn˘ parazit ãloveka. Dospelí jedinci sú lokalizovaní v podkoÏn˘ch noduloch zvan˘ch onchocerkómy. Rastú 3 – 4 roky do veºkosti vla‰ského orechu. Noduly sú obyãajne nebolestivé, môÏu kalcifikovaÈ alebo vytvoriÈ absces. Parazit sa vyskytuje v Afrike a Strednej Amerike. Nákazu prená‰ajú bolestiv˘m u‰tipnutím samice mu‰kovit˘ch (Simulium, Diptera, Simuliidae), vyskytujú sa v blízkosti teãúcich vôd, v ktor˘ch prebieha v˘vin ich lariev. Hlavn˘m patogénom sú mikrofilárie, ktoré migráciou v koÏi spôsobujú silné svrbenie. Vplyvom sekundárnych bakteriálych infekcií zanesen˘ch pri ‰krabaní a pretrvávajúcim zápalom koÏa atrofuje, pigment sa stratí a koÏa získava pergamenov˘ vzhºad (leopardia koÏa). V lymfatick˘ch uzlinách spôsobujú mikrofilárie zápaly, ktoré vedú k zväã‰eniu uzlín. Mikrofilárie v oku spôsobujú váÏne po‰kodenie rohovky a sietnice, ktoré vedú k de‰trukcii oka a oslepnutiu. Ochorenie sa naz˘va rieãna slepota (river blindness). Diagnostikuje sa priamym dôkazom mikrofilárií v bioptick˘ch odrezkoch z koÏe. Imunodiagnostika nie je spoºahlivá. V lieãbe sa pouÏíva dietylkarbamazín, ktor˘ je úãinn˘ na mikrofilárie. Suramín uãinkuje na dospelé ãervy. Veºmi úãinn˘ je ivermektín.
47
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 48
Onkosféra (star‰í názov je hexakant) je larva pásomníc okrúhleho tvaru so ‰iestimi háãikmi, ktorá sa nachádza vo vajíãku Taenia spp. a Hymenolepis spp. Operkulum je vieãko na vajíãkach niektor˘ch motolíc a niektor˘ch pásomníc. V tomto mieste larva opú‰Èa vajíãko. Opisthorchis felineus (Rivolta, 1883), syn. O. tenuicollis, Distoma conus, D. felineum a i. – motolica psia. Dospelá motolica má kopijovit˘ tvar, meria 7 – 12 x 2 – 3 mm. Koneãn˘mi hostiteºmi sú maãka, pes, lí‰ka, hlodavce, ryboÏravé cicavce. Vyskytuje sa aj u ãloveka, v oblastiach, kde sa konzumujú surové ryby. Je to najmä v b˘val˘ch krajinách ZSSR, hlavne na Sibíri a v oblastiach okolo riek a vodn˘ch plôch, v strednej a v˘chodnej Európe a vo v˘chodnej Ázii. V˘vinov˘ cyklus O. felineus je veºmi podobn˘ Clonorchis sinensis, obe motolice osídºujú u ãloveka Ïlãové cesty. K infekcii ãloveka dochádza alimentárnou cestou po konzumácii infikovan˘ch surov˘ch, slabo nasolen˘ch alebo su‰en˘ch r˘b, ktor˘ch mäso obsahuje metacerkáriové cysty motolice. Ochorenie sa prejavuje bolesÈami v epigastriu, v pravom podrebrí, nevoºnosÈou, zväã‰ením peãene. Diagnóza je zaloÏená na náleze mal˘ch Ïltohned˘ch vajíãok (26 – 30 x 11 – 15 µm) s typick˘m operkulom v stolici. Vajíãka sú v podstate neodlí‰iteºné od vajíãok O. viverrini i Clonorchis sinensis. Liekom voºby je prazikvantel. Opisthorchis viverrini (Poirier, 1886). Nákaza ãloveka touto motolicou spôsobuje váÏne zdravotné problémy v severnom Thajsku a Laose. âlovek sa infikuje konzumáciou pokrmov pripraven˘ch zo surov˘ch sladkovodn˘ch r˘b infikovan˘ch larvami motolice – metacerkáriami. Dospelé motolice parazitujú v Ïlãov˘ch cestách a spôsobujú podobné patologické zmeny ako Clonorchis sinensis. Infekcia mal˘m poãtom motolíc sa prejaví miernymi symptómami alebo vôbec. Väã‰ie infekãné dávky spôsobujú bolesti brucha, najmä v pravom podrebrí, vracanie, hnaãky, vyráÏku na koÏi a opuchy doln˘ch konãatín. Pri ÈaÏk˘ch infekciách motolice môÏu spôsobiÈ ob‰trukcie Ïlãov˘ch ciest, aÏ cirhózu peãene s ascitom. Ochorenie môÏe skonãiÈ fatálne, následkom zlyhania funkcie peãene, ale aj zlyhania srdca a obliãiek. Pri reinfekciách b˘va váÏnou komplikáciou cholangiokarcinóm. Diagnóza spoãíva v mikroskopickom dôkaze vajíãok v stolici alebo duodenálnej ‰Èave. K nepriamemu dôkazu sa pouÏívajú EIA testy. Parazit je taktieÏ citliv˘ na prazikvantel. Sporadicky sa u ãloveka e‰te vyskytujú druhy: O. guayaquilensis (Rodrigues, Gomes Linze et Montalvan, 1949) a O. noverca (Brun, 1903). Rod Opisthorchis spp. patrí do ãeºade Opisthorchiidae (Braun, 1901).
P Pandémia je intenzívne sa ‰íriaca epidémia, ktorá nemá priestorové ohraniãenie. Nákaza roz‰írená na väã‰ej ãasti sveta sa oznaãuje ako globálna pandémia. Paragonimus westermani (Kerbert, 1878), syn. P. ringeri, Distoma westermani, Mesogonimus westermani a i. – motolica pºúcna. Motolice rodu Paragonimus sú zaradené do ãeºade Paragonimidae (Dollfus,1939). Dospelá motolica (7 – 16 x 4 – 6 mm) Ïije v pºúcach ãloveka. Vyskytuje sa vo v˘chodnej a juhov˘chodnej Ázii, endemicky v Japonsku, Indii, Afrike. Okrem ãloveka je definitívnym hostiteºom motolice ‰iroké spektrum psovit˘ch i maãkovit˘ch ‰eliem, bobor, sviÀa. Vo v˘vinovom cykle sú prv˘m medzihostiteºom rôzne druhy vodn˘ch slimákov, ktor˘ch infikujú z vajíãka uvoºnené obrvené larvy miracídie. Slimáka opú‰Èajú larvy – cerkárie, ktoré v druhom medzihostiteºovi (kôrovce, najãastej‰ie krab) metamorfujú v metacerkáriové cysty. âlovek sa infikuje poÏitím metacerkárií v teplom ne48
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 49
upraven˘ch pokrmoch z infikovan˘ch krabov, ktoré sa v krajinách v˘skytu v rôznych modifikáciách ãasto konzumujú. Infekcia sa frekventovane vyskytuje u imigrantov a turistov konzumujúcich ‰peciality zo surov˘ch krabov. Metacerkáriové larvy prenikajú cez stenu ãreva do peritoneálnej dutiny, migráciou tkanivami sa dostávajú do pleurálnej dutiny a do pºúc, kde tvoria cystám podobné kapsuly. V cystách parazity dospievajú. Obsah tvoria jeden aÏ dve motolice s vajíãkami v purulentnej tekutine. Po ruptúre c˘st sa vajíãka dostávajú do bronchiolov, so spútom sú vyka‰liavané a ak sú prehltnuté stolicou sa dostávajú do vodného prostredia a cyklus sa opakuje. V pºúcach môÏe byÈ niekoºko motolíc. Sú známe aj extrapulmonálne lokalizácie, ãervy môÏu byÈ prítomné v mozgu, peãeni, ãreve, svaloch, koÏi, maternici, ováriách, prostate, testes, najãastej‰ie v mozgu. Migrujúce larvy i dospel˘ ãerv spôsobujú po‰kodenie tkanív. V mozgovom tkanive tvorí chodby, kde sa vyvíjajú abscesy a cysty. Ochorenie spôsobené P. westermani sa môÏe na zaãiatku infekcie prejaviÈ bru‰n˘mi gastrointestinálnymi príznakmi, hnaãkami, teplotami. Pºúcny syndróm môÏe zaãínaÈ ne‰pecifick˘m ka‰ºom, ktor˘ sa stáva chronick˘m a dráÏdiv˘m s expektoráciou s prímesou krvi v spúte. BeÏné sú d˘chacie ÈaÏkosti, horúãky, slabosÈ. Po námahe sa dostavujú aÏ záchvaty hemopt˘zy ohrozujúce Ïivot. VáÏnou komplikáciou je pleuritída s exsudátom a pneumotorax. Klinick˘ obraz je podobn˘ pºúcnej tuberkulóze. Paragonimóza je suspektná u v‰etk˘ch ºudí z endemick˘ch oblastí s prejavmi chronického ka‰ºa a u ºudí, ktorí udávajú konzumáciu surovej potravy pripravenej z kôrovca. Diferenciálne diagnosticky je potrebné odlí‰iÈ tuberkulózu, bronchoektázie a chronickú bronchitídu. Diagnóza je zaloÏená na priamom náleze vajíãok v spúte, kde sa objavujú pribliÏne po 3 mesiacoch od infekcie. Menej ãasté sú nálezy vajíãok v stolici, pleurálnom exsudáte, Ïalúdoãnej ‰Èave alebo v bioptick˘ch vzorkách. Nepriamy dôkaz infekcie spoãíva v stanovení protilátok sérologick˘mi testami, ako sú ELISA a Western blot. Liekom voºby je prazikvantel. Je úãinn˘ aj proti extrapulmonárnym formám. Alternatívnym liekom je triklabendazol, niklofolan alebo bitionol. Okrem P. westermani boli u ãloveka zaznamenané ìal‰ie druhy pºúcnych motolíc: Paragonimus skrjabini (Chen, 1959). Motolica sa vyskytuje v âíne, u ãloveka spôsobuje podkoÏné edémy v bru‰nej, hrudnej i driekovej oblasti väã‰inou migrujúca larva. MôÏe byÈ postihnuté aj oko. Ochorenie sprevádza potenie, anorexia, ka‰eº, horúãka. Paragonimus miyazakii (Kamo, Nishida, Hatsushika et Tomimura, 1961) sa vyskytuje v Japonsku v divok˘ch sviniach a hlodavcoch. âlovek sa infikuje poÏitím metacerkárií v surovom krabovi. Postihuje pºúca s prejavmi exsudatívnej pleuritídy, pneumotoraxom. Vyka‰liavanie krvavého spúta a vyluãovanie vajíãok nebolo dokázané. Paragonimus heterotremus (Chen et Hsia, 1964). V˘skyt motolice je dokumentovan˘ v âíne a Thajsku v krysách, maãkách a psoch. Infekcia ãloveka sa dokázala v Thajsku po konzumácii surov˘ch krabov. Motolica je lokalizovaná v pºúcach a subkutánne. Pºúcne prejavy sú spojené s hemopt˘zou, prítomnosÈou c˘st a vyluãovaním vajíãok. Paragonimus hueitungensis (Chung, Hsü, Ho et al. 1975) – helmint bol zaznamenan˘ v âíne v maãkách, psoch a krysách. U ãloveka sa dokázal v podkoÏn˘ch tumoroch. Paragonimus pulmonalis (Baelz, 1880) sa vyskytuje v krajinách v˘chodnej Ázie (Japonsko, Kórea, âína, Tchaj-wan). Medzihostiteº je krab rieãny a raky. Zdrojom nákazy pre ãloveka je mäso divokej svine. Parazit tvorí cysty v pºúcach.
49
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 50
Paragonimus philippinensis (Ito, Yokogava, Araki et Kobayashi, 1978) je opísan˘ ako pôvodca paragonimózy ãloveka na Filipínach. Paragonimus westermani ichunensis (Chung, Hsu Et Kao, 1978) je motolica a zistila sa u pacienta v âíne. Paragonimus africanus (Voelker et Vogel, 1965). Motolica sa na‰la v psovi a in˘ch zvieratách v Afrike. U ãloveka bolo ochorenie zistené v Libérii, Nigérii a Kamerune vo forme pºúcnej paragonimózy s vyluãovaním vajíãok v spúte. Ochorenie sa manifestuje respiraãn˘mi príznakmi s ka‰ºom a hemopt˘zou. Paragonimus uterobilateralis (Voelker et Vogel, 1965). Motolica bola zistená v Nigérii poãas obãianskej vojny (1967 – 1970). V˘skyt je zaznamenan˘ v Zaire a na PobreÏí slonoviny. U ãloveka spôsobuje ka‰eº s expektoráciou krvi a tumory. Paragonimus mexicanus (Miyazaki et Ishii, 1968) je známa infekcia ãloveka z krajín Strednej a JuÏnej Ameriky v pºúcnej forme s ka‰ºom a hemopt˘zou. Rozli‰ujeme mozgovú a peãeÀovú formu. Paragonimus macrorchis (Chen, 1962) sa vyskytuje v âíne. U pacientov boli nájdené vajíãka v spúte a v stolici. Ochorenie sa prejavilo bolesÈami v hrudi, hned˘m spútom a hemopt˘zou. Parascaris equorum (Goeze, 1782) je ‰krkavka konská. Parazitick˘ helmint z ãeºade Ascarididae (Blanchard, 1849) sa sporadicky môÏe vyskytnúÈ aj u ãloveka. Po poÏití vajíãok ochorenie spôsobí larválne ‰tádium, ktoré migruje do rôznych orgánov (larva migrans visceralis). Parazit je organizmus, ktor˘ Ïije cel˘ svoj Ïivot, alebo aspoÀ ist˘ ãas na tele (ektoparazit) alebo vo vnútri tela (endoparazit) iného organizmu, hostiteºa, na jeho úkor. Parazit obligátny je adaptovan˘ v˘hradne na parazitick˘ spôsob Ïivota (Taenia spp.). Parazit fakultatívny Ïije paraziticky za urãit˘ch podmienok (voºne Ïijúce meÀavky). Parazit náhodn˘ napáda hostiteºa, v ktorom beÏne neparazituje (Dipylidium caninum). Hyperperazit: parazituje v inom druhu parazita (mikrosporídie v pásomniciach). Parazitémia je prítomnosÈ parazitov v krvi hostiteºa pri niektor˘ch chorobách (malária, toxoplazmóza). Parazitizmus (cudzopasníctvo) je forma spoluÏitia, pri ktorom jeden z dvoch spolunaÏívajúcich organizmov vyuÏíva druh˘ a svojím Ïivotn˘m cyklom je s ním dlh‰í alebo krat‰í ãas zviazan˘. Partenogenéza je forma sexuálnej reprodukcie, pri ktorej sa organizmus vyvíja bez oplodnenia samãími gamétami (vyskytuje sa pri Strongyloides stercoralis).
50
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 51
Patentná perióda je ãas dokázateºnej prítomnosti parazita v tele hostiteºa prostredníctvom infekãn˘ch ‰tádií ním vyluãovan˘ch. Patogén je organizmus, ktor˘ môÏe spôsobiÈ hostiteºovi ochorenie. Patogenita (choroboplodnosÈ) je schopnosÈ parazita vyvolaÈ v organizme hostiteºa ochorenie naru‰ením jeho fyziologickej rovnováhy. Mierou patogenity je virulencia, geneticky podmienená schopnosÈ prenikaÈ do hostiteºa a spôsobiÈ ochorenie. Invazivita je ìal‰ou mierou patogenity a vyjadruje intenzitu mnoÏenia a r˘chlosÈ ‰írenia parazita v organizme hostiteºa. Je závislá od infekãnej dávky, brány vstupu a biochemick˘ch faktorov. Pediculus capitis (DeGeer, 1778), vo‰ detská (hlavová). V‰i rodu Pediculus patria do ãeºade Pediculidae (Leach, 1817). Nachádza sa najmä vo vlasoch u detí, ale aj u dospel˘ch v brade, fúzoch, oboãí. Je beÏn˘m parazitom vo v‰etk˘ch socioekonomick˘ch skupinách, vyskytuje sa geopolitne, vrátane vyspel˘ch ‰tátov. Prevalencia je vy‰‰ia v detsk˘ch kolektívoch, rodinách s vy‰‰ím poãtom detí, v komunitách so zníÏenou hygienickou úrovÀou i nemocniãn˘ch oddeleniach. Vo‰ sa cel˘ Ïivot Ïiví krvou, miesto pricicania svrbí, núti k ‰krabaniu sa, ão môÏe spôsobiÈ sekundárnu infekciu s impetigom. Dlhodobá prítomnosÈ v‰í spôsobuje nespavosÈ a pruritus, ale aj frustráciu, stres, pocit hanby. Predpoklad o nepodieºaní sa v‰i detskej na prenose infekãn˘ch agensov sa v súãasnosti po experimentálnom prenose Rickettsia prowazekii i Bartonella quintana prehodnocuje. âlovek je ako jedin˘ hostiteº zdrojom infekcie, ktorá sa ‰íri fyzick˘m kontaktom hláv. Prenos uterákmi, hrebeÀmi, pokr˘vkami hlavy nebol dokázan˘. Samica po kopulácii kladie denne v priemere 4 – 5 vajíãok, ktoré pripevÀuje na vlasy. Na 7. – 10. deÀ sa liahnu mladé nymfy, ktoré cicajú krv a po zvliekaní o 10 dní dospievajú. Na likvidáciu v‰í je najúãinnej‰ie opakované umytie hlavy ‰ampónom s insekticídom. Pri rezistencii v‰í na pyretroidy je úãinn˘ insekticídny prípravok obsahujúci karbaryl. Úãinné sú prípravky obsahujúce zlúãeniny kremíka, zmesi olejov. Ideálne odv‰ivenie moÏno dosiahnuÈ ostrihaním vlasov. Na vlasoch krat‰ích ako 1 cm v‰i nepreÏijú. Pediculus humanus (DeGeer, 1778), syn. Pediculus corporis, vo‰ ‰atová. Îije na ãastiach tela prikryt˘ch odevom, do ktorého kladie vajíãka. Jej v˘skyt je v na‰ich podmienkach sporadick˘ vo väzniciach, azylov˘ch táboroch. V‰ou ‰atovou sú prená‰aní pôvodcovia 3 váÏnych ochorení: pôvodca ‰kvrnitého t˘fu Rickettsia prowazekii, pôvodca zákopovej horúãky Bartonella guintana a pôvodca návratnej horúãky Borrelia recurrentis. Pentatrichomonas hominis (Davaine, 1860), syn. P. ardindelteili, Trichomonas hominis, T. intestinalis – biãíkovec ãrevn˘. Parazitick˘ prvok zaraden˘ do ãeºade Trichomonadidae (Wenyon, 1926) sa vyskytuje v ‰irokom spektre hostiteºov, v mnoh˘ch cicavcoch, vtákoch a u ãloveka. Îije v hrubom ãreve ãloveka, trofozoit (13 x 9 µm) má 5 biãíkov. Je povaÏovan˘ za komenzálneho prvoka, sú opísané nálezy u ºudí so zaÏívacími ÈaÏkosÈami. PeriodickosÈ je ãasová väzba v˘skytu mikrofilárií vlasovcov v periférnej krvi. Noãná periodickosÈ v˘skytu mikrofilárií sa vyskytuje pri Wuchereria bancrofti (Microfilaria nocturna), denná periodickosÈ pri Loa loa (Microfilaria diurna). Philophthalmus gralli (Mathis et Lefer, 1910) je parazitick˘ helmint z ãeºade Philophthalmidae (Travassos, 1918) – motolica parazitujúca v oku vtákov, príleÏitostne v oku ãloveka.
51
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 52
âlovek sa pravdepodobne infikuje poÏitím metacerkárií na vodn˘ch rastlinách alebo pri kúpaní larvami, ktoré dospejú v oku. Sporadické infekcie ãloveka (filoftalmóza) sú opísané v Juhoslávii, Srí Lanke, Izraeli, Japonsku, USA, na Balkáne a i. Parazit spôsobuje v oku dráÏdiv˘ zápal spojovky, uveitídu, oãné tumory. Lieãba spoãíva v odstránení parazita z oka. U ãloveka boli zistené e‰te druhy: Philophthalmus lacrymosus (Braun, 1902), jeden prípad v b˘valej Juhoslávii (infekcia po kúpaní v rieke Sáva) a Philophthalmus palpebrarum (Looss, 1899) v Izraeli. Phthirus pubis (Linnaeus, 1758), vo‰ lonová. Je parazitick˘ ãlánkonoÏec z ãeºade Pediculidae (Leach, 1817). Îije na ochlpení pohlavn˘ch orgánov, vzácne v axilách a na hrudníku. Medzi ºuìmi sa prená‰a predov‰etk˘m pri pohlavnom styku. Nevyluãuje sa moÏnosÈ nákazy z posteºovej i osobnej bielizne zneãistenej v‰ami. Vo‰ sa usídºuje vo vlasoch ohanbia, menej ãasto v axilách, na fúzoch, oboãí a oãn˘ch riasach, kde spôsobuje svrbenie. Vo‰ má ploché ‰iroké telo a silné nohy zakonãené mohutn˘mi pazúrmi. Samec meria l mm, samica 1,5 mm. Vo‰ sa Ïiví krvou, v mieste pricicania ostávajú na koÏi ‰edomodré ‰kvrny (maculae ceruleae). Neprená‰a pôvodcov Ïiadneho ochorenia. Na lieãbu sa pouÏívajú ‰ampóny s insekticídom, napr. karbarylom. Pinocytóza je spôsob príjmu potravy pri niektor˘ch prvokoch, ktoré nemajú ústny aparát (Giardia intestinalis). Je to druh endocytózy, pri ktorej bunka prijíma látky vo forme roztoku invagináciou povrchovej membrány (plazmalemy) do cytoplazmy bunky a následnou tvorbou pinocytovej vakuoly. Plagiorchis spp. Dospelé motolice sú parazity rôznych stavovcov patriace do ãeºade Plagiorchiidae (Ward, 1917). Infekcie ãloveka sú zriedkavé. Zdrojom infekcie ãloveka sú vodné larvy hmyzu (ãasto váÏok) infikované metacerkáriami, ktoré sa pri pití vody dostávajú do zaÏívacieho systému, kde dospievajú na ãervov. Parazit spôsobuje gastrointestinálne ÈaÏkosti. U ãloveka sú známe druhy: Plagiorchis philippinensis (Sandground, 1940). Vyskytuje sa na Filipínach, v Indonézii je zaznamenan˘ v˘skyt P. javensis (Sandground, 1940). P. muris (Tanabe, 1922) sa vyskytuje v Japonsku, P. harinasutai (Radomyos, Bunnag et Harinasuta, 1989) sa vyskytuje v Thajsku a v Japonsku. Plasmodium spp. Rod obsahuje 5 druhov parazitick˘ch prvokov kmeÀa Apicomplexa (ãeºaì Plasmodiidae Mesnil, 1908) vrátane zoonotického P. knowlesi, ktoré sú pôvodcami malárie ãloveka. Malarické plazmódiá prekonávajú zloÏit˘ Ïivotn˘ cyklus so striedaním hostiteºov, generácií i v˘vinov˘ch ‰tádií. Definitívnym hostiteºom a zároveÀ prená‰aãom parazita je komár rodu Anopheles. V bunkách jeho ãreva prebieha pohlavn˘ v˘vinov˘ cyklus, ktor˘ je ukonãen˘ sporogóniou. Veºké mnoÏstvo sporozoitov migruje do slinn˘ch Ïliaz a je inokulované pri cicaní komára do ãloveka. Krvnou cestou sa v priebehu niekoºk˘ch minút dostanú do hepatocytov, kde dochádza k ìal‰iemu nepohlavnému deleniu – schizogónii – merogónii (preerytrocytárne ‰tádium), pri ktorom vzniká veºké mnoÏstvo merozoitov. Toto ‰tádium ostáva bez klinickej odozvy a trvá 6 – 15 dní v závislosti od druhu plazmódia. Pri malárii spôsobenej P. vivax a P. ovale môÏe ãasÈ sporozoitov pretrvávaÈ v bunkách peãene v ‰tádiu pokojov˘ch foriem (tzv. hypnozoitov) niekoºko mesiacov aÏ rokov po infekcii. MôÏu byÈ zdrojom neskor‰ích relapsov. Merozoity uvoºnené z prasknutého hepatocytu infikujú erytrocyty, v ktor˘ch prebieha asexuálne delenie (erytrocytárna schizogónia – merogónia). Toto ‰tádium sa prejavuje klinicky malarick˘mi záchvatmi 52
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 53
s komplikáciami. Pri P. falciparum cyklus trvá 72 hodín, pri ostatn˘ch druhoch 48 hodín. Po napadnutí erytrocytu sa merozoit mení na vegetatívne ‰tádium – trofozoit, tento na deliaci sa schizont. Merozoity po prasknutí bunky infikujú ìal‰ie erytrocyty. V niektor˘ch erytrocytoch sa vyvíjajú pohlavné bunky – gametocyty, ktoré sa v tele ãloveka nemnoÏia a nevyvolávajú klinické symptómy. Gametocyty P. vivax, P. ovale a P. malariae sa diferencujú zo sporozoitov na zaãiatku erytrocytárnej merogónie, preÏívajú v‰ak len niekoºko hodín. Gametocyty P. falciparum Ïijú niekoºko dní aÏ t˘ÏdÀov. Z gametocytov, ktoré sa dostávajú pri cicaní komára do jeho ãreva, vznikajú samãie a samiãie gaméty. Po oplodnení vzniká zygota – ookinet, ktorá sa meioticky a mitoticky delí za vzniku sporocysty so sporozoitmi a cyklus sa opakuje. Plasmodium falciparum (Welch, 1897) je etiologick˘m agensom najzávaÏnej‰ej formy tropickej malárie – malígnej terciány. Ak nie je lieãená, môÏe u neimúnnych osôb spôsobiÈ smrÈ. Ochorenie zaãína bolesÈami hlavy, kæbov, svalov, brucha, tria‰kou s horúãkou. Malarick˘ záchvat sa dostavuje cez deÀ i v noci, sprevádza ho tria‰ka, horúãka a potenie. Teplota trvá 12 – 24 i 36 hodín. Po krátkej fáze bez horúãok nastáva nov˘ záchvat s tria‰kou a teplotou. Chor˘ môÏe maÈ poruchy vedomia, ãast˘ je abdominálny syndróm v akútnej fáze s bolesÈami brucha vracaním, hnaãkou, anorexiou. MôÏe dôjsÈ k zväã‰eniu sleziny a peãene, poruchám funkãnosti obliãiek. NajváÏnej‰ou komplikáciou je mozgová malária, akútna nedostatoãnosÈ obliãiek, hemol˘za, edém pºúc, ktoré bez vãasnej terapie konãia smrÈou. Plasmodium vivax (Grassi et Feleti, 1890) je pôvodcom trojdennej benígnej malárie (terciány). Malarick˘ záchvat sa prejaví bolesÈami hlavy, nechutenstvom, vracaním, r˘chlym vzostupom teploty, tria‰kou. Malarické záchvaty sa striedajú kaÏd˘ch 48 hodín, dostavujú sa bolesti hlavy, nauzea, nepokoj, smäd, zr˘chlené d˘chanie. Po 2. – 6. hodinách horúãky sa pacient zaãína potiÈ, ão je sprevádzané poklesom teploty s pocitom úºavy. Bez lieãby môÏu záchvaty trvaÈ 3 – 6 t˘ÏdÀov, postupne oslabujú. Slezina sa zväã‰uje po prv˘ch záchvatoch. Plasmodium ovale (Stephens, 1922) spôsobuje benígnu maláriu, terciánu, s priebehom podobn˘m ako pri P. vivax. Plasmodium malariae (Laveran, 1881) je pôvodcom kvartány, ‰tvordÀovej malárie. Horúãka sa strieda v 4-dÀov˘ch periodick˘ch cykloch. Pre tento druh malárie je typick˘ jej protrahovan˘ priebeh, slezina sa zväã‰uje postupne. Postihnuté b˘vajú najmä deti, u ktor˘ch spôsobuje nefrotick˘ syndróm s progresívnym priebehom. Pre perzistenciu schizogónie v erytrocytoch dochádza k recidívam malárie. Plasmodium knowlesi (Sinton et Mulligan, 1932) spôsobuje maláriu makakov dlhochvost˘ch (Macaca fascicularis). MôÏe infikovaÈ ãloveka a spôsobiÈ aj smrteºné ochorenie tzv. knowlesi maláriu. Vyskytuje sa v juhov˘chodnej Ázii, najmä v Malajzii, Borneu, Thajsku, na Filipínach. Mikroskopicky je takmer neodlí‰iteºn˘ od Plasmodium malariae, jeho potenciálna nebezpeãnosÈ pre ãloveka spoãíva v r˘chlej replikácii v erytrocytoch (do 24 hodín), ão kladie veºké nároky na r˘chlu diagnostiku a terapiu. Diagnostika malárie spoãíva v priamom mikroskopickom dôkaze erytrocytárnych foriem plazmódií v krvn˘ch preparátoch farben˘ch metódou podºa Giemsu a Romanovského. ·tandardne sa zhotovuje tenk˘ náter a hrubá kvapka. Náter slúÏi na identifikáciu dru53
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 54
hu parazita, hrubá kvapka na stanovenie parazitémie. Krv sa odoberá pri prvom podozrení na maláriu, ale aj mimo záchvatu pred aplikáciou antimalarík. Najnov‰ie sa pouÏívajú metódy na dôkaz DNK parazita (PCR) a r˘chle metódy na dôkaz antigénu plazmódií. Pre retrospektívnu diagnostiku a epidemiologické úãely sa pouÏívajú metódy sérologického dôkazu protilátok najãastej‰ie EIA. Na lieãbu malárie sa pouÏívajú lieãivá pôsobiace na erytrocytárne ‰tádiá, ãím dochádza aj k potlaãeniu klinick˘ch prejavov. Na lieãbu terciány a kvartány sa pouÏíva chlorochín, pri terciáne aj primachín (antirelapsová lieãba na hypnozoity P. vivax a P. ovale). Na lieãbu tropickej malárie bez komplikácií sa pouÏíva meflochín, chinín, fansidar, malaron, riamet. Pacient s tropickou maláriou s komplikáciami má byÈ lieãen˘ na jednotke intenzívnej starostlivosti. Voºba lieku závisí od v˘skytu rezistencie na antimalariká v oblasti pobytu pacienta. Základom ochrany neimúnnych osôb proti malárii je chemoprofylaxia a pouÏívanie repelentov, sietí, moskytiér a pod. Plerocerkoid je larválne ‰tádium pásomnice Diphyllobothrium latum vyskytujúce sa v druhom medzihostiteºovi. Pozostáva zo skolexu s fixaãn˘m ústrojenstvom a krátkej strobily. Vyskytuje sa v rybách a pre ãloveka predstavuje infekãné ‰tádium pásomnice, ktor˘m sa infikuje konzumáciou surového mäsa r˘b. Pri rode Spirometra sa podkoÏne migrujúca larva typu plerocerkoidu naz˘va sparganum. Pneumocystis jiroveci (Delanoë, 1912), predt˘m známy ako P. carinii je pôvodcom intersticiálnej alebo pneumocystovej pneumónie, oportúnnej infekcie predov‰etk˘m u osôb s oslabenou imunitou. Vyskytuje sa najmä ako superinfekcia po imunosupresívnej protinádorovej, postransplantaãnej terapii i pri terapii AIDS pacientov. Infekcia je ãastá u detí do 3 rokov, ãi naroden˘ch predãasne. V zdravej dospelej populácii sa prakticky nevyskytuje. P. jiroveci sa na základe molekulovej anal˘zy dnes radí medzi kvasinky do radu Pneumocystidales. Îivotn˘ cyklus parazita nie je spoºahlivo objasnen˘, vyskytuje sa v ‰tyroch morfologick˘ch formách, ktoré sa nachádzajú v pºúcach: trofozoity, precysta, cysty a sporozoity. Trofozoity sú veºmi malé bunky (2 – 3 µm) nepravidelného amébovitého tvaru, intenzívne sa asexuálne mitoticky mnoÏiace v bunkách alveolov. Pohlavn˘ cyklus zaãína diferenciáciou trofick˘ch foriem, pokraãuje fúziou gamét, ktoré sa vyvíjajú do intermediárneho ‰tádia diploidnej precysty a hrubostennej cysty. V ‰tádiu precysty zaãína v˘vin sporozoitov meiotick˘m a mitotick˘m delením. Zrelé cysty sú guºovitého tvaru, merajú okolo 5 µm, obsahujú 8 haploidn˘ch kosákovit˘ch teliesok – sporozoitov veºkosti 1,5 µm (známych ako intracystické telieska). Po prasknutí steny cysty sa cyklus opakuje. Zdrojom nákazy je chor˘ ãlovek alebo nosiã. K prenosu dochádza pravdepodobne kvapôãkovou infekciou. Najãastej‰ími klinick˘mi prejavmi sú problémy pri d˘chaní, vysoká dychová frekvencia, cyanóza, infiltrácia pºúc, pºúcny emfyzém. Ochorenie môÏe konãiÈ aÏ fatálne. Zriedka môÏe infekcia spôsobiÈ ochorenie v in˘ch orgánoch vrátane koÏe (extrapulmonálne pneumocystové infekcie). Diagnostika sa opiera o priamy mikroskopick˘ dôkaz parazita v BAL alebo indukovanom spúte po zafarbení ‰peciálnymi postupmi (farbenie podºa Giemsu a Romanowského, farbenie podºa Grama a Weigerta) a dôkazom DNK parazita metódou PCR. Liekom voºby je trimetoprim-sulfametoxazol (TMP-SMX), dapson, pentamidín v aerosólovej aplikácii, atovachon pri intolerancii TMP-SMX. Porocephalus crotali (Humboldt, 1808) je parazitick˘ kôrovec z triedy Pentastomida (jaz˘ãkovce). Je to príleÏitostn˘ parazit ãloveka, larválne ‰tádium môÏe spôsobiÈ viscerálnu pentastomózu. Hlásené sú ojedinelé prípady z Afriky, Malajzie a Stredného v˘chodu. 54
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 55
Prepatentná doba je doba od vniknutia parazita do hostiteºa po objavenie sa vylúãen˘ch infekãn˘ch agensov. Je v˘znamná pri t˘ch nozologick˘ch jednotkách, kde sú klinické príznaky málo zreteºné alebo Ïiadne (epidemiologick˘ v˘znam). Prevalencia je poãet v‰etk˘ch ochorení (nov˘ch i star˘ch) v urãitej populácii vyjadren˘ zvyãajne na 100 tisíc jedincov. Poãet v‰etk˘ch ochorení v urãitom ãasovom bode vyjadruje bodová prevalencia, poãet ochorení za urãité ãasové obdobie vyjadruje intervalová prevalencia. Procerkoid je druhé larválne ‰tádium pásomnice Diphyllobothrium latum vyvíjajúce sa v prvom medzihostiteºovi (vodné kôrovce). Proglotidy sa naz˘vajú ãlánky tela pásomníc. Zrelé s obsahom vajíãok odchádzajú stolicou. Prolaps rekta je vyãnievanie rektálnej mukózy cez koneãník. B˘va pozorovan˘ pri infekcii Trichuris trichiura. Pseudamphistomum truncatum (Rudolphi, 1819), syn. Distomum sibiricum, je malá motolica (2,0 x 0,5 mm) z ãeºade Opisthorchiidae (Braun, 1901), ktorej koneãn˘m hostiteºom sú rôzne druhy ryboÏrav˘ch cicavcov, vzácne ãlovek. Infekcie touto motolicou sú zaznamenané zo stredného PovolÏia, v niektor˘ch prípadoch i‰lo o zmie‰anú infekciu s motolicou Opisthorchis spp. âlovek sa infikuje poÏitím surového rybieho mäsa obsahujúceho metacerkárie motolice. Spôsobuje tráviace ÈaÏkosti, ochorenie peãene a Ïlãov˘ch ciest. Pseudocysta je zhluk veºkého poãtu trofozoitov Toxoplasma gondii v makrofágu alebo in˘ch hostiteºsk˘ch bunkách. Vyskytujú sa zvyãajne vo svale a mozgovom tkanive (toxoplazmóza). Pulex irritans (Linnaeus, 1758), blcha ºudská (ãeºaì Pulicidae Billberg, 1820). Napáda ãloveka aj domáce zvieratá, psa, maãku, o‰ípanú a hlodavce. Dospelé blchy cicajú krv hostiteºov. Na rozdiel od v‰í nie sú úzko viazané na jeden hostiteºsk˘ druh. Sú schopné dlhodobo preÏívaÈ aj bez hostiteºa. Dospelé blchy majú dlh‰í tretí pár nôh, ktor˘ slúÏi na skákanie. Energiu ku skoku dodáva bielkovinová substancia, tzv. rezilín. Cicanie na hostiteºovi vytvára svrbiace pupence. V˘skyt tejto blchy u nás ustupuje. âastej‰ie je ãlovek napádan˘ blchou psou Ctenocephalides canis (Curtis, 1826) a blchou maãacou C. felis (Bouché, 1835). R Rabditiformná larva je neinfekãná larva ankylostom a Strongyloides stercoralis. Od ostatn˘ch typov lariev sa odli‰uje tvarom paÏeráka. Rédie je larválne ‰tádium druhej generácie niektor˘ch motolíc, ktoré vzniká v slimákovi partenogenetick˘m mnoÏením miracídií. Reinfekcia je opakovaná infekcia t˘m ist˘m druhom. Retortamonas intestinalis (Wenyon et O’Connor), syn. Embadomonas intestinalis, Waskia intestinalis, retortamonáda ãrevná je prvok podobn˘ biãíkovcovi Chilomastix mesnili. Îije ako komenzál v hrubom ãreve ãloveka. Je súãasÈou ãeºade Retortamonadidae (Wenrich, 1932). 55
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 56
S Sappinia diploidea (Hartman et Nägler, 1908) okrem známych voºne Ïijúcich meÀaviek patogénnych pre ãloveka (Acanthamoeba, Balamuthia, Naegleria) bol objaven˘ nov˘ druh patogénnej meÀavky spôsobujúcej granulomatóznu amébovú encefalitídu (GAE) ãloveka. Nov‰ie je rod Sappinia priraden˘ do radu Thecamoebida (Schaeffer, 1926). Doposiaº bol opísan˘ jedin˘ prípad GAE spôsoben˘ touto meÀavkou v roku 2001 v USA. Parazit sa vyskytuje vo vode, pôde a existuje v dvoch ‰tádiách: trofozoit spôsobujúci ochorenie a odolná cysta. âlovek sa pravdepodobne infikuje cez respiraãn˘ systém. Informácie o inkubaãnom ãase, virulencii a patogenéze nie sú známe. Ochorenie sa môÏe manifestovaÈ bolesÈami hlavy, záchvatmi, horúãkou, stratou vedomia, poruchami videnia, príznakmi epilepsie. U pacienta bolo z ºavého temporálneho laloku mozgu chirurgicky odstránené tumorózne nekrotizujúce loÏisko o veºkosti cca 2 cm. Obsahovalo dvojjadrové trofozoity meÀaviek veºkosti 44 – 70 µm. Diagnostika parazita spoãíva v lokalizácii lézie zobrazovacou technikou (magnetickou rezonanciou) a dôkazom parazita v bioptick˘ch vzorkách po zafarbení Giemsov˘m farbivom, príp. po kultivácii. Terapia pozostáva z chirurgického odstránenia loÏiska v kombinácii s podávaním azitromycínu, pentamidín izotionátu, itrakonazolu a flucytozínu. Sarcocystis spp. Rod zah⁄Àa dvojhostiteºské parazitické prvoky – kokcídie z ãeºade Sarcocystidae (Poche, 1913). Sú pôvodcom zoonóz manifestujúcich sa hnaãkovit˘m ochorením. âlovek je definitívnym hostiteºom, infikuje sa poÏitím svaloviny obsahujúcej sarkocysty s infekãn˘mi bradyzoitmi. V subepitelovej vrstve tenkého ãreva prebieha pohlavn˘ cyklus – gametogónia s tvorbou zygoty. Endogénnou sporuláciou v lamina propria vznikajú sporocysty, neskôr oocysty s dvomi sporocystami a 4 sporozoitmi v kaÏdej sporocyste. Stena oocysty je tenká, v stolici sa rozpadá, takÏe moÏno zistiÈ iba sporocysty. Sporocystami so sporozoitmi sa nakazí medzihostiteº (cicavec, vták, plaz), v ktorom dochádza k nepohlavnému cyklu delenia (merogónia) a tvorbe sarkoc˘st vo svaloch (predt˘m sa naz˘vali Miescherove vaãky). Cyklus pokraãuje v definitívnom hostiteºovi. Ochorenie sa prejavuje hnaãkami, ktor˘ch intenzita asociuje s veºkosÈou infekãnej dávky. Vyskytuje sa geopolitne, v Európe sa uvádza v 2 – 10 % osôb. Diagnóza spoãíva v náleze sporoc˘st v stolici pacientov. Na dôkaz sérov˘ch protilátok sa vyuÏívajú metódy imunoezn˘mového dôkazu, reakcia väzby komplementu, nepriama imunofluorescencia a i. Sarcocystis hominis (Railliet et Lucet, 1891), syn. S. bovihominis, S. hirsuta – svalovka hovädzia. Spôsobuje sarkocystózu hovädzieho dobytka. âlovek sa nakazí ingesciou sarkoc˘st v nedostatoãne teplom upravenom alebo surovom mäse (tatársky biftek). Pri veºkej infekãnej dávke môÏe dôjsÈ k ÈaÏkému priebehu s bolesÈami Ïalúdka, nevoºnosÈami, hnaãkami. Sarcocystis suihominis (Tadros et Laarman, 1976), syn. S. miescheriana – svalovka prasacia. Medzihostiteºom je sviÀa domáca alebo divoká. âlovek sa infikuje poÏitím sarkoc˘st v surovom bravãovom mäse alebo jeho produktoch (‰unka, saláma). Vzhºadom k vy‰‰ej virulencii parazita ako S. hominis sa ochorenie manifestuje intenzívnej‰ími príznakmi v gastrointestinálnom systéme. UÏ po 24-hodinovom inkubaãnom ãase sa vyskytujú bolesti brucha, nevoºnosÈ a silné hnaãky. Sporocysty sú vyluãované stolicou aÏ 2 mesiace. Sarcocystis lindemanni (Rivolta, 1878), svalovka ºudská. Sarkocysty boli u ãloveka zistené v prieãne pruhovanom svalstve a v srdcovom svale. âlovek je medzihostiteºom, infikuje sa pravdepodobne prehltnutím ooc˘st, napr. vo vode. Definitívnym hostiteºom môÏu byÈ rôzne zvieratá. 56
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 57
Sarcoptes scabiei (Linnaeus, 1758), zákoÏka svrabová (ãeºaì Sarcoptidae, Trouessart, 1892). Parazitick˘ ãlánkonoÏec je pôvodca skabies – svrabu – prenosného svrbivého ochorenia koÏe, ãasto epidémií v zdravotníckych alebo sociálnych zariadeniach. Samãek Ïije na povrchu koÏe (podobne ako neoplodnené samice a nymfy), po oplodnení samiãky zahynie. Samica zákoÏky meria 0,3 – 0,4 mm, po oplodnení sa zav⁄tava do koÏe a v nej vytvára chodbiãky, kde denne kladie 2 – 3 vajíãka. Z nich sa o 3 – 5 dní vyliahnu larvy, o ìal‰ie 3 dni sa z nich stávajú dospelí jedinci. Skabies je ochorenie roz‰írené po celom svete, nevynecháva Ïiadnu spoloãenská vrstvu a má stúpajúci tendenciu. V˘skyt asociuje s hygienick˘mi a socioekonomick˘mi podmienkami, s kumuláciou osôb. Vyskytuje sa najmä u detí, du‰evne chor˘ch ºudí, u ºudí so slab˘m imunitn˘m systémom, kde svrab prechádza aÏ do tzv. formy inkrustácie – tvorby obrovsk˘ch chrást (scabies norvegica). PrameÀom nákazy je v˘hradne chor˘ ãlovek. Prenos svrabu sa uskutoãÀuje priamym, zriedkavo nepriamym kontaktom. Na nového hostiteºa oplodnené samiãky môÏu prejsÈ aj poãas sexuálneho styku, preto sa toto ochorenie zaraìuje aj medzi ochorenia prenosné sexuálnym stykom. ZákoÏka sa môÏe preniesÈ kontaminovanou bielizÀou, uterákmi pouÏívan˘mi spoloãne s postihnutou osobou. Migrácia samice zákoÏky koÏou spôsobuje svrbenie, najmä v noci, zmeny na koÏi podobné ekzému. V dôsledku hypersenzitivity makroorganizmu vzniká exantém aj mimo infikovan˘ch loÏísk. Najãastej‰ou lokalizáciou zákoÏky sú miesta, kde je koÏa mäkká, jemná, tenká a teplá (medziprstové priestory, prsné bradavky, koÏa brucha, zvlá‰È okolo pupka, genitálie a podpazu‰ie). Pruritus je spoãiatku jedn˘m z hlavn˘ch symptómov ochorenia. Pacienti sa v˘razne ‰kriabu, na koÏi vznikajú drobné exkoriácie. Svrbenie je spôsobené dráÏdením senzitívnych nervov samicami pri predieraní sa koÏou, ale aj samãekmi pri lezení po povrchu. Nakoºko zákoÏky sú najaktívnej‰ie v noci, svrbenie je vtedy najintenzívnej‰ie. Väã‰inu prípadov svrabu diagnostikuje koÏn˘ lekár. Definitívne by v‰ak mala byÈ diagnóza potvrdená laboratórnym dôkazom pôvodcu v postihnut˘ch lokalitách koÏe. Osvedãila sa metóda lúhového preparátu koÏe. Na lieãbu svrabu sa pouÏívajú antiakaricídne látky v kombinácii s antipruritick˘mi (antihistaminiká) a antibiotikami pri bakteriálnej sekundárnej infekcii. Úãinná je síra vo forme vazelíny alebo masti a lindan v emulzii. Aplikuje sa po kúpeli na celé telo, okrem tváre, a nechá sa pôsobiÈ 12 – 24 hodín. U imunosuprimovan˘ch pacientov, pri scabies norvegica a pri epidémiách v niektor˘ch krajinách nachádza uplatnenie ivermektín. Schistosoma spp. – rod predstavujú gonochoristické krvné motolice patriace do ãeºade Schistosomatidae (Looss, 1899), ktoré sú pôvodcami ochorenia schistozomózy. Dospelé ãervy Ïijú v cievach zaÏívacieho a moãového systému, kde sa Ïivia erytrocytmi. Samec dosahuje dæÏku 1 cm, má na bru‰nej strane Ïliabok, tzv. gynekoforn˘ kanál, v ktorom je poãas kopulácie uloÏená samica. Oplodnená samica je dlh‰ia a ten‰ia (14 x 0,16 mm), produkuje denne veºké mnoÏstvá vajíãok (v závislosti od druhu aÏ 200 – 3 500). Vajíãka sú oválne (60 – 24 x 40 – 85 µm), majú charakteristick˘ t⁄À, ktorého umiestnenie a tvar sa lí‰ia podºa druhu. Vajíãka sa taktieÏ podieºajú na patológii schistozomózy t˘m, Ïe vyluãovaním proteolytick˘ch enz˘mov sa môÏu dostávaÈ cez tkanivá do dutiny ãreva alebo moãového mechúra a in˘ch orgánov, kde vyvolávajú tvorbu nodulárnych alebo difúznych lézií. Na sliznici mechúra a uretry sa tvoria hrbolãeky, ktoré kalcifikujú, v epiteli sa tvoria polypy rôznych tvarov. Vajíãka sú vyluãované stolicou alebo moãom a vo vodnom prostredí sa z nich liahnu obrvené pohyblivé larvy prvej generácie – miracídiá. Aktívne vyhºadávajú medzihostiteºa, ktor˘m je slimák. V Àom prebieha v˘vin na infekãné larvy – cerkárie, ktoré sa uvoºÀujú zo slimáka do vody. Cerkárie sú infekãné pre ãloveka t˘m, Ïe vo vodnom prostredí penetrujú cez koÏu a krvn˘m obehom sa dostávajú do portálnych ciev, kde dospievajú v motolicu a pohlavne sa diferencujú. Motolice Ïijú 3 – 7 a viac rokov. Manifestá57
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 58
cia ochorenia je podmienená infekãnou dávkou a stupÀom patologick˘ch zmien od asymptomatickej formy po ÈaÏké po‰kodenie orgánov. Penetráciou cerkárií cez pokoÏku hostiteºa vzniká makulopapulózna vyráÏka, tzv. cerkáriová dermatitída. Migrácia dospel˘ch ãervov a vajíãok do rôznych orgánov je známkou akútnej fázy, ktorá je spojená s horúãkovit˘m ochorením. Chronické ‰tádium infekcie je charakterizované orgánov˘m postihnutím a váÏnymi komplikáciami. Schistozómy sa vyskytujú v krajinách tropického a subtropického pásma a sú pôvodcom jednej z najroz‰írenej‰ích parazitóz na svete. V˘skyt je viazan˘ na nízky socioekonomick˘ status populácie, vysokú akumuláciu obyvateºstva, nízku úroveÀ hygieny spojenú s vyuÏívaním vodného prostredia na defekáciu, moãenie a osobnú hygienu ãloveka. Diagnostika schistozomózy sa opiera, okrem metód laboratórneho dôkazu o anamnestické údaje (cestovateºská anamnéza), najmä pobyt, kontakt s vodn˘m prostredím v endemick˘ch oblastiach. Moãová schistozomóza sa diagnostikuje mikroskopick˘m dôkazom vajíãok v moãi. Moã sa zhromaÏìuje medzi 10. – 15. hodinou. Vajíãka sa v moãi objavujú hlavne v posledn˘ch kvapkách, môÏu sa dokázaÈ aj vo vaginálnych v˘teroch. Pre periodické vyluãovanie vajíãok je treba moã vy‰etriÈ opakovane. Na dôkaz vajíãok schistozóm vyluãovan˘ch stolicou je stolicu potrebné odoberaÈ minimálne 3-krát za sebou s odstupom jedného dÀa. Pri negatívnych v˘sledkoch je potrebné urobiÈ rektálnu biopsiu s mikroskopick˘m vy‰etrením natívneho preparátu. Diagnózu spresÀuje a objektivizuje (najmä pri vyluãovaní mal˘ch poãtov vajíãok) dôkaz ‰pecifick˘ch antigénov metódami ELISA. Boli vyvinuté r˘chlotesty na báze imunochromatografického dôkazu. Na nepriamu diagnostiku moãovej schistozomózy sa vyuÏíva dôkaz protilátok metódami ELISA, nepriamou hemaglutináciou, reakciou väzby komplementu a i. Liekom voºby je prazikvantel. Pôsobí na v‰etky druhy schistozóm ãloveka, má minimálne neÏiaduce úãinky. Z ìal‰ích lieãiv vykazuje podobné úãinky niridazol (má nepriaznivé úãinky na CNS). Oxamnichín je úãinn˘ na S. mansoni a metrifonát na S. haematobium. Pre ãloveka sú patogénne druhy: S. mansoni, S. japonicum, S. intercalatum, S. mekongi a S. haematobium. Schistosoma haematobium (Bilharz, 1892), syn. Bilharzia haematobia, B. capensis, Distoma haematobium, Gynaecophorus haematobius – schistosoma moãová. Vyskytuje sa v Afrike, najmä v údolí a delte Nílu, v malej Ázii, Indii, Austrálii. Dospelé motolice Ïijú v Ïilách a cievach moãového mechúra, zriedka aj v cievach rektálnej oblasti. Vajíãka s terminálnym t⁄Àom (140 x 50 µm) prenikajú do moãového mechúra a moãom odchádzajú do vonkaj‰ieho prostredia. Základn˘m príznakom je hematúria. Poãiatoãné príznaky ochorenia sú pálenie a nútenie na moãenie, diagnostick˘m príznakom je v‰ak hematúria. V dôsledku sekundárnej infekcie môÏe dôjsÈ k po‰kodeniu obliãiek s pyelonefritídou, hydronefrózou, obliãkov˘mi kolikami. Pri chronickej moãovej schistozomóze môÏu vznikaÈ moãové kamene, chronická cystitída a prostatitída. Degeneratívne zmeny vedú k ulceráciám a zápalu moãového mechúra. Staré vajíãka môÏu v stene moãového mechúra kalcifikovaÈ, ão vyústi do rigidity steny mechúra s rastúcim tlakom v uretre a obliãkách. VáÏnou komplikáciou je karcinóm moãového mechúra, stagnácia moãu a bakteriálne infekcie. U muÏov sa môÏe infekcia prejaviÈ aj edémom skróta a bolestivosÈou semenníkov. U Ïien môÏe infekcia spôsobiÈ sterilitu, polypózne masy v cervixe môÏu simulovaÈ karcinóm. Schistosoma mansoni (Sambon, 1907), syn. Afrobilharzia mansoni, Distoma haematobium, Schistosomulum americanum – schistosoma ãrevná. Vyskytuje sa v Afrike, v JuÏnej Amerike, na Arabskom poloostrove. Spôsobuje ãrevnú schistozomózu. Dospelé motolice 58
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 59
Ïijú hlavne v plexoch mezenteriálnych vén hrubého ãreva. Patologické prejavy spravidla vyvolávajú iba vajíãka. Merajú 140 x 46 µm, majú typick˘ boãn˘ t⁄À, sú vyluãované stolicou, niektoré sa dostávajú portálnym obehom do peãene. Najãastej‰ie je postihnuté hrubé ãrevo, na ktorého stene sa vytvárajú granulomatózne uzlíky, polypy. Postihnutá môÏe byÈ peãeÀ, resp. pankreas, v jeho cievach sa tieÏ môÏu vyskytovaÈ vajíãka. Vzácne môÏe byÈ postihnut˘ Ïlãník, omentum a peritoneum. Ochorenie sa prejavuje krvav˘mi dyzenterick˘mi hlienovit˘mi hnaãkami s prímesou hnisu, bolesÈami brucha, tenezmami a flatulenciou. Pri hepatosplenickej forme je zväã‰ená peãeÀ a slezina. Následkom portálnej hypertenzie, vzniká cirhóza, v˘nimoãne karcinóm peãene. Schistosoma japonicum (Katsurada, 1904), syn. Sinobilharzia japonica – schistosoma ázijská. Vyskytuje sa v âíne, v Indonézií a na Filipínach. Napriek názvu sa v Japonsku v súãasnosti uÏ nevyskytuje. Vyvoláva ochorenie japonskú (orientálnu) schistozomózu. Dospelé motolice Ïijú prevaÏne v horn˘ch mezenteriálnych vénach, ktoré zásobujú tenké ãrevo. Vajíãka sú oválne (75 x 55 µm) bez t⁄Àa, prenikajú do lúmenu ãreva a so stolicou odchádzajú do vonkaj‰ieho prostredia. S. japonicum spôsobuje podobné prejavy v ãreve a peãeni ako S. mansoni, priebeh je v‰ak Èaωí. Hoci sa dospelé motolice nachádzajú primárne v horn˘ch mezenteriálnych Ïilách, môÏu preniknúÈ do doln˘ch mezenteriálnych Ïíl a vyvolaÈ ochorenie s dyzenterick˘mi hnaãkami. Vajíãka v peãeni spôsobujú ÈaÏké po‰kodenie, aÏ fatálne ochorenie konãiace cirhózou peãene. Vajíãka S. japonicum sú ãasto zanesené do pºúc a CNS, kde môÏe dôjsÈ k ob‰trukcii pºúcneho obehu a k vzniku cor pulmonale. Keì sa vajíãka schistozóm aj dospelé motolice dostanú do mozgu a miechy, môÏu spôsobiÈ difúznu encefalitídu alebo meningitídu s príznakmi k⁄ãov, bolesÈami hlavy, zvracaním, poruchami videnia. Schistosoma intercalatum (Fisher, 1934). Biologick˘ cyklus je podobn˘ S. mansoni, vajíãka sú vyluãované stolicou. Dospelé motolice Ïijú v mezenteriálnom a portálnom venóznom systéme. Okrem ãloveka sú koneãn˘mi hostiteºmi aj niektoré zvieratá. Motolica sa vyskytuje iba v niektor˘ch krajinách Afriky: v Gabune, Kongu, Nigérii, Kamerune, Stredoafrickej republike, âade, Dolnej Volte. Infekcia sa prejavuje bolesÈami brucha, anorexiou, hnaãkami a hepatosplenomegáliou. Schistosoma mekongi (Voge, Bruckner et Bruce, 1978). Dospelé motolice Ïijú v mezenteriálnom venóznom systéme. Vajíãka sú podobné S. japonicum, sú oválne s mal˘m hrbolãekom. Vyskytuje sa v povodí rieky Mekong, v Laose, KambodÏi, Thajsku. Rezervoárom sú psy. Schistozomóza sa manifestuje gastrointestinálnymi ÈaÏkosÈami, hnaãkou, hepatosplenomegáliou s portálnou hypertenziou a ascitom. Schistosoma malayensis (Greer, 1988) motolica sa vyskytuje v Malajzii a Thajsku. Schistosoma mattheei (Veglia et Le Roux, 1929) a Schistosoma bovis (Sonsino, 1876) sú parazitmi dobytka, oviec, kôz, tiav, koní a antilop. Nákaza bola u ºudí zistená v JuÏnej Afrike, Zimbabwe a v Zambii. Schizogógia je nepohlavn˘ cyklus delenia v parazitoch kmeÀa Apicomplexa. Pri malarick˘ch plazmódiách prebieha v bunkách peãene i ãerven˘ch krvinkách. Predstavuje ‰tádiá delenia jadra, následnou cytokinézou vznikajú formácie merozoitov. SmrtnosÈ (letalita) je podiel zomret˘ch jedincov z poãtu chor˘ch na urãitú chorobu vyjadren˘ v percentách. 59
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 60
Sparganum pozri plerocerkoid Spirometra spp. sú men‰ie parazitické pásomnice s úzkym skolexom a botriami. Rod patrí do ãeºade Diphyllobothriidae (Lühe, 1910). Dospelé pásomnice sú parazitmi psovit˘ch, maãkovit˘ch a in˘ch cicavcov. Prv˘m medzihostiteºom sú rôzne vodné kôrovce, v ktor˘ch sa po infekcii koracídiami vyvíja larválne ‰tádium procerkoid. V druhom medzihostiteºovi (plazy, Ïaby, vtáky aj cicavce) sa vyvíja larva plerocerkoid (sparganum), ktorá je infekãná pre ãloveka. U ãloveka boli pozorované druhy: Spirometra mansoni (Cobbold, 1882), syn. Diphyllobothrium mansoni, Bothriocephalus liguloides, B. mansoni, Ligula mansoni a Spirometra mansonoides (Mueller, 1935), syn. Diphyllobothrium mansonoides. Infekcie sú zaznamenané v rôznych krajinách sveta, jeden prípad podkoÏnej sparganózy sa vyskytol aj v âeskej republike. âlovek sa môÏe infikovaÈ niekoºk˘mi spôsobmi: vypitím vody s drobn˘mi kôrovcami s procerkoidmi, poÏitím plerocerkoidov v mäse obojÏivelníkov, cicavcov alebo aj prikladaním tkanív s plerocerkoidmi – sparganum – infikovan˘ch medzihostiteºov na rany, do oka, vagíny pri praktikách ºudového lieãiteºstva v niektor˘ch krajinách. Larva – sparganum proliferum (30 cm x 3 mm) sa môÏe dostaÈ do oka (následkom prikladania Ïiab pri lieãbe oka), kde môÏe spôsobiÈ edém vieãok, ulceráciu rohovky, lagoftalmie. PodkoÏná lokalizácia larvy vo forme migrujúcich uzlíkov je spravidla nebolestivá. Pri viscerálnej forme môÏu byÈ postihnuté rôzne orgány a lymfatické uzliny. Pri nervovej forme dochádza k po‰kodeniu mozgu po zápalov˘ch procesoch, ão sa prejavuje bolesÈami hlavy, k⁄ãmi, dezorientáciou. Diagnostika spoãíva v rádiologick˘ch nálezoch, excízii parazita pri histologickom vy‰etrení, príp. dôkazom protilátok v sére a likvore testami imunoenz˘mového dôkazu. Úãinnou terapiou je operaãné odstránenie larvy. Spóry sú infekãné ‰tádiá v Ïivotnom cykle mikrosporídií. Obsahujú charakteristickú ‰truktúru polárneho aparátu slúÏiaceho na ‰írenie infekcie do buniek. Sporocysta je larválne ‰tádium druhej generácie niektor˘ch motolíc. Má tvar podlhovastého vaãku bez vonkaj‰ích a vnútorn˘ch ‰truktúr, ktor˘ vzniká v slimákovi partenogenetick˘m v˘vinom miracídií. Vyvíjajú sa z nej rédie (Fasciolidae) alebo dcérska generácia sporoc˘st (Schistosomatidae). Z dcérskych sporoc˘st alebo rédií sa vyvíjajú ìal‰ie larválne formy – cerkárie. Sporogónia je ‰tádium nepohlavnej reprodukcie príslu‰níkov kmeÀa Apicomplexa, pri ktorom v ookinete alebo oocystách vznikajú pozdæÏnym delením infekãné sporozoity. Pri malárii prebieha sporulácia v komárovi, pri Toxoplasma gondii vo vonkaj‰om prostredí v oocystách. Strongyloides stercoralis (Bavay 1876), syn. S. intestinalis, S. canis, S. felis, S. nasua, Anguillula stercolaris je parazitick˘ obl˘ ãerv z ãeºade Strongyloididae (Baird, 1853). Vyskytuje sa geopolitne s dominantn˘m roz‰írením v trópoch a subtrópoch. V na‰ich oblastiach sa vyskytuje sporadicky väã‰inou ako importovaná infekcia, nebezpeãná je najmä u imunokompromitovan˘ch osôb. Geohelmint parazituje v zaÏívacom systéme ãloveka, rezervoárom môÏu byÈ psy, primáty a iné cicavce. Zvlá‰tnosÈou vo v˘vinovom cykle parazita sú dve ‰tádiá: parazitické a tzv. voºne Ïijúce ‰tádium, ktoré môÏe byÈ taktieÏ zdrojom infekcie ãloveka. Dospelá samica meria 2 mm x 35 µm, Ïije v tenkom ãreve, v lamina propria duodéna a proximálneho jejuna. Samica je partenogenetická, existencia parazitick˘ch samcov 60
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 61
nie je potvrdená. Z vajíãok vylúãen˘ch samiãkou sa uvoºÀujú larvy prvého ‰tádia, r˘chlo sa z nich vyvíjajú rabditiformné larvy, ktoré sú vyluãované stolicou do vonkaj‰ieho prostredia. Alternatívne sa rabditiformn˘ch lariev v hrubom ãreve vyvinú infekãné filariformné larvy tretieho ‰tádia, ktoré prenikajú mukózou ãreva a dostávajú sa späÈ do cirkulácie. Tento v˘vin sa naz˘va autoinfekcia. Z rabditiformn˘ch lariev sa vo vonkaj‰om prostredí vyvíjajú dospelé ãervy aj so samãou generáciou. Po kopulácii samica produkuje vajíãka, z ktor˘ch sa po embryonácii vyvíjajú infekãné filariformné larvy. MôÏu preÏívaÈ v zemi niekoºko dní. Ak sa dostane do blízkosti vhodn˘ hostiteº (vrátane ãloveka), penetrujú cez jeho koÏu a zaãína sa parazitick˘ cyklus infekcie. V definitívnom hostiteºovi larvy migrujú cez pravé srdce, pulmonálnu artériu do pºúc, faryngu a sú prehltnuté. V tenkom ãreve sa z lariev vyvíjajú parazitické samice, ktoré 25 – 30 dní od infekcie produkujú vajíãka. U imunokompetentn˘ch osôb sa infekcia manifestuje vodnat˘mi hnaãkami i zápchami. U detí spôsobuje S. stercoralis bolesti brucha, anorexiu, kachexiu, chronickú hnaãku, malabsorpciu. Migrujúce larvy spôsobujú príznaky pneumónie. Penetrácia lariev koÏou je príãinou svrbiacej vyráÏky larva currens. Ochorenie sa diagnostikuje mikroskopick˘m dôkazom lariev v stolici pacientov. Vajíãka sa pre r˘chly v˘vin lariev v ãrevnom trakte v stolici nenachádzajú. Larvy sa dajú dokázaÈ v duodenálnej ‰Èave. PouÏitie sérologick˘ch metód v diagnostike strongyloidózy je obmedzené. Liekom voºby je tiabendazol a ivermektín. Superinfekcia je reinfekcia parazitom uÏ prítomn˘m v organizme hostiteºa. Je pozorovaná pri pásomniciach rodu Hymenolepis spp. a nematód Strongyloides stercoralis. Synantropn˘ organizmus je organizmus viazan˘ svojím v˘skytom na ãloveka.
T Taenia saginata (Goeze, 1782), syn. T. africana, T. hominis, Taeniarhynchus saginatus a i. – pásomnica dlhá. Rod je zaãlenen˘ do ãeºade Taeniidae (Ludwig, 1886). Vyskytuje sa geopolitne v‰ade, kde sa konzumuje surové alebo nedostatoãne teplom upravené hovädzie mäso. âlovek je definitívny hostiteº, medzihostiteº je hovädzí dobytok. Dospelá pásomnica dorastá do dæÏky 4 – 10 i viac metrov, je lokalizovaná v tenkom ãreve ãloveka, obyãajne b˘va prítomn˘ jeden jedinec. Strobila sa skladá z 1 000 – 2 000 ãlánkov. âlovek sa infikuje poÏitím larvoc˘st – cysticerkov (cysticercus bovis) v hovädzom mäse (tatársky biftek). Hlaviãka pásomnice sa prichytí pomocou prísaviek na sliznicu tenkého ãreva. Dospieva o 10 – 12 t˘ÏdÀov. Dospelá pásomnica vyluãuje pohyblivé ãlánky, v kaÏdom sa nachádza 80 – 100 tisíc vajíãok. Sú schopné preÏiÈ vo vonkaj‰om prostredí niekoºko mesiacov. Po ingescii vajíãok hovädzím dobytkom sa uvoºnená larva – onkosféra usadí najmä vo svalov˘ch tkanivách medzihostiteºa. PrítomnosÈ pásomnice sa vo väã‰ine pacientov neprejavuje v˘razn˘mi príznakmi, najãastej‰ie bolesÈami brucha, nauzeou, bolesÈami hlavy. V mieste prichytenia skolexu môÏe vzniknúÈ lokálna zápalová reakcia. Zriedka môÏe skolex perforovaÈ ãrevo za vzniku peritonitídy. Z ostatn˘ch komplikácií sa môÏe vyskytnúÈ apendicitída po preniknutí ãlánkov do v˘beÏku ãreva. Opísané sú nálezy ãlánkov v Ïlãov˘ch cestách, po‰ve i strednom uchu. âlánky odchádzajú so stolicou alebo aj mimo stolice jednotlivo alebo v skupinách za pocitu svrbenia a pohybu vlhkého objektu v koneãníku, na stehnách. Odchod ãlánkov môÏe byÈ príãinou psychického diskomfortu. Diagnostika spoãíva najmä v identifikácii proglotidov alebo dôkazom vajíãok v perianálnom odtlaãku, menej ãasto v stolici. Liekom voºby je niklozamid, alebo prazikvantel. 61
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 62
Taenia solium (Linnaeus, 1758), syn. T. africana, T. armata, T. humana a i. – pásomnica obyãajná. Geopolitne roz‰írená pásomnica dosahuje dæÏku 2 – 3, v˘nimoãne 8 m. âlovek je v pozícii definitívneho hostiteºa i medzihostiteºa, z medicínskeho hºadiska je oveºa závaÏnej‰í status medzihostiteºa ako nosiãstvo dospelej pásomnice. V prvom prípade sa ãlovek infikuje poÏitím cysticerkov (cysticercus cellulosae) v surovom alebo teplom nedostatoãne upravenom mäse o‰ípanej. Podobne ako pri T. saginata pásomnica po prichytení skolexu v tenkom ãreve asi o 3 mesiace dorastá. Vyluãované ãlánky nie sú v‰ak schopné aktívneho pohybu, obsahujú 50 tisíc vajíãok. PrítomnosÈ pásomnice sa môÏe prejaviÈ bolesÈami brucha, nechutenstvom, hnaãkami alebo zápchou. âlovek sa môÏe nakaziÈ aj vajíãkami T. solium, priãom môÏe byÈ ako jedin˘ zdroj nákazy pre seba i medzihostiteºa. Z prehltnut˘ch vajíãok sa v Ïalúdku uvoºní larva – onkosféra, ktorá migruje do rôznych orgánov, kde sa v priebehu 2 – 3 mesiacov tvorí larvocysta – cysticerkus. Je moÏná i endogénna autoinfekcia, ku ktorej dochádza vtedy, keì sa vajíãka dostávajú z ãreva antiperistaltick˘mi pohybmi alebo pri zvracaní do Ïalúdka. Uvoºnené larvy sa krvnou cestou dostanú do rôznych orgánov a spôsobia generalizovanú cysticerkózu. Najãastej‰ia, zároveÀ najzávaÏnej‰ia je lokalizácia c˘st v mozgu (cysticercus racemosus), ktorá je príãinou mozgovej cysticerkózy. Cysticerkus v mozgu dosahuje veºkosÈ aÏ 15 cm, po prasknutí môÏe spôsobiÈ smrÈ. VáÏna je oãná cysticerkóza, generalizovaná podkoÏná a svalová cysticerkóza. Cysticerky môÏu byÈ v srdci, peãeni, pankrease i in˘ch orgánoch. Cysticerkóza ãloveka sa u nás dlhodobo nedokázala. Ochorenie sa vyskytuje v krajinách s nízkym hygienick˘m ‰tandardom, najmä v krajinách Latinskej Ameriky, v Afrike, âíne, Indii. Diagnóza spoãíva v náleze ãlánkov i morfologicky neodlí‰iteºn˘ch vajíãok T. saginata. Cysticerkózu moÏno diagnostikovaÈ dôkazom cysticerkov v zobrazovacej technike, príp. dôkazom parazitick˘ch útvarov v bioptick˘ch vzorkách. V imunodiagnostike sú k dispozícii testy na dôkaz IgG protilátok (EIA, RVK, NFR). Terapia nosiãstva pásomnice je podobná ako pri T. saginata. Na terapiu cysticerkózy sa pouÏíva prazikvantel, albendazol. V prípade neurocysticerkózy je indikované chirurgické odstránenie cysticerku. Taenia asiatica (Eom et Rim, 1993). Pásomnica bola zistená vo v˘chodnej Ázii. Je morfologicky podobná T. saginata. âlovek je definitívnym hostiteºom tejto pásomnice, medzihostiteºom je o‰ípaná. Klinické prejavy sú podobné ako pri T. saginata. Toxascaris leonina (Linstow, 1902) je ‰krkavka psov, maãiek, lí‰ok a príbuzn˘ch druhov zvierat. Patrí do ãeºade Ascarididae (Blanchard, 1849). Larva bola nájdená aj u ãloveka a môÏe spôsobiÈ najmä u detí syndróm larva migrans visceralis. Toxocara canis (Werner, 1782), syn. T. masculior, Ascaris canis, Belascaris canis, Lumbricus canis a i. – ‰krkavka psia (ãeºaì Ascarididae Blanchard, 1849). Je to parazitick˘ helmint, dospel˘ ãerv (samec meria 8 – 10 cm, samica 10 – 18 cm) je parazitom tráviaceho systému psov a psovit˘ch mäsoÏravcov. Ochorenie ãloveka je spôsobené larválnym ‰tádiom parazita. Vyskytuje sa geopolitne. V na‰ich podmienkach je larválna toxokaróza najãastej‰ia helmintozoonóza. âlovek sa ako paratenick˘ hostiteº infikuje prehltnutím zrel˘ch vajíãok T. canis alebo T. cati obsahujúcich infekãné larvy. V Ïalúdku sa larvy z vajíãok uvoºÀujú, krvou sa dostávajú do pºúc a rôznych orgánov vrátane peãene, srdca, mozgu, svalov a oka. K v˘vinu dospelého ãerva u ãloveka nedochádza. Infekciou sú najviac postihnuté deti pri hre na ihriskách a pieskoviskách (geofágia). Konzumácia nedostatoãne oãistenej a teplom upravenej kontaminovanej zeleniny je ìal‰ím v˘znamn˘m faktorom infekcie pre ãloveka. Interhumánny prenos larválnej toxokarózy nie je známy. MoÏnosÈ kongenitálneho a laktaãného prenosu lariev zo Ïeny infikovanej poãas gravidity na plod sa intenzívne ‰tuduje. 62
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 63
Patogenéza ochorenia sa odvíja od migraãnej aktivity lariev, ktoré pomocou proteolytick˘ch enz˘mov prechádzajú tkanivami a spôsobujú ich mechanické po‰kodenie. Intenzita ochorenia závisí od veºkosti infekãnej dávky. Okolo migrujúcich lariev sa tvoria hemorágie a granulómy zloÏené z epiteloidn˘ch buniek, lymfocytov, monocytov a eozinofilov. Larvy môÏu preÏívaÈ v tkanivách aÏ 15 rokov. Mal˘ poãet lariev nemusí spôsobiÈ symptomatické ochorenie. Najãastej‰ou formou je orgánová toxokaróza oznaãovaná ako VLM (visceral larva migrans, larva migrans visceralis). Najviac sú postihnuté deti. Z orgánov peãeÀ a pºúca, menej CNS, koÏa a oko. Ochorenie sa prejavuje únavou, horúãkami, bolesÈami svalov a kæbov, bolesÈami brucha, vracaním, hnaãkami, nechutenstvom, hepatosplenomegáliou. Infekcia respiraãného systému sa prejavuje ka‰ºom, bronchitídou, zápalom pºúc. Infekcia CNS sa môÏe prejaviÈ bolesÈami hlavy a zmenou správania, pri infekcii koÏe vzniká erytém, opuchy, vyráÏky. Oãná forma, OLM (ocular larva migrans, larva migrans ocularis) sa vyskytuje najmä u detí a môÏe skonãiÈ zápalmi sietnice a cievnatky, zníÏením zrakovej ostrosti, ‰kúlením, odlúpením sietnice aÏ stratou zraku. Stanovenie diagnózy larválnej toxokarózy je pre neexistenciu ‰pecifick˘ch klinick˘ch prejavov a nemoÏnosti priameho dôkazu parazita alebo jeho v˘vinov˘ch ‰tádií problematické. Z uveden˘ch dôvodov sa v diagnostike pouÏívajú sérologické testy dôkazu ‰pecifick˘ch protilátok, najãastej‰ie ELISA, a imunoblot. Z in˘ch laboratórnych markerov v˘znamne diagnózu podporuje eozinofília, vysoké hladiny protilátok triedy IgE. Pri oãnej forme je prínosnou metódou stanovenie autochtónnej produkcie protilátok porovnaním ich koncentrácií v oãnej tekutine a v sére pacienta. V lieãbe toxokarózy je úãinn˘ mebendazol, albendazol, tiabendazol. Toxocara cati (Schrank, 1788), syn. Toxocara mystax, Ascaris alata, Filaria mystax a i. – ‰krkavka maãacia. Definitívnym hostiteºom je maãka a maãkovité mäsoÏravce. Larvy T. cati spôsobujú u ãloveka ochorenie s rovnakou patobiológiou i klinick˘mi prejavmi ako spôsobuje larva T. canis. Toxocara pteropodis (Baylis, 1936) je parazitick˘ helmint kaloÀov. âlovek sa infikuje poÏitím vajíãok na kontaminovanom ovocí. Migrujúca larva spôsobuje ochorenie larva migrans visceralis. Toxoplasma gondii (Nicolle et Manceaux, 1908) je parazitick˘ prvok z kmeÀa Apicomplexa, ãeºade Toxoplasmatidae (Biocca, 1956). Je geopolitne roz‰íren˘ parazit a pravdepodobne najroz‰írenej‰í u ãloveka aj v na‰ich podmienkach. Vyskytuje sa v ‰irokom spektre Ïivoãíchov. Definitívnym hostiteºom je maãka a maãkovité mäsoÏravce. Je intracelulárnym parazitom, vyskytuje sa v troch, u ãloveka v dvoch formách. 1. Trofozoity sú aktívne proliferujúce formy prítomné v akútnom ‰tádiu toxoplazmovej infekcie. 2. Tkanivové cysty sa vyskytujú v rôznych orgánoch v chronickom (latentnom) ‰tádiu infekcie, obsahujú bradyzoity (cystozoity). 3. Oocysty sú vyluãované vo fekáliách maãky po pohlavnom reprodukãnom cykle v ãreve maãky. âlovek sa infikuje poÏitím tkanivov˘ch c˘st v kontaminovanej mäsitej potrave alebo ooc˘st z kontaminovanej pôdy, vody, zeleniny. Infekcia sa prená‰a aj interhumánne kongenitálnym prechodom tachyzoitov z matky na plod, transplantovan˘mi orgánmi, resp. krvnou transfúziou. Po infekcii tachyzoity vyvinuté zo sporozoitov, resp. bradyzoitov aktívne napádajú hostiteºské bunky, v ktor˘ch vytvárajú parazitofornú vakuolu. Delia sa endodyogóniou a proteolytickou aktivitou enz˘mov spôsobujú ruptúru hostiteºskej bunky, ktorá zaniká a uvoºnené tachyzoity napádajú ìal‰ie bunky. V pribliÏne 80 % imunokompetentn˘ch osôb prebieha toxoplazmová infekcia prevaÏne asymptomaticky. Najãastej‰ou manifestáciou je v tejto skupine pacientov lymfadenitída. Najväã‰ie riziko predstavuje toxoplazmóza pre plod a imunosuprimovaného pacienta. U pacientov s imu63
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 64
nitnou nedostatoãnosÈou (napr. AIDS) infekcia postihuje CNS s prejavmi loÏiskovej alebo difúznej meningoencefalitídy s nekrózami. Diseminovaná infekcia postihuje srdce, peãeÀ a iné orgány. Kongenitálnou infekciou je ohrozen˘ plod, ak ide u gravidnej Ïeny o primoinfekciu. V I. trimestri a na zaãiatku II. trimestra má fetálna infekcia zlú prognózu. Hrozí riziko abortu alebo ÈaÏké, niekedy celoÏivotné následky spojené s po‰kodením mozgu a oka (hydrocefalus, chorioretinitída, kalcifikáty v mozgu). Najãastej‰ím prejavom oãnej toxoplazmózy je chorioretinitída. Pacienti sa sÈaÏujú na zníÏenie videnia, svetloplachosÈ, prekrvenie oka. KeìÏe klinická symptomatológia vo väã‰ine prípadov toxoplazmózy ch˘ba, spoºahlivou a ãasto jedinou cestou stanovenia správnej diagnózy sú metódy laboratórneho dôkazu. K dispozícii je dostatok testov na stanovenie ‰pecifick˘ch tried protilátok na báze imunoenz˘mového dôkazu, technikami imunoblotu, celkov˘ch protilátok reakciou väzby komplementu atì., ktor˘mi moÏno spoºahlivo determinovaÈ prítomnosÈ i ‰tádium infekcie. V˘znamn˘ prínos predstavujú testy na dôkaz DNK parazita v telov˘ch tekutinách. Diagnóza oãnej toxoplazmózy sa opiera o nález charakteristick˘ch lézií v sietnici. Sérologické vy‰etrenie je v tomto prípade druhoradé, i keì môÏe diagnózu potvrdiÈ. Diagnóza neurotoxoplazmózy sa stanovuje pomocou rádiologick˘ch zobrazovacích metód – poãítaãovej tomografie, príp. magnetickej rezonancie. Lieãba toxoplazmózy je úãinná iba na aktívne proliferujúce ‰tádiá – trofozoity. Nezasahuje cysty v CNS a pravdepodobne ani cysty v in˘ch tkanivách. Prípravky sa v terapii toxoplazmózy podávajú samostatne alebo v obvyklej kombinácii: pyrimetamín, sulfónamidy, makrolidové antibiotikum (spiramycín, klindamycín), podporované v rôznych situáciách kortikosteroidmi a kyselinou listovou. Trachipleistophora hominis (Hollister et al. 1996) patrí medzi mikrosporídie (ãeºaì Pleistophoridae Doflein, 1901). Ojedinele sa na‰la v rôznych tkanivách a orgánoch (mozog, svaly, obliãky, epitel rohovky) u pacientov s AIDS alebo imunodeficitom. Spóry sú v oválnych sporoforn˘ch vaãkoch, ktor˘ch stena je veºmi hrubá. Trachipleistophora anthropophthera (Vavra et al. 1998) je mikrosporídia spôsobujúca systémové infekcie s najãastej‰ou lokalizáciou v mozgu, obliãkách, srdci, pankrease, peãeni, slezine a v kostnej dreni. Trichinella spiralis (Owen, 1835), syn. Trichina spiralis, T. circumflexa, Pseudalius trichina – svalovec stoãen˘. Rod Trichinella spp. je zaraden˘ do ãeºade Trichinellidae (Ransom, 1911). Je to parazitick˘ helmint roz‰íren˘ geopolitne, okrem krajín, kde sa nekonzumuje bravãové mäso. Je pôvodcom závaÏného helmintozoonózneho ochorenia – trichinelózy. Pôvodca trichinelózy cirkuluje v urbánnom aj sylvatickom cykle. Trichinelóza je pomerne ãast˘m parazitom medveìa hnedého, vlka obyãajného, rezervoárom sylvatického cyklu u nás je so zreteºom na jej roz‰írenie na celom území Slovenska lí‰ka hrdzavá. K udrÏiavaniu tohto cyklu prispievajú aj diviaky a iné Ïivoãíchy. Mäso diviakov infikované larvami trichinel je najãastej‰ie prameÀom nakazenia sa ºudí, najmä jeho konzumácia v surovom alebo teplom nedostatoãne upravenom stave. Z lariev sa v ãreve hostiteºa vyvinú dospelé ãervy (samica meria 3 – 3,8 mm x 40 – 60 µm, samec je o polovicu men‰í). Po kopulácii viviparná (Ïivorodá) samica vyluãuje larvy, ktoré sa dostávajú do lymfatického systému a mezenteriálnych venúl. Krvn˘m obehom sa dostávajú do vnútorn˘ch orgánov (myokard) a prieãne pruhovaného svalstva (najmä v kostrovom svalstve, bránici, hrtane, jazyku, ãeºustiach a i.), kde sa opúzdrujú a o niekoºko mesiacov kalcifikujú. V ãrevnej fáze infekcie dospelé parazity spôsobujú v sliznici Ïalúdka a ãreva zápalové reakcie s tvorbou granulo64
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 65
matóznych loÏísk. Vo svalovej fáze larva modifikuje svalovú bunku i tkanivo a vzniká puzdro (400 – 600 x 200 µm). Vo svalov˘ch bunkách sa zmeny prejavujú myozitídou, v srdci myokarditídou, v mozgu dochádza k hyperémii a k opuchom. ârevné ‰tádium sa môÏe prejaviÈ hnaãkami, nevoºnosÈou, vracaním, teplotami. VáÏnosÈ prejavov je úmerná intenzite nákazy i druhu trichinel. Trichinózny syndróm zaãína horúãkou, opuchmi na tvári, vieãkach, petechiami pod nechtami i vyráÏkou na trupe a konãatinách. Postupne sa objavujú bolesti svalov, najmä pri stlaãení, sprevádzané sú horúãkou. Komplikácie sa objavujú po ektopickej migrácii lariev do rôznych orgánov. Nervové príznaky zahrnujú meningitídu, encefalitídu s bolesÈami hlavy, parézami, paral˘zami. Veºmi váÏnou komplikáciou je myokarditída, ktorá môÏe konãiÈ smrÈou. Ochorenie sa môÏe diagnostikovaÈ v prv˘ch 3 – 4 t˘ÏdÀoch dôkazom lariev v periférnej krvi, vo svalovej fáze v biopsii zo svalov tráviacou alebo kompresnou metódou. BeÏnej‰ie sa v‰ak na diagnostiku trichinelózy pouÏívajú sérologické testy na dôkaz protilátok, najmä ELISA, imunofluorescencia, reakcia väzby komplementu. Liekom voºby je mebendazol, albendazol. Trichinelózu ãloveka spôsobujú aj iné druhy ako: Trichinella britovi (Pozio et al., 1992), v Európe nov˘ druh. U ãloveka spôsobuje trichinelózu s miernymi príznakmi. Tento druh bol pôvodcom najväã‰ej epidémie na Slovensku v r. 1998 vo Valaskej, kde ochorelo po konzumácii klobás s prísadou psieho mäsa infikovaného trichinelami 336 osôb. Trichinella nativa (Britov et Boev, 1972), Trichinella nelsoni (Britov et Boev, 1972). U ãloveka sa vyskytujú zriedkavej‰ie, spôsobujú ºah‰ie príznaky ochorenia. Trichnella pseudospiralis (Garkavi, 1972) sa vyvíja v mäsoÏrav˘ch vtákoch. Prv˘ prípad u ãloveka bol diagnostikovan˘ na Novom Zélande, men‰ie epidémie sú dokumentované v Thajsku, na Kamãatke, vo Francúzsku. Trichomonas tenax (Müller, 1773), syn. T. elongata, Tetratrichomonas buccalis – biãíkovec ústny. Patrí do ãeºade Trichomonadidae (Wenyon, 1926). Îije ako komenzál (patogenita nie je objasnená) v ústnej dutine najmä u osôb so zanedban˘m chrupom. âlovek sa infikuje kvapôãkovou infekciou, slinami, príp. kontaminovan˘m príborom. Prvok bol izolovan˘ aj z bronchoalveolárnej laváÏe, pleurálneho v˘potku u osôb s oslabenou imunitou. Vyskytuje sa geopolitne, sporadicky bol nájden˘ i na na‰om území v ústnej dutine u detí a mlad˘ch osôb. Infekcia sa dokazuje mikroskopicky, veºmi citlivo, moÏno zistiÈ DNK parazita metódou PCR. Trichomonáda je citlivá na metronidazol. Trichomonas vaginalis (Donné, 1836), biãíkovec po‰vov˘. Protozoárny parazit z ãeºade Trichomonadidae (Wenyon, 1926) sa vyskytuje geopolitne, je pôvodcom pohlavnej choroby prejavujúcej sa zápalmi pohlavn˘ch orgánov. Cysty netvorí, vyskytuje sa iba v ‰tádiu vegetatívnej bunky – trofozoit. Má hru‰kovit˘ tvar, meria v priemere 9,7 x 7,0 µm. Skelet bunky je vystuÏen˘ tzv. axostylom, osovou organelou prechádzajúcou stredom tela bunky, kostou (rebro) a parabazálnou fibrilou (filamentum). Na pohyb slúÏia 4 voºné biãíky a piaty biãík, ktor˘ smeruje dozadu a tvorí lem undulujúcej membrány. Guºaté jadro je obalené dvojitou membránou. Bunka ìalej obsahuje Golgiho aparát, hydrogenozómy, endoplazmatické retikulum. Mitochondrie nie sú prítomné. Okrem biãíkatého ‰tádia sa parazit vyskytuje aj v ‰tádiu meÀavky, na ktoré sa mení pri kontakte s podloÏkou alebo tkanivom hostiteºa. Trichomonády sa prená‰ajú pohlavn˘m stykom, priãom trichomonóza patrí k najãastej‰ím sexuálne prenosn˘m chorobám (STD – sexually transmitted disease). U Ïien sa vy65
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 66
skytuje asi 20-krát ãastej‰ie ako u muÏov. Vo väã‰ine muÏov a asi u 88 % Ïien prebieha infekcia asymptomaticky. K infekcii dochádza prevaÏne pri koite, keì je parazit inokulovan˘ do vagíny s ejakulátom. K nákaze Ïeny mimo pohlavnú cestu dochádza v˘nimoãne spoloãn˘mi toaletn˘mi potrebami alebo spodnou bielizÀou. Parazit je veºmi citliv˘ na preÏívanie mimo ºudského tela, preto infekcie z vody sú takmer nemoÏné. Nosiãom nákazy je muÏ, u ktorého parazit preÏíva v prostatickej tekutine vo forme pseudoc˘st. Vo vagíne parazity nachádzajú priaznivé podmienky pre mnoÏenie v biãíkatej forme trofozoita. Patogenéza infekcie je závislá od virulencie parazita, pohlavia a imunite hostiteºa. Infekcia spôsobuje zápaly na sliznici s deskvamáciou aÏ vymiznutím epitelu. Podieºa sa na pooperaãn˘ch infekciách, vzniku infertility, poruchách tehotenstva, ako faktor hlbok˘ch zápalov po‰vy. Klinické prejavy sa objavujú po 3 – 28-dÀovom inkubaãnom ãase vo forme vaginitídy a uretritídy. V akútnej fáze je u Ïien najãastej‰í peniv˘, Ïltozelen˘ v˘tok, asi v 10 % zapáchajúci, na bielizni zanecháva ‰kvrny. MôÏu sa objavovaÈ moãové ÈaÏkosti, metrorágie, panvové bolesti, hemorágie pri koite. Chronická forma je charakteristická zápalom celej vaginálnej sliznice s tmavoãerven˘mi makulami a vzhºadom leopardej koÏe. U muÏov klinicky manifestné prípady nastúpia po krátkej inkubaãnej dobe (5 – 14 dní) po koite s infikovanou Ïenou. Prejavujú sa ãast˘m nutkaním na moãenie a svrbením uretry hlavne po moãení. Sliznica uretry je zapálená, v˘tok pripomína kvapavku, je hnisav˘, ‰edej alebo mlieãnej farby, odteká samovoºne. Diagnóza je zaloÏená na mikroskopickom dôkaze trichomonád v natívnych alebo farben˘ch preparátoch. CitlivosÈ diagnostiky sa v˘znamne zv˘‰i kultiváciou na ‰pecifick˘ch pôdach s mikroskopick˘m vyhodnotením. Podmienkou je vzorka odobratá do transportného média. Z ìal‰ích testov sa vyuÏíva dôkaz antigénu imunoenz˘mov˘mi technikami a dôkaz DNK metódami PCR. Na lieãbu sa pouÏívajú 5-nitroimidazolové lieãivá, metronidazol a ornidazol. Zásadne je treba lieãiÈ okrem pacientov aj sexuálnych partnerov. Trichostrongylus spp. Rod patrí do ãeºade Trichostrongylidae (Leiper, 1912). Predstavujú ho malé nematódy parazitujúce v rôznych cicavcoch, 11 druhov u ãloveka. Vyskytujú sa geopolitne na v‰etk˘ch kontinentoch. Patria medzi geohelminty. Dospelé ãervy (2 – 9 mm) parazitujú v zaÏívacom ústrojenstve definitívneho hostiteºa, oplodnené samice vyluãujú stolicou vajíãka, embryogenéza prebieha vo vonkaj‰om prostredí. Uvoºnen˘mi larvami sa nakazí definitívny hostiteº. Larvy sa dostávajú do ãreva, kde po dvojitom zvliekaní metamorfujú na dospelé ãervy, ktoré sa zav⁄tavajú do sliznice ãreva. âlovek sa nakazí prehltnutím lariev v rastlinnej potrave. Nie je vylúãená infekcia larvami perkutánnou penetráciou. Infekcia u ãloveka prebieha väã‰inou asymptomaticky, pri masívnych infekciách sa objavujú hnaãky, bolesti brucha, anorexia, úbytok hmotnosti. Diagnóza je zaloÏená na náleze tenkoblann˘ch vajíãok podobn˘m ankylostomám. Liekom voºby je benefium, tiabendazol a pyrantel-pamoát. U ãloveka parazitujú druhy: najãastej‰ie Trichostrongylus colubriformis (Giles, 1982), syn, T. subtilis. Trichostrongylus axei (Cobbold, 1879), syn. T. gracilis, Trichostrongylus orientalis (Jimbo, 1914), ìalej T. affinis, T. brevis, T. calcaratus, T. capricola, T. lerouxi, T. probolurus, T. skrjabini a T. vitrinus. Trichuris trichiura (Linnaeus, 1771), syn. Trichocephalus trichiura, T. dispar, T. hominis, T. intestinalis a i. – tenkohlavec ºudsk˘ (vlasovec nerovnak˘). Patrí do ãeºade Trichuridae (Railliet, 1915). Je to geopolitne sa vyskytujúci parazitick˘ helmint hrubého ãreva s typickou morfológiou. âerv dosahuje dæÏku 80 mm, hlavovú ãasÈ má tenkú, zadná ãasÈ je hrub‰ia. Vajíãka (v priemere 50 x 23 µm) majú tvar citrónu, sú hnedej farby s pólov˘mi zátkami na oboch koncoch. Trichuridy sú typické geohelminty, larvy sa vyvíjajú vo vajíãkach vo von66
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 67
kaj‰om prostredí. âlovek sa nakazí perorálnou cestou vajíãkami v kontaminovanej vode alebo potrave (zelenine), deti najãastej‰ie geofágiou. V tenkom ãreve sa z vajíãok uvoºÀujú larvy, dospelé ãervy sa vlasovit˘m hlavov˘m koncom vnárajú do sliznice hrubého ãreva, kde sa pomocou ústneho ústrojenstva fixujú, priãom zadná ãasÈ tela ostáva v lúmene ãreva. Dospelé ãervy Ïijú v ãreve dlho, 10 rokov i dlh‰ie. Na sliznici ãreva vyvolávajú zápaly, ktoré sú v˘raznej‰ie pri masívnej nákaze. Infekcie mal˘m poãom ãervov prebiehajú asymptomaticky, masívne infekcie sa môÏu manifestovaÈ bolesÈami brucha, nauzeou, vracaním, príznakmi apendicitídy, horúãkami, bolesÈou hlavy, dehydratáciou, úbytkom na hmotnosti, anémiou. Pri ÈaÏk˘ch infekciách sa môÏe v stolici objaviÈ krv a pri tenezmoch prolaps rekta. T. trichiura sa ãasto vyskytuje v zmie‰anej infekcii s in˘mi geohelmintmi, najmä s Ascaris lumbricoides. Diagnostika sa zakladá na mikroskopickom náleze vajíãok v stolici. Úãinn˘m liekom je mebendazol a albendazol v nutnej kombinácii s preparátmi proti hnaãke. Trombicula spp. (Berlese, 1905), dravé roztoãe z ãeºade Trombiculidae (Ewing, 1929). Sú to koÏné parazity ãloveka a niektor˘ch teplokrvn˘ch stavovcov. Dospelí jedinci (1 – 2 mm) a nymfy Ïijú v pôde, larvy Ïijú v trávnatom poraste, napádajú ãloveka, pod pokoÏkou spôsobujú silné pálivé svrbenie (erytémy). Lieãba je paliatívna, pouÏívajú sa prípravky zmierÀujúce svrbenie. Trombikuly sú dôleÏité vektory Rickettsia tsutsugamushi. Trombicula (Neotrombicula) autumnalis (Shaw, 1790) zamatovec jesenn˘. Roztoã napáda ãloveka v záhradách, parkoch, trávnat˘ch plochách a spôsobuje tzv. augustovú, resp. jesennú vyráÏku najmä u záhradkárov a poºnohospodárov. Parazitujú iba larvy tohto roztoãa, ktoré sa priciciavajú na povrchové vrstvy koÏe. V mieste bodnutia na koÏi nachádzame vyráÏku – erythema autumnale. Prejavuje sa asi 5 mm veºk˘mi pupeÀmi najãastej‰ie v okolí pásu a na trupe, ktoré úporne svrbia. Svrbenie perzistuje aj po odstránení larvy. Diagnóza spoãíva vo vãasnej lokalizácii lariev v tele, po dvoch dÀoch larva totiÏ odpadne. Terapia je zameraná na aplikáciu antihistaminík zmierÀujúcich svrbenie. Trypanosoma brucei gambiense (Dutton, 1902), Trypanosoma brucei rhodesiense (Stephens et Fantham, 1910) sú jednobunkové biãíkovce z ãeºade Trypanosomatidae (Doflein, 1901), ktoré sú pôvodcom africkej spavej choroby. Partia do skupiny Salivaria (lat. saliva – slina), sú morfologicky neodlí‰iteºné, biológia parazitov je v‰ak odli‰ná. V biologickom cykle trypanozóm má v˘znamné miesto vektor, ktor˘m sú bodavé muchy z ãeºade Glossinidae. Glossina skupina palpalis (tse-tse) je prená‰aãom pôvodcu gambijskej spavej nemoci. Muchy Glossina skupina morsitans sú vektorom pôvodcu rodézskej formy spavej nemoci. Gambijská forma sa vyskytuje vo vlhk˘ch oblastiach strednej a západnej Afriky. Rodézska forma sa vyskytuje v such˘ch oblastiach saván v˘chodnej a strednej Afriky. Trypanosoma prekonáva v tele vektora niekoºko metamorfóz s rôznymi typmi foriem, ktoré sa lí‰ia lokalizáciou kinetoplastu. Pre ãloveka ako definitívneho hostiteºa je infekãná ‰iroká metacyklická forma s terminálne lokalizovan˘m kinetoplastom. V podkoÏnom tkanive ãloveka sa trypanozómy vyvíjajú v ‰tíhle trypomastigotné formy (slender), ktoré sa lymfatick˘mi dráhami dostávajú do krvi, kde sa delia pozdæÏnym delením. V˘vin konãí ‰irokou trypomastigotnou formou (stumpy) neschopnou delenia. Je nacicaná glosinou, v ktorej biologick˘ cyklus pokraãuje. V definitívnom hostiteºovi trypanozómy neprenikajú do buniek, nachádzajú sa v krvi, lymfatick˘ch uzlinách a likvore. Patobiológia parazita je zaloÏená na antigénnej premenlivosti, ktorou unikajú dosahu obrann˘ch mechanizmov hostiteºa. V tkanivách, najmä v mozgu, srdci a lymfatick˘ch uzlinách spôsobujú zápalové zmeny. Na druhej strane, najmä aktivita faktorov bunkovej imunity (CD4+ a CD8+ bunky, NK bunky, IFN– γ, TNF-α) vytvárajú úãinnú imunitu, pri gambijskej trypanozomóze je 67
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 68
riziko exacerbácie choroby u pacientov poãas 10 rokov iba 15 %. Klinick˘ priebeh ochorenia sa v oboch formách trypanozomózy lí‰i. Pri gambijskej forme má chronick˘ charakter, rodézska forma je typická akútnym priebehom trvajúcim 3 – 9 mesiacov a letálnym koncom. V mieste vpichu glosiny sa vytvorí bolestiv˘ zápalov˘ infiltrát s opuchom – trypanozómov˘ ‰anker. Nasleduje fáza parazitémie, mnoÏenia parazita v krvi a lymfatick˘ch uzlinách, ktorá sa prejavuje horúãkami, bolesÈami hlavy, svalov, nespavosÈou. Lymfadenitída sa objavuje najmä v oblasti ‰ije. ëal‰ím príznakom je generalizované svrbenie, opuchy na tvári. Srdcová trypanozomóza sa manifestuje bolesÈami v hrudníku, poruchami rytmu aÏ zastavením srdca. Koneãná, mozgová forma sa prejavuje poruchami vedomia a spánku. Infikovan˘ ãlovek cez deÀ spí, objavujú sa psychické poruchy, delírium, k⁄ãe, stavy apatie. Gambijská forma postihuje najãastej‰ie Ïeny. Rodézska forma sa lí‰i závaÏnosÈou priebehu, konãieva sa smrÈou. Diagnóza je zaloÏená na dôkaze trypanozóm v excízii primárnej koÏnej lézie a v periférnej krvi, kde sa objavujú pribliÏne 10 dní po infekcii. Parazity moÏno pozorovaÈ v natívnom preparáte a v krvnom roztere po farbení podºa Giemsu a Romanowského. Trypanozómy sa dokáÏu v punktátoch z uzlín aj pri neprítomnosti v krvi. Pri cerebrálnej fáze sú trypanozómy prítomné v likvore. Imunodiagnostické testy sú vhodné najmä pre postakútnu fázu infekcie. PouÏívajú sa v‰etky metódy dôkazu protilátok (EIA, RVK, NFR, hemaglutinaãn˘ test a i.). V˘znamné miesto má dôkaz DNK parazita metódou PCR. Pri gambijskej forme sa ochorenie lieãi pentamidínom, suramínom. Na lieãbu mozgovej formy sa pouÏíva arzénov˘ prípravok melarsoprol. Trypanosoma cruzi (Chagas, 1909), syn. T. vickersae, Schizotrypanum cruzi, Schizotrypanum mexicanum a i. je pôvodcom americkej trypanozomózy – Chagasovej choroby. Vyskytuje sa v Latinskej Amerike, na juhu USA. Infikovan˘ch je 16 – 20 miliónov ºudí. Parazit patrí do skupiny Stercoraria (lat. stercus – v˘kaly) s dvojhostiteºsk˘m biologick˘m cyklom a pleomorfizmom v˘vinov˘ch foriem. Vektorom pôvodcu ochorenia sú plo‰tice ãeºade Reduviidae, rody Triatoma, Rhodnius a Panstrongylus. âlovek sa infikuje metacyklick˘mi formami nachádzajúcimi sa vo v˘kaloch plo‰tice, ktoré si votrie do rany na koÏi alebo do oka. V krvi hostiteºa sa parazit vyskytuje v ‰tíhlej trypomastigotnej forme s undulujúcou membránou. Po prieniku do tkanív kostrov˘ch svalov, srdca, CNS a in˘ch orgánov sa mení na intenzívne deliacu sa bezbiãíkatú – amastigotnú formu. V ìal‰ej fáze dochádza k metamorfóze na biãíkatú, trypomastigotnú formu, ktorá preniká do periférnej krvi, odkiaº je nacicaná vektorom. V jeho tráviacej trubici prebieha ìal‰í v˘vin. Rezervoárom sú rôzne zvieratá a v interhumánnom cykle ãlovek. Trypanosoma cruzi, na rozdiel od africk˘ch trypanozóm, preniká do buniek hostiteºa, nedisponuje schopnosÈou antigénnej premenlivosti, ão spôsobuje dlhodobú interakciu s imunitnou odpoveìou hostiteºa a chronick˘ charakter infekcie. Trypanozómy v rôznych orgánoch prenikajú do buniek, vrátane makrofágov. Akútna fáza je typická generalizovanou septikemickou lymfadenopatiou, hyperémiou, v˘potkom v seróznych dutinách, opuchom mozgu, zväã‰ením srdca, sleziny a peãene. V napadnut˘ch orgánoch sa nachádza veºké mnoÏstvo amastigotn˘ch trypanozóm, ktoré po‰kodzujú neuróny a vegetatívny systém. Niektorí autori za príãinu de‰trukcie neurónov povaÏujú autoimunitné reakcie. Klinické prejavy zaãínajú v mieste bodnutia plo‰tice alebo inokulácie trypanozóm na nekryt˘ch miestach koÏe (najãastej‰ie vieãka, pery), kde vzniká zapálen˘ opuch – chagóm. Prejav oãnej infekcie spojen˘ konjunktivitídou s opuchom sa naz˘va RomaÀov syndróm. V akútnej fáze ochorenia (vyskytuje sa u detí) sú príznaãné horúãkovité septikémie s edémami, zápalom uzlín, hepatomegáliou, akútnou myokarditídou a meningoencefalitídou. Dlho trvajúce (10 – 40 rokov) chronické ‰tádium sa prejavuje asi v tretine dospel˘ch pacientov. Pri chronickej myokarditíde a kardiomyopatii dochádza 68
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 69
k úmrtiu aj po niekoºk˘ch rokoch. Chronická Chagasova choroba je typická aj hypertrofiou orgánov tráviacej trubice, ktorá vzniká denerváciou ganglií. Megaezofagus sa prejavuje poruchami hltania, megakolon poruchami peristaltiky a defekácie. Kardiomegália spôsobuje arytmie, poruchy prevodového systému. Je moÏná i kongenitálna infekcia, priãom trypanozómy spôsobia potrat, alebo po‰kodenie plodu nezluãiteºné so Ïivotom. Diagnóza v akútnej fáze spoãíva v mikroskopickom dôkaze trypanozóm v natívnom preparáte v krvi (kolujú v krvi 3 – 4 t˘Ïdne) alebo punktátoch, bioptick˘ch vzorkách, v krvnom nátere, hrubej kvapke po zafarbení podºa Giemsu a Romanowského. S úspechom sa pouÏíva xenodiagnostika, pri ktorej sa dokazujú trypanozómy v truse plo‰tice po nacicaní krvi suspektnej osoby. Cennou metódou je PCR, pretoÏe spoºahlivo dokáÏe niekoºko buniek v krvi v rôznych ‰tádiách infekcie. V chronickom ‰tádiu sú vhodné sérologické testy, EIA, KFR, NFR a i. Lieãba je úspe‰ná iba v akútnom ‰tádiu, pouÏíva sa benziminidazol a nifurtimox. Trypomastigotné ‰tádium je ‰tádium trypanozómy vyskytujúce sa v krvi ãloveka. Kinetoplast je za jadrom, biãík tvorí dlhú undulujúcu membránu. Tunga penetrans (Linnaeus, 1758) je blcha piesoãná z ãeºade Pulicidae (Billberg, 1820). Patrí medzi men‰ie blchy, meria pribliÏne 1 mm. Samiãky sa celé zav⁄tavajú do koÏe hostiteºov, najmä do koÏe na chodidlách medzi prstami a pod nechtami, kde sa postupne tvorí vaãok. âlovek sa nakazí pri chôdzi, ak chodí bos˘. Miesto lokalizácie blchy svrbí, vzniká zápal s hnisom a opuchom. Vplyvom sekundárnej bakteriálnej infekcie sa tvoria vredy a gangrény váÏne po‰kodzujúce chodidlá (jigger). Lieãba spoãíva v opatrnom odstránení vaãku s blchou i s vajíãkami. Blcha piesoãná sa vyskytuje v JuÏnej Amerike, Afrike aj na indickom kontinente.
U ÚmrtnosÈ (mortalita) je poãet zomret˘ch jedincov za sledovan˘ ãas (rok) na 1 000 jedincov. ·pecifická úmrtnosÈ je poãet zomret˘ch na urãitú chorobu za sledovan˘ ãas (rok) na 1 000 jedincov.
V Vakuola je dutina v cytoplazme bunky, ktorá môÏe obsahovaÈ pohltené baktérie, kvasinky, bunky detritu. MôÏe byÈ v˘znamn˘m identifikaãn˘m znakom ãrevn˘ch prvokov (Entamoeba spp., Iodamoeba buetschlii). Virulencia je miera patogenity parazita. Vittaforma corneae (Schadduck, Meccoli, Davis et al., 1990), pôvodne Nosema corneum. Je mikrosporídia patriaca do ãeºade Nosematidae (Labbé, 1899). Je opísaná infekcia rohovky a spojovky, zriedka spôsobuje infekcie moãového systému. VnímavosÈ je schopnosÈ hostiteºa infikovaÈ sa parazitom. Viscerálny (visceral) útrobn˘, t˘kajúci sa vnútorn˘ch orgánov. 69
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 70
W Watsonius watsoni (Conyngham, 1904). Je parazitick˘ helmint z ãeºade Paramphistomidae (Fischoeder, 1901). Dospelá motolica meria 8 – 10 x 4 – 5 mm a parazituje v ãreve opíc. U ãloveka sa zaznamenal prípad hnaãkovitého ochorenia vyvolaného touto motolicou v Afrike. Wohlfahrtia magnifica (Schiner, 1862) je ‰edoãierna mucha podobná mäsiarkam. Patrí do ãeºade Sarcophagidae (Macquart, 1834). Rodí Ïivé larvy, ktoré vyvolávajú obligátne myiózy. Kladie ich vo veºkom poãte do poranenej koÏe a telov˘ch otvorov najãastej‰ie pri dennom spánku. Prenikajú hlboko do tkanív, kostí, kde spôsobujú bolestivé zápaly s de‰trukciami. Ochorenie môÏe konãiÈ smrÈou. Mucha sa vyskytuje v juhov˘chodnej Európe, severnej Afrike, Malej Ázii. Terapia spoãíva v chirurgickom odstránení lariev. Wuchereria bancrofti (Cobbold, 1877), syn. Filaria sanguinis hominis, Filaria bancrofti, F. nocturna, F. wuchereri a i. Parazitick˘ helmint je zaraden˘ do ãeºade Onchocercidae (Chabaud et Anderson, 1959). Dospelé ãervy sú tenké, 28 – 100 mm dlhé filárie, ktoré Ïijú v lymfatick˘ch cestách. Oplodnená samica rodí larvy – mikrofilárie, ktoré sa dostávajú z lymfatick˘ch ciest do krvi. Cez deÀ sú obyãajne v pºúcnych cievach, v noci, keì sú aktívne vektory, putujú do periférnej krvi (microfilaria nocturna). Vektormi larválnych ‰tádií sú komáre rodov Aedes, Anopheles, Culex, Mansonia a i. Parazit sa vyskytuje v oblastiach trópov a subtrópov v‰etk˘ch kontinentov. K infekcii ãloveka dochádza pri cicaní komára infikovaného mikrofiláriami. Migrácia lariev v lymfatick˘ch cestách je príãinou lokálnych zápalov ciev. Vlastné ochorenie spôsobujú dospelí jedinci. Ich prítomnosÈ vyvoláva zápalové reakcie, hypersenzitívne reakcie, zhrubnutie stien lymfatick˘ch ciev so zuÏovaním lúmenu, v dôsledku ãoho dochádza k lymfostáze a hypertrofii koÏe. Najviac sú postihnuté lymfatické cesty v doln˘ch konãatinách a skróte. Poãas niekoºk˘ch rokov dochádza k nadmernému zväã‰eniu t˘chto ãastí tela – elefantiáze. Regionálne uzliny sa v dôsledku bujnenia spôsobeného filáriami zväã‰ujú. Pri léziách vnútorn˘ch lymfatick˘ch ciev dochádza následkom lymfostázy k ruptúre ciev, lymfa sa dostáva do moãov˘ch ciest, dutiny bru‰nej za vzniku chylúrie alebo chylózneho ascitu. K prejavom ochorenia dochádza po roãnej i dlh‰ej inkubaãnej dobe. Poãiatoãné ‰tádium sa môÏe prejaviÈ bolesÈami koÏe, skróta. Akútne ‰tádium sprevádzajú horúãky, bolesti hlavy, lymfadenitída na doln˘ch konãatinách a genitáliách. Chronické ‰tádium sa prejavuje po niekoºk˘ch rokoch, typick˘m príznakom je elefantiáza konãatín a skróta so zhrubnutím koÏe. Klinická diagnóza sa zakladá na prítomnosti elefantiázy. Mikroskopick˘ dôkaz mikrofilárií v natívnom preparáte z periférnej krvi odobranej v noci medzi 20. a 22. hodinou je základnou diagnostickou metódou. Mikrofilárie sa dokazujú aj z hrubej kvapky po zafarbení podºa Giemsu a Romanowského. Bioptick˘m vy‰etrením lymfatick˘ch uzlín moÏno dokázaÈ dospelé ãervy. Sérologické dôkazy protilátok neposkytujú spoºahlivé v˘sledky, diagnostika je skôr zameraná na dôkaz cirkulujúcich antigénov. Úãinn˘m liekom na larvy aj dospelé ãervy je dietylkarbamazín, úspe‰n˘ je aj mebendazol a ivermektín.
X Xenodiagnostika je diagnostická metóda zaloÏená na dôkaze trypanozóm v prená‰aãovi – plo‰tici, ktoré sa nechajú cicaÈ na vy‰etrovanej osobe. Po urãitom ãase sa v truse plo‰tice hºadajú trypanozómy. 70
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 71
Xenopsylla cheopis (Rozhschild, 1903) je blcha potkania z ãeºade Pulicidae (Billberg, 1820). Prená‰a pôvodcu moru, baktériu Yersinia pestis. Blchy okrem ãloveka cicajú na rezervoárov˘ch hostiteºoch Y. pestis, ktor˘mi sú hlodavce. Pri cicaní blchy yersínie upchávajú prednú ãasÈ tráviacej trubice, ão blchy núti k opakovanému cicaniu, ãím sa zvy‰uje pravdepodobnosÈ prenosu morov˘ch baktérií na ìal‰ieho hostiteºa.
Z Zoonóza je ochorenie zvierat prenosné na ãloveka. Zygota je bunka vznikajúca poãas pohlavného cyklu po fúzii samãích a samiãích gamét. Vyskytuje sa v kokcídiách kmeÀa Apicomplexa. Vo v˘vinovom cykle rodu Plasmodium spp. sa vyvíja v Ïalúdku komára, vo v˘vinovom cykle Toxoplasma gondii v ãreve maãky.
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 72
5. Zoznam pouÏit˘ch skratiek
AIDS
Acquired Immune Deficiency Syndrome (syndróm získanej imunitnej nedostatoãnosti)
BAL
bronchoalveolárna laváÏ
CD4+, CD8+ T lymfocyty Cluster of Differentiation (bunky rozpoznávajúce antigén) CNS
centrálny nervov˘ systém
CT
Computed Tomography (poãítaãová tomografia)
DNK
deoxyribonukleová kyselina
EIA
Enzyme Immuno Assay (imunoenz˘mová metóda)
HIV
Human Immunodeficiency Virus (vírus nedostatku ºudskej imunity)
IFN
interferón
L1, L2, L3, L4, L5
oznaãenie rastov˘ch ‰tádií lariev nematód
NFR
nepriama fluorescenãná reakcia
NK bunky
Natural Killers Cell (prirodzené zabíjaãe, lymfocyty s cytotoxick˘m pôsobením)
PCR
Polymerase Chain Reaction (polymerázová reÈazová reakcia)
PYG médium
Peptone Yeast Glucose (pôda pre kultiváciu akantaméb obsahujúca peptón, kvasniãn˘ extrakt a glukózu)
RNK
ribonukleová kyselina
RVK
reakcia väzby komplementu
SLK
Slovenská lekárska komora
TNF
Tumor Necrosis Factor (tumor nekrotizujúci faktor)
US
Ultrasonography (ultrasonografia)
WAAVP
World Association for the Advancement of Veterinary Parasitology (Svetová asociácia pre pokrok vo veterinárnej parazitológii)
WHO
World Health Organisation (Svetová zdravotnícka organizácia)
ZSSR
Zväz sovietskych socialistick˘ch republík
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 73
6. PouÏitá literatúra
Atlas, R. M.: Principle of Microbiology. 2nd ed. WCB McGraw-Hill, Boston, BurrRidge, Dubuque, Madison, New York, San Francisco, St. Louis. 1996, s. 1100 – 1117. Bakoss P.: Epidemiológia. 3. vydanie. Univerzita Komenského Bratislava, 2011, s. 520. Bálint, O. et al.: Infektológia a antiinfekãná terapia. Osveta, Martin, 2000, s. 484. Cook, G. C., Zumla, A. I.: Manson’s tropical diseases, 21st ed. Elsevier Limited, 2003, s. 1847. Garcia, L. S., Bruckner, D. A.: Diagnostic medical Parasitology. III. ed., ASM Press, Washington D.C., 1997, s. 337 – 348. Garcia, L. S.: Parasitology. In: Isenberg, H. D. Clinical microbiology procedures handbook. ASM Press. Washington D C, 2004, section 9. Guerrant, R., Walker, D., Weller, P.: Tropical Infectious Diseases. Principles, Pathogens and Practice 1999, s. 884 – 1772. âatár, G., Krãméry, V., Sobota, K.: Aktuáne farmakoterapeutiká IV. Antiparazitiká. Osveta, Martin, 1991, s. 196. âatár, G., Böhmer, D.: Lekárska parazitológia. Bon-Bon, spol. s r.o. Praha, 1998, s. 163. Daniel, M., âern˘, V.: Klíã zvífieny âSSR IV. Academia Praha, 1971, s. 603. Evered, D., Clark, S.: Filariasis. JohnWiley & Sons Ltd. Chirester UK, 1987, s. 305. Dorko, E., Baranová, Z., Dubinsk˘, P., Pistl, J. et al.: Bakteriálne, vírusové, parazitárne a mykotické zoonózy. Equilibria, s r.o. Ko‰ice, 2009, s. 367. Ondriska, F.: Laboratórna diagnostika parazitárnych nákaz. In: Gajdo‰ík, J., Moro, M.: Diagnostika a lieãba infekãn˘ch ochorení v ambulantnej praxi. Raabe, Bratislava, 2007 – 2009, B 3/1–35. Havlík, J. et al.: Pfiíruãka infekãních a parazitárních nemocí. Avicenum. Praha, 1985, s. 535. Holeãková, K., Ondriska, F., Ondru‰ová, A., ·i‰ková, ª.: Cestovná medicína v praxi. Raabe, Bratislava, 2008 – 2010. Hübner, J., Uhlíková, M., Zástûrová I., Leissová M.: Parazitární nákazy a onemocnûní ãlovûka a jejich laboratorní diagnostika. IPVZ Praha, 1995, s. 66. 73
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 74
Jíra, J.: Lékafiská helmintologie. Helmintoparazitární nemoci. Galén, Praha, 1998, s. 495. Jíra, J.: Klasifikace zooparazitÛ a parazitóz ãlovûka. Klinická mikrobiologie, 1999, 3 (Suppl. 1), s. S1 – S27. Jíra, J.: Lékafiská protozoologie. Protozoální nemoci. Galén, Praha, 2009, s. 567. Jíra, J., Dernerová, S.: Pravidla vûdeckého názvosloví v lékafiské helmintologii. Epidemiol Mikrobiol Imunol., 46, 1997, 4: 168 – 171. Jírovec, O. et al.: Parasitologie pro lékafie. 3. vyd. Avicenum, Praha, 1977, s. 798. Joynson, D. H. M., Wreghitt, T. G.: Toxoplasmosis. A comprehensive clinical guide. Cambridge University Press, 2001, s. 395. Jurá‰ek, V., Dubinsk˘, P. et al.: Veterinárna parazitológia. Príroda, Bratislava, 1993, s. 382. Kotlán, A.: Helminthologie. Die Helminthosen der Haus und Nutztiere unter Berücksichtigung der Helminthosen des Menschen. Akadémiai Kiadó, Budapest, 1960, s. 631. Krejsek, J., Kopeck˘, O.: Klinická imunologie. Nucleus, Hradec Králové, 2004, s. 968. Markell, E. K., John, D. T., Krotoski, W. A.: Markell and Voge's Medical Parasitology. W. B. Saunders Company. Philadelphia, London, Toronto, Montreal, Sydney, Tokyo, 1999, s. 501. Markwalder, K.: Therapie parasitärer Infektionen: Teil 1. Schweiz Med. Forum, 4, 2004, s. 785 – 791. Matis, D., Tirjaková, E., Hensel, K., Kocian, ª.: Prehºad zoologického systému. Katedra zoológie PriF UK, Bratislava, 2009, s. 24. Medzinárodná ‰tatistická klasifikácia chorôb a príbuzn˘ch zdravotn˘ch problémov. 10. revízia. Obzor, Bratislava 1994, s. 822. Mehlhorn, H.: Parasitology in Focus. Berlin, Heidelberg, New York, London, Paris, Tokyo, Springer Verlag, 1988, s. 923. Mrva, M.: Infekcie voºne Ïijúcimi meÀavkami. In. Holeãková K., Ondriska F., Ondru‰ová A., ·i‰ková ª. (ed.). Cestovná medicína v praxi. Raabe, Bratislava, 2008, C3. 20 – 48. Murray, P. R, Baron, E. J., Jorgensen, J. H., Landry, M. L., Pfaller, M. A.: Manual of Clinical Microbiology. ASM press, Washington, D.C., 2007, s. 2057 – 2061. Nováková, E., Kubíãková, T., Ondriska, F.: Lekárska parazitológia. PRO, Banská Bystrica, 2006, s. 96. Oleár, V., Straka, ·., Ba‰ka, T., Hudeãková, H.: Slovensko-anglick˘ a anglicko-slovensk˘ slovník bio‰tatistickej terminológie so struãn˘m v˘kladom niektor˘ch anglick˘ch odborn˘ch termínov. JLFUK, Martin, 2007, s. 43. 74
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 75
Ondriska, F.: Laboratórna diagnostika parazitárnych nákaz. In: Gajdo‰ík, J., Moro, M.: Diagnostika a lieãba infekãn˘ch ochorení v ambulantnej praxi. Ed. Raabe, Slovensko, 2008, B 3/1-35. Peters, W., Pasvol, G.: Tropical Medicine and Parasitology. 5th ed., Mosby, Edinburg, London, New York, Oxford, Philadelphia, St. Louis, Sydney, Toronto, 2002, s. 334. Pfaler, M. A., Garcia, L. S: Parasitology. In: Murray, P. R, Baron, E. J, Jorgensen, J. H, Landry, M. L, Pfaller, M. A.: Manual of Clinical Microbiology. 9th ed. ASM Press. Washington, D.C. 2007, vol.2, s. 1897 – 2239. Piekarski, G.: Medical Parasitology. Springer-Verlag, Berlin, 1987, s. 363. Reiterová, K., Miterpáková, M., Antolová D.: Lí‰ka, ‰íriteº nebezpeãného ochorenia, alveolárnej echinokokózy. Veda. Bratislava, 2010, s. 143. Ry‰av˘, B., âerná, Î., Chalupsk˘, J., Oraszágh, I., Vojtek, J.: Základy parazitologie. SPN, Praha, 1988, s. 205. Scheld, W. M., Craig, W. M., Hughes, J. M.: Emerging Infections 5. ASM Press, Washington D. C., 2001, s. 242. Straka, ·., Dubinsk˘, P., Ba‰ka, T.: Príruãka ovoskopickej diagnostiky ãrevn˘ch helmintov. Jeséniova lekárska fakulta UK, Martin, 1996, s. 35. Svobodová, V., Dubinsk˘, P., Cabaj, W., Sréter, T. a kol.: Riziká ochorení získan˘ch v prírode a z potravín. Noviko a. s. Brno, 2006, s. 91. Szilágyiová, M.: Importované parazitárne nákazy. BERISS, Martin, 1999, s.102. ·er˘, V., Lysenko, A. J et al.: Lékafiství v tropech a subtropech. Avicenum, Praha, 1984, s. 493. Valent, M., Klobu‰ick˘ M.: Urogenitálna trichomoniáza. Osveta, Martin, 1988, s. 250. Volf, P., Horák, P. et al.: Paraziti a jejich biologie. Triton, Praha, KromûfiíÏ, 2007, s. 318. Votava, M. et al.: Lékafiská mikrobiologie speciální. NEPTUN, Brno, 2003, s. 495. Washington, W. Jr., Allen, S., Janda, W., Koneman, E., Procop, G., Schreckenberger, P., Woods, G.: Koemans Color Atlas and Textbook of Diagnostic Microbiology 6th ed. Lippincott Wiliams and Wilkins, Washington D.C., s. 1244 – 1441.
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 76
7. Register
Bertiella 18 studeri 18 mucronata 18 biohelminty 18 biopsia 18, 26 Blastocystis hominis 18 Bodo 18 urinarius 18 caudatus 18 Brachiola 18 connori 18 vesicularum 19 algerae 19 bradyzoity 19, 63 Brugia 19 malayi 19 timori 19 pahangi 19
A absces 5, 7, 13, 29, 32, 39, 47, 49 abundancia 13 priemerná abundancia 13 Acanthamoeba 3, 10, 13, 17, 56 astronyxis 13 castellanii 13 healyi 13 lenticulata 14 rhysodes 14 culbertsoni 14 palestinensis 14 adoleskárie 14, 20 Alaria marcianae 14 alergia 14 amastigotné formy 14 anafylaxia 14 Ancylostoma 8, 14, 32 duodenale 14, 33, 46, 47 braziliense 14, 15 caninum 14, 15 Angiostrongylus 15 cantonensis 15 costaricensis 15 malayensis 15 Anisakis simplex 15 antroponóza 16 apoptóza 16 Ascaris lumbricoides 10, 16, 33, 35, 67 aspirát 16 autochtónny 3, 4, 16, 25 autoinfekcia 16, 30, 61, 62
C Capillaria 19 hepatica 19 aerophila 20 cutanea 20 philippinensis 20 cénurus 20, 45 cerkárie 14, 20, 38, 43, 48, 57, 60 Clinostomum complanatum 20 Clonorchis sinensis 20 Cochliomyia hominivorax 21 Cordylobia anthropophaga 21 Creeping eruption 20, 21, 39 Cryptosporidium 21 hominis 22 parvum 23 felis 23 muris 23 canis 23 meleagridis 23 andersoni 23 Ctenocephalides canis 55 C. felis 55 Cyclospora cayetanensis 22
B Babesia 16, 17 divergens 17 microti 17 bovis 17 gibsoni-like 17 Balamuthia mandrillaris 17 Balantidium coli 17 Baylisascaris procyonis 18 76
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 77
cysticerkoid 23, 36 cysticerkus 2323, 62
Entamoeba 28 chattoni 28 coli 28 dispar 29 gingivalis 29 hartmanni 29 histolytica 8, 9, 18, 26, 29 moshkovskii 30 polecki 30 Enterobius 30 vermicularis 8, 16, 24, 30 gregorii 30 Enterocytozoon bieneusi 23, 30, 31 Enteromonas hominis 31 eozinofília 8, 26, 31, 32, 63 epimastigotná forma 31 erytrocytárny cyklus 31 eradikácia 31 Eustrongylides ignotus 31 Eutrombicula alfreddugesi 31 extraerytrocytárny cyklus 31
D Demodex folliculorum 23 Dermatobia hominis 23 diarrhea 23 Dicrocoelium dendriticum 23, 44 Dientamoeba fragilis 8, 23, 24 Dioctophyma renale 24 Diphyllobothrium latum 24, 54, 55 Dipylidium caninum 23, 24, 50 Dirofilaria 3, 9, 24 immitis 12, 25 repens 3, 25 tenuis 25 striata 25 magalhaesi 25 ursi 25 Dracunculus medinensis 25 dyzentéria 26, 29 E edém 20, 26, 35, 42, 47, 49, 53, 58, 60, 68 Echinococcus 26 granulosus 26 multilocularis 27 vogeli 27 Echinostoma 27 cinetochoris 27 hortense 27 ilocanum 27 lindoense 27 malayanum 27 revolutum 27 Echinoparyphium recurvatum 27 Euparyphium melis 27 ektopická lokalizácia parazita 27 elefantiáza 19, 27, 70 Encephalitozoon 28 intestinale 28 helem 28 cuniculi 28 encystácia 28 endemick˘ 28 endodyogónia 28 Endolimax nana 28 enkapsulácia 28
F fagocytóza 31 Fasciola 32 hepatica 27, 32, 35 gigantica 32 indica 32 Fasciolopsis buski 32 Fibricola seoulensis 32 filariformná larva 32
G gametocyty 21, 33, 53 Gasterophilus 33 Gasterophilus intestinalis 33 Gastrodiscoides hominis 33 geohelminty 14, 33, 66 Giardia intestinalis 9, 23, 33, 52 Gnathostoma 34 spinigerum 34 nipponicum 34 doloresi 34 hispidum 34 Gongylonema pulchrum 34 gonochorista 34 granulóm 34, 36 77
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 78
komenzalizmus 38 komplement 38 koncentraãné techniky 38 kongenitálna infekcia 38, 69 konjugácia 5, 38 kontaminácia 39 koracídium 24, 39 kritídiové ‰tádium 39
H halzoun 20, 32, 35, 41 hermafrodit 35 Heterophyes 35 heterophyes 35 nocens 35 dispar 35 katsuradai 35 Heterophyopsis continua 35 hnaãka cestovateºov 35 hostiteº 35 koneãn˘ 35 prechodn˘ 35 paratenick˘ 35 náhodn˘ 35 Hymenolepis 35, 47, 61 diminuta 35 nana 23, 36 Hypoderma 36 bovis 36 lineatum 36
L Lagochilascaris minor 39 larva migrans 14, 34, 39 cutanea 14, 21, 33, 39 visceralis 18, 39, 50, 62, 63 ocularis 39, 63 larva typu X 39 Leishmania 9, 14, 39, 40 leishmanióza koÏná 40 Leishmania aethiopica 40, 41 major 40 infantum 40, 41 tropica 40 donovani 41 mexicana 41 (Viannia) braziliensis 41 leishmanióza mukokutánna 41 viscerálna 41 leptomonádová forma 41 letalita 27, 34, 41, 59 Ligula intestinalis 41 Linguatula serrata 41 Loa loa 41, 51 lymfokíny 42
CH chagóm 36, 68 Chilomastix mesnili 36, 55 chorobnosÈ 36 Chrysomyia bezziana 37 I imunita 21, 37 vrodená 37 získaná 37 sprostredkovaná bunkami 37 sprostredkovaná protilátkami 37 Inermicapsifer madagascariensis 37 incidencia 37 infekcia 37 infestácia 37 inkubaãn˘ ãas 38 intenzita infekcie 38 invázia 38 invazivita 38, 51 Iodamoeba buetschlii 11, 38 Isospora belli 38
M Macracanthorhynchus 42 hirudinaceus 42 ingens 42 makrofágy 28, 31 Mammomonogamus 42 laryngeus 42 nasicola 42 Mansonella 43 ozzardi 43 perstans 43 streptocerca 43 merozoity 22, 31, 43, 44, 52, 53
K kachexia 38 karyozóm 29, 38 kolitída 29, 38 78
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 79
Mesocestoides lineatus 43 metacerkárie 20, 32, 43, 55 Metagonimus 43 yokogawai 43 takahashii 43 minutus 43 dobrogiensis 43 Metastrongylus elongatus 43 Metorchis 44 conjuctus 44 albidus 44 mikrofilárie 19, 25, 41, 42, 44, 47, 70 mikrosporídie 19, 30, 44, 50, 64 Microsporidium 44 ceylonensis 44 africanum 44 miracídium 44 Moniliformis moniliformis 44 morbidita 36, 44 mortalita 45, 69 Multiceps multiceps 45 multilokulárna cysta 45 mutualizmus 45 myiózy 6, 21, 33, 36, 37, 45, 70
onkosféra 26, 27, 36 47, 61, 62 operkulum 48 Opisthorchis 48 felineus 48 viverrini 48 guayaquilensis 48 noverca 48
P pandémia 48 Paragonimus 48 westermani 48 skrjabini 49 miyazakii 49 heterotremus 49 hueitungensis 49 pulmonalis 49 philippinensis 50 westermani ichunensis 50 africanus 50 uterobilateralis 50 mexicanus 50 macrorchis 50 Parascaris equorum 50 parazit 50 ektoparazit 4, 5, 6, 14, 50 endoparazit 4, 5, 33, 37, 45, 50 obligátny 50 fakultatívny 50 náhodn˘ 50 hyperparazit 50 parazitémia 50 parazitizmus 50 partenogenéza 50 patentná perióda 51 patogén 51 patogenita 51 Pediculus 37, 51 capitis 51 humanus 51 Pentatrichomonas hominis 51 periodickosÈ 51 Philophthalmus 51 gralli 51 lacrymosus 52 palpebrarum 52 Phthirus pubis 52 pinocytóza 52
N Naegleria 45, 56 fowleri 11, 45 italica 46 gruberi 10, 46 carteri 46 clarki 46 minor 46 indonesiensis 46 náhodn˘ parazit 46 Nanophyetus salmincola 46 Necator americanus 46 Neotrombicula autumnalis 46 nodulus 47 Nosema ocularum 47
O Oesophagostomum 47 apiostomum 47 bifurcum 47 Oestrus ovis 47 Onchocerca volvulus 47 79
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 80
Plagiorchis 52 philippinensis 52 javensis 52 muris 52 harinasutai 52 Plasmodium 9, 35, 43, 52 falciparum 53 vivax 53 ovale 53 malariae 57 knowlesi 57 plerocerkoid 24, 41, 54, 60 Pneumocystis jiroveci 9, 54 Porocephalus crotali 54 prepatentná doba 55 prevalencia 51, 55 bodová 55 intervalová 55 procerkoid 24, 55, 60 proglotidy 55 prolaps rekta 55, 67 Pseudamphistomum truncatum 55 pseudocysta 55 Pulex iritans 55
Sparganum 54, 60 Spirometra 54, 60 mansoni 60 mansonoides 60 spóry 19, 30, 44, 60 sporocysta 56, 60 sporogónia 60 Strongyloides stercoralis 16, 32, 50, 60, 61 superinfekcia 61 synantropn˘ organizmus 61 T Taenia 8, 47, 50 saginata 23, 61 solium 62 asiatica 62 Toxascaris leonina 62 Toxocara 93, 35 canis 10, 39, 62 cati 39, 63 pteropodis 63 Toxoplasma gondii 9, 16, 28, 35, 55, 60, 63, 71 Trachipleistophora 64 hominis 64 anthropophthera 64 Trichinella 23, 28, 35, 64 spiralis 64 britovi 65 nativa 65 nelsoni 65 pseudospiralis 65 Trichomonas 65 tenax 65 vaginalis 65 Trichostrongylus 66 colubriformis 66 axei 66 orientalis 66 affinis 66 brevis 66 calcaratus 66 capricola 66 lerouxi 66 probolurus 66 skrjabini 66 vitrinus 66 Trichuris trichiura 33, 55, 66 Trombicula autumnalis 67
R rabditiformná larva 55 rédie 55, 60 reinfekcia 16, 48, 55 Retortamonas intestinalis 55 S Sappinia diploidea 56 Sarcocystis 56 hominis 56 suishominis 56 lindemanni 56 Sarcoptes scabiei 6, 57 Schistosoma 57 haematobium 58 mansoni 58 japonicum 59 intercalatum 59 mekongi 59 malayensis 59 mattheei 59 bovis 59 schizogónia 52, 59 smrtnosÈ 41, 59 80
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 81
Trypanosoma 16, 67 brucei gambiense 11, 67 brucei rhodesiense 67 cruzi 14, 36, 68 trypomastigotné ‰tádium 69 Tunga penetrans 69 U úmrtnosÈ 45, 69 ‰pecifická úmrtnosÈ 69 V vakuola 44, 69 virulencia 51, 69 Vittaforma corneae 69
vnímavosÈ 69 viscerálny 40, 69 W Watsonius watsoni 70 Wohlfahrtia magnifica 70 Wuchereria bancrofti 70 X xenodiagnostika 70 Xenopsylla cheopis 71 Z zoonóza 71 zygota 17, 21, 23, 71
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 82
Obsah
Predhovor
3
1. Parazity, základná charakteristika a ich v˘znam pre zdravie ãloveka
5
2. Princípy diagnostiky parazitárnych infekcií
7
3. Taxonomická klasifikácia parazitov, vedecké názvoslovie a nomenklatúra parazitóz 10 4. Register parazitov a termínov
13
5. Zoznam pouÏit˘ch skratiek
72
6. PouÏitá literatúra
73
7. Register názvov
76
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 83
Poznámky
HPL-lexikón-AK
6.3.2012 17:04
Stránka 84
Poznámky
