63. NÁRODNÝ KONGRES SLOVENSKEJ SPOLOČNOSTI PRE OTORINOLARYNGOLÓGIU A CHIRURGIU HLAVY A KRKU 7.-9. 9. 2016 • Mestské kultúrne stredisko, Humenné

KNIHA ABSTRAKTOV

2

63. NÁRODNÝ KONGRES SLOVENSKEJ SPOLOČNOSTI PRE OTORINOLARYNGOLÓGIU A CHIRURGIU HLAVY A KRKU 7.-9. 9. 2016 • Mestské kultúrne stredisko, Humenné

OBSAH Zeleník, K., Walderová, R., Kučová, H., Komínek, P.: Léčba glotické insuficience augmentací tukem a kalcium hydroxylapatitem ............ 5 Zeleník, K., Komínek, P.: Léčba peritonzilárního abscesu aspirační punkcí ..................... 6 Jablonický, P., Jablonický, J.: Budovanie primariátu ORL oddelenia v Humennom za doby pôsobenia primára Štefana Jablonického ................................ 7 Janečková, L., Lusková, A., Romančák, Š., Kovaľ, J.: Peritonzilárny absces (retrospektívna štúdia 2011 - 2015) .............................................. 7 Dobrovič, Š.: Neskorá alebo nesprávna diagnostika a liečba nádorov hlavy a krku - kazuistiky .................................................. 8 Sičák, M.: Lokálne nazálne kortikosteroidy - využitie v ORL praxi .................................... 8 Kočajda, J., Kováč, M.: Problémy detskej FESS7 .................................................................. 9 Vrzgula, P., Mardžej, J., Veme, I.: Pooperačné krvácanie po tonzilektómii – štatistika ....................................................... 9 Gajdoš, M., Kavečanský, V.: Nádory prednej lebkovej jamy ............................................ 10 Kavečanský, M., Sivčo, P., Gavaľová, L., Hriseňko, I. ml.: Chirurgická liečba zhubných a nezhubných kožných nádorov ................................... 11 Koštialová, T., Schabliková, K., Veme, I.: Hlboké krčné infekcie - 2 kazuistiky .................. 12 Lukán, N.: Možnosti a mantinely spolupráce imunoalergológov a otorinolaryngológov ..................................................................... 13 Lukán, N., Benetinová, V.: Akustická rinometria - praktický prínos pre rinológa/alergológa ............................... 14 Medová, G., Horská, S., Gavaľová, L., Sivčo, P., Hriseňko, I. st.: Hlboké krčné infekcie a mediastinitída pri parafaryngeálnom abscese ................... 15 Sojak, J., Sičák, M., Obtulovičová, K., Kališ, A.: Papilárny karcinóm štítnej žľazy: analýza regionálneho metastázovania vzhľadom k veku ............................................ 16 Pavlovčinová, G., Staník, R., Jovankovičová, A., Haruštiak, S.: Tumory trachey a bronchov s príznakmi bronchiálnej astmy u detí ............................ 17 Petryshynetsová, O., Stecová, D., Karoľová, L., Almaši, M., Feciskanin, P., Džunková, N., Bohuš, P.: Extranodálny NK/T lymfóm – nazálny typ ................................. 18 Haličková, T., Meniarová, M., Sičák, M.: Metastázy pri neznámom origu ......................... 19 Stecová, D., Koman A., Džunková N., Almaši M., Feciskanin P., Bohuš P., Dubinský P.: Karcinóm hrtana v detskom veku .................................................................................... 20 Svárovský J. sen., Mártonová J., Stapleton-Garcia P., Szabó E.: Podtlaková léčba komplikovaných ran hlavy a krku .................................................... 20 Svárovský J. sen. , Kubeš J., Pála M., Podhola K., Podlešák T., Vopálenský J.: Léčba nádorů nosohltanu protonovou radioterapií - první zkušenosti ........................ 21

63. NÁRODNÝ KONGRES SLOVENSKEJ SPOLOČNOSTI PRE OTORINOLARYNGOLÓGIU A CHIRURGIU HLAVY A KRKU 7.-9. 9. 2016 • Mestské kultúrne stredisko, Humenné

3

Hriseňko I.st.,Horská S.,Gavaľová L.,Medová G., Sivčo P.: Manažment pacienta s peritonzilárnym abscesom na ORL klinike v Humennom ..... 22 Kušlita, M., Kovaľ, J.: Akútna epiglotitída ........................................................................... 23 Lásková, M., Sičák, M., Obtulovičová, K.: Úspešnosť chirurgickej liečby perforácie nosového septa .......................................... 24 Almaši, M., Stecová, D., Feciskanin, P., Buľková, B., Petryshynetsová, O., Hertélyová, V., Pálfyová, I., Mihoková, S.: Suprakrikoidná parciálna laryngektómia v našej indikácii ......................................... 25 Almaši, M., Stecová, D., Buľková, B., Feciskanin, P., Pálfyová, I., Hertélyová, V., Mihoková, S., Petryshynetsová, O.: Modifikovaný prístup pre voľbu optimálneho stopkatého laloka pri rekonštrukcii defektov po resekcii T1-T2 karcinómov spodiny ústnej a jazyka ..... 26 Ďurinová, Z., Jovankovičová, A., Staník, R., Šebová, I.: Manažment detského pacienta s para a retrofaryngeálnym abscesom v DFNsP v rokoch 2010 - 2015 .................................... 27 Obtulovičová, K., Sičák, M.: Revízna parotidektómia pre recidívu pleomorfného adenómu ................................... 28 Hriseňko, I. st., Kavečanský, V.,Sivčo, P.,Hriseňko, I.ml.,Mato-Lukáč, D.,Popovič, V.: Dispenzarizácia pacienta s onkologickým ochorením hlavy a krku ........................... 29 Hudáková, L., Dobrovič, S., Sičák, M.: Orofaryngeálny karcinóm v súbore Kliniky ORL a CHHK v Ružomberku ..................... 30 Varga, L., Štefanička, P., Baláž, M., Kurdiová, T., Janáková, Z., Profant, M., Ukropcová, B., Ukropec, J: Ako môže ORL lekár prispieť k výskumu liečby obezity alebo kde sa skrýva hnedý tuk? .............................................................. 31 Varga, L., Daniš, D., Škopková, D., Mašindová, I., Kabátová, Z., Klimeš, I., Profant, M., Gašperíková, D.: Obojstranná degeneratívna percepčná porucha sluchu – čo o nej vieme a ako ju (ne)liečiť .................................................... 32 Varga, L., Siváček, M., Lužáková, A., Majerníková, L., Babinec, M., Bercíková, B., Nechojdomová, D., Szuszeková, K., Barta, T., Profant, M.: Vývoj zápalových parametrov u pacientov vo včasnom pooperačnom období po abscestonzilektómi ......................................... 33 Karabinošová, K., Hriseňko, I.ml., Schullerová, L., Kovaľ, J., Badanič, P.: Hlboká krčná infekcia ...................................................................................................... 34 Kaľavská, Z.: Abscestonzilektómia u detí .......................................................................... 34 Schabliková, K., Veme, I.: Metastázovanie papilárneho karcinómu štítnej žľazy do lymfatických uzlín na krku ....................................................................................................................... 35 Kunzo S., Varga L., Mašindová I., Hučková M., Pavlovčinová G., Jovankovičová A., Masáková M., Gašperíková D., Kabátová Z., Profant M., Klimeš I., Šebová I.

4

63. NÁRODNÝ KONGRES SLOVENSKEJ SPOLOČNOSTI PRE OTORINOLARYNGOLÓGIU A CHIRURGIU HLAVY A KRKU

63. NÁRODNÝ KONGRES SLOVENSKEJ SPOLOČNOSTI PRE OTORINOLARYNGOLÓGIU A CHIRURGIU HLAVY A KRKU

7.-9. 9. 2016 • Mestské kultúrne stredisko, Humenné

Výsledky molekulárno - genetického vyšetrenia u detí s obojstrannou senzorineurálnou poruchou sluchu v rokoch 2010-2015 ............................................... 36 Koman, A., Homolyová, A., Kaľavská, Z.: Komplikácie bed side tracheotómie detí ....................................................................... 37 Šebová, I., Sittel, Ch.: Prvé skúsenosti s krikotracheálnou resekciou u detí ................... 38

7.-9. 9. 2016 • Mestské kultúrne stredisko, Humenné

5

ABSTRAKT Č. 1 Názov abstraktu: Léčba glotické insuficience augmentací tukem a kalcium hydroxylapatitem

Šebová, I., Koman, A., Lacko,M., Langová, L., Majtán, F., Hudecová, D., Hovorková, S.: Stav pedaudiológie na Slovensku ................................................................................... 39

Spoluautori: MUDr. Radana Walderová, MUDr. Hana Kučová, Prof. MUDr. Pavel Komínek, PhD., MBA

Paouris, D., Staník, R., Matejová, I., Šebová, I.: Extracranial and intracranial otogenic complications of acute otitis media: 5-year clinical experience and analysis at children ............... 40

Titul, meno, priezvisko: MUDr. Karol Zeleník, PhD.

Kicko, R., Svárovský, J., Podlešák, T., Navrátilová, P.: Intermitentná dušnosť spôsobená laryngokélou ........................................................... 42 Tedla, M., Chakrabarti, S., Weickert, M.: Nodulárna struma: Porovnanie intermediárnej predoperačnej cytológie (Thy 3a, f, resp. Bethesda 3-4) a definitívneho histologického vyšetrenia ...................................................................... 43 Krausová, V., Perečinská, M., Straka, S.: Kaposiho sarkóm laryngu a hypofaryngu – kazuistika ................................................. 44 Perečinská, M., Krausová, V., Straka, S.: Dva prípady papilárneho karcinómu štítnej žľazy s nálezom intratyreoidálneho ektopického týmu – kazuistiky ................. 45 Kašeláková, S., Turlíková,D., Krausová, V., Straka, S.: Naše skúsenosti s intratympanickou aplikáciou kortikosteroidov u pacientov s náhlou idiopatickou poruchou sluchu ....................... 46 Feciskanin, P., Almaši, M., Stecová, D., Hertélyová, V., Mihoková, S.: Laserové operácie hrtana ................................................................................................ 47 Hriseňko, I. ml., Hriseňková, D., Jarčuška,P., Hriseňko, I.st.: Bakteriálni pôvodcovia chronickej tonzilitídy ................................................................ 48 Kavečanský, V., Hriseňko, I. st., Sivčo, P.: Chirurgická liečba chorôb veľkých slinných žliaz na ORL klinike v Humennom ........ 49 Želizňak,V., Machánová, D., Kovaľ, J.: Multicentrická retikulohistiocytóza ..................... 50 Betka J.: Chirurgie štítné žlázy a novinky v léčbě papilárního karcinomu ................... 50 Hrubala, D., Kizek, P., Schwartzová, V., Kyseľ, M.: Fistulujúca apikálna parodontitída ako častý diagnostický a terapeutický problém .................................................................................................... 51 Kizek, P., Hrubala, D., Schwartzová, V., Kyseľ, M.: Tumory a tumoriformné lézie v oblasti čeľustných kostí ............................................... 51 Bindasová, J., Šteffl, M.: Dilatačné techniky v ORL oblasti ............................................... 52 Lakata M., Sičák M.: Hlboké krčné infekcie a naše skúseností ....................................... 53 Joseph Sopko: ORL & foniatria: Jednotná celistvosť a rozmanitosť vo vede a praxi ... 54

Pracovisko: Klinika otorinolaryngologie a chirurgie hlavy a krku FN Ostrava, Česká republika Email: [email protected] Forma prezentácie: Prednáška, Abstrakt originálnej práce Úvod: Příčinami glotické insuficience mohou být paréza hlasivky a atrofie (úbytek hmoty) hlasivky, která postihuje zejména starší pacienty. Augmentace hlasivek jsou minimálně invazivní fonochirurgické výkony, jejichž cílem je zvětšit objem hlasivky a tak zlepšit fonační uzávěr hlasivek a hlasové parametry. K nejpoužívanějším dlouhodobým materiálům v léčbě glotické insuficience patří autologní tuk a kalciumhydroxylapatit. Materiál: V letech 2011 – 2014 bylo na Klinice ORL a chirurgie hlavy a krku FN Ostrava léčeno a prospektivně sledováno 31 pacientů s glotickou insuficiencí. U 14 z nich byla provedena augmentace autologním tukem v celkové anestézií a u 17 z nich byl do hlasivky injektován kalciumhydroxylapatit v lokální anestézii. Metódy: Předoperačně a rok po operaci byly hodnocena glotická insuficience a subjektivní a objektivní hlasové parametry (Voice Handicap Index, GRBAS, maximální fonační čas, hlasová analýza Lingwaves – Vospector). Porovnány byly výsledky augmentace tukem a kalciumhydroxylapatitem. Výsledky: Předoperační velikost insuficience byla 0,5 – 3mm ve fázi závěru. U 26 pacientů bylo dosaženo úplného pooperačního uzávěru hlasivek, u 5 pacientů přetrvávala pooperačně reziduální insuficience 0,5 – 1,0mm. Průměrný celkový Voice handicap index poklesl průměrně o 43,7. Při hodnocení subjektivním hlasu lékařem dle škály GRBAS bylo zaznamenáno 24x výrazné zlepšení hlasu, 4x mírné zlepšení, 2x byl hlas stejný a u 2 pacientů byl hlas pooperačně horší. U všech operovaných pacientů kromě jednoho pacienta došlo k prodloužení maximálního fonačního času (průměrně o 5,8 s). U všech parametrů objektivní analýzy hlasu pomocí programu Vospector došlo v průměru pooperačně ke zlepšení. Závažné pooperační komplikace nebyly zaznamenány. V žádném ze sledovaných parametrů nebyl prokázán signifikantní rozdíl mezi skupinou léčených tukem a kalciumhydroxylapatitem. Záver: Augmentace hlasivek autologním tukem a kalciumhydroxylapatitem jsou minimálně invazivní výkony, které umožňují jednoduše, levně, bezpečně a efektivně řešit insuficienci uzávěru hlasivek do 3mm. Dobrý efekt augmentace trvá u většiny pacientů i rok po operaci. Práce byla podpořena grantem RVO-FNOs/2014.

6

63. NÁRODNÝ KONGRES SLOVENSKEJ SPOLOČNOSTI PRE OTORINOLARYNGOLÓGIU A CHIRURGIU HLAVY A KRKU

63. NÁRODNÝ KONGRES SLOVENSKEJ SPOLOČNOSTI PRE OTORINOLARYNGOLÓGIU A CHIRURGIU HLAVY A KRKU

7.-9. 9. 2016 • Mestské kultúrne stredisko, Humenné

7.-9. 9. 2016 • Mestské kultúrne stredisko, Humenné

ABSTRAKT Č. 2

ABSTRAKT Č. 3

Názov abstraktu: Léčba peritonzilárního abscesu aspirační punkcí

Názov abstraktu: Budovanie primariátu ORL oddelenia v Humennom za doby posobenia primára Štefana Jablonického

Spoluautori: Prof. MUDr. Pavel Komínek, PhD., MBA Titul, meno, priezvisko: MUDr. Karol Zeleník, PhD. Pracovisko: Klinika otorinolaryngologie a chirurgie hlavy a krku FN Ostrava Email: [email protected] Forma prezentácie: Prednáška, Abstrakt originálnej práce Úvod: Peritonzilární absces (PTA) je nejčastější absces v oblasti hlavy a krku. V současnosti jsou používány tři různé způsoby chirurgické drenáže PTA: 1) tonzilektomie; 2) incize s drenáží a 3) aspirační punkce (AP). AP byla popsána poprvé v r. 1961 Kingem a představuje „nejkonzervativnější“ ze zmíněných tří metod. Materiál: V letech 2010 – 2014 bylo na Klinice ORL a chirurgie hlavy a krku FN Ostrava léčeno 214 pacientů s PTA.

7

Spoluautori: Prim. MUDr. Juraj Jablonický, ORL oddelenie nemocnice Liptovský Mikuláš Titul, meno, priezvisko: Prim. MUDr. Pavol Jablonický Pracovisko: Klinika otorinolaryngologie a chirurgie hlavy a krku 1. LF UK, FN v Motole Email: [email protected] Forma prezentácie: Prednáška, Abstrakt kazuistiky Úvod: Autor pripomína zásluhy primára MUDr. Štefana Jablonického pri zakladaní ORL oddelenia v Humennom Kazuistika: Je hodnotená osobnosť a tridsaťročné posobenie na pozícii primára Záver: Pozitivný odkaz pre ďalšie generácie

Metódy: Retrospektivně jsme hodnotili věk, anamnézu komorbidity, lokální nález a celkový stav, způsob zvolené léčby a komplikace. U pacientů, kteří nepodstoupili tonzilektomii za horka jsme hodnotili s odstupem roka vznik recidivy PTA. Výsledky: Všichni pacienti byli léčení antibiotiky a jednou z chirurgických metod. 131 (61,2%) pacientů bylo primárně léčeno ambulantně AP. U 12 (9,6%) z nich byla pro nelepšící se stav provedena s odstupem 2 - 5 dnů tonzilektomie, 109 pacientů nepotřebovalo další chirurgickou léčbu. Do roku vznikla recidiva v této skupině léčené AP u 13 ze 109 (11,9%) pacientů a následně byla provedena tonzilektomie. U 78 (36,4%) pacientů byla primárně provedena tonzilektomie za horka (do 24 hodin). Jednalo se o pacienty s recidivou PTA, anamnézou opakovaných angin, pacienty s výrazným lokálním nálezem nebo celkovým závažným stavem a dětské pacienty. Incize byla primárně provedena u 5 (2,4%) pacientů s výrazným nálezem, kteří odmítli tonzilektomii, u pacientů s vysokým rizikem celkové anestézie a u gravidní pacientky. Nezaznamenali jsme žádnou závažnou komplikaci. Záver: AP používáme jako ambulantní léčbu PTA u pacientů bez anamnézy PTA či recidivujících angín. U dětí, dolních abscesů, pacientů s diabetes mellitus a u rozsáhlého lokálního nálezu léčbu AP nepoužíváme a jako primární léčbu volíme tonzilektomii za horka. Počty recidiv PTA léčených AP a incizi jsou dle literatury srovnatelné (15-20%), v našem retrospektivním hodnocení bylo procento recidivy ještě menší. AP na základě vlastní zkušenosti považujeme po splnění určitých podmínek za jednoduchou a pacienty dobře tolerovanou metodu léčby PTA.

ABSTRAKT Č. 4 Názov abstraktu: Peritonzilárny absces (retrospektívna štúdia 2011-2015) Spoluautori: MUDr. Alexandra Lusková, MUDr. Štefan Romančák, Prof. MUDr. Juraj Kovaľ CSc. Titul, meno, priezvisko: MUDr. Lucia Janečková Pracovisko: Klinika ORL a CHHaK, UNLP Košice, Tr. SNP č.1 Email: [email protected] Forma prezentácie: Prednáška, Abstrakt originálnej práce Úvod: Peritonzilárny absces predstavuje najčastejšiu komplikáciu tonzilitídy a v súčastnosti sa vyskytuje viacnásobne častejšie ako v minulosti. Materiál: Do štúdie bolo zaradených 208 pacientov s peritonzilárnym abscesom hospitalizovaných na na Klinike ORL a CHHaK v Košiciach v období rokov 2011-2015. Metódy: Autori retrospektívnou štúdiou porovnávajú dobu stanovenia správnej diagnózy, spôsob liečby a druh použitých antibiotík. Výsledky: Získané údaje autori porovnávali s výsledkami predchádzajúcich štúdii realizovaných na Klinike ORL a CHHaK, pričom zistili niekoľkonásobný nárast počtu pacientov s peritonzilárnym abscesom.

8

63. NÁRODNÝ KONGRES SLOVENSKEJ SPOLOČNOSTI PRE OTORINOLARYNGOLÓGIU A CHIRURGIU HLAVY A KRKU

63. NÁRODNÝ KONGRES SLOVENSKEJ SPOLOČNOSTI PRE OTORINOLARYNGOLÓGIU A CHIRURGIU HLAVY A KRKU

7.-9. 9. 2016 • Mestské kultúrne stredisko, Humenné

Záver: Príčina nárastu je spôsobená odkladaním chirurgickej liečby chronickej tonzilitídy a nesprávnou indikáciou ATB liečby.

7.-9. 9. 2016 • Mestské kultúrne stredisko, Humenné

9

na včasnú aj neskorú fázu reakcie na antigénnu stimuláciu. Výrazne tlmia neskorýbunkový typ hypersenzitívnej reakcie. Bezpečnosť dlhodobého užívania LKS a nízka biologická dostupnosť boli potvrdené viacerými meta-analýzami. Indikácie na liečbu LKS sa vďaka bezpečnosti posúvajú do nižších vekových skupín.

ABSTRAKT Č. 5 Názov abstraktu: Neskorá alebo nesprávna diagnostika a liečba nádorov hlavy a krkukazuistiky Titul, meno, priezvisko: MUDr. Štefan Dobrovič Pracovisko: Klinika otorinolaryngológie a chirurgie hlavy a krku, Ústredná vojenská nemocnica SNP-Fakultná nemocnica Ružomberok Abstrakt: Včasná liečba malígneho nádoru do 14 dní od stanovenia diagnózy patrí k zlatému štandardu vo vyspelom zdravotníckom svete 21.storočia. Aby slovenský pacient s nádorom v oblasti hlavy a krku mal nádej, že bude včas a správne liečený, musí mať šancu, že diagnóza bude stanovená správne a zavčasu. A že sa dostane do rúk kompetentnému lekárovi - špecialistovi, ktorý stanoví správny liečebný postup. Kazuistiky piatich pacientov, ktorí také šťastie nemali, majú byť podnetom na aktívne úvahy o urýchlenom vytvorení koncepcie onkologickej starostlivosti o pacientov s nádormi hlavy a krku na Slovensku.

ABSTRAKT Č. 7 Názov abstraktu: Problémy detskej FESS Spoluautori: prim. MUDr. Marián Kováč Titul, meno, priezvisko: MUDr. Jozef Kočajda Pracovisko: ORL klinika sro., ORL odd DFNsP B. Bystrica Email: [email protected] Forma prezentácie: Prednáška, Abstrakt originálnej práce Úvod: odčlenenie ORL oddelení pre dospelú populáciu od ORL oddelení, ktoré sú súčasťou detských nemocníc, spolu so vznikom špecializácie detskej anestézie prispeli k absencii skúseností s menej častými diagnózami v oblasti PND u detskej populácie. Materiál: 17 ročné skúsenosti s FESS zákrokmi realizovanými na pediatrickej populácii. Záver: Nutnosť hľadania systémového riešenia problému detskej FESS.

ABSTRAKT Č. 6 Názov abstraktu: Lokálne nazálne kortikosteroidy – využitie v  ORL praxi

ABSTRAKT Č. 8

Titul, meno, priezvisko: MUDr. Marián Sičák, PhD. Pracovisko: Klinika ORL a CHHaK ÚVN v Ružomberku Abstrakt: Použitie lokálnych kortikosteroidov (LKS) pri liečbe zápalov horných (rinitída, polypy) a dolných dýchacích ciest (astma) jednoznačne zlepšilo liečebné výsledky Biologický účinok glukokortikoidov (GK) je sprostredkovaný pomocou aktivácie intracelulárnych glukokortikoidových receptorov (GR), prítomných v mnohých tkanivách a bunkách ľudského organizmu. Väzba GK na GRα indukuje protizápalovú alebo redukuje prozápalovú génovú transkripciu faktorov ako AP-1, NF-κB výsledkom čoho je protizápalový efekt glukokortikoidov. LKS okrem zásadného vplyvu na eozinofily inhibujú aj uvoľňovanie histamínu a leukotriénov zo zápalových buniek, najmä z bazofilných leukocytov a z mastocytov. Tlmia migráciu a funkciu zápalových bunkových elementov. Pri 7 a viacdňovom podávaní u pacientov s alergickou rinitídou majú tlmivý vplyv

Názov abstraktu: Pooperačné krvácanie po tonzilektómii – štatistika Spoluautori: MUDr. Ján Mardžej, MUDr. Ivan Veme Titul, meno, priezvisko: MUDr. Peter Vrzgula Pracovisko: ORL oddelenie, Nemocnica Košice-Šaca a.s. Email: [email protected] Forma prezentácie: Prednáška, Abstrakt originálnej práce Úvod: Tonzilektómia patrí k najbežnejším ORL výkonom. Jednou zo závažných komplikácií je pooperačné krvácanie, ktorého incidencia v literatúre varíruje medzi 1%-10%. Z časového hľadiska rozlišujeme dva základné typy pooperačnej hemorágie -

10

63. NÁRODNÝ KONGRES SLOVENSKEJ SPOLOČNOSTI PRE OTORINOLARYNGOLÓGIU A CHIRURGIU HLAVY A KRKU 7.-9. 9. 2016 • Mestské kultúrne stredisko, Humenné

primárna / včasná vyskytujúca sa prvých 24 hodín od zákroku a sekundárna / neskorá objavujúca sa na 5.-10. pooperačný deň. Metódy: U sledovaných pacientov bola väčšinou realizovaná obojstranná tonzilektómia v celkovej anestézii technikou bipolárnej elektrokoagulácie. Do porovnávania sme zahrnuli pohlavie, vek a faktor ročného obdobia. Výsledky: V našej retrospektívnej štúdii sme rozobrali súbor 1705 pacientov v období od roku 2006 do roku 2016. Pooperačné krvácanie sa vyskytlo celkovo u 90 pacientov, čo predstavuje 5,27%, 56 mužov (62%) a 34 žien (38%). Vekový medián mužov predstavuje 26 rokov (od 5 do 64 rokov), medián žien 27 rokov (od 15 do 55 rokov). Celkovo z počtu 90 bolo 21 pacientov do 19 rokov, 54 pacientov od 20-39 rokov a 15 pacientov 40 a viac rokov. Výskyt krvácania v letných mesiacoch 53%, v zimných 47%. Záver: Z výsledkov nášho súboru boli rizikovou skupinou pooperačnej hemorágie najmä mladí muži, ktorí podstúpili tonzilektómiu v letnom období.

ABSTRAKT Č. 9 Názov abstraktu: Nádory prednej lebkovej jamy Spoluautori: MUDr. Vojtech Kavečanský, 1. chirurgická klinika UPJŠ LF a UN LP Košice Titul, meno, priezvisko: doc. MUDr. Miroslav Gajdoš, CSc. Pracovisko: Neurochirurgická klinika UPJŠ a UN LP Košice Email: [email protected] Forma prezentácie: Prednáška, Abstrakt kazuistiky Úvod: Spodinu prednej lebkovej jamy môžu prerastať benígne alebo malígne nádory vyrastajúce z obalov mozgu, štruktúr orbity, nosovej dutiny, priľahlých sínusov. Prístup k týmto nádorom je intrakraniálny a extrakraniálny s blokovou resekciou nádoru. Vzniknutý defekt spodiny prednej lebkovej jamy možno prekryť trojvrstvovou záplatou, pričom strednú vrstvu tvorí titanová mriežka. Kazuistika: Autori prezentujú pacientku s meningeómom prednej lebkovej jamy s nádorovou deštrukciou jej spodiny. Nádor bol exstirpovaný z intra a extrakraniálneho prístupu. Defekt v spodine prednej lebkovej jamy bol prekrytý trojvrstvovou plastikou. Záver: Použitím intra a extrakraniálneho prístupu k nádorom prednej lebkovej jamy a ich prerastaním cez spodinu je možné úplne odstrániť nádor a vzniknutý defekt ošetriť záplatou.

63. NÁRODNÝ KONGRES SLOVENSKEJ SPOLOČNOSTI PRE OTORINOLARYNGOLÓGIU A CHIRURGIU HLAVY A KRKU 7.-9. 9. 2016 • Mestské kultúrne stredisko, Humenné

11

ABSTRAKT Č. 10 Názov abstraktu: Chirurgická liečba zhubných a nezhubných kožných nádorov Spoluautori: MUDr. Patrik Sivčo, MUDr. Lenka Gavaľová, MUDr. Igor Hriseňko ml. Titul, meno, priezvisko: MUDr. Marián Kavečanský Pracovisko: ORL klinika, ORL HUMENNÉ, s.r.o., jednodňová zdravotná starostlivosť v odbore plastická chirurgia Email: [email protected] Forma prezentácie: Prednáška, Abstrakt originálnej práce Úvod: Operácie nádorov kože v rámci jednodňovej zdravotnej starostlivosti v odbore plastická chirurgia patria k najpočetnejším výkonom. Napriek rozvoju rôznych nechirurgických postupov je chirurgické odstránenie najmä zhubných kožných nádorov ich základnou liečbou. Materiál: Prezentujeme súbor 786 pacientov, ktorí podstúpili operáciu nádorov kože v období od 01/2013 do 05/2016. Z toho žien bolo 532 a mužov 254, pričom priemerný vek pacientov bol 49 rokov. Medzi zhubné nádory kože patria bazocelulárny karcinóm, spinocelulárny karcinóm a malígny melanóm. Nezhubné nádory tvoria najmä melanocytové névy rôzneho typu. Metódy: U pacientov bola realizovaná excízia s bezpečnostným lemom podľa odporúčania dermatológa a predpokladaného histologického výsledku. Pri benígnych léziach minimálne 2 mm a pri zhubných nádoroch 3-5 mm, respektíve pri biopsii malígneho melanómu 2-4 mm, všetky lézie boli primárne odstránené v celom rozsahu. Menšie rany sme uzavreli primárnou suturou, pri rozsiahlejších nádoroch najmä v oblasti tváre boli defekty kryté miestnou plastikou. Výsledky: Zo 786 pacientov s nádorom kože bol zhubný nádor odstránený u 197, čo je 25,1% pacientov, najčastejšie išlo o bazocelulárny karcinóm - 144 pacientov s priemerným vekom 70 rokov. Najčastejšou nezhubnou léziou boli melanocytové névy - 414 pacientov s priemerným vekom 36 rokov. Najčastejšou lokalizáciou nádorov bola hlava – 456 pacientov. Záver: Chirurgickým odstránením nádorov kože s dostatočným bezpečnostným lemom dosiahneme úplne odstránenie nádorov (najmä zhubných) s následným dôkladným histologickým vyšetrením.

12

63. NÁRODNÝ KONGRES SLOVENSKEJ SPOLOČNOSTI PRE OTORINOLARYNGOLÓGIU A CHIRURGIU HLAVY A KRKU 7.-9. 9. 2016 • Mestské kultúrne stredisko, Humenné

63. NÁRODNÝ KONGRES SLOVENSKEJ SPOLOČNOSTI PRE OTORINOLARYNGOLÓGIU A CHIRURGIU HLAVY A KRKU 7.-9. 9. 2016 • Mestské kultúrne stredisko, Humenné

ABSTRAKT Č. 11

ABSTRAKT Č. 12

Názov abstraktu: Hlboké krčné infekcie - 2 kazuistiky

Názov abstraktu: Možnosti a mantinely spolupráce imunoalergológov a otorinolaryngológov

Spoluautori: MUDr. Karin Schabliková, MUDr. Ivan Veme Titul, meno, priezvisko: MUDr. Tímea Koštialová Pracovisko: ORL oddelenie, Nemocnica Košice-Šaca, 1. súkromná nemocnica Email: [email protected] Forma prezentácie: Prednáška, Abstrakt kazuistiky Úvod: Hlboká krčná infekcia je život ohrozujúce ochorenie, ktoré sa môže vyskytnúť v každom veku života a môže postihnúť aj zdravého človeka. Jedná sa o zápalové postihnutie jedného alebo viacerých krčných priestorov. Vo vzťahu k jazylke ich môžeme rozdeliť na: suprahyoidné, infrahyoidné a priestory prebiehajúce celou dĺžkou krku. Odontogénna príčina vzniku infekcie je najčastejšia. Menej často sa infekcia do hlbokého krčného priestoru dostáva z oblasti podnebných mandlí, zo zhnisanej LU, po poranení krku a pri cudzom telese v hltacích cestách. Častokrát sa ale prvotná príčina nezistí. Základné diagnostické kroky, ktoré používame pri podozrení na hlbokú krčnú infekciu sú: odobratie komplexnej anamnézy, fyzikálne vyšetrenie, zhodnotenie celkového stavu pacienta a laboratórnych výsledkov. Významný prínos v diagnostike predstavujú zobrazovacie metódy: USG krku, CT vyšetrenie s kontrastom alebo MRI, ktoré nám umožnia zistiť prítomnosť abscesovej dutiny, jej lokalitu a vzťah k okolitým štruktúram. Princípom terapie je parenterálne podávanie antibiotík vo vysokých až maximálnych dávkach a chirurgická revízia a drenáž. Kazuistika: V práci chceme na dvoch kazuistikách ukázať naše skúsenosti s diagnostikou a liečbou u pacientov s hlbokou krčnou infekciou. Prvý pacient prišiel na naše oddelenie s opuchom na krku a sinusitídou, kde mu bol diagnostikovaný parafaryngeálny absces. Druhá pacientka, po predchádzajúcej chirurgickej liečbe laterálnej krčnej cysty na inom pracovisku, bola prijatá pre suspektnú neúplne extirpovanú abscedovanú laterálnu krčnú cystu. V oboch prípadoch nám lokálny nález a celkový stav pacientov umožnil úspešne chirurgicky odstrániť abscesové ložisko, pyogénnu membránu, zápalovo zmenené tkanivá a následne primárne uzavrieť operačnú ranu s dobrým výsledkom. Záver: Hlboká krčná infekcia je zriedkavé ochorenie. Pre možné život ohrozujúce komplikácie (mediastinitída, trombóza vena jugularis interna, sepsa) je nutné toto ochorenie včas diagnostikovať a správne liečiť. Liečba sa opiera o parenterálne podávanie antibiotík často aj v kombinácií a chirurgickou liečbou (revízia a drenáž).

13

Titul, meno, priezvisko: doc. MUDr. Norbert Lukán, PhD. Pracovisko: UPJŠ LF Košice Email: [email protected] Forma prezentácie: Prednáška, Abstrakt originálnej práce Úvod: Druhá polovica dvadsiateho storočia priniesla do medicíny obrovský pokrok. Zlepšili sa diagnostické možnosti, skvalitnili sa liečebné postupy, boli vyvinuté nové liečivá a neodmysliteľný pokrok dosiahli aj intervenčné postupy, ako endoskopické výkony, mini-invazívne operačné metódy a v niektorých prípadoch dokonca ich robotizácia. Takýto prudký rozvoj medicíny viedol k jej významnej atomizácií, stratila sa jednota, vzájomná koordinovanosť a tým medziodborový, komplexný pohľad na pacienta. Negatívnym dôsledkom vývoja sa dosiahlo, že patofyziologické a štrukturálne zmeny sa vo vzájomných súvislostiach neadekvátne hodnotia, čím vzniká bludný kruh chronickej choroby. Našim cieľom na začiatku tretieho tisícročia by malo byť odstránenie atomizácie jednotlivých odborov medicíny skĺbením medziodborovej spolupráce tak, aby sa dosiahol komplexný pohľad na pacienta a jeho chorobu. Výsledkom bude presnejšia diagnóza, nové účinné liečebné postupy, či už chirurgické alebo konzervatívne a vedecky podložená prevencia. Okrem kože a zažívacieho traktu predstavujú dýchacie orgány jednu z hlavných brán, ktorou organizmus komunikuje s vonkajším prostredím. Impulzy z prostredia spracováva imunitný systém a jeho neadekvátna odpoveď na impulz vyvoláva poruchu. Tá sa prejaví v oblasti horných dýchacích orgánov, pričom mechanizmus môže byť systémový. Zatiaľ čo chorobami uší, nosa a hrdla sa z pohľadu anatomických systémov zaoberá otorinolaryngológia, z patogenetického hľadiska má neoddeliteľné miesto pri liečbe týchto chorôb klinická imunológia a alergológia. Medicínsky pokrok druhej polovice dvadsiateho storočia spôsobil, že imunoalergológovia upriamovali svoje výskumné aktivity smerom k účinnej farmakoterapii, ktorej výsledkom bola štandardizácia používania antihistaminík, kortikosteroidov a imunoterapie, zatiaľ čo otorinolaryngológovia sa zameriavali na miniaturizáciu diagnostických (endoskopických) a mini-invazívnych chirurgických postupov. Súčasné celosvetové trendy naznačujú, že spolupráca týchto dvoch medicínskych špecializácií sa významne zbližuje, čoho dôkazom sú spoločné medzinárodné odporučenia na liečbu chronických chorôb dýchacích orgánov, a to dokument ARIA, EPOS a ďalšie. Tím autorov uvedených dokumentov tvoria svetovo uznávaní, špičkoví odborníci viacerých špecializácii, medzi tým aj otorinolaryngológovia a imunoalergológovia, ktorí v kontexte súčasných vedeckých poznatkov vypracovali spoločné postupy tak, aby sa dosiahol maximálny benefit pre pacienta. Cieľom príspevku je poukázať na možnosti a hranice medziodborovej spolupráce v zmysle uvádzaných medzinárodných odporučení. Materiál: Abstrakt - viď úvod

14

63. NÁRODNÝ KONGRES SLOVENSKEJ SPOLOČNOSTI PRE OTORINOLARYNGOLÓGIU A CHIRURGIU HLAVY A KRKU 7.-9. 9. 2016 • Mestské kultúrne stredisko, Humenné

63. NÁRODNÝ KONGRES SLOVENSKEJ SPOLOČNOSTI PRE OTORINOLARYNGOLÓGIU A CHIRURGIU HLAVY A KRKU 7.-9. 9. 2016 • Mestské kultúrne stredisko, Humenné

Metódy: Abstrakt - viď úvod

zhrnuté vlastné prvotné skúsenosti autorov s metódou akustickej rinometrie.

Výsledky: Abstrakt - viď úvod

Materiál: Abstrakt - viď úvod

Záver: Abstrakt - viď úvod

Metódy: Abstrakt - viď úvod

15

Výsledky: Abstrakt - viď úvod Záver: Abstrakt - viď úvod

ABSTRAKT Č. 13 Názov abstraktu: Akustická rinometria - praktický prínos pre rinológa/alergológa

ABSTRAKT Č. 14

Spoluautori: V. Benetinová, UPJŠ LF Košice Titul, meno, priezvisko: doc. MUDr. Norbert Lukán, PhD. Pracovisko: UPJŠ LF Košice Email: [email protected] Forma prezentácie: Prednáška, Abstrakt originálnej práce Úvod: Hlavné funkcie nosa sú zvlhčovanie, filtrácia a ohrievanie vdychovaného vzduchu pred jeho transportom do dolných dýchacích orgánov. Jedna z porúch, ktorá významne ovplyvňuje nosovú fyziológiu je nepriechodnosť nosa (obturácia), ktorú zo všetkých nosových príznakov vníma pacient, ako najviac obťažujúcu. Subjektívne vnímanie pacientom často nekoreluje s objektívnym nálezom špecialistu, ktorý ku stanoveniu príčiny a objektivizácii nosovej nepriechodnosti využíva inšpekciu nosa, test so zrkadlom/ špachtľou, rinoskopiu, endoskopiu nosa a nosohltana, prípadne zobrazovacie techniky, najčastejšie počítačová tomografia. Podobne ako pneumológovia, aj otorinolaryngológovia a imunoalergológovia potrebujú ku kvantifikácii obmedzeného dýchania funkčné vyšetrenia, ktoré sú súčasťou diagnostických algoritmov. V diagnostike dolných dýchacích orgánov sa využíva spirometria (FVC, FEV1, provokačné testy) a meranie maximálneho vydýchnutého objemu (PEF), pri ktorých obmedzenie funkčných parametrov znamená stanovenie diagnózy. Na stanovenie nepriechodnosti nosa sa využíva maximálny inspiračný nosový prietok (NPIF), predná a zadná aktívna rinomanometria a najnovšie akustická rinometria. Hoci sú tieto metódy v rinológii len pomocné, a nie sú zaradené do diagnostických štandárd v rámci medzinárodných odporučení, ponúkajú vyšetrujúcemu špecialistovi cenné informácie o funkčnej schopnosti nosa. Objektivizácia nosovej nepriechodnosti slúži špecialistovi k určeniu štrukturálnej a sliznicovej patológie, funkčných zmien pri provokačných testoch a v neposlednom rade sa využíva ako cenný parameter pri klinických skúšaniach. Každá z metód vyžaduje iné technické vybavenie, odlišné vyšetrovacie postupy, má svoje prednosti a nevýhody, a taktiež špecifické určenie v praxi. Príspevok opisuje akustickú rinometriu, ako novú vyšetrovaciu metódu v rinológii, ktorá je založená na meraní odrazu akustických signálov od vnútorných plôch nosovej dutiny, podrobne vysvetľuje jej princípy, interpretáciu výsledkov a klinické využitie. V závere práce sú

Názov abstraktu: Hlboké krčné infekcie a mediastinitída pri parafaryngeálnom abscese. Spoluautori: MUDr. Horská S., MUDr. Gavaľová L., MUDr. Sivčo P., MUDr. Hriseňko I.,st. Titul, meno, priezvisko: MUDr. Gabriela Medová Pracovisko: ORL klinika,ORL HUMENNÉ, s.r.o. Email: [email protected] Forma prezentácie: Prednáška, Abstrakt originálnej práce Úvod: Hlboké krčné infekcie a mediastinitída pri parafaryngeálnom abscese patria medzi urgentné stavy, ktoré si vyžadujú bezodkladné riešenie. Ide tu o šírenie infekcie v nebezpečnom priestore, tzv. danger space. Je to oblasť riedkeho spojivového tkaniva od lebečnej bázy po bránicu. Tento priestor je anatomicky uzatvorený zo všetkých strán a preto tu zápal vzniká penetráciou a šírením infekcie z okolitých štruktúr. Rizikom je rýchly prienik infekcie do hrudníka, čomu napomáha malý odpor riedkeho spojivového tkaniva. Najčastejšou a najobávanejšou komplikáciou zápalu v nebezpečnom priestore je vznik descendentnej nekrotizujúcej mediastinitídy, život ohrozujúceho stavu. Diagnostika sa stanovuje na základe klinického stavu, CT krku a mediastína /so zameraním aj na priechodnosť krčných ciev/, a v neposlednom rade aj na laboratórnych vyšetreniach, hlavne na vyšetrení zápalových parametrov – KO, CRP, IL6. Liečba je chirurgická s ošetrením primárneho ložiska - urgentná abscestonzilektómia v celkovej anestézii „za tepla - á chaud“, s dostatočne širokou incíziou parafaryngeálneho priestoru, cervikotómia, prípadne mediastinotómia a drainage. Zároveň je nevyhnutná parenterálna antibiotická, antiedematózna a analgetická liečba a dôsledné sledovanie laboratórnych testov. Materiál: Od 1. januára 2012 do 31. mája 2016 bolo na ORL klinike v Humennom hospitalizovaných 376 pacientov s diagnózou peritonzilárneho abscesu, z toho u 5 pacientov sa vyvinula hlboká krčná infekcia a u 2 pacientov akútna mediastinitída. Metódy: Na ORL klinike v Humennom sme retrospektívne analyzovali pacientov

16

63. NÁRODNÝ KONGRES SLOVENSKEJ SPOLOČNOSTI PRE OTORINOLARYNGOLÓGIU A CHIRURGIU HLAVY A KRKU 7.-9. 9. 2016 • Mestské kultúrne stredisko, Humenné

s komplikáciami parafaryngeálneho abscesu. Sústredili sme sa hlavne na pacientov s hlbokou krčnou infekciou a mediastinitídou. V analýze sme sa zamerali na sledovanie laboratórnych parametrov ako je CRP, IL 6, KO - leukocyty, na kombináciu konzervatívnej a chirurgickej liečby, na kombináciu antibiotickej liečby, na dĺžku hospitalizácie a na vek pacientov. Výsledky: U všetkých 7 pacientov bola realizovaná abscestonzilektómia, incízia parafaryngeálneho priestoru, cervikotómia, z toho u 2 pacientov s mediastinitídou bola realizovaná mediastinotómia a drainage na II. chirurgickej klinike UNLP v Košiciach. Z antibiotík sme podávali Amoksiklav, Klimicin, Ciphin, Entizol. Priemerný vek bol 65 rokov. Akútny stav bol komplikovaný aj ich základnými diagnózami ako M. hypertonicus, ICHS, ale hlavne diabetes mellitus. Všetci pacienti sa vyliečili. Vývoj ochorenia u jedného z pacientov predstavíme detailnejšie v kazuistike. Záver: Všetci pacienti s podozrením na hlbokú krčnú infekciu a mediastinitídu pri parafaryngeálnom abscese si vyžadujú urgentné stanovenie diagnostiky, urgentné chirurgické riešenie a okamžitú parenterálnu antibiotickú, antiedematóznu a analgetickú liečbu. Oneskorenie chirurgickej liečby môže viesť k veľmi nepriaznivému vývoju, s priamym ohrozením života pacienta. Ochorenie si vyžaduje multidisciplinárny prístup, pri vzniku komplikácií opakované revízie, zmenu ATB liečby podľa citlivosti, CT krku a mediastína, lebo priebeh ochorenia závisí na dokonalej diagnostike a radikalite liečby.

ABSTRAKT Č. 15 Názov abstraktu: Papilárny karcinóm štítnej žľazy: analýza regionálneho metastázovania vzhľadom k veku Spoluautori: Sičák Marián, Obtulovičová Katarína, Kališ Adrian Titul, meno, priezvisko: MUDr. Ján Sojak Pracovisko: Klinika ORL a CHHaK ÚVN v Ružomberku Email: [email protected] Forma prezentácie: Prednáška, Abstrakt originálnej práce Úvod: U pacientov s papilárnym karcinómom štítnej žľazy je k hodnoteniu klinického štádia ochorenia využívaná TNM klasifikácia, pričom jedným zo základných kritérií stagingu je veková hranica 45 rokov. Zamerali sme sa na analýzu metastatického postihnutia regionálnych krčných lymfatických uzlín, multifokálneho postihnutia, veľkosti primárneho tumoru, infiltrácie puzdra štítnej žľazy a lymfangioinvázie vzhľadom k vekovej hranici 45 rokov. Materiál: Súbor 336 pacientov, z toho 259 žien a 77 mužov, postihnutých papilárnym

63. NÁRODNÝ KONGRES SLOVENSKEJ SPOLOČNOSTI PRE OTORINOLARYNGOLÓGIU A CHIRURGIU HLAVY A KRKU 7.-9. 9. 2016 • Mestské kultúrne stredisko, Humenné

17

karcinómom štítnej žľazy rozdelený na skupinu 135 pacientov do 45 rokov a skupinu 201 pacientov nad 45 rokov. Metódy: V retrospektívnej štúdii sme štatisticky vyhodnocovali údaje získané z definitívneho histopatologického vyšetrenia. Výsledky: Pri porovnaní skupiny pacientov do 45 rokov a skupiny pacientov nad 45 rokov sme samotné metastatické postihnutie regionálnych lymfatických uzlín diagnostikovali v 54,1% vs. 26,9% pacientov, P