Doc.Ing. Dana Tkáčová, PhD., Ing.Nina Bratková Katedra bankovníctva a medzinárodných financií Národohospodárska fakulta Ekonomická univerzita v Bratislave

Basel III a stabilita bankového sektora

Abstrakt V dokumentoch Basel III sa uvádza, že cieľom Basel III je zlepšenie manažmentu a riadenia rizika, pričom zdravý bankový sektor je kľúčový faktor pre trvalý hospodársky rozvoj. Dôvody krízy vidí vo vytvorení pákového efektu v podsúvahe bánk, vo vyčerpaní kapitálu a v zhoršení jeho kvality, v nedostatku likvidity, resp. v nedostatku vankúšov pre potreby likvidity. Banky neboli schopné uniesť straty úverového rizika, pričom vybudovali veľké expozície v prostredí tieňového bankovníctva. Kríze pomohla tiež procyklicita a silná previazanosť systémovo významných inštitúcií. Kríza sa rozšírila do celého sveta. Aby sa v budúcnosti predišlo opakovaniu podobných situácií, regulátory sa snažia reformovať reguláciu bankového systému tak na makroprodenciálnej ako aj na mikroprudenciálnej úrovni. Odborníci z tejto oblasti hodnotia navrhované regulačné

opatrenia, ich prínosy,

negatíva a ich prípadné zlyhania. Článok načrtáva základné problémy pri realizácii vybraných opatrení.

Kľúčové slová Basel III, komerčné banky, likvidita, kapitálová primeranosť, proticyklický vankúš Kapitálová primeranosť je štandardný nástroj regulácie bankového sektora. Zmeny v štruktúre regulačného kapitálu však stláčajú objem tohto kapitálu a rizikové faktory zas zväčšujú objem rizikovo-vážených aktív. V pomere pre určenie kapitálovej primeranosti Kapitál/RWA to teda znamená výrazné zmenšenie kapitálovej primeranosti podľa nových prepočtov. Prísnejšie podmienky sa kladú najmä na vlastný kapitál Tier 1 kapitál v pomere k RWA. Sprísnenie podmienok v štruktúre regulačného kapitálu ovplyvní banky určite práve požiadavkou mať základný kapitál (vlastné zdroje) Tier 1 na úrovni 7 %. Celkový Tier 1 kapitál k RWA by nemal významne ovplyvniť komerčné banky, keďže podmienky Tier 1 na úrovni nových 6 % k RWA banky v EÚ spĺňali už pred vypuknutím bankovej krízy.

Posilnenie tohto ukazovateľa (ceteris paribus) - teda výraznú zmenu do podnikania v bankovom sektore neprinesie. Obava členských krajín, ktorých bankové sektory ovláda predovšetkým zahraničný kapitál, je z toho, odkiaľ matky zoberú prostriedky pre navýšenie kapitálu. Na samotné posilnenie kapitálu môžu materské inštitúcie, podľa V. Tomšíka, viceguvernéra Českej národnej banky, použiť nasledujúce metódy: • Získanie kapitálu formou dividend od dcér. • Využitie úverových vzťahov dcéra-matka, tento vzťah je regulovaný pravidlami angažovanosti. • Využitie tzv. transferových cien, kedy matka predá dcére predražené služby napr. poradenské, alebo finančné aktíva, ktoré nie sú v súlade s cenou na trhu. Na tomto mieste dodáva, že sledovanie týchto praktík je náročné pre regulátora, no regulátor by si iste všimol prehnané praktiky ktoré by podkopávali stabilitu banky • Predaj dcéry. Tu je ale podľa Tomšíka potrebné, aby bola banka zdravá. Predajom matka zníži svoju expozíciu a likviditu bez toho aby dcére ublížila.1

Určenie likvidity v Basel III, ktorý priradil váhy jednotlivým aktívam a pasívam na účel výpočtu ukazovateľov likvidity, už výraznejšie zasahuje bankové podnikanie, vzhľadom na to, že výrazne obmedzuje doterajší model „maturity dismatch“ ako ho banky využívali doteraz a smeruje charakter podnikania viac k tradičným bankovým operáciám. Vo svojej podstate sa tieto ukazovatele likvidity správajú ako funkcia brzdy u kapitálovej primeranosti a to tak, že pre rozšírenie rizikových aktív, ktoré majú nízku likviditu bude potrebné zohnať viac pasív s vyššou likviditou, teda nie pasíva získané z medzibankového trhu. Makroprudenciálne prvky – proticyklický vankúš má pôsobiť predovšetkým pre odstránenie procyklicity BASEL II. Zavádzajú ho jednotlivé štáty podľa ich úrovne zadlženosti voči HDP. Krajiny, ktoré ako prvé intervenovali v prospech svojich bankových sektorov, by začali plniť túto požiadavku v odlišnom čase. Napr. Nemecko by takýto vankúš netvorilo vôbec a Veľká Británia by vankúš tvorila príliš neskoro.

1

Tomšík, V.: Mohou zahraniční bankovní matky vysávat své české dcery? http://www.cnb.cz/cs/verejnost/pro_media/clanky_rozhovory/media_2011/cl_11_111116.htm

Basel III – možné zlyhania OECD štúdia odhaduje dopady zavádzania Basel III štandardov na HDP a hovorí, že dopad Basel III na ročný rast HDP môže predstavovať - 0,05 – - 0,15 %, zatiaľ čo Macroeconomic Assessment Group (MAG), ktorý bol zradený Financial Stability Boardom odhadoval - 0,03 – - 0,05 %.2 Ukazovateľ likvidity KPMG uvádza, že ukazovateľ krátkodobej likvidity LCR síce zabezpečí, že riziko bank runov klesne a globálne banky by mali mať dostatok vysoko likvidných aktív, no držba nízkolikvidných aktív bude mať negatívny dopad na ziskovosť bánk. Zároveň vzrastie dopyt po dlhodobých zdrojoch. Ukazovateľ dlhodobej likvidity zas upriami banky na zvýšenie objemu wholesale a korporátnych vkladov so splatnosťou nad rok, čo bude pre banky náročné a aj nákladné. Narastú krátkodobé aktíva, ktoré však majú nízky výnos.

Silná banka

s vysokým NSFR bude schopná ovplyvniť trhové ceny aktív, zatiaľ čo slabším bankám klesne ich konkurencieschopnosť.3 EBA tiež kritizuje likviditu v Basel III. Na základe testov v roku 2011 udáva, že malé aj veľké banky by plnili ukazovateľ krátkodobej likvidity na 70 % (požiadavka je 100 %) a dlhodobej likvidity na 90 % (požiadavka je 100 %). Ekonomické implikácie vidí EBA v negatívnych dopadoch na malé a stredné podniky a domácnosti, ktoré si budú musieť hľadať alternatívne zdroje financovania – mimobankové, rekalibrácia, nevýhodné pre retailové banky, 4 Česká banková asociácia poukazuje na nevýhodnú pozíciu českého bankového sektora v ukazovateli dlhodobej likvidity, keďže štruktúra pasív je z 31,1 % tvorená vkladmi na požiadanie (overnight), zatiaľ čo v EMÚ je to iba 10,7 %5 J. Belás a E. Cipová uvádzajú, že ukazovateľ dlhodobej likvidity NSFR zvýši dopyt po dlhodobých zdrojoch v českom bankovom sektore, čo spôsobí rast úrokových nákladov.6 Podľa E. Zimkovej nové pravidlá likvidity „môžu znížiť úverovanie alebo skrátiť dobu poskytovania úverov, keďže zdroje zahrnuté v ukazovateli likvidity nie je možné použiť na úvery.“ Ďalej je podľa E. Zimkovej možné aj zníženie zisku, keďže likvidné aktíva nie sú 2

http://www.oecdilibrary.org/docserver/download/5kghwnhkkjs8.pdf?expires=1363709367&id=id&accname=guest&checksum=2 9DCC8724C1ABECAAE510D79F5EB841C s.11 3 KPMG. 2011. Basel III issues and implications. (online). s. 9-11. Dostupné na internete: http://www.kpmg.com/Global/en/Issues Andlnsights/articlesPublications/Documents/basel-III-issueasimplications.pdf 4 http://www.eba.europa.eu/cebs/media/aboutus/bsg/20121002_BSG_Liquidity_Paper_OPT.PDF 5 https://www.czech-ba.cz/data/articles/down_15663.pdf, s.5 6 http://dspace.upce.cz/bitstream/10195/42679/1/CipovaE_AnalyzaVybranych_SP_FES_2011.pdf s.23

veľmi ziskové. Uvádza aj zvýšenie dopytu po dlhodobých depozitách a ich prelievanie podľa úrokových sadzieb, v prípade zahrnutie štátnych cenných papierov vidí priestor aj pre vytesňovanie dlhodobých úverov z ekonomiky.

Proticyklický vankúš Saurina a Repullo skúmali funkčnosť proticyklického kapitálového vankúša na údajoch získaných zo svetovej banky za roky 1986-2009 a korelovali medzeru úverov (credit gap) a rast HDP, ako i tvorbu proticyklicého vankúša a rast HDP. Zistili, že ak je rast HDP nízky, medzera úverov je naopak vysoká a opačne.7 Z krajín ktoré skúmali (Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Japonsko, Španielsko, USA) jedine USA vykazovala pozitívnu koreláciu medzery úverov a rastu HDP ako aj rastu HDP a proticyklického vankúša. Uvádzajú, že ak je korelácia rastu HDP a medzera úverov negatívna potom táto môže signalizovať potrebu znížiť kapitálovú požiadavku keď je HDP vysoké a zvýšiť keď je HDP naopak nízke. Čo v podstate predstavuje opačný efekt ako si Basel III želá. Autori kritizujú pri výpočte proticyklického vankúša jednak to, že úvery zaostávajú za hospodárskym cyklom ako i to, že odchýlke od medzery úverov k HDP chvíľu trvá kým prekročí trend. Geršl a Seidl študovali proticyklický vankúš na príkladoch transformujúcich sa ekonomík a tvrdia, že úverová expanzia v týchto krajinách predstavuje iba konvergenčný proces k hodnotám, aké sú vo vyspelých krajinách a preto nie je možné v prípade krajín strednej a východnej Európy hovoriť o nadmernej zadlženosti. Ponúkajú inú, tzv. out-of sample metódu, ako je výpočet trendu na základe Hodrick-Prescotovho filtra, ktorá lepšie podľa nich rešpektuje fundamenty týchto krajín.

Kapitálová požiadavka Podľa J. Belása je potrebné pri výpočte kapitálovej primeranosti brať do úvahy aj interné ratingové systémy, ktoré majú dopad na zníženie kapitálovej primeranosti. Rovnako upozorňuje aj na problém, že interné ratingové systémy „preukázali svoj procyklický charakter a významne prispeli k akcelerácií svetovej finančnej krízy prostredníctvom nižších kapitálových požiadaviek.“

J. Belás vo svojom príspevku analyzoval a modelovaloval

rozdielne postupy výpočtu kapitálovej požiadavky na základe štandardizovaných prístupov a interných modelov a preukázal významnú úsporu kapitálu v prípade využitia interných

7

REPULO, R., SAURINA, J.: 2011. The counteryclical capital buffer of Basel III: A critical assessment. WP No. 1102. s. 9. Dostupné na internete ftp://ftp.cemfi.es/wp/11/1102.pdf

ratingových systémov. Uvádza, že takáto úspora kapitálu v konečnom dôsledku môže zvyšovať ziskovosť banky: „Nižšia potreba požadovaného vlastného kapitálu môže byť teda transformovaná do úverovej expanzie, ktorá prináša dodatočný rast ziskovosti a rentability banky.“ J. Belás hovorí, že tieto modely sú čoraz viac implementované v bankách, nie sú presné a požaduje prehodnotiť ich pozíciu pri výpočte na požiadavky kapitálovej primeranosti.8 J. Belás a E. Cipová uvádzajú, že zvyšovanie kapitálovej primeranosti povedie k rastu nákladov na získavanie zdrojov a tak sa obmedzí rast úverov ako i rast ich ceny, čo bude mať negatívny dopad na ekonomiku. Zároveň hovoria, že je otázne do akej miery budú banky prenášať náklady novej regulácie na klientov a dodávajú, že transformácia nákladov sa určite objaví. Upozorňujú na potrebu stanoviť aj optimálnu výšku finančnej páky a pomer rizikovo nevážených aktív k vlastnému kapitálu by sa mal podľa nich pohybovať vo výške 12,5-10 % a kapitálová požiadavka v rozmedzí 12 -15 % a v prípade tier 1 minimálne 10 %. Upozorňujú aj na problematiku využívania externých ratingov, ktoré poskytli protichodné prognózy o úverovej bonite klientov, ako i na interné ratingové modely, ktoré v sebe zakomponovávajú mnoho rizík a pri výpočte kapitálovej požiadavky, tieto modely napomáhajú úspore vlastného kapitálu na úrovni 20 – 40 %.9 Agentúra Accenture zhodnotila nové kapitálové požiadavky nasledovne:10

Nové kapitálové požiadavky

= Kapitál podľa novej definície RWA (úverové, trhové a operačné riziko)

Podľa Accenture nová definícia kapitálu výrazne zníži dostupný kapitál pre výpočet kapitálovej primeranosti, zatiaľ čo nové váhy pre sekuritizáciu, pozíciu v obchodnej knihe a riziko protistrany významne vzrastú.

8

BELÁS, J.: 2012. Dopady použitia základného prístupu interných ratingov na finančnú výkonnosť komerčnej banky. Dostupné na internete: http://www.readperiodicals.com/201207/2775240821.html 9

CIPOVÁ, E., BELÁS, J.: Analýza vybraných dopadov zavedenia nového regulačného systému BASEL III na stabilitu a výkonnosť bankového sektora. (online). s. 19-25. Dostupné na internete: http://dspace.upce.cz/bitstream/10195/42679/1/CipovaE_AnalyzaVybranych_SP-FES-2011.pdf 10

http://www.accenture.com/SiteCollectionDocuments/PDF/Accenture_Basel_III_and_its_Consequences.pdf

Záver Nová kapitálová štruktúra podľa Basel III zrejme prinesie lepšie využitie nástroja kapitálovej primeranosti ako brzdy v úverovej expanzii. Komerčné banky budú svoju pozornosť upriamovať viac na menej rizikové aktíva, ktorými sú najmä cenné papiere a krátkodobé úvery. Prínosom zrejme bude skvalitnenie kapitálu v podobe zvýšenia požiadavky vlastného kapitálu Tier 1, čím vznikne väčšia zainteresovanosť vlastníkov banky na jej riziku. Myslíme si, že nové pravidlá likvidity budú orientovať banky na tradičné činnosti. Prínosom bude aj to, že vzniknú medzinárodne porovnateľné ukazovatele likvidity. Možné „vysávanie“ likvidity dcérskych bánk matkami bude prítomné predovšetkým v krajinách východnej a strednej Európy. Zrejme dôjde k zníženiu podielu vysoko výnosových aktív v portfóliách bánk – predovšetkým v

bankových sektoroch krajín

východnej Európy. Prínosom proticyklického vankúša je pokus o odstránenie jeho procyklicity. Mala by sa dosiahnuť taká kalibrácia v bankových sektoroch, aby sa kapitál budoval v „dobrých časoch“ a aby sa proticyklický vankúš použil v správnom čase.

Zoznam literatúry 1. Bratková, N.: Vplyv finančnej krízy na reguláciu a podnikanie v bankovom sektore. Dizertačná práca. 2013. NHF EU v Bratislave. 2. BELÁS, J.: 2012. Dopady použitia základného prístupu interných ratingov na finančnú výkonnosť komerčnej banky. Dostupné na internete: http://www.readperiodicals.com/201207/2775240821.html 3. CIPOVÁ, E., BELÁS, J.: Analýza vybraných dopadov zavedenia nového regulačného systému BASEL III na stabilitu a výkonnosť bankového sektora. (online). s. 19-25. Dostupné na internete: http://dspace.upce.cz/bitstream/10195/42679/1/CipovaE_AnalyzaVybranych_SP-FES-2011.pdf 4. http://www.accenture.com/SiteCollectionDocuments/PDF/Accenture_Basel_III_and_its_Consequences. pdf 5. REPULO, R., SAURINA, J.: 2011. The counteryclical capital buffer of Basel III: A critical assessment. WP No. 1102. s. 9. Dostupné na internete ftp://ftp.cemfi.es/wp/11/1102.pdf 6. http://www.oecdilibrary.org/docserver/download/5kghwnhkkjs8.pdf?expires=1363709367&id=id&accname=guest&che cksum=29DCC8724C1ABECAAE510D79F5EB841C s.11 7. KPMG. 2011. Basel III issues and implications. (online). s. 9-11. Dostupné na internete: http://www.kpmg.com/Global/en/Issues Andlnsights/articlesPublications/Documents/basel-III-issueasimplications.pdf 8. http://www.eba.europa.eu/cebs/media/aboutus/bsg/20121002_BSG_Liquidity_Paper_OPT.PDF 9. https://www.czech-ba.cz/data/articles/down_15663.pdf, s.5 10. http://dspace.upce.cz/bitstream/10195/42679/1/CipovaE_AnalyzaVybranych_SP_FES_2011.pdf s.23 11. Tomšík, V.: Mohou zahraniční bankovní matky vysávat své české dcery? http://www.cnb.cz/cs/verejnost/pro_media/clanky_rozhovory/media_2011/cl_11_111116.htm

Dana Tkáčová Katedra bankovníctva a MF NHF EU v Bratislave [email protected]

Nina Bratková Katedra bankovníctva a MF NHF EU v Bratislave