ANALÝZA VÝVOJA SPOLOČNEJ POĽNOHOSPODÁRSKEJ POLITIKY EURÓPSKEJ ÚNIE 1 ANALYSIS OF THE DEVELOPMENT OF THE EUROPEAN UNION COMMON AGRICULTURAL POLICY

ANALÝZA VÝVOJA SPOLOČNEJ POĽNOHOSPODÁRSKEJ POLITIKY 1 EURÓPSKEJ ÚNIE ANALYSIS OF THE DEVELOPMENT OF THE EUROPEAN UNION COMMON AGRICULTURAL POLICY Rast...
Author: Conrad Cobb
2 downloads 1 Views 273KB Size
ANALÝZA VÝVOJA SPOLOČNEJ POĽNOHOSPODÁRSKEJ POLITIKY 1 EURÓPSKEJ ÚNIE ANALYSIS OF THE DEVELOPMENT OF THE EUROPEAN UNION COMMON AGRICULTURAL POLICY Rastislav Kotulič – Peter Adamišin

ABSTRACT Throughout the European Union common agricultural policy existing present European agriculture has changed its character beyond recognition. European population over time has lost conception about the way that present modern agri-food complex, which has increased works during the last 50 years following the unsophisticated subsidy policy oriented on the production, works. An effort to return to this branch competitive character has lead European Union common agricultural policy to the different reforms which consistent application should lead to the decrease of the disproportions between supply and demand on the agricultural production market. Content of the scientific paper analyses trends in the process of the reform changes of the European Union common agricultural policy as well as the global vision of the future development in the agrarian department to the year 2015. KEY WORDS CAP EU (Common Agricultural Policy of the European Union). Reforms of the CAP EU.

ÚVOD

Poľnohospodárska politika je tou najstaršou a najviac rozvinutou. Premieta sa do nej sociálna, regionálna a environmentálna politika. Jej najvýraznejšie problémy sú: vznik obrovských prebytkov produkcie, protekcionizmus, poškodzovanie životného prostredia, konkurencieschopnosť [16]. V pôvodnej podobe bola poľnohospodárska politika koncipovaná na riešenie problémov, ktoré mali zakladajúce štáty v období po 2. svetovej vojne, kedy bol všeobecný nedostatok potravín.

1

Príspevok vznikol ako súčasť riešenia grantového projektu VEGA 1/0403/09.

90

V priebehu uplynulých 60-tich rokov sa tieto východiskové podmienky podstatne zmenili. Na trhu potravín vo všetkých rozvinutých krajinách sú veľké prebytky a EÚ je najväčším vývozcom potravín. MATERIÁL A METÓDA Cieľom vedeckého príspevku je popísať trendy v procese reformných zmien spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie (SPP EÚ) z pohľadu širších súvislostí spätých s reformnými obdobiami SPP EÚ. Vedecký príspevok ďalej prispeje k riešeniu čiastkových cieľov projektu VEGA 1/0403/09. Podkladové údaje boli získané z oficiálnych údajov Európskej komisie, odborných časopisov, knižiek a internetu. Z obsahového hľadiska vedecký článok analyzuje vývoj reformných snáh spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ počas celej doby jej trvania, ako aj globálny pohľad na budúci vývoj v agrárnom rezorte s výhľadom do roku 2015. Pri napĺňaní cieľa boli použité rôzne štandardné vedecké metódy skúmania, ako sú napríklad metóda porovnávacia (komparačná), metóda analýzy a syntézy.

DOSIAHNUTÉ VÝSLEDKY A DISKUSIA Vývoj reformného procesu spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ

Základy spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej Únie (ďalej SPP) vznikli už v päťdesiatych rokoch minulého storočia, v súvislosti s jej ukotvením v Zmluve o založení EHS v článkoch 32-33 hlavy II. Rímska zmluva zakladajúca Spoločnú poľnohospodársku politiku v roku 1957 definovala snahu vlád zabezpečiť dotáciami primeranú životnú úroveň poľnohospodárskeho spoločenstva, najmä zvýšením individuálnych príjmov osôb pracujúcich v poľnohospodárstve, stabilizovať trhy, či zabezpečiť riadne zásobovanie. Systém dotácií, ciel a intervenčných nákupov vznikol v presvedčení jednotlivých vlád, že bez ich zásahu by trh s poľnohospodárskymi produktmi skolaboval a ľudia by trpeli hladom. Reformy SPP pokračujú až do súčasnosti a dnešná podoba hlavných cieľov a princípov sa celkom odlišuje s počiatočným smerovaním politiky. Prvé reformné kroky boli naštartované v polovici 80. rokoch 20. storočia. V tomto období sa zaviedli dva hlavné nástroje, a to tzv. produkčné kvóty a záručné prahy. Kvóta bola definovaná ako nástroj obmedzujúci výrobu smerom k väčšiemu súladu ponuky s dopytom. Prvýkrát sa termín maximálne garantované množstvo objavil v súvislosti so stanovením záručného prahu. Snahou bolo usmerniť poľnohospodárov k požadovanej produkcii a zabrániť jej prekračovaniu [15].

91

Prvá ucelená reforma poľnohospodárskej politiky prebiehala v prvej polovici deväťdesiatych rokov, známa i ako MacSharryho reforma (z roku 1992). Pokusy o zvrátenie nepriaznivého stavu vo výrobe v 80. rokoch neviedli k odstráneniu nadprodukcie a považovali sa za nedostatočné. Túto reformu charakterizovali dve hlavné skutočnosti. Stanovenie nízkych cien strategických poľnohospodárskych produktov a následná kompenzácia dopadov zníženia cien na príjmy poľnohospodárov pomocou mechanizmu priamych platieb. Reforma sa okrem iného začala zaoberať ekologickými aspektmi a snahami zabrániť vysídľovanie vidieckych oblastí. Ďalšia rozsiahla reforma pod názvom „Agenda 2000“ z roku 1999 nasmerovala politiku k vytvoreniu udržateľného stavu poľnohospodárstva so zameraním na ekonomický rozvoj vidieka. V rámci regulácie produkcie a zabráneniu jej opätovnému hromadeniu do zásob sa v nasledujúcich rokoch pokračovalo v reforme oddeľovania podpory od produkcie. Ide o tzv. decoupling, teda o postupné oddelenie od produkcie. Reforma považovala za nutné vytvoriť voľný priestor pre farmárov tak, aby produkovali také množstvo produkcie, aké trh aktuálne vyžaduje. V roku 2003 bola vyhodnotená „Agenda 2000“ a navrhnutá jej ďalšia revízia. Nová reforma rozpracováva detailnejšie základy MacSharryho reformy a zvykne byť označovaná Fischlerovou reformou, podľa vtedajšieho európskeho komisára Hanza Fischlera [3]. Táto reforma obsahovala na rozdiel od predchádzajúcich reforiem niekoľko podstatných úprav [7]. Ohlasy členských štátov ohľadne reformy boli protichodné, krajiny počítali s pokračovaním reformy z roku 1999. Podstatným znakom reformy bolo oddelenie platieb od produkcie (Decoupling), čo znamenalo zavedenie jednotných platieb na farmu (Single Payment Scheme), ktorá zahrnula platby ako pre rastlinnú, tak pre živočíšnu výrobu. Systém platieb z časti rušil závislosť dotácií na objeme výroby. O úplnom oddelení platieb sa však neuvažovalo. Cieľom je zachovať produkciu a nezapríčiniť ukončenie výroby komodít. So zavedením jednotných platieb sa počítalo až od roku 2005. V krajinách pristúpených v roku 2004 sa do roku 2007 a 2009 uplatní tzv. prechodné obdobie. Hlavným cieľom navrhovanej revízie spoločnej poľnohospodárskej politiky bolo: zrušiť väzbu medzi vyplácaním priamych platieb farmárom na produkciu, podmieniť priame platby dodržiavaním legislatívy týkajúcej sa životného prostredia, potravinovej bezpečnosti, welfare zvierat a bezpečnosti práce, zvýšiť podporu rozvoja vidieka prostredníctvom „modulácie“ priamych platieb od všetkých farmárov s výnimkou malých, zaviesť nový systém auditu na farmách a nové opatrenia na rozvoj vidieka zamerané na zlepšenie kvality produkcie, potravinovej bezpečnosti a welfare zvierat. Kľúčovými prvkami novej reformovanej spoločnej poľnohospodárskej politiky sú: 

Jednorazová platba farmárom v EÚ nezávislá od produkcie (viacnásobné platby sa môžu v obmedzenom rozsahu zachovať, aby sa zabránilo nadbytočnej produkcii); táto platba bude 92

viazaná na legislatívu upravujúcu otázky životného prostredia, potravinovej bezpečnosti, zdravia rastlín a zvierat a welfare zvierat, ako aj s požiadavkou na zachovanie poľnohospodárskej pôdy v dobrom stave, a to z hľadiska poľnohospodárskeho aj environmentálneho („cross-compliance“), 

Posilnenie politiky rozvoja vidieka prostredníctvom väčšieho množstva finančných prostriedkov z EÚ, nových opatrení na podporu životného prostredia, kvality a welfare zvierat a pomoci farmárom pri spĺňaní produkčných noriem EÚ vstupujúcich do platnosti v roku 2005,



Prostredníctvom zníženia priamych platieb („modulácia“) pre väčšie farmy sa bude financovať nová politika rozvoja vidieka,



Mechanizmus pre finančnú disciplínu ktorý zabezpečí, že poľnohospodársky rozpočet stanovený do roku 2013 nebude prekročený,



Revízia trhovej politiky SPP: 

Asymetrické zníženie cien v odvetví produkcie mlieka: intervenčná cena masla sa počas štyroch rokov zníži o 25%, čo je dodatočný cenový pokles o 10% v porovnaní s Agendou 2000. pri odstredenom sušenom mlieku sa dodrží 15% pokles počas troch rokov, ako to bolo schválené v Agende 2000,



Redukcia mesačných príplatkov v odvetví produkcie obilnín na polovicu, pri udržaní súčasnej intervenčnej ceny,



Reformy v odvetví produkcie ryže, tvrdej pšenice, orechov, zemiakového škrobu a sušených krmovín.

Globálny pohľad na budúci vývoj v agrárnom rezorte

Výhľad pre poľnohospodárstvo do roku 2015 [25]: 

Svetová poľnohospodárska produkcia má do roku 2015 naplánovaný pevný rast, no rýchlosť rastu bude nižšia ako v predchádzajúcich rokoch. Spotreba potravín na hlavu sa bude zvyšovať spolu s rastúcimi príjmami a nárastom obchodu. Zvyšovanie miestnej produkcie a nižšie náklady v dôsledku efektívnejších systémov na prepravu a distribúciu produktov, ako aj posuny v spotrebe spôsobené urbanizáciou a zmenami v stravovaní budú predstavovať faktory, ktoré sa pridajú k tomuto vývoju v rozvojových krajinách. V týchto krajinách je zvýšený dôraz na živočíšnu výrobu a k nej prislúchajúce živočíšne potravinové produkty v porovnaní s konzumnými obilninami. V rozvinutejších trhoch zameranie na dostupnosť jedla vystrieda dôraz na vlastnosti a kvalitu jedla.

93



Rozloženie expanzie svetového potravinárskeho trhu sa bude čoraz viac presúvať smerom k rozvojových krajinám. V tomto trende sa v dohľadnej dobe očakáva zrýchlenie rastu, keďže investície do výrobnej kapacity a infraštruktúry sa, obzvlášť v prípade hromadných poľnohospodárskych produktov, presúvajú z miesta výroby smerom k tretiemu svetu a mimo rozvinutých krajín. Reformy politiky v rozvinutých krajinách len pomaly menia charakter podpory poľnohospodárskej výroby, čo bude mať vplyv na úroveň a rozmiestnenie výroby.



Zatiaľ čo celková miera rozširovania produkcie v rozvojových a bývalých krajinách v prechodnom období prekračuje mieru v rozvinutých krajinách, v prípade najmenej rozvinutých krajín je produkcia charakteristická výrazným nárastom čistého importu základných potravinových komodít. V týchto krajinách rast produktivity zaostáva za rastom populácie, čo bude viesť k vyššej závislosti ich potravinovej bezpečnosti na svetových trhoch a vyššiemu riziku vystavenia pohybom cien na medzinárodnom trhu.



Nové technológie spolu s napredujúcou globalizáciou a integráciou agroobchodného dodávateľského reťazca budú pokračovať v premene obchodných tokov smerom k viac spracovaným produktom. U predostretého rastu obchodu s poľnohospodárskymi komoditami sa však očakáva zaostávanie za jeho potenciálom v dôsledku pretrvávania značných obchodných bariér ako aj regulačných kontrol spojených s potravinovou bezpečnosťou a otázkami životného prostredia.



Globálny obchod s pšenicou a hrubým zrnom čaká mierny rast, zatiaľ čo svetový obchod s ryžou si počas obdobia výhľadu udrží vyššiu rýchlosť expanzie. Obchod s hrubým zrnom zostáva úzko naviazaný na rozširovanie živočíšnej výroby, hlavne v krajinách, ktoré nie sú schopné pokryť vlastné potreby potravinových produktov. Vysoký dopyt po konzumných rastlinných

potravinových

olejoch

a proteínovej

potravy

používanej

na

kŕmenie

hospodárskych zvierat by mal udržiavať podiel globálneho obchodu v rámci svetovej produkcie olejnatých semien a produktov z olejnatých semien na úrovni značne vyššej ako v prípade pšenice a hrubého zrna. 

U cien energií sa na dobu výhľadu očakáva zotrvanie v silnej pozícii, čo bude napomáhať poľnohospodárskej výrobe komodít s nízkou úrovňou energetickej intenzity a kapitálovým investíciám v prevádzkach na výrobu biopalív. V dôsledku toho bude rastúca produkcia etanolu na báze kukurice v USA zmierňovať rast exportu kukurice. Napriek silnému rastu brazílskeho sektora produkcie etanolu z cukrovej trstiny sa neočakáva jeho brzdenie zvyšovania podielu na svetovom trhu s cukrom.



Vyhliadkam svetového obchodu s mäsom, poháňaného rastom príjmov na obyvateľa v

94

mnohých importujúcich krajinách, hrozí útlm spôsobený opakovaným vypuknutím zvieracích nákaz a pravdepodobných následkov. Ceny na svetovom trhu s mliekom by mali po dobu výhľadu ostať pevné, keďže zvyšujúci sa dopyt v rozvojových krajinách, špeciálne vo Východnej Ázii, Severnej Afrike a na Blízkom východe, sa vyskytuje súčasne s predpokladaným obmedzeným rastom exportu tradičných dodávateľov z Oceánie a Európy. 

Výrobné šoky spojené s počasím, trendy cien energií, investície do kapacity biopalív, vyhliadky ekonomického rastu a budúceho vývoja poľnohospodárskej politiky patria medzi najväčšie nejasnosti ovplyvňujúce svetové poľnohospodárske trhy. Hlavnou neznámou je v prípade výhľadu výsledok multilaterálnych obchodných rokovaní o Rozvojovej agende z Dohy. Vyhliadky pre svetové poľnohospodárske trhy značne závisia od vývoja ekonomiky v

Brazílii, Číne a Indii, troch svetových poľnohospodárskych gigantoch.

ZÁVER

Výsledkom dlhodobých zásahov vlád do poľnohospodárstva sú deformované a v mnohých prípadoch neúmerne vysoké ceny potravín a obrovské prebytky komodít v hospodársky vyspelých krajinách sveta. Reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ je dôležitým krokom smerom k trhovému mechanizmu hlavne tým, že priblíži ceny hlavných výrobkov k úrovni svetových cien. Hlavným cieľom reformy by mala byť podpora konkurencieschopného, trhovo orientovaného a trvale udržateľného poľnohospodárstva. Efektívne a konkurencieschopné poľnohospodárstvo podporí životaschopnosť vidieckej ekonomiky a zostane dôležitou súčasťou vidieckych aktivít. Znižovanie produkčných podpôr bude mať za následok určité zníženie počtu pracovných síl v poľnohospodárstve. Výsledkom tohto procesu bude zníženie európskej poľnohospodárskej výroby a použitých zdrojov. SÚHRN V priebehu existencie spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ zmenilo súčasné poľnohospodárstvo Európy svoj ráz a charakter na nepoznanie. Populácia Európy v priebehu času stratila predstavu o tom, akým spôsobom vôbec funguje súčasný moderný poľnohospodárskopotravinársky komplex, ktorý vyrástol počas posledných 50 rokov v dôsledku neprepracovanej dotačnej politiky zameranej na produkciu.

95

Snaha navrátiť tomuto odvetviu konkurenčný charakter, vedie spoločnú poľnohospodársku politiku EÚ k rôznym reformám, ktorých dôsledné uplatňovanie by malo prispieť k zníženiu disproporcií medzi ponukou a dopytom na trhu s poľnohospodárskou produkciou. Vedecký príspevok po obsahovej stránke analyzuje trendy v procese reformných zmien spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie, ako aj globálny pohľad na budúci vývoj v agrárnom rezorte do roku 2015.

KĽÚČOVÉ SLOVÁ SPP EÚ (Spoločná poľnohospodárska politika EÚ). Reformy SPP EÚ. LITERATÚRA

[1]

ADAMIŠIN, P. – KOTULIČ, R. Analýza podpory environmentálnych projektov v ekonomicky rôzne rozvinutých krajoch SR. In: Zborník vedeckých prác Katedry ekonómie a ekonomiky ANNO 2009. Prešov : Univerzitná knižnica PU, Ed. Kotulič, R., 2009, s. 7 – 13.

ISBN 978-80-555-0005-8. [2] ANDREJOVSKÝ, P. – ADAMIŠIN, P. – HUTTMANOVÁ, E. – DUŠECINOVÁ, A. Kjótsky protokol a obchodovanie s emisnými právami v podmienkach Slovenska. In: Zborník vedeckých prác Katedry ekonómie a ekonomiky ANNO 2007. Prešov : Univerzitná knižnica

PU, 2007, s. 34-40. ISBN 978-80-8068-657-4. [3] BALDWIN, R., WYPLOSZ, CH. Ekonomie evropské integrace. Praha: Grada Publishing, a.s., 2008, 480 s. ISBN 978-80-247-1807-1. [4] DAŇKOVÁ, A. Perspektívy regionálneho rozvoja malého a stredného podnikania. In: Zborník vedeckých prác z „Medzinárodných vedeckých dní“, Nitra, 1997, s. 212 - 218

[5] DERFIŇÁK, P. Roľnícke vzájomné pokladnice. In: Družstevné noviny. Roč. 40, 2001, č. 21, s.5. ISSN 0323- 2379. [6] FERENCOVÁ, M. Fenomén hodnoty. In: Humanum, Nr 3/2009. Warszawa, 2009. S. 433-442. ISSN 1898-8431. [7] FOJTÍKOVÁ, L., LEBIEDZIK, M. Společné politiky EU. Praha: C. H. Beck, 2008, 179 s. ISBN 978-80-7179-939-9. [8] KÖNIG, P., LACINA, L. a kol. Rozpočet a politiky Evropské unie. Praha: C. H. Beck, 2004. 374 s. ISBN 80-7179-846-0. [9] KOTULIČ, R. Ekonomika poľnohospodárstva - Slovenské poľnohospodárstvo a jeho ekonomický vývoj na prelome milénia. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, 2007. 108 s.

ISBN 978-80-8068-618-5.

96

[10] KOTULIČ, R – LIBERKO, I. Analysis of the effectiveness of the agricultural primary production under the conditions of the Slovak Republic at the millennium. In: Intercathedra 23 – 2007, Poznan, 2007, p. 55-58. ISSN 1640-3622. [11] KOTULIČ, R. Agriculture in relation to the national economy of the Slovak Republic at the end of the second millennium. In: Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie: „Podnikanie a inovácie podnikateľských aktivít II.“. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2007, s.81-85. ISBN 978-80-7165-625-8. [12] KOTULIČ, R, BUTORACOVÁ ŠINDLERYOVÁ, I. Analýza modelov ekonomického rastu vo vzťahu k ich regionálnemu rozvoju. In: Zborník vedeckých prác Katedry ekonómie a ekonomiky ANNO 2006. Prešov : Univerzitná knižnica PU, 2006, s. 7-17. ISBN 80-8068-553-

3. [13] LIBERKOVÁ, L., LIBERKO, I., DOBROVIČ, J. Environmental benchmarketing in small and medium – sized enterprises. In: Trends in the development od machinery and associated technology: 11th intermational research/expert conference, 2007, Hammamet, Tunisia. –

Zenica: Faculty of mechanical Engineering, P. 467-470, ISBN 978-9958-617-34-8 [14] LUKÁŠ, Z., NEUMANN, P. Společná zemědělská politika EU- Regionální a strukturální politika EU. Praha : Vysoká Škola Ekonomická v Praze, 2000, 139 s. ISBN 80-245-0064-7.

[15] ŠULCOVÁ, Z. Spoločná poľnohospodárska politika EU – vybrané problémy [Diplomová práca] / Masarykova univerzita, Ekonomicko-správna fakulta, 2007. 79 s. [16] VINCÚR, P. a kol. Hospodárska politika. Bratislava : EU Bratislava, 1997. s. 326-327. ISBN 80-85413-30-2. Zoznam ďalších internetových zdrojov:

[17] Agenda 2000 For a stronger and wider Union [online]. Dostupné na internete: http://aei.pitt.edu/3137/01/000033.PDF [18] Agriculture Council working towards compromise on CAP reform [online]. Dostupné na internete: http://www.euractiv.com/en/cap/agriculture-council-working-compromise-capreform/article-116122 [19] BALDWIN, R. Who finances the Queen’s CAP payments? CEPS, 2005. 9 s. [online]. [Dostupné na internete: http://hei.unige.ch/~baldwin/PapersBooks/WhoPaysTheQueensCAP_Baldwin6Dec05.pdf [20] Commission tables farm reform to give farmers a long-term perspective for sustainable agriculture [online]. Dostupné na internete:

97

http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=IP/03/99&format=HTML&aged=0&l g=cs&guiLanguage=en#file.tmp_Foot_1 [21] COGECA’s History and Objectives [online]. Dostupné na internete: http://www.copacogeca.be/Main.aspx?page=CogecaHistory&lang=en [22] Common Agricultural Policy: A Brief Introduction [online]. Dostupné na internete: http://www.iatp.org/iatp/publications.cfm?refid=100145 [23] Souhrnný rozpočet Evropské únie pro rozpočtový rok 2006, Luxemburg : Európske spoločenstvá, 2006. ISBN 92-79-01151-0. [online]. Dostupné na internete: http://ec.europa.eu/budget/library/publications/budget_in_fig/syntchif_2006_cs.pdf [24] Souhrnný rozpočet Evropské únie pro rozpočtový rok 2009, Luxemburg : Európske spoločenstvá, 2009. ISBN 92-791-0662-0. [online]. Dostupné na internete: http://ec.europa.eu/budget/library/publications/budget_in_fig/syntchif_2009_cs.pdf [25] Výhľad pre poľnohospodárstvo OECD-FAO: 2006–2015. [online]. Dostupné na internete: http://www.oecd.org/dataoecd/48/4/37191026.pdf Podľa OECD-FAO AGRICULTURAL OUTLOOK: 2006–2015, OECD, 2006.

*Príspevok vznikol ako súčasť riešenia projektu VEGA 1/0403/09.

KONTAKTNÁ ADRESA doc. Ing. Rastislav Kotulič, PhD., Katedra ekonómie a ekonomiky, Fakulta Manažmentu PU v Prešove, ul. 17. novembra č.1, 080 78 Prešov, email: [email protected] doc. Ing. Peter Adamišin, PhD., Fakulta Manažmentu PU, ul. 17. novembra č.1, 080 01 Prešov, email: [email protected]

98

Suggest Documents